Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-164-2008.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/164/2008
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Z. proti povinnému D. o vymoženie výživného takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému priznáva trovy exekúcie vo výške 98,50 eur, ktoré budú súdnemu exekútorovi uhradené z preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov zloženého súdnemu exekútorovi na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 10Er/164/2008 - 17 zo dňa 28.4.2014 vo výške 102,57 Eur.
III. Súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský je povinný vrátiť zostatok preddavku na trovy exekúcie vo výške 4,07 eur na účet Okresného súdu Michalovce č.ú. SK85 8180 0000 0070 0014 6626, v.s. 10Er/164/2008 vedený v Štátnej pokladnici do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.) Oprávnený podal prostredníctvom zákonného zástupcu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného; povinnosť povinnej platiť takéto výživné preukazovali rozsudkom sp.zn. 7P/105/2007 zo dňa 2.7.2007 vydaným Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2017 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Opakované zisťovanie majetku povinnej neviedli k žiadnemu zisteniu exekučne postihnuteľného majetku. Povinná nie je vlastníkom hnuteľných veci, nie je vlastníkom nehnuteľností, nevlastní motorové vozidlá, v registri Soc. poisťovne sa nenachádza, nemá zriadený bankový účet a je voči nej vedených 5 exekučných konaní.
3.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5.) V danej veci má súd za preukázané, ako to vyplýva zo správ o šetrení majetkových pomerov založených v predloženom exekučnom spise, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a podaný návrh je dôvodný. Ako totiž vyplýva z predloženého exekučného spisu, povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, nemá žiaden postihnuteľný príjem, v banke nemá žiadne
účty, nevlastní žiaden hnuteľný ani žiaden nehnuteľný exekučne postihnuteľný majetok. Nakoľko je v danom prípade naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6.) Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od 1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne vedená po dobu 9 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Preto možno bez dôvodných pochybností konštatovať, že povinný je nemajetný.
7.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10.) Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11.) Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
12.) Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
13.) Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
14.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
17.) Súdny exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 124,50 eur. Uplatnené trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v zmysle vyhlášky a pozostávajú z časovej odmeny vo výške 19,92 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 69,72 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 14,11 eur a DPH z tejto odmeny a náhrad.
18.) Časovú odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 19,92 eur za 3 hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitosti + 30 min, vyhotovenie výzvy na opravu návrhu - 30 min, vyhotovenie potvrdenia pre oprávneného - 30 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 30 min a vypracovanie výzvy na zloženie preddavku
- 30 min. Súd však v danom prípade nárok na časovú odmenu nepovažoval za dôvody, nakoľko posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že sa jedná o nie úkony exekučnej činnosti, t.j. úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene (v danom prípade paušálnej) súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi nepriznal.
19.) Paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 za jednotlivé zákonom špecifikované úkony v § 15 ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor uplatňoval vo výške 69,72 eur, nakoľko, ako špecifikoval v predloženom vyúčtovaní trov exekúcie, vykonal pri zisťovaní majetkových pomerov povinného 21 úkonov exekučnej činnosti za uskutočnenie toho ktorého úkonu mu patrí paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon. Súd má z predloženého exekučného spisu za preukázané, že súdny exekútor uskutočnil tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4 úkony zisťovania bydliska povinného, 7 úkonov zisťovania platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného a 7 úkonov zisťovania majetku povinného. S poukazom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 69,72 eur, nakoľko pri zisťovaní majetkových pomerov povinného uskutočnil 21 vyššie označených exekučných úkonov.
20.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 12,36 eur a pozostávajú z poštovného vo výške 12,16 eur (poštovné preukázané doručenkami založenými v exekučnom spisu) a elektronických poplatkov vo výške 0,20 eur. Súd považuje za potrebné uviesť,
že súdnemu exekútorovi vzniká v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených výdavok pri výkone exekúcie. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok len v súdom priznanej výške. Súd preto nepriznal poštovné za zaslanie exekučného spisu, ktorý nesporne síce doručený bol, ale náklady preukázané neboli, boli len konštatované.
21.) Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
22.) Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 16,42 eur.
23.) Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd dospel k výške účelných trov exekúcie súdneho exekútora, a to na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, kde tieto vyčíslil sumou 98,50 eur.
24.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade je platiteľom trov exekúcie štát prostredníctvom príslušného súdu a to v zmysle ust. § 203 ods. 2 druhá, tretia veta Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v konaní o vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša ich súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže v danom konaní bol súdnemu exekútorovi poskytnutý preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavok, budú v tomto rozhodnutí určené trovy exekúcie uhradené súdnemu exekútorovi z poskytnutého preddavku; zostatok poskytnutého preddavku je súdny exekútor povinný vrátiť na vyššie uvedený účet súdu.
Poučenie:
1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku II. o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).