Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 6. septembra 2019 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému D. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , takto

rozhodol:

Obžalovaný D. G., nar. X.X.XXXX v H. F., trvale bytom H. - N. C., S. XXXX/X,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30.5.2015 v čase okolo 16:15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. G. XXX, EČ VT XXX BV po ceste č. I/77 smerom z obce Hniezdne do obce Nižné Ružbachy okres Stará Ľubovňa, pričom v kilometri 17.200 na Ružbašskej Miľave počas dažďa pri vjazde do ostrej pravotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť vozidla poveternostným podmienkam (hustý dážď, mokrá vozovka), prekročil maximálnu povolenú rýchlosť pre daný úsek, neprávne reagoval na dopravnú situáciu a použil neprimeranú techniku jazdy, v dôsledku čoho po miernom brzdení vybočil zo svojho jazdného pruhu do protismernej časti vozovky, kde v tom čase vodič Z. E. viedol osobné motorové vozidlo zn. N. A. I., EČ SL XXX BB opačným smerom a tým došlo k zrážke vozidiel prednými časťami v jazdnom pruhu vodiča Z. E.. Pri tejto dopravnej nehode členovia osádky osobného motorového vozidla N. A. I. utrpeli zranenia, konkrétne vodič Z. E., utrpel pohmoždenie predlaktia, ktoré zranenie si nevyžiadalo liečenie a práceneschopnosť, spolujazdec X. V. utrpel odreninu kolena a odreninu sánky bez liečenia a práceneschopnosti. Spolujazdkyňa S. O. sediaca na zadnom sedadle uprostred podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva utrpela zlomeninu tela ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie oboch predkolení a pomliaždenia nosa s predpokladanou dobou liečenia pri nekomplikovanom priebehu hojenia v dĺžke 12-16 týždňov, ale na následky týchto zranení sa táto poškodená liečila i v čase podania obžaloby. Obžalovaný rýchlou jazdou a nesprávnou technikou jazdy porušil ustanovenie a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa , za použitia , , pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa a nezistení priťažujúcich okolností podľa , trest odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa , súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa súd poškodenú S. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., bytom S. N. XXXX/X, K., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 4.5.2016 tunajšiemu súdu obžalobu na D. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - poškodenej S. O., ako aj čítaním listinných dôkazov, ako je podrobne popísané zaznamenané v príslušných zápisniciach z hlavného pojednávania.

Dokazovanie bolo vykonávané vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody, nakoľko po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po poučení podľa až 8 (ďalej tiež iba „“) učinil vyhlásenie o vine podľa , následne na všetky otázky súdu kladené mu v zmysle podľa , , , , odpovedal obžalovaný „áno“, pričom po vyjadrení prokurátora a na hlavnom pojednávaní prítomných poškodených súd uznesením podľa uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a vykoná dôkazy súvisiace.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd už nevykonával dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom, s ohľadom na prijatie jeho vyhlásenia o vine, ako aj s ohľadom na to, že dôvodnosť uvedeného vyhlásenia podľa súdu je podporená všetkými v prípravnom konaní zabezpečenými dôkazmi, a tiež majúc za to, že konaním uvedeným v obžalobe obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba, uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pritom popis spáchania skutku, teda skutkovú vetu, oproti podanej obžalobe, majúc za to, že tým nijako nedošlo k porušeniu totožnosti a jednoty skutku, upravil, a to v časti poukazujúcej na liečenie poškodenej S. O. (súčasné priezvisko H.), kde oproti zneniu obžaloby „ale na následky týchto zranení sa táto poškodená lieči doposiaľ“, teda i v čase podania samotnej obžaloby, uviedol „ale na následky týchto zranení sa táto poškodená liečila i v čase podania obžaloby“. Uvedenú úpravu znenia skutkovej vety súd urobil i s ohľadom na tú skutočnosť, že v ďalšom priebehu konania neboli predložené doklady o ďalšom priebehu liečenia, najmä o tom kedy bolo ukončené, pričom v čase vyhlásenia rozsudku z vykonaných dôkazov k rozhodnutiu o náhrade škody v zásade vyplývalo, že k ukončeniu liečenia došlo.

Pre úplnosť treba poznamenať, že i keď vzhľadom na osobné, sociálne a pracovné pomery obžalovaného súd vyvinul i aktivitu k prípadnému ukončeniu konania schválením zmieru, k tomuto nakoniec nedošlo, a to osobitne i s ohľadom na následné zistenia o dopustení sa viacerých priestupkov obžalovaným na úseku cestnej premávky v priebehu tohto konania, čím z pohľadu súdu boli zmarené

podmienky na takéto ukončenie trestného stíhania v zmysle v spojení s , osobitne možnosť vzhľadom na osobu obžalovaného považovať takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Čo sa týka rozhodnutia o treste, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný žije sám so synom, je spoločníkom a konateľom spoločnosti Co&B s.r.o. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, v zásade kladne s tým, že nie sú známe skutočnosti, ktoré by narušovali povesť obžalovaného v mieste bydliska a vypovedali o jeho negatívnom správaní sa na verejnosti. Obžalovaný bol doposiaľ raz trestne stíhaný a potrestaný, a vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. , kde sa podľa odpisu registra trestov osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z lustrácie jeho osoby v databáze súdov a z lustrácie v GP vyplýva, že okrem už vyššie uvedeného konania OS Košice I a tu vedeného konania nebol a nie je trestne stíhaný v inej veci. Z lustrácie osoby obžalovaného v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, z poskytnutých údajov z agendy dopravno-správnych činností pre systém pre správu súdnych spisov, ako aj z naposledy predloženého výpisu z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča však v súhrne vyplýva, že obžalovaný tak pred spáchaním skutku, ako aj po ňom, sa dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktorých spáchanie bol v zásade postihovaný pokutami v blokovom konaní, dvakrát mu bola uložená i sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá. Konkrétne v období do spáchania skutku sa obžalovaný dopustil celkom šestnástich priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho (potrebné je poukázať na to práve s ohľadom na spôsob a okolnosti spáchania tu prejednávaného skutku) v siedmich prípadoch prekročením najvyššej povolenej rýchlosti pri jazde motorovým vozidlom. V jednom prípade viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol rozhodnutím príslušného správneho orgánu uložený tiež zákaz činnosti na 12 mesiacov. Po spáchaní tu prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil celkom dvanástich priestupkov, z toho taktiež v siedmich prípadoch prekročením najvyššej povolenej rýchlosti pri jazde motorovým vozidlom, štyrikrát nerešpektoval dopravné značenie a v jednom prípade viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený okrem iného i zákaz činnosti na dva mesiace, ktorého výkon ukončil 11.4.2017 (od zvyšku zákazu činnosti bolo upustené).

Na strane obžalovaného bola v dôsledku vyhlásenia o vine a oľutovania spáchania trestného činu zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.; priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. neboli zistené žiadne.

Na základe vyššie uvedených výsledkov vykonaného dokazovania tak pri rozhodovaní o druhu a výške trestu dospel súd k záveru, že v danom prípade pre náležité dosiahnutie účelu trestu (v zmysle § 34 Tr. zák.) je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti.

Trest odňatia slobody súd uložil vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob a miesto spáchania skutku, jeho následky, ako aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti spočívajúce v samotnej osobe obžalovaného, nakoľko je zrejmé, že v istom smere stále pretrvávajú na strane obžalovaného sklony k porušovaniu právnych predpisov, a to práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, kde pri takejto činnosti došlo i k spáchaniu tu prejednávaného skutku. Z lustrácií obžalovaného má pritom súd dôvodne za to, že uložením peňažného trestu v tejto veci by nemusel byť dostatočne dosiahnutý u obžalovaného náležitý výchovný účinok v smere prevencie pre ďalším páchaním hoci len nedbanlivostnej trestnej činnosti. To v zásade potvrdzuje i obsah vyššie uvádzaných lustrácií, z ktorého vyplýva, že priestupkov na úseku cestnej premávky sa obžalovaný dopúšťa opakovane a dosť často, a to aj napriek i vyšším peňažným sankciám za jednotlivé priestupky mu uloženým. Uloženie trestu domáceho väzenia súd už s ohľadom na výlučnú starostlivosť obžalovaného o syna a vzhľadom na pracovné aktivity obžalovaného mimo bydliska nepovažoval za dôvodné. K prípadnému uloženiu trestu povinnej práce neboli v celom konaní zistené a ani len navrhnuté dokazovanie splnenia podmienok na jeho uloženie. Uloženie niektorého z trestov uvedených v § 32 písm. e/, f/, písm. h/ až l/ Tr. zák. v tomto prípade nemá žiadne opodstatnenie.

Na základe uvedeného teda súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody, a to nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, konkrétne na 14 mesiacov, ktorú výšku považuje súd v danom prípade za primeranú a dostatočnú. Výkon tohto uloženého trestu však súd nepovažoval za nevyhnutné ihneď aj nariadiť, preto ho podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na dvadsaťštyri mesiacov, v ktorej bude správanie obžalovaného, a v rámci toho najmä či uvedený uložený trest a už samotná hrozba možnosti jeho nepodmienečného výkonu pri nevedení riadneho života v skúšobnej dobe, bude mať na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv. Uvedené je potrebné najmä vzhľadom

na osobu obžalovaného a jeho benevolentný prístup k dodržiavaniu právnych predpisov opakovaným dopúšťaním sa priestupkov - a to v zásade práve na úseku cestnej premávky, v súvislosti s ktorou sa dopustil i činu, za ktorý bol týmto rozsudkom uznaný vinným, kde protizákonného konania vo forme priestupkov sa dopúšťal i počas samotného priebehu tohto trestného konania, pričom vzhľadom na ich počet a povahu nemožno prijať v tomto čase záver, že by obžalovaný iba výnimočne vybočil po spáchaní skutku z inak riadneho vedenia života. Riadnu a skutočnú nápravu tak bude mať možnosť preukázať práve počas plynutia skúšobnej doby určenej v súvislosti s odkladom výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Uložením uvedeného druhu trestu pritom v plnej miere bude naplnená zákonná požiadavka vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák., pretože preukázanie riadnej nápravy a to či k nej dôjde alebo nie, bude mať počas skúšobnej doby plne vo svojich rukách samotný obžalovaný, záležať to bude výlučne na jeho správaní a prístupe k dodržiavaniu právnych predpisov a týmto v zásade nie je daný žiaden postih vo vzťahu k jeho rodine, blízkym osobám, osobitne k synovi.

Zároveň však s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a tiež na skutočnosť, že trestného činu, z ktorého spáchania bol uznaný obžalovaný vinným, sa obžalovaný dopustil v súvislosti s výkonom činnosti vedenia motorového vozidla, za účelom na potrebu čo najplnšieho dosiahnutia účelu trestu v smere výchovného účinku a tiež tzv. individuálnej, ako aj generálnej prevencie, bolo potrebné uložiť obžalovanému nielen trest odňatia slobody, ale podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., ktorého podmienky sú v danom prípade plne splnené, aj trest zákazu činnosti, a to viesť motorové vozidlá každého druhu. Tento trest súd, taktiež prihliadnuc na spôsob, miesto a okolnosti spáchania činu, jeho následky, ale aj s prihliadnutím na povahu zavinenia obžalovaného, jeho osobu, pomery a možnosť nápravy a aj celkovú dĺžku trestného stíhania, uložil obžalovanému v dolnej polovici zákonom pre tento druh trestu ustanovenej trestnej sadzby, a to na dvadsaťštyri mesiacov.

V tejto súvislosti, najmä ohľadne pomerov obžalovaného a zákonnej požiadavky vyjadrenej v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák., súd poznamenáva, že uložený trest zákazu činnosti bude mať len minimálny vplyv na rodinu, blízke osoby, najmä syna, obžalovaného. Obžalovaný od času jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní nijako sám, či prostredníctvom obhajcov, nedeklaroval prípadnú zmenu jeho pomerov, resp. nejaké komplikácie v nich, resp. skutočnosti, ktoré by jeho pomery, osobitne v súvislosti so starostlivosťou o syna medzičasom výrazne sťažili (tu súd, pre prípad namietania nevyužitia postupu podľa a prípadného opätovného výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní pred ukončením dokazovania, poukazuje obdobne na, v tejto súvislosti použiteľné, závery NS SR v uznesení zo 14.1.2014 sp. zn. 2 Tdo 1/2014 /Tpj 37/2014-1/ o tom, že z časového hľadiska je hraničnou fázou aplikovanie ustanovenia súdom, teda moment rozhodnutia súdu, ktorým sa uzatvára dokazovanie vyhlásením dokazovania za skončené; ako aj vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v tejto záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom tejto strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania).

Čo sa týka starostlivosti a potrieb syna obžalovaného, súd má s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z výsluchu obžalovaného za to, že dochádzku na lekárske kontroly, do školy, prípadne na záujmové aktivity možno bez väčších ťažkostí zabezpečiť v mieste bydliska i formou verejnej dopravy. Nijako nevyplynulo z výpovede obžalovaného ani to, že by nebolo možné cestovať cez víkendy do Maďarska, kde má rodinný dom, i inou formou ako výlučne vlastným dopravovaním sa tam motorovým vozidlom, resp., že by dopravu nebolo možné obžalovanému zabezpečiť prípadne prostredníctvom iných rodinných príslušníkov. Čo sa týka reálneho výkonu pracovných aktivít obžalovaného (kde z Košíc do Bratislavy nepochybne necestuje dennodenne), pod vplyvom tohto trestu síce bude musieť trochu inak organizovať svoj čas, do miesta reálneho výkonu práce sa dostavovať s predstihom či už verejnou dopravou, alebo za pomoci inej osoby, resp. riadiť a kontrolovať aktivity svojej spoločnosti vo väčšej miere cez prostriedky elektronickej komunikácie, kde však s tým spojené obmedzenia, dané výlučne na strane obžalovaného, z pohľadu súdu nemôžu mať nezvratný negatívny vplyv na rodinu a blízke osoby obžalovaného, vrátane jeho syna.

Uloženie trestu zákazu činnosti je tiež plne odôvodnené, doslova ho vyžaduje potreba nápravy obžalovaného a ochrany spoločnosti, i s ohľadom na samotnú osobu obžalovaného ako takú a jeho celkové správanie sa na cestách či už pred spáchaním skutku, ale aj po ňom. Pritom za súčasného zohľadnenia možnosti postupu podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. po výkone polovice tohto trestu, je opäť len

na samotnom obžalovanom či a ako prehodnotí doterajšie svoje správanie a konanie (teda či v prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia v prvom rade splní podmienky na prípadné podmienečné upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu, následne ak k tomu bude možné pristúpiť tak či sa osvedčí v príslušnej skúšobnej dobe) a teda aký skutočne dlhý bude reálny výkon tohto uloženého trestu.

Čo sa týka náhrady škody, v tejto súvislosti súd rozhodoval o nároku uplatnenom v tomto konaní iba poškodenou S. H., rod. O., ktorá jediná v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania uplatňovala voči obžalovanému nárok na náhradu škody, a to výslovne „vo výške bodového ohodnotenia v súvislosti s mojimi zraneniami, ktoré som utrpela pri dopravnej nehode“ (VšZP, a.s., ako aj poškodený Z. E. už v prípravnom konaní deklarovali, že náhradu škody nepožadujú, poukazujúc na jej uhradenie z povinného zmluvného poistenia vozidla vedeného v čase skutku obžalovaným). Výšku škody síce nevyčíslila, avšak v súdnej praxi je v zásade akceptovaný v tomto smere samotný poukaz na bodové ohodnotenie, pokiaľ je jeho výška v konaní určená, nakoľko hodnota jednotlivého bodu je určená všeobecne záväzným predpisom. Súd však dotknutú poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko pre príslušné rozhodnutie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania, spočívajúce jednak v nejednoznačnosti bodového ohodnotenia bolestného na strane poškodenej, doterajší postup a rozsah plnenia poisťovne, voči ktorej má obžalovaný ako poistený právo aby poškodenej uhradila škodu za neho ( ), a v tejto súvislosti aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade podľa poškodená je oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

V danom prípade do skončenia vyšetrovania (dokedy možno a treba nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne uplatniť) bol podaný v tejto veci posudok MUDr. Zdenkom Holešovským, v ktorom znalec určil na základe rozsah náhrady za bolesť a to položkami 136c - zlomenina tela ramennej kosti ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov plným počtom 80 bodov, pričom to súčasne zvýšil o polovicu vzhľadom na operačný výkon, teda o 40 bodov podľa , avšak podľa uvedeného zákonného ustanovenia toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví, kde treba uviesť, že podľa poškodenou dňa 5.6.2019 predložených dokladov (konkrétne podanie poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna insurance group zo dňa 25.9.2015 - č.l. 508 spisu) príslušná poisťovňa jej plnila sumu 1.716,- eur za 100 bodov v zmysle položky 136 d/ - zlomenina tela ramennej kosti liečená operáciou podľa posudku MUDr. Jána Palka zo dňa 4.6.2015, ktorý však nie je obsahom spisu a súdu v celom konaní nebol predložený. Použitie tejto položky však z pohľadu súdu je správne a teda náhrada prevyšujúcich 20 bodov v zmysle posudku MUDr. Holešovského sa javí vzhľadom na samotnú položku 136d nedôvodná.

Čo sa týka MUDr. Holešovským uvedeného hodnotenia bolestného, znalec ďalej ohodnotil bolestné pod položkou 160e - a to raz čo sa týka pomliaždenia pravého predkolenia a raz čo sa týka pomliaždenia ľavého predkolenia, v oboch jednotlivých prípadoch po 15 bodov, ako aj pod položkou 4 pomliaždenie nosa (v prílohe zákona „pomliaždenie tváre“ - teda postupom podľa ) počtom bodov 5.

Počty bodov u položiek 160e a 4 v príslušnej prílohe zákona sú uvedené jednou fixnou sadzbou, avšak za uvedené položky v zmysle podania z 25.9.2015 predloženého súdu poškodenou 5.6.2019 (v zmysle ktoré ich mal rovnako ako MUDr. Holešovský stanoviť i v podaní spomínaný MUDr. Ján Palko) poisťovňa napriek jej povinnosti nahradiť škodu za obžalovaného ako poisteného, neplnila poškodenej nič s poukazom, že nie sú preukázané, nakoľko ich vznik pri dopravnej nehode sa neuvádza v zdravotnej dokumentácii - uvedené však nemá oporu v samotnom odôvodnení posudku podaného v tejto trestnej veci MUDr. Holešovským (osobitne viď str. 7 posudku). Navyše však podľa vyššie uvedeného podania poisťovne, adresovaného poškodenej, mal posudkom zo 4.6.2015 MUDr. Palko ohodnotiť aj položku 87 pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa (vzhľadom na fixnú bodovú sadzbu v prílohe zákona zrejme príslušnou sumou 30 bodov) - toto však v tu podanom posudku znalec Holešovský vôbec neuvádzal.

Teda je tu jednak už čiastočne škoda nahradená v zmysle vyššie uvedeného, jednak spornosť správnosti časti bodového hodnotenia zlomeniny tela ramennej kosti MUDr. Holešovským položkou 136c a jej zvýšením o polovicu, jednak je tu poškodenej už od septembra 2015 známa skutočnosť o zrejme bezdôvodnom odmietnutí plnenia príslušnou poisťovňou čo sa týka položky 4 a 2x položky

160e; navyše je tu oproti v konaní podanému posudku novozistená skutočnosť, že ešte pred MUDr. Holešovským podal lekársky posudok MUDr. Palko 4.6.2015, pričom vzhľadom na výslovný obsah vyjadrenia poškodenej jednak v prípravnom konaní, ale aj po začatí hlavného pojednávania, teda len všeobecný poukaz na ohodnotenie bolestného, nie je potom zrejmé, či v súvislosti s tým poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody podľa hodnotenia MUDr. Holešovským, alebo podľa hodnotenia MUDr. Palkom zo 4.6.2015 a keďže sa nedostavila na hlavné pojednávanie po predložení vyššie uvedených listín, z ktorých tento rozpor vyvstal, nebolo to možné zistiť a ďalšie dokazovanie v tomto smere je v zásade nad potreby trestného stíhania. Preto bola poškodená odkázaná na civilný proces.

Súd pritom musí pre úplnosť uviesť, že v zmysle nárok na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania, teda v danom prípade, keďže obžaloba bola podaná súdu 4.5.2016 je zrejmé, že predmetom rozhodovania v tejto veci v rámci tzv. adhézneho konania nemohli už byť nároky na náhradu ďalšej vzniknutej škody, a to bolestného za operáciu zo septembra 2016 a za sťaženie spoločenského uplatnenia, k ustáleniu ktorého podľa podania predloženého poškodenou 5.6.2019 (č.l. 507 spisu) došlo tiež až po skončení vyšetrovania podľa posudku MUDr. Palka z 28.9.2016. Preto o prípadných trvajúcich nárokoch z týchto skutočností súd v tomto rozsudku ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa , prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.