Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-419-2016.pdf
PDF · 148.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/419/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcov: 1. C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX T., 2. K. R. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX T., obidvaja zastúpení JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, so sídlom Na Hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, IČO: 00 216 666, so sídlom Levočská 3, 040 12 Košice, zastúpené JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom Fejova 4, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.9.2016 žalobcovia žiadali, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že základ nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia na príslušenstve z pohľadávky žalovaného titulom nedoplatkov a zálohových platieb za užívanie bytu č. 5 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod XX, zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. I., vyplatenej žalovanému z výťažku na dražbe bytu č. 5, na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod XX, zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. I., pod sp.zn. G.-XX/XX-XXXX-JŠ, je daný.
2. Po skutkovej stránke žalobcovia uviedli, že boli spoluvlastníkmi bytu č. X na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod XX, zapísaného na LV č. XXXXX kat. územia I.. Na základe návrhu žalovaného bola dňa 2.12.2014 vykonaná opakovaná dražba predmetného bytu pod sp. zn. PFS-82/2016-Jš, kde cena dosiahnutá vydražením bytu predstavovala čiastku 47.000,- eur. Žalovaný doručil ešte v čase pred dražbou žalobcom vyúčtovanie titulom nedoplatkov a zálohových platieb spojených s užívaním bytu v liste s označením „LIST 1“ zo dňa 9.10.2014, kde žalovaný vyčíslil dlh žalobcov k uvedenému datovaniu na istine vo výške 5.633,63 eur s príslušenstvom, pozostávajúce z položiek ako penále v sume 1.934,- eur, penále dopočet v sume 11.054,82 eur, trovy v sume 450,95 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 651,88 eur, teda spolu mal dlh žalobcov voči žalovanému vrátane príslušenstva predstavovať čiastku 19.725,71 eur. Žalovaný si tak voči žalobcom uplatnil príslušenstvo pohľadávky, pozostávajúce z penále, ktoré má byť ekvivalentom poplatku z omeškania, kde pod príslušenstvo boli subsumované žalovaným aj iné neopodstatnené náklady (trovy, trovy PZ) vo výške spolu 14.092,08 eur. Žalovaný si do dražby bytu, ktorého prvé kolo bolo uskutočnené dňa 21.10.2014, prihlásil pohľadávku už v celkovej výške 22.297,82 eur, čo predstavuje nárast príslušenstva na istine 5.633,63 eur za obdobie 12 dní (od 09.10.2014 do 21.10.2014), o 2.572,11 eur. Podľa písomnej správy o výkone záložného práva k predmetu dražby odovzdanie výťažku dražby - oznámenie - dodatok zo dňa 9.12.2014, bola pohľadávka s príslušenstvom žalovaného vo výške 22.297,82 eur uspokojená z výťažku dražby bytu. Žalobcovia v konečnom dôsledku podľa vyúčtovania a rozvrhu výťažku z dražby
dospeli k záveru, že žalovaný si uplatnil svoju pohľadávku v dražbe, pozostávajúcu z istiny 5.633,63 eur titulom nedoplatkov a zálohových platieb za užívanie bytu a príslušenstva v sume spolu 16.664,19 eur titulom poplatkov z omeškania a trov, a to za necelé štyri roky omeškania žalobcov so splnením dlhu. Na tomto základe žalobcovia vyzvali žalovaného, aby predložil výpočet príslušenstva, a to listom zo dňa 28.4.2016, na ktorý žalovaný nereagoval. Žalobcovia majú za to, že žalovaný nemá právny nárok na príslušenstvo dotknutej pohľadávky, nakoľko výška príslušenstva odporuje zákonu. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemá osobitnú úpravu sankcií za omeškanie bytu s úhradami za poskytovanie služieb a nákladov spojených s užívaním domu, preto mal žalovaný vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich omeškanie peňažného dlhu alternatívne z dojednaného penále z omeškania podľa obsahu zmluvy o správe bytu uzatvorenej so žalobcami. Žalobcovia nemajú k dispozícii zmluvu o výkone správy, ktorá ostala v priestoroch bytu, pretože žalobcovia boli nútení vysťahovať sa z bytu bezprostredne po dražbe a tak všetky listinné dokumenty, ako aj zmluva o správe bytu, ostali ponechané v byte. Aj keby žalobca pre jednoduchosť výpočtu ustálil, že pohľadávka žalovaného na istine v sume 5.633,63 eur bola už splatná v celkovej výške v roku 2010, kde omeškanie s plnením dlhu možno ohraničiť časovým intervalom (03.12.2010 do 21.10.2014), by tak dohodnuté penále vo výške 16.664,19 eur predstavovalo na istine 5.633,63 eur za necelé štyri roky omeškania viac ako 75% úrok. Takto uplatnená výška príslušenstva nemá oporu v zákone a zaplatené penále možno bez pochýb považovať za úžernícky dojednané a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia tak majú za to, že výška príslušenstva na istine uplatnená žalovaným a uspokojená z výťažku dražby bytu je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, preto na strane žalobcov vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
3. K podaniu žalobcov podal vyjadrenie žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.9.2017. Podľa žalovaného predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v neurčitej výške. Zo žalobného návrhu nevyplýva, ktorému zo žalobcov a v akej výške by mal tento nárok patriť. Žalovaný neuznal nárok uplatnený žalobcami, a to ani čiastočne, nakoľko žalobca v 2. rade zavádza súd, ak neuvádza pravdivé informácie, keďže bol osobne účastníkom súdnych konaní, v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, ide najmä o konanie 20C/797/2015 OS KE II a 18C/144/11 OS KE II. Už v týchto konaniach mal žalobca v 2. rade vedomosť o nárokoch, dlhoch, najmä aj o zmluve o výkone správy k bytu, ktorého bol vlastníkom. Žalovaný mal za to, že bez ohľadu na to, že žalobcovia nepreukázali dôvodnosť ani výšku nároku, je tu iný, podstatný dôvod na zamietnutie žaloby. Žalovaný poukazuje na § 17 ods. l písm. d) a § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie označenie a popis dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu. V lehotách uvedených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa. Podľa žalovaného žalobcovia mali právo a svoju povinnosť, v rámci zásady „právo patrí bdelým“ po tom, ako im bol oznámený popis práv a záväzkov na predmete dražby v zmysle § 17 ods. l písm. d) zák.č. 527/2002 Z.z. domáhať sa oznámenia aktuálnej výšky zostatku pohľadávky, čo tak neurobili, tvrdia to až v žalobe, údajne výzvou zo dňa 28.4.2016, t.j. viac ako rok a pol po vykonaní dražby a uspokojení pohľadávky. Vzhľadom na zásadný zásah do vlastníckeho práva vlastníka predmetu dražby a možné prípady, keď si dlžník napriek tomu, že má záujem splatiť pohľadávku (alebo zistiť jej výšku), v plnom rozsahu, nemá presnú vedomosť o aktuálnom stave jeho dlhu, resp. sa môže pri výpočte aktuálneho zostatku rozchádzať s veriteľom, sa dlžníkovi zabezpečuje výslovná možnosť mať vyčíslenú pohľadávku spolu s príslušenstvom (čo aj dlžník mal). Ak by následne dlžník alebo vlastník predmetu dražby nesúhlasil s takto oznámenou výškou aktuálneho stavu pohľadávky a s jej príslušenstvom a nákladmi dražby, mohol a aj mal navrhnúť vydanie neodkladného opatrenia, aby sa do rozhodnutia o určení, či tu právo v žiadanom rozsahu je, uložilo napr. navrhovateľovi dražby nenakladať s predmetom dražby alebo zaplatiť oznámenú sumu, teda v rozsahu, v akom mu bol oznámený stav pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby a následne postupom podľa § 451 OZ a nasl., uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a keď vznikla aj škoda, zaplatiť vyššiu sumu než bola dôvodná, tak aj nárok na náhradu škody. Žalobcovia ani jednu z týchto možností nevyužili. Dražobník pri postupe v zmysle § 17 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. postupoval pri oznámení výšky pohľadávky v zmysle ust. § 7 ods. 2 ohľadom pravosti výšky a splatnosti pohľadávky. Ak žalobcovia v tomto konaní tvrdia, že ide o pohľadávku uplatnenú v rozpore so zákonom a domáhajú sa vydania bezdôvodného obohatenia, je nepochybné, a ak by súd
v takomto konaní priznal žalobcom, ide nepochybne o riešenie prejudiciálnej otázky, či bolo správne a zákonné vyhlásenie o pravostí, výške a splatnosti prihlásenej pohľadávky. Podľa názoru samotných žalobcov, ak tvrdia, že vyhlásenie a vyčíslenie boli nesprávne a nezákonné, že žalobcovia mali byť takýmto vyhlásením dotknutí na svojich právach z dôvodu, že boli porušené ust. zákona č. 527/2002 Z.z. v znení noviel., t.j. že vyhlásenie o výške, pravosti a splatnosti je v rozpore so zákonom. Ďalej žalovaný citoval ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu....... Žalovaný má za to, že žalobcovia mali povinnosť v 3 mesačnej prekluzívnej lehote domáhať sa na súde určenia neplatnosti takejto dražby. Žalobcovia tak do dnešného dňa neurobili, právo v prekluzívnej lehote zaniklo a po uplynutí tejto lehoty už nemožno v takomto konaní si uplatňovať nároky, na ktoré mali možnosť samotní žalobcovia ešte pred vykonaním dražby a následne aj v uvedenej márne uplynutej prekluzívnej lehote.
4. K vyjadreniu žalovaného žalobca doručil repliku dňa 9.10.2017. Vyjadrenie žalovaného (viď bod 3 tohto rozhodnutia) považuje za scestné, pretože žalobný petit znel na medzitýmny rozsudok v zmysle: „Základ nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia na príslušenstve z pohľadávky žalovaného ....je daný“. Predmetom súdneho sporu je teda výlučne posúdenie, či je nárok žalobcov ako pôvodných podielových spoluvlastníkov (50 : 50) daný. Taktiež žalobcovia nesúhlasia s názorom žalovaného, že sa jedná o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v neurčitej výške. Podľa žalobcov nakoľko je zrejmé, že výška príslušenstva pohľadávky zinkasovaná žalovaným z výťažku na dražbe je nezákonná (viac ako 75%), vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia doteraz nemajú vedomosť, či sa žalovaný spravoval výpočtom príslušenstva podľa zákona či zmluvy o výkone správy, alebo tento nárok uplatnil svojvoľne bez zmluvného základu. Keďže žalovaný na výzvy žalobcov nereaguje, nie je objektívne vyčíslenie výšky nároku titulom vydania neoprávneného prospechu od žalovaného dobre možné. Preto navrhli, aby súd vyzval žalovaného k predloženiu vyčíslenia príslušenstva uplatneného v dražbe s uvedením právneho základu. Pokiaľ žalovaný spája určenie neplatnosti dražby s preklúziou práva, žalobca poukazuje na ust. § 21 ods. 2 zákona o dražbách, podľa ktorého: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V danom prípade vydražený byt bol miestom trvalého pobytu žalobcov a pre vedenie dražby boli formálne podmienky splnené, čo ale neznamená, že navrhovateľ dražby si môže v dražbe uplatniť čokoľvek a kontrola výšky príslušenstva nie je predmetom konania o platnosti dobrovoľnej dražby. Žalobcovia sa nedomáhali určenia neplatnosti dražby súdom, nakoľko na tento postup neboli pádne argumenty. Dlh na istine nerozporovali (rozporovali len príslušenstvo), hodnota istiny bola nad sumu 2.000,- eur, na základe čoho nebolo možné založiť obranu ani na nesplnení tejto podmienky. Žalobcovia majú za to, že otázka oprávnenosti vykonania dražby nie je predmetom tohto súdneho konania. Podľa žalobcov žalovaný nezohľadňuje skutočnosť, že zákon o dobrovoľných dražbách je zákonom lex specialis voči Občianskemu zákonníku, ktorý je zákonom lex generalis. Z uvedeného vyplýva, že ak aj zanikla preklúziou možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby, táto skutočnosť nevylučuje právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, navyše v takomto prípade, kde je naakumulovanie príslušenstva v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, je premlčané v desaťročnej lehote, nakoľko sa môže jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie. V danom prípade však nedošlo ani k uplynutiu základnej lehoty na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá sa počíta od prijatia plnenia žalovaným zo strany dražobníka, nakoľko žalobcovia podali žalobu do dvoch rokov od konania dražby. 5. Dňa 11.10.2017 žalovaný doručil súdu dupliku, kde sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov. Opätovne zastával názor, že nemožno sa domáhať nároku v neurčitej výške, pričom žalobcovia tento nárok nešpecifikovali, a to ani čiastočne. Pokiaľ by sa malo prihliadať na tvrdenie žalobcov, že vyčíslená pohľadávka žalobcov a jej uspokojenie nebola správna a zákonná (že išlo o nezákonné príslušenstvo), nebola by daná ani možnosť vykonať dobrovoľnú dražbu platne. T.j. bolo by možné, že by nebola
splnená minimálna výška dlhu, kedy možno dražiť byt. O to viac je vtedy povinnosťou vlastníka domáhať sa v zákonnej prekluzívnej lehote vyslovenia neplatnosti dražby. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2017, str. 2 čl. II. ods. 6 citoval znenie § 21 ods. 2 Zákona o dražbách, potvrdzuje to len obranu žalovaného a poukazuje, že obe tieto podmienky (...ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu ....“) musia byť splnené súčasne, čo neboli. Nestačí, aby bola splnená iba jedna podmienka a je preto bez právneho významu, či mali žalobcovia trvalý pobyt evidovaný vo vydraženom byte. K svojskému výkladu žalobcov aplikácie lex specialis vs lex generalis žalovaný uviedol, že Lex specialis neruší platnosť Lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Žalovaný ďalej uviedol, že samotnej dražbe predchádzalo hlasovanie ostatných spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov, o čom bolo vykonané písomné hlasovanie dňa 18.2.2014 a kde bolo odsúhlasené vymáhanie pohľadávky a výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dôkazom toho je Zápisnica z písomného hlasovania. Ďalej žalovaný citoval ust. § 14 ods. 6 zák.č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká. Podľa žalovaného tak žalobcovia mali možnosť a povinnosť ako prehlasovaný vlastník, obrátiť sa vo veci odsúhlasenia výkonu záložného práva, pričom už vtedy ako vlastník vedel aj o minimálnej výške pohľadávky, ktorú až v tomto konaní popiera. Ak žalobcovia tvrdia, že pohľadávka nebola vyčíslená správne, túto vedomosť museli mať už v čase odsúhlasenia záložného práva. Žalobcovia v zákonnej prekluzívnej lehote svoje právo nevyužili, preto toto právo zaniklo.
6. V predmetnej veci Okresný súd Košice II najsamprv rozhodol rozsudkom č.k. 41C/419/2016-149 zo dňa 21.3.2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/178/2018-186 zo dňa 18.7.2018 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zmysle názoru odvolacieho súdu po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie bolo postupovať podľa ustanovení smerujúcich k odstraňovaniu vád podania, ako to vyplýva z ust. § 129 CSP.
7. V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach (bod 6) Okresný súd Košice II. uznesením sp.zn. 41C/419/2016-192 zo dňa 12.9.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu na odstránenie vád podania - žaloby zo dňa 6.10.2016, a to upresnením petitu žaloby, najmä presným uvedením, či sa žalobcovia domáhajú určenia práva alebo priznania finančného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak sa domáhajú priznania finančného plnenia, uvedením vo vzťahu k akému peňažného nároku sa domáhajú vydania medzitýmneho rozsudku, t.j. vo vzťahu k akému finančnému plneniu (jeho vyčíslením) žiadaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia, by mal súd rozhodovať o základe tohto nároku, t.j. o existencii práva.
8. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 8.10.2018 doplnil žalobu. Uviedol, že žalobou sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný si v rámci dražby (označenej v žalobe), ktorú sám inicioval za účelom úhrady nedoplatkov, uplatnil úhradu mimo dlžnej sumy za služby spojené s užívaním bytu, uplatnil nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktoré žiadnym spôsobom nešpecifikoval , t.j. neuviedol:
- právny základ príslušenstva (úrok z omeškania či poplatok z omeškania, či už na základe zákona / zmluvy...),
- výšku príslušenstva (vyjadrenú v % či pevnou sumou, a to za účelom posúdenia jej dôvodnosti z hľadiska zákonných kritérií, aby nedochádzalo k neopodstatnenému obohacovaniu veriteľa poplatkami / percentami, ktoré sú vyššie ako bankové úroky),
- dobu omeškania pri jednotlivých pohľadávkach,
- výšku príslušenstva v celkovej sume pri každom dlhu ako aj celkovo. Podľa žalobcu pokiaľ si žalovaný nechal vyplatiť svoju pohľadávku z dražby bez právneho základu (bez vyčíslenia a zdôvodnenia), na základe neplatného právneho úkonu, bezdôvodne sa na úkor žalobcov obohatil a je povinný toto obohatenie vydať. Ďalej uviedol, že žalobou si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška bola určená na základe vykonaného dôkazu, t.j. vyčíslenia pohľadávky žalovaného do dražby, pričom z celkovej sumy je potrebné odpočítať dlh na istine. Žalobcom rovnako patrí nárok na úrok z omeškania, ktorého počiatok sa počíta od prvého dňa nasledujúceho pod doručení žaloby. Žiada, aby súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 16.664,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia.
9. Uznesením č.k. 41C/419/2016-251 zo dňa 16.1.2019 Okresný súd Košice II pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.664,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Žalobou, Úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra dražieb (NCRdr) zo dňa 14.12.2014, Oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č.82/32-2014 zo dňa 2.12.2014, Listom l - vyčíslením pohľadávky k 9.10.2014 vypracovaného žalovaným, Písomnou správou o výkone záložného práva k predmetu dražby, odovzdanie výťažku dražby - oznámenie - dodatok zo dňa 9.12.2014, Výzvou žalobcov na vysporiadanie právnych vzťahov zo dňa 28.4.2016, Doručenkami, Podaním právneho zástupcu žalovaného - vyjadrením žalovaného zo dňa 18.9.2017, Replikou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.10.2017, Duplikou žalovaného zo dňa 11.10.2017, Zápisnicou o vykonaní písomného hlasovania v bytovom dome na Jenisejskej 49-55 zo dňa 18.2.2014, Platobným rozkazom OS KE II č.k. 45Ro/195/2010-207 zo dňa XX.X.XXXX, B. l - J. K. vyčíslením pohľadávky k X.XX.XXXX, A. KS KE XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, E. súdu na odstránenie vád podania zo dňa XX.X.XXXX, K. žaloby zo dňa X.XX.XXXX, E. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX na „Doplnenie žaloby“ žalobcov zo dňa 8.10.2018, najpravo.sk - Primeranosť zmluvnej pokuty v sadzbe 0,25% denne z 3.11.2012, Vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.10.2018, Uznesením súdu o pripustení zmeny žaloby zo dňa 16.1.2019, archívnym spisom OS KE II č.k. 45Ro/195/2010, exekučným spisom Exekútorského úradu JUDr. Jána Ondáša č. EX 396/2011, ostatným spisovým materiálom), pričom zistil tento skutkový stav:
11. Medzi stranami neboli sporné základné skutkové okolnosti, že žalobcovia boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 5 na 2. poschodí bytového domu, ul. I. v T., súp.č. XXXX, vchod č. XX, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. územie I., obec T. - L. I., pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva o výmere XX,XX m2, každý zo spoluvlastníkov v podiele 1, ktorý na návrh navrhovateľa dražby E. bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. I. XX, 51, 53, 55 v Košiciach, v zastúpení správcom Správcovské bytové družstvo IV Košice, bol predmetom dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Dražba bytu (opakovaná dražba bytu) sa konala dňa 2.12.2014 o 10:30 hod. Cena dosiahnutá vydražením 47.000,- eur.
12. Platobným rozkazom Okresného súdu Košice II č.k. 45Ro/195/2010-27 zo dňa 21.6.2010 (na čl. 100) mal súd preukázané, že žalovanému v 2. rade Deziderovi J. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.488,34 eur na istine, ďalej zmluvnú pokutu 1.656,23 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania z istiny 1.488,34 eur od 1.8.2008 do 15.5.2010 a ďalej zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania z istiny 1.488,34 eur od 16.5.2010 až do zaplatenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28.7.2010.
13. Z obsahu zapožičaného spisu Okresného súdu Košice II. č.k. 45Rp/195/2010 vyplýva, že predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu boli:
- nedoplatky na úhrade do fondu prevádzky, údržby a opráv a na zálohách na plnenia poskytované s užívaním bytu za mesiace august 2008 až december 2008, január 2009 až september 2009, a to v celkovej sume 1.488,34 eur,
- zmluvná pokuta vo výške 1.656,23 eur z jednotlivých nedoplatkov na úhrade do fondu a na zálohách za plnenia poskytované s užívaním bytu od augusta 2008 do septembra 2009.
14. Zo Zápisnice o vykonaní písomného hlasovania v bytovom dome na Jenisejskej 49-55 zo dňa 18.2.2014 vyplynulo, že s vymáhaním pohľadávky a výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby na predmet vymáhania - byt č. 05 na Jenisejskej 55 v Košiciach, ktorá vznikli neplatením úhrady za užívanie bytu a poskytované služby vo výške 14.126,10 eur s príslušenstvom k 5.2.2014, súhlasí 101 vlastníkov, nesúhlasí 27 vlastníkov.
15. Písomnou správou o výkone záložného práva k predmetu dražby zo dňa 9.12.2014 vypracovanou Profesionálnou dražobnou spoločnosťou s.r.o. so sídlom Masarykova 21, Košice ako dražobníkom, mal
súd preukázané, že predmetom dražby dňa 2.12.2014 bol byt v spoluvlastníctve žalobcov popísaný v bode 11, ktorý bol vydražený vydražiteľom LAL, s.r.o. so sídlom 982 01 Tornaľa, IČO: 44 350 180, za cenu dosiahnutú vydražením v sume 47.000,- eur. Vydražiteľom bol predmet dražby zaplatený dňa 5.12.2014. Náklady dražby a odmena dražobníka činila 8.064,86 eur s DPH. Výťažok dražby bol odovzdaný prednostnému záložnému veriteľovi Vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. Jenisejská 49, 51 53, 55 v Košiciach v zastúpení správcom Správcovské bytové družstvo IV Košice. Vyčíslenie zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa dražby bolo vo výške 22.297,82 eur. Odovzdanie ostávajúcej časti výťažku dražby vo výške 16.637,32 eur záložným veriteľom v zmysle LV č. 12916 a bývalým vlastníkom predmetu dražby nasledovne: 1. Dezider J.: náklady súvisiace s notárskou úschovou XXX,XX eur s K. a vo výške 8.108,49 eur, zložené do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej, 2. Mário Bado v hotovosti v sume 8.318,66 eur.
16. Z listinného dôkazu označeného ako List l zo dňa 4.12.2014 na čl. 108 vyplýva Špecifikácia pohľadávky žalovaného voči žalobcom ku dňu 4.12.2014 v celkovej sume 22.297,82 eur, ktorý je vyhotovený ako podklad k dražbe (druhé kolo dražby). Z Rekapitulácie vyplýva, že z celkovej sumy 22.297,82 eur istina predstavuje 5.986,19 eur, penále 1.934,43 eur , penále dopočet 11.959,54 eur, trovy 450,95 eur, trovy v PZ 651,88 eur, trovy exekúcie EX 396/2011-23 BM v sume 1.275,- eur a zriadenie exekučného práva 39,83 eur. Z ďalšieho listinného dôkazu zo dňa 9.10.2014 na čl. 13, označeného ako List l a predloženého žalobcami ako súčasť žaloby vyplýva Špecifikácia pohľadávky žalovaného voči žalobcom ku dňu 9.10.2014 v celkovej sume 19.725,71 eur (k prvému kolu dražby). Z rekapitulácie vyplýva, že z celkovej sumy 19.725,71 eur istina predstavuje 5.633,63 eur, penále 1.934,43 eur, penále dopočet v sume 11.054,82 eur, trovy 450,95 eur, trovy v PZ v sume 651,88 eur.
17. Na pojednávaní dňa 21.3.2018 právny zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, že žaloba nemá základné náležitosti. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže končiť výrokom na medzitýmny rozsudok. Musí byť rozsudok na zaplatenie. A takýto petit alebo takýto nárok uplatňovaný nebol, čo má vplyv aj na včasnosť uplatňovaných nárokov (koľko je uplatňované, aj na prípadný dôvod litispendencie).
18. Zo zapožičaného exekučného spisu Exekútorského úradu JUDr. Jána Ondáša č. EX 396/2011 vo veci oprávneného Správcovské bytové družstvo IB Košice proti povinnému Dezider Bado, z Prihlášky pohľadávky do dražby nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že: G. výška pohľadávky oprávneného a trov súdneho exekútora :
- istina ...............................................................................................................X.XXX,XX eur
- zmluvná pokuta vo výške X,X promile za každý deň omeškania zo sumy X.XXX,XX eur od X.X.XXXX do 15.5.2010..............................................1.656,23 eur zo sumy 1.488,34 eur od 16.5.2010 do 5.9.2011 .............................................1.778,57 eur
- trovy súdneho exekútora .................................................................................192,45 eur Spolu: 5.115,59 eur. Trovy oprávneného a právneho zástupcu:
- súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi ........................16,50 eur
- trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní ..........................................103,99 eur Spolu: 120,49 eur Trovy exekúcie súdneho exekútora vyčíslené podľa § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 (exekučný poriadok) a ust. § 5 ods. 1 a 2 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov:
- odmena súdneho exekútora 20% z výšky vymoženej pohľadávky...........1.047,50 eur
- hotové výdavky ...................................................................................................15,- eur Trovy spolu bez DPH ......................................................................................1.062,50 eur DPH z odmeny exekútora 20%................................................................. 212,50 eur Spolu: 1.275,00 eur Zriadenie exekučného záložného práva .............................................................39,83 eur. Celková výška pohľadávky ..........................................................................6.550,91 eur Čiastočná úhrada vo výške ..............................................................................3.300,- eur Zostatok pohľadávky ku dňu 29.9.2014........................................................3.250,91 eur.
19. Z exekútorského spisu JUDr. Jána Ondáša č. EX 396/2011, zo Žiadosti o zaslanie trov exekúcie mal súd preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš listom zo dňa 11.12.2014 požiadal
žalovaného Správcovské bytové družstvo IV Košice o zaslanie trov exekúcie v sume 478,- eur na účet súdneho exekútora. Žiadosť bola Správcovskému bytovému družstvu IV Košice doručená 15.12.2014.
20. Z exekútorského spisu JUDr. Jána Ondáša č. EX 396/2011, zo Zaslanie informácie zo dňa 23.10.2014 mal súd preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš oznámil a informoval Správcovské bytové družstvo IV Košice, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor od povinného Dezidera Bada vymohol ku dňu 23.10.2014 celkove sumu 3.300,- eur. Oprávnenému bola zaslaná suma 2.484,- eur. Istina v sume 1.488,34 eur bola vymožená a časť zmluvnej pokuty v sume 995,66 eur. Zostáva vymôcť zostatok zmluvnej pokuty v sume 660,57 eur a príslušenstvo pohľadávky.
21. Na pojednávaní dňa 20.3.2019 právny zástupca žalobcu na otázku súdu, aby špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnený nárok vo výške 16.664,19 eur uviedol, že jediný dôkaz, ktorý má k dispozícii, je vyčíslenie nároku prihláseného žalovaným ako navrhovateľom dražby, pričom celková suma vyčísleného nároku bola vyčíslená tak, že z celkovej sumy pohľadávky, ktorú žalovaný ako navrhovateľ do dražby prihlásil, bola odpočítaná istina dlhu žalobcov a rozdiel bol uplatnený žalobou. Má za to, že žalovaný nepreukázal, že má nárok na poplatky, ktoré do dražby prihlásil. Istinu nespochybňuje, a preto bol uplatnený len predmetný rozdiel. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 2.12.2014 vyplýva, že celkový dlh by mal byť v sume 19.725,71 eur. Z písomnej správy o výkone záložného práva vyplýva, že istina prihlásenej pohľadávky činí 5.633,63 eur a príslušenstvo predstavuje žalovanú sumu. Teda z poukázanej sumy žalovanému vo výške 22.297,92 eur, ktorá bola uspokojená z výťažku dražby, po odpočítaní nespornej istiny, vychádza žalovaná suma. Má za to, že na príslušenstvo žalovaný nemá nárok, ide o plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté bez právneho dôvodu. A ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcom. Uviedol, že nárok voči žalovanému žiadajú priznať spoločne a nerozdielne. V danom prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu.
22. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
23. Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z. v znení v platnom znení (ku dňu 2.12.2014) o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách), dražbou sa na účely tohto zákona rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby , alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
24. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný vopred písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
25. Podľa ust. § 17 ods. l písm. d) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie označenie a popis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu.
26. Podľa ust. § 17 ods. 5 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.
27. Podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražby domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
28. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu hlasovania 18.2.2014 (ďalej len zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
29. V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.
31. Podľa ust.§ 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
32. Podľa ust. § 107 ods. l Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
33. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných právnych noriem súd uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť, preto žalobu zamietol v celom rozsahu a to z nasledovných dôvodov:
34. K pripusteniu zmeny žaloby súd považuje za potrebné uviesť, že podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.10.2018 súd posúdil ako zmenu žaloby, o ktorom podaní súd rozhodol uznesením č.k. 41C/419/2016-251 zo dňa 16.1.2019. V súvislosti so zmenou žaloby súd zhodne s názorom žalovaného obsiahnutom v podaní žalovaného zo dňa 31.10.2018 konštatuje, že podľa obsahu žaloby, hoci označenej ako vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobcovia sa domáhali bez pochybností určenia, že je daný základ nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na príslušenstve pohľadávky žalovaného titulom nedoplatkov a zálohových platieb za užívanie bytu a v konečnom rozhodnutí, že bude rozhodnuté o výške nároku. Preto podľa názoru súdu žalobcami bol uplatnený výlučne nárok na určenie existencie ich práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda že išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobný petit znel: „Základ nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia na príslušenstve z pohľadávky žalovaného .... je daný“. Až podaním zo dňa 8.10.2018 označeným ako „Doplnenie žaloby“ prvýkrát žalobcovia uplatňujú nárok na zaplatenie 16.664,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, bez v žalobe uplatňovaného určovacieho nároku na určenie, že ich nárok je daný.
35. Po tom, čo súd pripustil zmenu žaloby, predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 16.664,19 eur z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu (podľa žalobcu žalovaný nemá nárok na poplatky, ktoré do dražby prihlásil).V tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Košice II. č.k. 45Ro/195/2010-27 zo dňa 21.6.2010 (bod 12, 13 tohto rozhodnutia), podľa ktorého súd uložil povinnosť žalobcovi v druhom rade zaplatiť Stavebnému bytovému družstvu IV Košice sumu 1.488,34 eur (titulom nedoplatkov na úhrade do fondu prevádzky, údržby a opráv a na zálohách na plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od augusta 2008 do septembra 2009), ďalej zmluvnú pokutu 1.656,23 eur (vo výške 2,5 promile denne zo sumy 1.488,34 eur od 1.8.2008 do 15.5.2010) a ďalej zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile denne z istiny 1.488,34 eur od 16.5.2010 až do zaplatenia. Z takto formulovaného petitu platobného rozkazu je nepochybné,
že ak je peňažné plnenie na príslušenstvo pohľadávky vyjadrené formou úrokov, poplatkov či inou sankciou, ktorá má povahu pokračujúceho nároku s vyjadrením „až do zaplatenia“, tak konečná výška tejto pohľadávky je známa až jej uspokojením (zaplatením). A teda v danom prípade, kde je predmetom uspokojenia nároku na dobrovoľnej dražbe peňažné plnenie na príslušenstvo pohľadávky vyjadrené formou poplatkov či inou sankciou, ktorá má povahu pokračujúceho nároku s vyjadrením „až do zaplatenia“, tak konečná výška tejto pohľadávky je známa práve až dňom výkonu dražby, kedy dochádza k jej uspokojeniu. V danom prípade k uspokojeniu došlo až dňom dražby 2.12.2014. To znamená, že do dňa konania dražby má žalovaný nárok na nedoplatky na úhrade do fondu prevádzky, údržby a opráv a na zálohy na plnenia poskytované s užívaním včítane zmluvnej pokuty v zmysel Zmluvy o výkone správy. Preto sa súd nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcov, že žalovaný nemá nárok na poplatky, ktoré do dražby prihlásil.
36. V procesnom civilnom konaní dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Žalobca môže navrhovať dôkazy, ale musí ich aj predkladať. Žalobca je povinný v žalobe tvrdiť, z akých dôvodov považuje svoj nárok za oprávnený, len všeobecný odkaz na výšku príslušenstva oproti výške istiny je nedostačujúcim argumentom. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri dlhšom časovom období omeškania s plnením dlhu sa príslušenstvo pohľadávky znásobuje. Z listinných dôkazov, ako aj z priložených spisov OS KE II sp. zn. 45Ro/195/2010 a exekučného spisu EX 396/2011 nepochybne vyplýva, že k omeškaniu žalobcov dochádzalo ešte v rokoch 2008 a 2009, pričom k uspokojeniu pohľadávky došlo až 2.12.2014, čím sa logicky výška príslušenstva pohľadávky znásobuje. Súd ďalej konštatuje, že samotná výška príslušenstva nie je prejavom jej nezákonnosti (ako to považujú žalobcovia) a zvlášť v danom prípade, kedy ide nepochybne o plnenie právoplatne priznané súdom. A pokiaľ žalovaný ako podklad ku dražbe (druhé kolo dražby) pri vyčíslení pohľadávky voči žalobcom doplnil istinu (čo sa týka platieb 03-12/2010, 06, 08-12/2011, 01-05/2012, UK 2012, 02.05/2013, 12/2013, UK 2013, 01/2014, 03-08/2014 a 01/2015), dopočítal penále z RO či dopočítal penále, doplnil trovy exekúcie EX 396/2011-23BM v sume 1.275,- eur, či poplatok za zriadenie exek. práva v sume 39,83 eur, súd sa s týmto postupom žalovaného stotožňuje a nepovažuje z vyššie uvedených dôvodov za prejav nezákonnosti.
37. Predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je tvrdenie a preukázanie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v akej výške a na úkor koho. Žalobca pri podaní žaloby musí zvážiť riziká svojho procesného úspechu či neúspechu v závislosti od toho, akými dôkazmi disponuje. V danom prípade, ako zo žaloby a jej doplnení vyplýva, žalobca len všeobecne odkazuje na výšku príslušenstva oproti istine. Dôkazné bremeno o preukázaní skutočností tvrdených v žalobe zaťažuje žalobcu a až následne sa dôkazné bremeno o preukázaní opaku tvrdení prenáša na žalovaného. Podľa názoru súdu žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal súdu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcov z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu a že žalovaný sa na úkor žalobcov obohatil a v akej výške, práve naopak, žalovaný súdu preukázal, že k bezdôvodnému obohateniu v uplatnenom rozsahu vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu nemohlo dôjsť resp. nedošlo. Preto súd žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu zamietol.
38. Keďže právny zástupca žalovaného vzniesol okrem iného námietku premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu, súd sa zaoberal aj otázkou premlčania uplatneného nároku. V prejednávanej veci premlčacia lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení časti výťažku z dražby veriteľovi, vlastníkom bytov a nebytových priestorov na účet domu, t.j. 9.12.2014 v sume 22.297 eur, a to tak subjektívna 2 ročná a objektívna 3 ročná lehota, nakoľko o realizácii rozvrhu výťažku z dražby žalobcovia boli oboznámení. Subjektívna 2 ročná premlčacia lehota by uplynula 10.12.2016 a 3 ročná objektívna lehota by uplynula 10.12.2017. Podľa názoru súdu podanie žaloby o určenie existencie nároku dňa 10.10.2016 nemalo za následok zastavenie plynutia premlčacej lehoty podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Nárok na plnenie - zaplatenie bol uplatnený na súde prvýkrát až Doplnením žaloby žalobcov 8.10.2018, teda po uplynutí aj 3 ročnej objektívnej premlčacej doby dňom 10.12.2017. Vznesenie námietky premlčania uplatneného nároku je ďalší, dôvodom zamietnutia žaloby.
39. Posledným dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol, je pasívna vecná legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ust. § 8 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom
v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Výťažok z dražby nebol príjmom správcu SBD IV Košice, teda žalovaného, ale vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účet domu. V súlade s ust. § 15, 14b zákona č. 182/1993 Z.z. je nesporé, že dlh vlastníka bytu a nebytového priestoru na preddavkoch a úhradách za plnenia je pohľadávkou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vlastníci rozhodujú o vymáhaní dlhu realizáciou ich zákonného záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľnosti, sú navrhovateľmi na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu na vymoženie ich pohľadávky, výťažok z dražby v rozsahu ich pohľadávky včítane príslušenstva, zmluvných pokút, ostatných pohľadávok, je ich príjmom. A teda nositeľom hmotnoprávnych právnych vzťahov v prípade vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré by vzniklo z preddavkov alebo úhrad za plnenia, príslušenstva a zmluvných pokút, či príjmov z dražby na pohľadávkach vo vzťahu ku vlastníkovi bytu z tohto domu, sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Vecne pasívne legitimovaní sú preto vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a nie správca.
40. Nakoniec sa súdu žiada dodať, že dražba nebola bez právneho základu, ale na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o realizácii ich zákonného záložného práva na vymoženie ich pohľadávky výkonom dobrovoľnej dražby, navrhovateľom boli preto vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa článku IV - Práva a povinnosti vlastníkov, bod 8 Zmluvy o výkone správy, je správca oprávnený za neuhradené záväzky po lehote splatnosti účtovať poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dĺžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej 25 Sk za každý aj začatý mesiac omeškania. Nakoniec zhodne s názorom žalovaného, súd nepovažuje dohodnutú zmluvnú pokutu v zmluve o výkone správy pri omeškaní vlastníkov s platením zálohových platieb a úhrad z ročného vyúčtovania vo výške 2,5 promile denne za neprimeranú. Táto zmluvná pokuta bola medzi tými istými účastníkmi právoplatne priznaná súdom v konaní na OS KE II č.k. 45Ro/195/2010, preto je súd výškou zmluvnej pokuty viazaný. V tejto súvislosti súd zhodne so žalovaným poukazuje na rozsudok KS Nitra 5Co/16/2010 z 3.2.2010, podľa ktorého dohodnutá výška zmluvnej pokuty 0,25% denne z istiny (čo je 2,5 promile denne) nie je neprimeraná, kde súd taktiež riešil výšku zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o výkone správy, postihujúcej vlastníka bytu pri omeškaní s platením peňažných záväzkov 0,25% denne z dĺžnej sumy v omeškaní, ako primeranej zmluvnej pokute na zabezpečenie pohľadávky proti vlastníkovi bytu.
41. K námietke žalobcu, že vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi a súd by na ňu nemal prihliadať (pričom žalobcovia rozpor s dobrými mravmi vidia v tom, že žiadali vyčíslenie, aby si mohli vykonať kontrolu správnosti vyčíslenia pohľadávky v dražbe), súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov. Povinnosťou žalobcov bolo prispievať na služby spojené s užívaním bytu. Keďže tak nekonali (ako to vyplýva z vykonaného dokazovania), ostatní vlastníci museli za žalobcov znášať náklady za služby. A to je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že to, či dal alebo nedal žalovaný po vyše dvoch rokoch ako správca presný výpočet, nemá vplyv na konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ žalobca uplatnil z dražby pohľadávku za vlastníkov bytov. Súd nevidí časovú súvislosť konania v rozpore s dobrými mravmi: prijatie pohľadávky z dražby s tým, že po dvoch rokoch žalovaný predložil žalobcom rozpis. Povinnosťou žalobcov bolo uplatniť si svoj nárok v zákonnej lehote.
42. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je tvrdenie a preukázanie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v akej výške a na úkor koho. Žalobca pri podaní žaloby musí zvážiť riziká svojho procesného úspechu v závislosti od toho, akými dôkazmi disponuje.
43. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods.1) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.