Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-448-2023.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Subarea
15Ek/448/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 432 105, práv. zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. D., o vymoženie 1638,56 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, so sídlom Mičinská cesta 35, 97401 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723 pod zn. 83EX 152/23-C, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a . II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15. 02. 2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1638,56 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 11Up/1996/2020 zo dňa 05. 01. 2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11. 03. 2021. 2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 02. 2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Kohút, so sídlom Mičinská cesta 35, 97401 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723, ktorý ju vedie pod zn. 83EX 152/23-C. 3. Dňa 03. 03. 2023 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 15. 11. 2023. Z vyjadrenia súdneho exekútora a z predloženej doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie má súd za to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sú tu preukázateľné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň je tu rozpor s Ústavou SR a úniovým právom. Povinný uviedol, že súdny exekútor nekoná v súlade s Exekučným poriadkom a násl. novelizácií, podľa ktorého sa rušia staré exekúcie. Ďalej uviedol, že neuznáva spornú pohľadávku, exekučný titul je nespôsobilý a z opatrnosti podal aj námietku premlčania. Na základe tvrdenia povinného súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil, či je platná zmluva, nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či neboli použité nekalé obchodné praktiky a zmluvu nepreskúmal so smernicou Rady 93/13/EHS. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru a nečitateľné obchodné podmienky. Dodávateľ neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich zo zmluvy, použil formulárovú zmluvu, nekonal s odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinný poukázal na ustanovenia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Podal aj námietku proti trovám exekúcie a príslušenstvu, nakoľko spôsobujú hrubý nátlak na povinného. Povinný
navrhuje exekúciu v celom rozsahu zastaviť a žiada, aby mu boli zo strany oprávneného nahradené trovy exekúcie. 5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že: „Oprávnený navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. K tvrdeniam povinného uvádzame, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul – Platobný rozkaz sp. zn.:11Up/1996/2020 zo dňa 5.1.2021, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.3.2021. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Na základe uvedeného mal súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní ako aj po preskúmaní exekučného titulu za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Exekučné konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Tieto tvrdenia je ale nutné vyhodnotiť tak po právnej, ako aj po skutkovej stránke, a teda je nevyhnutné ustáliť, či k takejto skutočnosti naozaj došlo. Keďže tvrdené skutočnosti môžu a aj sú medzi oprávneným a povinným sporné, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje povinného. (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie). Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu, (ktorý vydal exekučný titul, na podklade ktorého zákon exekúciu pripúšťa) je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutým sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v podľa ustanovenia §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že súd nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Povinným namietané dôvody je potrebné vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie
exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku. V súvislosti s vyššie uvedeným máme za to, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhujeme preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.“ 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 13. Súd po oboznámení sa s argumentáciou povinného uvádza, že tu však nie je daný dôvod pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie, keď exekučný súd nie je oprávnený realizovať vecný prieskum
rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Inými slovami vyjadrené, exekučný súd nemá Ústavou SR dané postavenie akéhosi odvolacieho súdu, ktorý je oprávnený zasahovať do vecnej správnosti exekučného titulu. Vo väzbe na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR - ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 (,,Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dni od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným pravom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak sud v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“) však exekučný súd nahliadnutím do spisu zo základného konania preskúmal prílohy, ktoré tvorili podklad pre vydanie exekučného titulu a hlavne preskúmal spotrebiteľskú zmluvu, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný. Konajúci súd ďalej zo spisu zistil, že dňa 10. 07. 2019 povinný uzatvoril žiadosť o pôžičku, v ktorej boli uvedené informácie o zamestnaní a finančnej situácii žiadateľa, pravidelný mesačný príjem a žiadaná výška pôžičky vo výške 1500,- Eur s dobou splatnosti 4 roky a požadovanou mesačnou splátkou 56,67 Eur. Súd taktiež zistil, že dňa 15. 07. 2020 bolo povinnému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo spoločnosti Zinc Euro, a.s. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. V liste bolo povinnému oznámené aj číslo účtu postupníka na ktoré bolo potrebné uhrádzať dlžnú sumu. Dňa 10. 07. 2019 podpísal povinný s právnym predchodcom oprávneného rámcovú zmluvu – dlžník. Predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti vyhľadať pre dlžníka investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom. Súčasťou spisu je aj splátkový kalendár s počtom mesačných splátok 48 a s mesačnou splátkou 56,67 Eur. Dňa 04. 05. 2020 oprávnený vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky s uvedením, že: „Váš dlh zo zmluvy o pôžicke c. 2019035077, c. 2019035078, c. 2019035079, c. 2019035080, c. 2019035081, c. 2019035082 sa stal ku dnu 04.05.2020 splatným v celom rozsahu naraz. Váš celkový dlh k dnešnému dnu z vyššie špecifikovaných zmlúv o pôžicke a poplatkov Zinc Euro, a.s. a upomienok predstavuje sumu v celkovej výške 1 698,82 EUR.“ Povinný uzatvoril nasledovné zmluvy o pôžičke: Investor Peter Zálešák s ID kódom 4WBPLMNB5Q36 poskytol na základe zmluvy č. 2019035077 z 10.07.2019 pôžičku vo výške 400 € s ÚS 10 % p.a., ktorej nesplatená/ý: istina je 400 €, úrok je 15,77 €; nesplatená suma celkom je 415,77 €, Investor E. B. s ID kódom K7J2GYA6R2RA poskytol na základe zmluvy č. 2019035078 z 10.07.2019 pôžičku vo výške 400 € s ÚS 9 % p.a., ktorej nesplatená/ý: istina je 400 €, úrok je 14,25 €; nesplatená suma celkom je 414,25 €, Investor F. E. s ID kódom AKVPKEVWYP9Z poskytol na základe zmluvy č. 2019035079 z 10.07.2019 pôžičku vo výške 100 € s ÚS 8 % p.a., ktorej nesplatená/ý: istina je 100 €, úrok je 3,21 €; nesplatená suma celkom je 103,21 €, Investor G. F. s ID kódom JAL27ABYJP8B poskytol na základe zmluvy č. 2019035080 z 10.07.2019 pôžičku vo výške 380 € s ÚS 9 % p.a., ktorej nesplatená/ý: istina je 380 €, úrok je 13,52 €; nesplatená suma celkom je 393,52 €, Investor Anna Reinerová s ID kódom JAL277B9G28B poskytol na základe zmluvy č. 2019035081 z 10.07.2019 pôžičku vo výške 100 € s ÚS 7,5 % p.a., ktorej nesplatená/ý: istina je 100 €, úrok je 3 €; nesplatená suma celkom je 103 €, Investor H. H. s ID kódom 7RN2WNMNJ2BD poskytol na základe zmluvy č. 2019035082 z 10.07.2019 pôžičku vo výške 120 € s ÚS 6 % p.a., ktorej nesplatená/ý: istina je 120 €, úrok je 2,89 €; nesplatená suma celkom je 122,89 €. Povinný pomerne rozsiahlo označil celú spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú, odvolávajúc sa na mnohopočetnosť neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých konkretizácia však absentuje, s výnimkou poukazu na neprimerane vysokú odplatu, neprimerane vysoké sankcie, nečitateľné obchodné podmienky a použitie formulárovej zmluvy. V súlade s judikatúrou ÚS SR preto súd preskúmal spotrebiteľskú zmluvu na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný a ktorý predstavuje hmotnoprávny základ vzťahu medzi oprávneným a povinným, a z ktorej vyplýva, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako dlžníkom. Súd ďalej zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. Ďalšie práva a povinnosti oprávneného a povinného boli stanovené obchodnými podmienkami. V zmluvách o pôžičke je uvedená výška pôžičky, úroková sadzba, lehota splatnosti, počet mesačných splátok, splatnosť prvej mesačnej splátky a podobne. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si oprávnený uplatnil istinu vo výške 1638,56 Eur (pozostávajúca z dlžnej istiny vo výške 1500,- Eur, z dlžných zmluvných úrokov vo výške 52,64 Eur a dlžných poplatkov vo výške 85,92 Eur) a zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a trovy právneho zastúpenia spolu so zaplateným súdnym poplatkom. Podaným návrhom na vykonanie exekúcie, sa oprávnený v súlade s obsahom exekučného titulu, resp. plnenia priznaného exekučným
titulom domáhal vymoženia istiny, úrokov z omeškania a trov pôvodného konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. 14. Vo svetle vyššie uvedených skutočností však súd nemá za preukázanú existenciu akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky majúcej vplyv na vymáhaný nárok, ktorá by mala charakter úžery alebo by viedla k neprimeranému obohacovaniu sa na úkor spotrebiteľa, keď uvedené podmienky mali v čase uzavretia tejto spotrebiteľskej zmluvy zachované tie prvky, ktoré boli v tomto období regulérnym štandardom. Pokiaľ ide o námietku povinného smerujúcu k neprimerane vysokej istine, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá spotrebiteľským normám, súd uvádza, že istina (judikovaná, či vymáhaná) pozostáva z dlhu z dôvodu odberu plynu. Súd však zastáva názor, že takto určená istina netrpí vadami vo vzťahu k spotrebiteľským normám, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie právnej ochrany spotrebiteľa, nakoľko vrátenie dlhu predstavuje legitímnu požiadavku veriteľa domáhať sa vydania toho, čo bolo povinnému ako dlžníkovi poskytnuté a povinným nevrátené. Súd nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že voči exekučnému titulu mal povinný možnosť podať odpor, ale povinný túto možnosť nevyužil. 15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na existenciu dôvodu zastavenia exekúcie a to poukázanie na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Súd v súvislosti s uvedenou námietkou uvádza, že v uvedenom exekučnom konaní sa neuplatňuje pohľadávka zo starej exekúcie. 15. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu premlčania pohľadávky. Súd uvádza, že podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 11. 03. 2021 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučného titulu (11. 03. 2021) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 15. 02. 2023), desaťročná premlčacia doba neuplynula pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 15. 02. 2023 prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie. 16. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie podal aj námietku proti trovám exekúcie. Súdu nie je zrejmé, či mal povinný namysli trovy exekúcie uvedeného v upovedomení o začatí exekúcie alebo trovy exekúcie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie. K trovám súdneho exekútora uvedených v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o nej rozhodovať. Výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§7 ods. 1,2, §22 ods. 1,2, § 23 uvedenej vyhlášky). Na základe uvedeného súd považoval námietku povinného proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti F) uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 132,19 Eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia uplatnených v zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. c) a § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za dva právne úkony (prevzatie a príprava, podanie návrhu na vykonanie exekúcie) a 2 x režijný paušál á 12,52 Eur vrátane 20 % DPH. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Výška súdneho poplatku je uvedená v zákone o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výšku trov právneho zastúpenia si oprávnený vypočítal správne v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to uplatnením dvoch úkonov právnej služby, dvoch režijných paušálov s pripočítaním DPH, keďže právny zástupca oprávneného je platiteľ dane z pridanej hodnoty. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol preto súd tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že koncepcia vymáhaného nároku v predmetnom konaní netrpí vadami, ktoré by viedli k potenciálnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok majúcich vplyv na dlh povinného,
keď preskúmaním obsahu vymáhaného nároku neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by viedli k ohrozovaniu spotrebiteľských práv povinného. (výrok I. tohto rozhodnutia) 18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 28. Povinný navrhol súdu rozhodnúť o povinnosti náhrady trov exekúcie. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. (výrok II. tohto rozhodnutia)