Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-58-2018.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Q., S. XX.X.XXXX, bytom u starej matky, dieťa rodičov - matka: A. V., S. XX.X.XXXX, trvale bytom S. X, N., a otec: D. Q., S. XX.XX.XXXX, M. V. L.-XXXX V., R., o návrhu starej matky: F. V., S. X.X.XXXX, trvale bytom S. X, N., na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Maloletý X. sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého výživné v sume 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné v sume 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. O trovách štátu b u d e rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.10.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazania rodičov výživným, a to oboch vo výške 250,- eur mesačne.
2. Návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky vo veci samej bol odôvodnený tým, že navrhovateľka dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého, keď matka sa z domácnosti odsťahovala a dosiaľ si maloletého nevzala k sebe do domácnosti. Všetku bežnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje navrhovateľka, vrátane spolupráce so školou, návštev lekárov. Má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, ktorý u nej vyrastá prakticky od narodenia. Navzájom sa majú radi a záleží im na sebe. Maloletý ju rešpektuje. Matka na syna prispieva sumou 250,- eur mesačne, otec sa o neho nezaujíma, naposledy ho videl, keď mal asi 2,5 roka. Maloletý chce zostať v starostlivosti navrhovateľky.
3. Otec sa k návrhu nijako nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne dôkazy.
4. Matka maloletého s návrhom súhlasila, pričom v konaní uviedla, že maloletý je u starej matky od roku 2017, kedy odišla. Žije s partnerom v garsónke, narodila sa im dcéra L., s ktorou je na materskej dovolenke od apríla tohto roku, od januára bude poberať len rodičovský príspevok. Uviedla, že súhlasí
so zverením maloletého navrhovateľke, ktorá sa vie oňho dobre postarať, je u nej spokojný. Dosiaľ platí na maloletého koľko jej vychádza, keď bola zamestnaná, minimálne 200 eur, teraz to nebude už v takej sume zvládať, je ochotná platiť výživné 90,- eur mesačne. S maloletým sa stretáva. Vie sa na tom s matkou a už najmä s maloletým, keďže je väčší, dohodnúť. Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Platí nájom 380,- eur aj s energiami, jej partner má momentálne pozastavenú živnosť, má veľa exekúcií, výplatu 300,- eur. O otcovi maloletého nič nevie, nie je s ním v kontakte. Bude aj naďalej spolupracovať s organizáciou N..
5. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že odporúča návrhu na zverenie maloletého navrhovateľke vyhovieť, keďže maloletý je dlhodobo v jej starostlivosti, ktorá ju poskytuje riadne, maloletý sa cíti v bezpečí. Rodina spolupracuje s organizáciou N., ktorá má svoje výsledky.
6. Navrhovateľka v konaní uviedla, že maloletému musí často kupovať nové oblečenie, teraz mu kupovala novú tašku do školy za 45,- eur, čo mohla urobiť, lebo jej vrátili preplatok za byt. Za byt platí mesačne 270,- eur, vrátenie služieb. Žije tam iba ona a maloletý. Maloletý má výdavky na lieky, asi 2 eurá mesačne. Chodí k psychológom, ale to je hradené zo zdravotného poistenia. Chodila s ním na doučovanie. Má s ním teraz bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku. S matkou sa chce stretávať, momentálne sa s ňou vie dohodnúť, niekedy k nej chodí aj cez týždeň. Otec sa o neho vôbec nezaujíma. Nevidel ho aj osem rokov, ani netelefonuje, nie je tam žiaden kontakt, ani nehradí matke určené výživné. Ona nemá žiaden majetok, iba dôchodok 394,- eur. Iný príjem nemá. Je zdravá, vie sa o maloletého postarať.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to najmä rozpisom výdavkov matky maloletého čl.15, potvrdením o príjme matky čl. 16, lustráciami v registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 5.9.2019, výsledkami elektronickej lustrácie navrhovateľky v Registri priestupkov, odpisom Registra trestov na navrhovateľku, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 17P/37/2011, zo spisu sp. zn. 38P/8/2018 čl. 12- lekárskou správou X.. P., správou organizácie N., o.z. zo dňa 31.7.2019, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a tiež výsluchom navrhovateľky a matky maloletej, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý mal predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnil a o odročenie nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/21/2008-130 zo dňa 8.2.2010 zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné v sume 100,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci (rozsudok čl. 3-5 v spise sp. zn. 17P/37/2011). Návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2011 podal otec, už vtedy žijúci v R., návrh na zníženie výživného, nakoľko bol nezamestnaný a jeho jediným príjmom boli dávky v sume 24,40 eur denne (návrh na zníženie výživného čl. 1-2 zo spisu sp. zn. 17P37/2011). Uvedený návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý rozhodnutím č.k. 17P/37/2011-62 zo dňa 2.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.11.2012 (čl.62 spisu). Matka maloletého od septembra 2017 nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, keď sa z domácnosti, kde žili aj so starou matkou, odsťahovala. Otec sa o maloletého nezaujíma, nijako ho nekontaktuje, matka ani stará matka nemajú o ňom žiadne informácie. Výživné na maloletého neplatí. Navrhovateľka je rozvedená a poberá starobný dôchodok vo výške 394,30 eur mesačne (lustrácia v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni). Podľa potvrdenia od lekárky je zdravotne spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o svojho vnuka (lekárska správa X.. P. v spise sp zn. 38P/8/2018 čl. 12). Navrhovateľka nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov (odpis registra trestov zo dňa 5.9.2019 a lustrácia v registri priestupkov zo dňa 5.9.2019). Žije v spoločnej domácnosti s maloletým, pričom majú náklady na bývanie 270,- eur mesačne. Maloletý má tiež výdavky na lieky asi 2,- eurá mesačne. Má 12 rokov, aktuálne rýchlo rastie, a je mu treba často kupovať nové oblečenie. Taktiež má výdavky na školu, napríklad nová taška do školy stála 45,- eur. U otca súd nemá preukázanú od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom žiadnu zmenu pomerov. Maloletý sa s mamou stretáva, niekedy k nej chodí aj cez týždeň, podľa toho ako sa dohodnú. Matka maloletého žije v garsónke so svojím partnerom a mal. L. Š., nar. 31.5.2019 (lustrácia v registri obyvateľov zo dňa 5.9.2019). Je od apríla roku 2019 na materskej dovolenke, od januára 2020 bude poberať iba rodičovský príspevok. Súhlasí so zverením maloletého starej matke, s tým, že maloletý je u nej spokojný a stará matka sa vie oňho dobre postarať. Dosiaľ platila na maloletého koľko vedela, minimálne 200,- eur, teraz už toľko nebude vedieť, vzhľadom na narodenie mal. Amálie, pričom je ochotná prispievať 90,- eur mesačne.
Výdavky na bývanie má vo výške 380,- eur mesačne. Jej partner má príjem cca 300,- eur, pričom má veľa exekúcii.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 5.9.2019 žije maloletý so starou matkou v dvojizbovom byte, ktorý je riadne zariadený. Celodennú starostlivosť o maloletého zabezpečuje dlhodobo stará matka maloletého, keď matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala k priateľovi V. Š.S.. Stará matka sa o maloletého riadne stará. Rodina dlhodobo spolupracuje s organizáciou N. J..C., Spolupráca sa zmeriava na zlepšenie vzťahových väzieb medzi matkou a maloletým, ktorý má k matke komplikovaný vzťah, keď ťažko znášal, že matka sa od neho odsťahovala k svojmu partnerovi, odmietal ju. Situácia v rodine sa postupne upravuje, matka sa snaží opätovne si nájsť cestu k synovi, ich vzťah je však aktuálne krehký. Podľa názoru procesného opatrovníka je v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá sa o neho dlhodobo stará, a u ktorej sa cíti v bezpečí.
10. Podľa § 44 ods. 1 až 4 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (1) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (2) Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. (3) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. (4)
11. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
12. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
13. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
14. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
18. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý je dlhodobo, a to od roku 2017 v starostlivosti starej matky - navrhovateľky, ktorá sa o neho každodenne osobne stará, po tom, čo matka maloletého odišla z domácnosti, kde žili spoločne s maloletým. Matka maloletého žije s novým partnerom v samostatnej domácnosti, pričom sa jej dňa 31.5.2019 narodila mal. L., s ktorou je aktuálne na materskej dovolenke. K matke chodí maloletý na návštevy, pričom jeho vzťah s matkou je aktuálne krehký a na rodinných vzťahoch pracujú matka, maloletý a stará matka v spolupráci s organizáciou N., J..C... Otec sa o maloletého dlhodobo nijako nezaujíma, ani ho nekontaktuje. Súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, jeho starej matky, v domácnosti ktorej maloletý dlhodobo žije a cíti sa tam
bezpečne, a s ktorým zverením súhlasí tak matka maloletého, ako aj procesný opatrovník. Domácnosť navrhovateľky je riadne zariadená, navrhovateľka sa o maloletého riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletému sa snaží zabezpečiť všetko potrebné. Navrhovateľka spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 ZR. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka bude povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, a súčasne je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
24. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 ZR povinnosť platiť na maloletého výživné, a to otcovi vo výške 100,- eur mesačne a matke vo výške 90,- eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na skutočnosť, že otec maloletého žije aktuálne v Rakúsku, o maloletého sa osobne nestará, ani ho nekontaktuje, a to dlhodobo, pričom naposledy mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- eur. Otec v konaní nepreukázal nijako zmenu svojich majetkových pomerov, jeho návrh na zníženie výživného podaný v roku 2011 bol ako nedôvodný zamietnutý, a teda súd má za to, že je v jeho schopnostiach platiť výživné na maloletého minimálne (keď výdavky na maloletého sa medzičasom nepochybne zvýšili) v sume, ktorá mu bola určená naposledy, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/21/2008-130 zo dňa 8.2.2010. Matke súd stanovil výživné vo výške 90,- eur mesačne (s ktorou výškou výživného matka súhlasila), keď prihliadal na to, že matka sa s maloletým stretáva, prispievala naňho i dobrovoľne pred rozhodnutím, pracuje na zlepšení vzájomných vzťahov. Súd pri určení výživného matke vychádzal z príjmu 540,- eur mesačne (potvrdenie o príjme čl. 16), prihliadnuc tiež na to, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej L., nar. 31.5.2019, o ktorú sa osobne stará. Súd považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletého, tak možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 ZR uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
25. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
27. Súd taktiež rozhodol (výrok V.), že o trovách štátu, pozostávajúcich z prekladateľskej odmeny a náhrady výdavkov tlmočníkovi, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nemal k dispozícii vyúčtovanie od tlmočníka, a teda všetky trovy štátu, ešte neboli zrejmé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky, matky maloletého a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.