Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/476/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu: M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. - K.Š. XX, XXX XX C.

- K., zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 6, 040 01 Košice proti žalovaným: 1. BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, 2. Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246 204, so sídlom Dlhá 1424/47, 905 01 Senica, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný sa zdržať sa použitia výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 ods. 4.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.08.2008 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. Rade -Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný sa zdržať sa použitia výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 ods. 4.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.08.2008 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. Rade -Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Sporovým stranám sa náhrada trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019 domáha, aby sa žalovaný v 1. rade a jeho zamestnávateľ t.j. spoločnosť Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246 204, so sídlom Dlhá 1424/47, 905 01 Senica ako žalovaný v 2. rade zdržali výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 ods. 4.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.08.2008 a z dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej v konaní o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Návrh odôvodnil čo sa do zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX týka tým, že súčasťou tejto zmluvy v jej čl. 4 bod 4.9 je dohoda o zrážkach zo mzdy v znení: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník, Spoludlžník, Vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa (), ktorá je zabezpečením Pohľadávky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 5.4 OP.“ Samotná zmluva o úvere je typickou, štandardnou, formulárovou zmluvou spotrebiteľskou v zmysle definície a nasl. . Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre neurčitosť neplatná, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať, a ani výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje

zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom a pre takúto dohodu pritom platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle a 39 . Vychádzajúc z platí, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola určitá, musí obsahovať jednak označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodou vykonať a výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Označenie pohľadávky, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa žalobcu úplne absentuje a neobsahuje ani výšku zabezpečenej pohľadávky. Dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka v rozpore s a to aj z dôvodu odchýlenia sa od s. 1 v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s Dohodou o zrážkach zo mzdy (podľa ), pričom žalobca poukázal na to, že obsah citovaného zákonného ustanovenia absentuje, veľkosť písma zmluve je malá a odrádza tak k preštudovaniu zmluvy. Právny predchodca žalovaného v 1. rade nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá sa v jeho prípade očakáva a jeho praktiky tak označil za nekalé s poukázaním na Smernicu Rady č. 93/13/EHS ako aj . Dohoda o zrážkach zo mzdy nemá povahu samostatnej listiny, nevyplýva z nej poučenie pre spotrebiteľa o následkoch a je včlenená do ostatného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez grafického oddelenia od ostatných ustanovení. Dlžník sa podpisom zmluvy tak nemal žiadnu možnosť vyhnúť sa uzavretiu tejto dohody ak mal záujem o čerpanie veriteľom ponúknutého úveru. Pričom spotrebiteľ sa v čase jej podpisu, keď ešte nemal voči veriteľovi žiaden dlh, vopred vzdal svojho práva na časť mzdy pre prípad omeškania. Žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu listom zo dňa 12.08.2015 o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ je tak povinný bez ohľadu na existenciu sporu vykonávať zrážky zo mzdy, pričom žalovaný v 1. rade požadoval od zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 12.480,90 eur pričom nárok žalovaného v 1. rade je premlčaný. Listom zo dňa 29.10.2010 Poštová banka, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2008, a k premlčaniu došlo dňa 30.10.2013.

3. Žalobca ďalej v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzavretá aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú si však nezachoval, ale vychádzal z tej skutočnosti, že výzvou zo dňa 11.11.2015 bola zamestnávateľovi žalobcu predložená dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ zráža zo mzdy aj túto pohľadávku, čoho dôkazom je aj predložená výplatná páska 6/2019.

4. Podľa , (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa , veta prvá , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

7. Podľa veta prvá, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Platná právna úprava v citovanom ustanovení umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzoval, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a napokon, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby navrhovateľ označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasné chránený neodkladným opatrením, a tiež dôkazy pre osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.

10. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými listinnými dôkazmi a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu ustálil, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia iba čiastočne. Súd má za to, že žalobca skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia a pravdepodobnosť nároku čo sa do rozsahu zmluvy č. XXXXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX týka. Žalobca taktiež osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako i to, že žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uložením požadovanej povinnosti v danom prípade možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (t.j. zabrániť ohrozeniu jeho práv vykonávaním nezákonných zrážok zo mzdy) a nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a ani právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah.

11. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalovaný v 1. rade pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.08.2008. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej znenie a obsah nemohol žalobca ovplyvniť a na jej základe zamestnávateľ žalobcu spoločnosť Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246 204, so sídlom Dlhá 1424/47, 905 01 Senica zrealizovala zrážky zo mzdy. Za týchto okolností je dostatočne osvedčená obava žalobcu, aby nedošlo k nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z jeho mzdy, čím je osvedčená potreba navrhovanej dočasnej úpravy pomerov strán až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a to aj za účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi stranami. Súd má za to, že žalobca dostatočne osvedčil potrebnosť, naliehavosť a nevyhnutnosť neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabezpečila dočasná úprava pomerov sporových strán a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

12. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných zabezpečovaných prostriedkov výrazne odlišuje i tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. V prejednávanej veci je pritom pravdepodobné, že zamestnávateľ žalobcu realizuje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktoré je takto realizované v rozpore so zákonom a preto nariadeným neodkladným opatrením bol zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246 204, so sídlom Dlhá 1424/47, 905 01 Senica uložený zákaz vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe podľa úverovej zmluvy č. 0520924291 zo dňa 18.08.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

13. Súd preskúmal aj časť návrhu týkajúceho sa neodkladného opatrenia ku zmluve č. XXXXXXXXXX a dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti nie je dôvodný. Žalobca čo sa do obsahu tejto zmluvy sa len odvoláva na list právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, ktorý listom zo dňa 11.11.2015 preukázal zamestnávateľovi dohodu zrážkach zo mzdy, na základe ktorej dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu. Žalobca k tejto skutočnosti uviedol len to, že nedisponuje s predmetnou zmluvou a v zmysle ustanovenia požiadal súd, aby ju získal od žalovaných.

14. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je špecifickým konaním, ktoré má vo svojej podstate „urýchlene“ upraviť pomery strán alebo zabezpečiť, aby exekúcia nebola ohrozená, pričom sa v tomto prípade kladie bremeno na navrhovateľa, aby predložil také dôkazy, z ktorých niet pochýb o tom, že je nevyhnutné, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, a že takouto úpravou pomerov strán v konaní (resp. ochranou pred zmarením exekúcie) sa dosiahne taký účinok, ktorý bude podstatný pre rozhodnutie vo veci samej. Na druhej strane nemožno dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia zamieňať s naliehavým právnym záujmom, nakoľko ide o dve odlišné skutočnosti. V prvom rade (okrem iných podmienok) navrhovateľ musí v prípade neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi sporovými stranami a že charakter tohto právneho vzťahu trpí takou vadou, že je nevyhnutné aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým by bola sporovej strane poskytnutá žiadaná ochrana. Keďže ide v tomto prípade o návrh zo strany spotrebiteľa, platí tu výnimka uvedená

v § 137 ods.c, veta za bodkočiarkou, že naliehavý právny záujem nie je potrebné dokazovať a to podľa ustanovenia § 11 ods. 4 aktuálneho zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Keďže žalobca zmluvu č. 9967751507 uzavretú medzi sporovými stranami nepredložil ale len list žalobcu adresovaný zamestnávateľovi žalobcu, ktorým si uplatňuje zrážky zo mzdy, však neodôvodňuje návrh na vydanie neodkladného opatrenia z predmetu tejto zmluvy, nakoľko neodôvodnil a nedokázal, že medzi sporovými stranami bola uzavretá taká zmluva, ktorej obsahom boli tieto zrážky zo mzdy dohodnuté v rozsahu, v akom boli dohodnuté v prvej zmluve, čím nie je dostatočne preukázaná dôvodnosť nároku a takému nároku nemožno poskytnúť žiadanú procesnú ochranu. Žalobca súdu predložil listy, ktoré boli adresované zamestnávateľovi na zrážky zo mzdy a žiada, aby súd od žalovaných získal kópiu chýbajúcej zmluvy o úvere, pričom však ale mal možnosť sám túto skutočnosť vyriešiť tým, že mohol požiadať zamestnávateľa o kópiu zmluvy, ktorá mu v zmysle listu žalovaného bola poskytnutá, súd má preto za to, že žalobca mohol túto zmluvu získať do svojej dispozičnej sféry a preukázať ju tak súdu v prípade podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na dožiadanie žalovaný podľa ustanovenia , mohlo by dôjsť k zmareniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo strany žalovaného v 1. rade.

16. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. ... Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. (pozri: Števček, M., Ficová S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., , Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1106 a nasl.)

17. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len čiastočne a to v časti týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, a vo zvyšku návrh na jeho vydanie zamietol, a to v časti týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Keďže žalobca neosvedčil jej existenciu, poukázal iba na písomnú komunikáciu - listy, ktoré boli adresované platiteľovi mzdy a z takto predložených dôkazov nie je zrejmý obsah dohody, ani jej existencia, preto súd v tejto časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Navrhovateľ bol v konaní len čiastočne úspešný a to v rozsahu 50%, súd preto rozhodol, že žiadna zo strán v konaní nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.