Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/5/2019

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: Miroslav Rechtorík - RELIMO, IČO: 40 281 272, so sídlom Rakové 106/12, 010 01 Žilina, pr. zast. JUDr. Marcelom Šmehýlom, so sídlom Daniela Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Y. XXXX/XX, XXX XX S. - J., O. K., o zaplatenie XXX eur, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc v danej veci konať.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia 665 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody vzniknutej zamestnávateľovi zavineným konaním zamestnanca.

2. Predtým, než súd pristúpil k vecnému posudzovaniu žaloby, skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania. Jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené, je právomoc súdu konať a rozhodnúť vo veci. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. Decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) upravuje právomoc súdu v občianskych a obchodných veciach v prípadoch, ak existuje väzba medzi konaním, na ktoré sa nariadenie vecne vzťahuje, a územím členských štátov viazaných nariadením. V predmetnom konaní táto väzba existuje v podobe bydliska žalovaného v členskom štáte EÚ, v Českej republike.

3. Podľa čl. 22 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie“) zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

4. Podľa čl. 23 od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu alebo 2. ktorá umožní zamestnancovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele.

5. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

6. Podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

7. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

8. Podľa (ďalej len "") ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. V danom konaní ide o nárok vyplývajúci z individuálnej pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V prípade nárokov z individuálnych pracovných zmlúv je právomoc súdov členských štátov Európskej únie upravená v oddiele 5, čl. 20 až 23 Nariadenia. Podľa čl. 23 ods. 1 môže zamestnávateľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko. S výnimkou výlučnej právomoci podľa čl. 24 Nariadenia môže byť právomoc súdu založená aj v prípade dohody zmluvných strán v zmysle čl. 23 Nariadenia a v prípadoch, ak síce nie je daná kritériami upravenými nariadením, ale žalovaný právomoc súdu príjme - zúčastní sa konania bez toho, aby právomoc súdu namietal (čl. 26 ods. 1 Nariadenia).

12. Pri skúmaní, či súd má v danej veci právomoc zisťoval, či žalovaný má (mal v čase začatia konania) bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „bydlisko fyzickej osoby“. Obsah tohto pojmu bol riešený judikatúrou najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa jedná o miesto, kde sa osoba skutočne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo, pričom pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení. V danom prípade mal súd zistené, že žalovaný (zamestnanec) mal v čase začatia konania a aj má bydlisko na území Českej republiky, preto tunajší súd nemá danú právomoc na konanie a rozhodnutie danej veci podľa čl. 22 ods. 1 Nariadenia. Právomoc nemá danú ani na základe dohody zmluvných strán v zmysle čl. 23 ods. 1 Nariadenia. Tiež z tvrdenia žiadnej zo strán, resp. iných dôkazov predložených v konaní nevyplynulo, že by strany sporu po vzniku sporu uzavreli dohodu, podľa ktorej by si zamestnávateľ mohol svoj nárok žalovať na súde členského štátu EÚ, v ktorom žalovaný nemá svoje bydlisko, resp. konkrétne na súdoch Slovenskej republiky. Súd pred založením svojej právomoci podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia bol povinný žalovaného poučiť o jeho práve namietať absenciu právomoci súdu. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03.07.2019 namietal absenciu právomoci slovenských súdov, nakoľko vystupuje v spore ako žalovaný (zamestnanec), pričom bydlisko má v Českej republike. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci, a preto podľa čl. 28 Nariadenia vyslovil záver, že nemá právomoc vo veci konať a podľa v spojení s konanie zastavil.

13. Náhrada trov konania v prípade, že niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením . Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán sporu zavinila jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že žalobu podal na súde, ktorý nemá právomoc v spore konať, avšak žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a ani z obsahu spisu mu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa a (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.