Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-10-2023.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Subarea
1Sf/10/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Jozef Návratek EURODOPRAVA, s miestom podnikania Záhradná 27, Slovenský Grob, IČO: 36 952 320, v zastúpení HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100942691/2023 zo dňa 04.04.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.06.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.06.2023 doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 05.06.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100942691/2023 zo dňa 04.04.2023, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, č. 103430001/2022 zo dňa 21.12.2022, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 54 921,51 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.
2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť uhradiť vyrubenú sumu vlastnej daňovej povinnosti vo výške 54 921,51,- Eur a ďalšími osobitnými rozhodnutiami Daňového úradu Nitra nadväzujúcimi na rovnakú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2018 vyrubená za ostatné mesiace roku 2018 vlastná daňová povinnosť v celkovej sume 749 380,95,-Eur, ktorú je povinný zaplatiť v lehote 15 dní, pritom všetky rozhodnutia žalobca v návrhu presne špecifikoval. Návrh žalobca odôvodnil aj tým, že mu vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, keďže nebude mať dostatok finančných prostriedkov, a to ako na úhradu predmetnej dane tak aj na úhradu vlastných nákladov na život. Žalobca ďalej uviedol, že nemá voľné finančné prostriedky na zaplatenie dovyrúbenej dane, tiež nedisponuje majetkom vyššej hodnoty, na obchodoch (dodávka ojazdených áut) sa žalobca neoprávnene neobohatil na úkor štátneho rozpočtu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku tvrdí, že predával ojazdené vozidlá s prirážkou 100 Eur za vozidlo. Argumentoval tým, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Na podporu dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe predložil súdu časti (prvé strany) rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktorými mu boli vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 až december 2018. Predložil súdu výpis z účtu vedeného na meno B. A. za obdobie 01.05.2023 do 02.06.2023, z ktorého vyplýva súčet kreditných operácií 2 532,04, - Eur, súčet debetných operácií : -1 677,26,- Eur a konečný zostatok na účte k 02.06.2023 v sume 36,26,- Eur.
II.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 08.11.2023 uviedol, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane na základe objektívnych skutočností. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný odkladný účinok správnej žalobe a ani nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, či vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Za daných okolností považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku za neopodstatnený a žiadal, aby mu nebolo vyhovené.
III.
4. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v júni 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).
5. Podľa § 493b SSP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
6. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené zákonné podmienky pre jeho priznanie.
13. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, či značná hospodárska škoda.
15. Žalobca preukázal k svojim majetkovým pomerom jedine to, že v období jedného mesiaca, od 01.05.2023 do 02.06.2023, mal na účte obraty kreditných operácií vo výške 2 532,04 Eur, debetných operácií -1 677,26 Eur a zostatok 36,26 Eur. Rovnako doloženými rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR, že mu bolo dodatočne vyrubených viacero rozdielov DPH za jednotlivé mesiace roku 2018. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme, opomenul teda uviesť skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú situáciu žalobcu, uvedením napríklad výšky peňažnej čiastky, ktorú má reálne žalobca k dispozícii pre svoje podnikateľské aktivity, ako aj ďalších skutočností o stave majetku žalobcu. Správny súd rovnako tak poukazuje na to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane v predmetnej veci, konkrétne vo výške 54 921,51 Eur, sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu.
16. Správny súd dodáva, že v súvislosti s predmetným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe nemal možnosť vytvoriť si obraz o celkovej finančnej bonite žalobcu, keďže žalobca v návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Je potrebné mať na zreteli, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu jeho záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov, definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
18. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.
19. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie postupom podľa § 188 SSP zamietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.