Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Sa-19-2018.pdf
PDF · 133.42 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/19/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu: Z.. Z. N., nar. XX. N. XXXX, štátny občan N. republiky, bytom L. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Emil Vaňko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova ul. č. 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 897 951, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 530 924 3710 0 z 3. októbra 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného druhostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave vydané Generálny riaditeľom Sociálnej poisťovne č. 530 924 3710 0 zo dňa 3. októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100 % do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Emila Vaňka, advokáta. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. O žiadosti žalobcu zo dňa 30. septembra 2015 o priznanie starobného dôchodku od 24. septembra 2015 rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 530 924 371 0 zo dňa 11. mája 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) priznala od 24. septembra 2015 starobný dôchodok vo výške 628,30 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca dosiahol dňom 24. septembra 2015 fyzický vek 62 rokov, ku ktorému získal 16 655 dní obdobia dôchodkového poistenia (45 rokov a 230 dní, t.j. 45,6302 rokov), čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Jeho sumu určila podľa § 66 ods. 1 ZoSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu žalobcu zisteného z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 až 2014 po jeho úprave v zmysle § 63 ods. 3 písm. c) ZoSP vo výške 1,2778, zisteného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 45,6302 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty určenej zákonom a platnej ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok vo výške 10,6865. Dospela k sume starobného dôchodku žalobcu vo výške 623,10 EUR mesačne, ku ktorej pripočítala valorizačné zvýšenie 5,20 EUR mesačne podľa § 82 ZoSP a § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práve sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. Zároveň v súlade s § 82b ZoSP posudzovala splnenie podmienok nároku žalobcu na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Vychádzajúc zo zistenia, že k 24. septembru 2015 žalobca získal 45 rokov a 230 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, sumu jeho minimálneho dôchodku určila za 45 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia ako 172 % sumy životného minima vo výške 198,09 EUR mesačne (suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu určená zákonom ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok) a uvedeným spôsobom ho určila vo výške 340,80 EUR mesačne. Následne konštatovala, že žalobcovi nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol, pretože suma starobného dôchodku vo výške 628,30 EUR mesačne prevyšuje sumu minimálneho dôchodku vo výške 340,80 EUR mesačne.
Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté žalobcom získané obdobie dôchodkového poistenia zistené z prvotných evidenčných podkladov aj zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období. 2. Týmto prvostupňovým rozhodnutím mal byť realizovaný Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný v totožnej právnej veci č. 26Sd/131/2016 zo dňa 26. októbra 2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo 4. januára 2016 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi v spojení s rozhodnutiami z 5. mája 2016 a z 27. júla 2016 o zvýšení starobného dôchodku žalobcu z dôvodu, že vychádzali zo skutkového stavu veci, ktorý bol nedostačujúci pre posúdenie ich vecnej správnosti a tiež boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Zároveň bol prvostupňový 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 3 -
orgán verejnej správy inštruktívne usmernený, akým spôsobom má v konaní ďalej postupovať. 3. Rozhodnutím č. 530 924 3710 0 zo 16. mája 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq, § 293dr a § 293dx ZoSP o znížení sumy starobného dôchodku žalobcu od 14. júna 2018 na sumu 655,90 EUR mesačne s odôvodnením, že dávka sa zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na jej výplatu, a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že počas poberania starobného dôchodku, t.j. od 24. septembra 2015 do 31. decembra 2015 žalobca získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a osobný vymeriavací základ vo výške 3 222,33 EUR, v dôsledku čoho mu patrilo od 1. januára 2016 zvýšenie starobného dôchodku vo výške 1,79130935 EUR mesačne určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu, t.j. 0,16295 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 10,9930 EUR na sumu 630,10 EUR mesačne a tiež valorizačné zvýšenie podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 283/2015 Z.z. o 1,90 EUR mesačne na celkovú sumu starobného dôchodku od 1. januára 2016 vo výške 632,- EUR mesačne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia žalobca získal aj od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 s osobným vymeriavacím základom vo výške 10 743,06 EUR, za ktoré mu patrilo ďalšie zvýšenie starobného dôchodku od 1. januára 2017 o 5,92212337 EUR, t.j. o súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,52175 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 11,3505 na sumu 638,- EUR mesačne a valorizačné zvýšenie vo výške 8,20 EUR podľa § 82, § 293dq, § 293dr ods. 1 písm. a) ZoSP na celkovú sumu starobného dôchodku patriacu od 1. januára 2017 vo výške 646,20 EUR mesačne. Za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal počas poberania starobného dôchodku v období od 1. januára 2017 do 30. septembra 2017, počas ktorého získal osobný vymeriavací základ vo výške 2 293,38 EUR mu patrilo zvýšenie starobného dôchodku od 1. januára 2018 o 1,29227767 EUR mesačne, čo bola suma určená ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu žalobcu 0,10825 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 11,9379 EUR na sumu starobného dôchodku od 1. januára 2018 vo výške 647,50 EUR mesačne, ku ktorej bolo pripočítané valorizačné zvýšenie patriace od 1. januára 2018 vo výške 8,40 EUR mesačne podľa § 82 a § 293dx ZoSP na celkovú sumu starobného dôchodku patriacu od 1. januára 2018 vo výške 655,90 EUR mesačne. Odvolania žalobcu 4. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo 16. mája 2018 (správne z 11. mája 2018 ?) žalobca namietal, že hoci mu pre výpočet starobného dôchodku bola zohľadnená suma 370 651,- Sk, ktorá mu bola titulom neplatného skončenia pracovného pomeru priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 7C 210/05-176 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č. 4Co 421/06-203 z 19. marca 2008, nesprávne bola táto suma považovaná za jeho príjem od 1. júna 2005 do 16. júna 2008. V skutočnosti predstavovala jeho príjem z neplatného skončenia pracovného pomeru len za obdobie od 1. júna 2005 do 30. 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 4 -
júna 2006. „Sociálna poisťovňa“ nesprávne nezobrala do úvahy iné príjmy žalobcu, z ktorých mal jeho bývalý zamestnávateľ Železničná spoločnosť CARGO Slovakia a.s. Bratislava odviesť dávky dôchodkového poistenia, a to nevyplatenú mzdu za obdobie od 1. júla 2006 do 16. júna 2008. Počas neplatného skončenia pracovného pomeru nastúpil do zamestnania až 1. júna 2007 ako referent na Obvodnom úrade vo Zvolene, kde dosahoval nižšiu mzdu, než u zamestnávateľa Železničnej spoločnosti CARGO Slovakia a.s. Bratislava, a preto mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 51C 73/2010-181 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č. 2 Co/176/2016-193 zo dňa 22. júna 2016 bola priznaná náhrada mzdy vo výške 7 695,52.- EUR predstavujúca rozdiel medzi dosahovaným zárobkom a priemerným mesačným zárobkom patriacim mu počas neplatného skončenia pracovného pomeru u Železničnej spoločnosti CARGO Slovakia a.s. Bratislava vo výške 1 055,39 EUR
(31 794,75 Sk). Tvrdil, že do jeho vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku bolo potrebné započítať v období od 1. júla 2006 do 31. mája 2007 mesačne sumu 1 055,39 EUR. 5. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu z 11. mája 2018 (správne zo 16. mája 2018 ?) žalobca poukázal na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 4. januára 2016 mu bol priznaný od 24. septembra 2015 starobný dôchodok vo výške 608,40 EUR mesačne, rozhodnutím z 5. mája 2016 bol jeho starobný dôchodok upravený na sumu 622,40 EUR mesačne a rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 27. júla 2016 bol jeho starobný dôchodok upravený na 639,80 EUR mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 16. mája 2018 bola suma jeho starobného dôchodku znížená na 655,90 EUR mesačne od 14. júna 2018. Na základe uvedeného tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie z 11. mája 2018 ako aj predchádzajúce rozhodnutia sú nesprávne, pretože Sociálna poisťovňa sa pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku dopustila pochybení, na ktoré poukázal v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku (bod 1 tohto rozsudku). Rozhodnutie žalovaného 6. O odvolaniach žalobcu zo dňa 14. júna 2018 voči rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11. mája 2018 a zo dňa 16. mája 2018 rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy žalobou napadnutým rozhodnutím č. 530 924 3710 0 zo dňa 3. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 ZoSP tak, že ich v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutia č. 530 924 3710 0 zo dňa 11. mája 2018 a č. 530 924 3710 0 zo dňa 16. mája 2018 označené v bodoch 1) a 3) tohto rozsudku. 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu z 11. mája 2018 po zopakovaní výpočtu sumy starobného dôchodku a minimálneho dôchodku žalobcu so záverom, že suma starobného dôchodku vo výške 628,30 EUR mesačne je vyššia ako suma minimálneho dôchodku vo výške 340,80 EUR mesačne, a preto žalobcovi nárok na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol, poukázal žalovaný na povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu zamestnanca na účely 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 5 -
sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia s tým, že na nárok na starobný dôchodok žalobcu a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok, priložených dokladov a údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne. Námietku žalobcu ohľadom nesprávne zisteného vymeriavacieho základu u jeho bývalého zamestnávateľa Železničnej spoločnosti CARGO Slovakia a.s. Bratislava vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože prvostupňový orgán verejnej správy „vychádzal z údajov poskytnutých týmto subjektom v opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia z 10. apríla 2018“. 8. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu zo 16. mája 2018 žalovaný zopakoval výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal počas poberania starobného dôchodku od 24. septembra 2015 do 30. septembra 2017, poukázal na totožnú právnu úpravu ako prvostupňový orgán verejnej správy a konštatoval, že suma starobného dôchodku vo výške 655,90 EUR mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia žalobcu a že zníženie starobného dôchodku žalobcu na uvedenú sumu za obdobie získané po vzniku nároku na starobný dôchodok a počas jeho poberania bolo dôsledkom vykonania rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd/131/2016-71 zo dňa 26. októbra 2017 a následne vydaného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 11. mája 2018. K námietke žalobcu, že náhrada mzdy plynúca z neplatne skončeného pracovného pomeru mu bola súdnym rozhodnutím priznaná iba za obdobie od 1. júna 2005 do 30. júna 2006 a nie za celé obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru (t.j. od 1. júna 2005 do 16. júna 2008) žalovaný uviedol, že je nedôvodná, pretože „prípadný nárok na príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru je pre účely aplikácie § 139a ZoSP potrebné uviesť v evidenčnom liste dôchodkového poistenia s rozpočítaním na jednotlivé kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru“. 9. Žalovaný skonštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok, a preto po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a priloženej spisovej dokumentácie dospel na základe zhodnotenia každého dôkazu osobitne a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Žaloba 10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 530 924 3710 0 zo dňa 3. októbra 2018, vrátenia mu veci na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov konania.
11. Namietal, že sa „Sociálna poisťovňa“ nevysporiadala so všetkými odvolacími námietkami a nezdôvodnila výpočet vymeriavacieho základu pre výpočet sumy jeho starobného dôchodku. Opravný evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorý bol podkladom 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 6 -
pre rozhodnutie nebol k rozhodnutiu pripojený, a preto ho nemohol verifikovať. Zdôraznil, že nie je jeho chybou, že príjem priznaný mu súdnym rozhodnutím z neplatného skončenia pracovného pomeru nebol na evidenčnom liste dôchodkového poistenia rozpočítaný na jednotlivé mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru a tvrdil, že „Sociálna poisťovňa“ nepostupovala v súlade s § 139a ZoSP, keď jeho príjem vo výške 7 695,52 EUR priznaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č. 51C 73/2010-181 nezapočítala do vymeriavacieho základu pre výpočet sumy jeho starobného dôchodku. Namietal tiež, že „Sociálna poisťovňa“ sa nevysporiadala ani s odvolacími dôvodmi vo veci rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava II v konaní 7C 210/2005 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. 4Co 421/06/03 z 19. marca 2008. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v jeho rozhodnutí z 3. októbra 2018, trval na jeho správnosti a žalobu žalobcu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zdôraznil, že vo vzťahu k zisteniu vymeriavacieho základu žalobcu dosiahnutého u jeho zamestnávateľa Železničná spoločnosť CARGO SLOVAKIA a.s. Bratislava vychádzal z údajov uvedených v opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tento subjekt vypracoval dňa 10. apríla 2018, a ktorého správnosť potvrdila pobočka Sociálnej poisťovne v Bratislave. Námietku žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 139a ZoSP, keď do jeho vymeriavacieho základu nezapočítal príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru označil za nedôvodnú, pretože na účely aplikácie § 139a ZoSP je potrebné tento príjem uviesť v evidenčnom liste dôchodkového poistenia s rozpočítaním na jednotlivé kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru. Zdôraznil, že priznaná suma starobného dôchodku vo výške 655,90 EUR zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia v súlade s § 139a ZoSP. Replika žalobcu 13. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe s tým, že sa domáha zmeny rozhodnutia o priznanej výške starobného dôchodku z dôvodu jeho nesprávneho výpočtu. Žalovaný nezapočítal správne obdobie jeho dôchodkového poistenia počas neplatne skončeného pracovného pomeru a nepostupoval v súlade s § 139a ZoSP, pretože vyčíslený vymeriavací základ nerozpočítal na jednotlivé mesiace. Zdôraznil, že podľa § 232 ods. 2 ZoSP si jeho zamestnávateľ splnil povinnosť viesť evidenčný list dôchodkového poistenia a predložiť ho Sociálnej poisťovni, avšak bez jeho verifikácie žalobcom bolo rozhodnutie o výške jeho starobného dôchodku založené na nesprávne vyplnenom evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Zdôraznil, že pokiaľ evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorého správnosť kontroluje žalovaný, nebol správne vyplnený, bol žalovaný povinný ho vrátiť zamestnávateľovi na jeho opravu a nemal postupovať pri vydaní rozhodnutia z nesprávnych údajov, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 7 -
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov upravených v § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by mal pojednávanie vo veci nariadiť. Po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ho v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Rozsudok bol dňa 9. septembra 2019 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu zverejnené od 24. júla 2019 do 8. augusta 2019 (§ 137 ods. 4 SSP). 15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach, 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 8 -
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblasti ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. 22. Podľa § 232 ods. 1 ZoSP (1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. 23. Podľa § 138 ods. 1 písm. c) ZoSP v znení účinnom do 31. júla 2006 vymeriavací základ zamestnanca je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu, náhrada mzdy plynúca z neplatnosti skončenia pracovného pomeru. 24. Podľa § 138 ods. 1 písm. c) ZoSP v znení účinnom od 1. augusta 2006 vymeriavací základ zamestnanca je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 143 ods. 1, tretia veta, ods. 2, prvá veta ZoSP (1) Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. 2) Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. 26. Podľa § 144 ods. 2 prvá veta ZoSP Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 9 -
obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. 27. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 28. Podľa § 209 ods. 4 ZoSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 29. S účinnosťou od 1. augusta 2006 bolo do zákona o sociálnom poistení (ZoSP) vložené ustanovenie § 139a, podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k
zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1 až 3, 10 až 17 a 23 platí rovnako. 30. Z § 139a v znení od 1. augusta 2006 vyplýva, že len spresňuje, akým spôsobom sa vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru započítava na určenie vymeriavacieho základu za ten ktorý kalendárny mesiac, počnúc od 1. augusta 2006. Uvedeným ustanovením zákonodarca nevylúčil rovnaký postup v prípadoch takej náhrady mzdy, ktorá patrila za kalendárne mesiace predchádzajúce 1. augustu 2006. Pre započítanie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za ten - ktorý kalendárny mesiac, za ktorý táto náhrada patrí, nie je podstatné, že zamestnávateľ bol na zaplatenie takej náhrady zaviazaný až na základe súdneho rozhodnutia a či a kedy zamestnávateľ odviedol z náhrady poistné. 31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 10 -
32. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 33. Podanou správnou žalobou žalobca v podstate namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože sa žalovaný nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami a nezdôvodnil „výpočet vymeriavacích základov pre výpočet starobného dôchodku“ (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Konkrétne išlo o námietku,
- že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že do jeho vymeriavacieho základu nebol započítaný príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru, ktorý mu bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 51C 73/2010-181 vo výške 7 695,52 EUR,
- že nie jeho chybou nebol tento príjem rozpočítaný na jednotlivé kalendárne mesiace, za ktoré patril,
- že „Sociálna poisťovňa“ považovala nesprávne sumu 370 651,- Sk za jeho príjem z neplatného skončenia pracovného pomeru od 1. júna 2005 do 16. júna 2008,
- že suma 370 651.- Sk predstavovala jeho príjem za obdobie od 1. júna 2005 do 30. júna 2006,
- že za obdobie od 1. júla 2006 do 31. mája 2007 mu nebol započítaný žiadny príjem, hoci rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 51C 73/2010-181 z 2. marca 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. 2Co 176/2016-193 z 22. júna 2016 bol jeho priemerný mesačný zárobok počas neplatného skončenia pracovného pomeru určený sumou 1 055,39 EUR,
- že sa vysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi vo veci „rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 7C 210/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 4Co 421/06/2003 zo dňa 19. marca 2008“. Uvedené námietky sa vzťahovali k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy uvedenému v bode 1) tohto rozsudku a tiež voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy uvedenému v bode 3) tohto rozsudku, vo vzťahu ku ktorému žalobca naviac v odvolaní poukázal na to, že existujú viaceré rozhodnutia o výške jeho starobného dôchodku s rozdielnou sumou tejto dôchodkovej dávky, pre ktoré považoval aj rozhodnutie o znížení sumy starobného dôchodku zo 16. mája 2018 za nesprávne. 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 11 -
34. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť sa považuje také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, teda je nejasné alebo protirečivé. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania alebo pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. 35. Z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vzťahujúcej sa k právnej požiadavke kvality administratívneho rozhodnutia ohľadom obsahu jeho odôvodnenia vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je odôvodniť výrokovú časť svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim právnym spôsobom, ktorý okrem iného zahŕňa aj povinnosť dôsledne sa skutkovo a právne vysporiadať so všetkými právnymi zisteniami a dôkazmi ako aj s listinami, tvrdeniami a dôkazmi o nich a ďalšími právne významnými skutočnosťami produkovanými účastníkom administratívneho konania tak, aby administratívne rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahovalo ucelený právny obraz o predmete administratívneho konania a poskytlo jednoznačné, právnymi normami podložené odpovede na všetky zásadné právne otázky, ktorých posúdenie je podstatné pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej. Primárnym cieľom prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je zistenie zákonnosti, resp. tvrdenej nezákonnosti právoplatných rozhodnutím orgánov verejnej správy. Pokiaľ rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore s § 209 ods. 4 ZoSP neobsahuje podstatné skutkové a právne argumenty, ktoré by odôvodňovali jeho vydanie v danom znení nemožno objektívne posúdiť súlad napadnutého rozhodnutia žalovaného so zákonom, čo je dôvodom na jeho zrušenie bez súčasného konštatovania nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom zrušenie rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť neprezumuje jeho zákonnosť. 36. S odvolacími námietkami vo vzťahu k rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku z 11. mája 2018 sa žalovaný vysporiadal tak, že ich označil za nedôvodné s tvrdením, že prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal pri určení vymeriavacieho základu žalobcu dosiahnutého u jeho zamestnávateľa Železničná spoločnosť CARGO Slovakia a.s. Bratislava z údajov, ktoré uviedol v opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia z 10. apríla 2018. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu zo 16. mája 2018 o znížení sumy starobného dôchodku žalobcu žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie bolo dôsledkom vykonania predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26S/131/2016-71 z 26. októbra 2017, na základe ktorého bola žalobcovi rozhodnutím z 11. mája 2018 znovu určená suma starobného dôchodku od 24. septembra 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 12 -
2005. Za nedôvodnú označil aj odvolaciu námietku žalobcu, že náhrada mzdy plynúca z neplatne skončeného pracovného pomeru mu bola súdnym rozhodnutím priznaná iba za obdobie od 1. júna 2005 do 30. júna 2006 s odôvodnením, že ak podľa rozhodnutia súdu má poistenec nárok na príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru, na účely aplikácie § 139a ZoSP je potrebné tento príjem uviesť v evidenčnom liste dôchodkového poistenia s rozpočítaním na jednotlivé kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru. 37. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, a jemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy z 11. mája 2018 a zo 16. mája 2018, obsahu administratívneho spisu a žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) OSP, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 38. Správny súd považoval za dôvodnú žalobcom uplatnenú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nevysporiadanie sa s jeho odvolacími námietkami a nezdôvodnenie „výpočtu vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku“. 39. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že príjem 370 651,- Sk nebol jeho príjmom za celé obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru od 1. júna 2005 do 16. júna 2008 a že do jeho vymeriavacieho základu nebol zahrnutý príjem vo výške 7 695,52 EUR priznaný mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 51C 73/2010-181 a ani príjem 1 055,39 EUR za každý kalendárny mesiac od 1. júla 2006 do 31. mája 2007. K týmto namietaným skutočnostiam sa žalovaný vyjadril len tak, že „príjem z neplatného skončenia pracovného pomeru musí byť v zmysle § 139a ZoSP uvedený v evidenčnom liste dôchodkového poistenia s rozpočítaním na jednotlivé kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru“ a že „vychádzal z evidenčného listu dôchodkového poistenia vypracovaného Železničnou spoločnosťou CARGO Slovakia a.s. Bratislava z 10. apríla 2018“.
Takúto argumentáciu žalovaného považuje správny súd za nedostatočnú, pretože žalobca správnosť vyhotovenia evidenčného listu dôchodkového poistenia z 10. apríla 2018, z ktorého orgány verejnej správy vychádzali, namietal z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný ho považoval za správny, pretože bol potvrdený pobočkou Sociálnej poisťovne v Bratislave bez toho, aby sa vecne zaoberal argumentáciou žalobcu a bez toho, aby ho vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu, a to aj rozsudkami Okresného súdu Bratislava II č. 51C 73/2010-181 a č. 7C 210/05-176. Na ich základe žalobca tvrdil iný príjem z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorý mu mal byť započítaný do vymeriavacieho základu pre účely určenia výšky starobného dôchodku, a teda, ktorý mal byť správne uvedený aj v evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovaného ako orgánu verejnej správy musí dávať jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré s predmetom sporu súvisia. Žalobca poukazoval na to, že vymeriavací základ, z ktorého orgány verejnej správy pri výpočte sumy jeho starobného 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 13 -
dôchodku vychádzali je nesprávny a predostrel konkrétnu argumentáciu, ktorú podložil súdnymi rozhodnutiami. Je nepochybné, že orgány verejnej správy vychádzajú pri rozhodovaní o nárokoch dôchodkového poistenia z evidenčných podkladov, ktoré vypracúva zamestnávateľ. Údaje v nich uvedené však možno považovať za správne len ak ich správnosť nie je vyvrátená. Sociálna poisťovňa je povinná kontrolovať správnosť údajov obsiahnutých v evidenčných listoch a prípadne vyzvať zamestnávateľa na ich opravu, ak údaje v nich uvedené nie sú správne, a to aj v súvislosti s odvodovými povinnosťami zamestnávateľa (bod 25, 26). Preto, ak žalobca v odvolaní namietal správnosť vyplneného evidenčného listu dôchodkového poistenia z 10. apríla 2018, bolo povinnosťou žalovaného sa s touto otázkou vecne vysporiadať a nielen formálne konštatovať, že je správny, pretože jeho správnosť bola potvrdená pobočkou Sociálnej poisťovne. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je len formálnym výkonom práva a nezodpovedá požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 ZoSP, pretože neobsahuje žiadne úvahy žalovaného pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu a právnom posúdení veci. Žalobca nemá možnosť účinne sa brániť voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ak nepozná jeho skutkovú a právnu argumentáciu k námietkam, ktoré v konaní (odvolaní) uplatnil a nedostatok vecnej argumentácie zároveň neumožňuje ani súdu preskúmať vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca nedostal konkrétnu vecnú odpoveď na námietku, že evidenčný list dôchodkového poistenia z 10. apríla 2018, na ktorom boli rozhodnutia orgánu verejnej správy založené nebol správny, pretože okrem sumy 370 651,- Sk neboli zohľadnené jeho ďalšie príjmy z neplatného skončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom Železničná spoločnosť CARGO Slovakia a.s. Bratislava, hoci uvedené príjmy žalobcu boli žalovanému aj prvostupňovému orgánu verejnej správy z obsahu administratívneho spisu známe, čo dôvodne vyvoláva pochybnosť o správnosti údajov uvedených v spornom evidenčnom liste dôchodkového poistenia s poukazom na § 138 ods. 1 písm. c) ZoSP, ktorou sa žalovaný vecne nezaoberal. Uvedené spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dopĺňať skutkovú a právnu argumentáciu odôvodňujúcu vydanie preskúmavaného rozhodnutia v danom znení, pretože musí byť v zmysle § 209 ods. 4 ZoSP jeho obsahom. Žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o priznaní starobného dôchodku z 11. mája 2018 pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov bol teda daný. 40. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za dôvodnú i vo vzťahu k žalovaným preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu o znížení starobného dôchodku žalobcu zo 16. mája 2018, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a tiež nedostatok dôvodov. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí prevzal ohľadom zníženia sumy starobného dôchodku žalobcu od 14. júna 2018 na 655,90 EUR mesačne dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí zo 16. mája 2018. Hoci výrokom prvostupňového rozhodnutia sa starobný dôchodok žalobcu znižuje, jeho obsahom je výpočet jeho zvýšenia, čo samotné spôsobuje jeho zmätočnosť. Okrem citácie § 112 ods. 4 až 6 ZoSP rozhodnutie žalovaného (ani prvostupňového orgánu verejnej správy) neobsahuje žiadnu úvahu žalovaného ohľadom aplikácie tohto zákonného ustanovenia na zistený skutkový stav veci, ktorou by zníženie 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 14 -
sumy starobného dôchodku žalobcu odôvodnil, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd v súlade s podanou správnou žalobou (§ 191 ods. 3 SSP) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, ktorá bránila správnemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť (§ 218 ZoSP).
42. Žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi žalobcu voči rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II v konaní č. 7C 210/2005 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu v danej veci nemohla obstáť, pretože sa týkala odvolacích námietok voči súdnemu rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané v preskúmavanom administratívnom konaní. Týkala sa súdneho rozhodnutia vydaného v sporovom civilnom konaní ohľadom žalobcom uplatnených nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, a nie rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci starobného dôchodku žalobcu. V zmysle § 218 ods. 1 ZoSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že zákonnou povinnosťou žalovaného bolo zaoberať sa odvolacími dôvodmi žalobcu voči rozhodnutiam, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy vydal vo veci starobného dôchodku žalobcu. Odvolacími námietkami voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. 7C 210/05-176, na ktoré žalobca poukázal sa zaoberal v odvolacom konaní č. 4Co 421/00 v súlade s Občianskym súdnym poriadkom Krajský súd v Bratislave, vydané rozhodnutie nadobudlo dňa 27. mája 2008 právoplatnosť a v konaní o starobnom dôchodku žalobcu bolo jedným z dôkazov. Keďže povinnosťou žalovaného nebolo vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi uplatnenými voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. 7C 210/05-176, nemohlo nevysporiadanie sa s nimi, ktoré žalobca v podanej žalobe namietal, spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Z uvedeného dôvodu nepovažoval správny súd túto žalobnú námietku za dôvodnú. 43. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného zaoberať sa odvolaniami žalobcu zo 14. júna 2018 opätovne a na ich základe preskúmať prvostupňové rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku žalobcu z 11. mája 2018 a o znížení starobného dôchodku žalobcu zo 16. mája 2018 a rozhodnúť v súlade s § 218 ods. 2, resp. § 218 ods. 3 ZoSP. Žalovaný rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 ZoSP a aby bolo z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci dostatočným argumentačným podkladom a zdrojom informácií pre žalobcu aj pre správny súd v prípade opakovaného preskúmavacieho konania na základe podanej správnej žaloby. 44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti 2 6 S a / 1 9 / 2 0 1 8 - 15 -
úspech. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.