Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-882-2010.pdf
PDF · 82.65 KB
Case nature
Subarea
11Er/882/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Tibor Pásztor, s miestom podnikania Nám. SNP 188/13, Dunajská Streda, IČO: 43 492 207, o vymoženie pohľadávky vo výške 563,80 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Er/882/2010 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Nám. sv. Michala 5, pod EX 3743/10 z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi trovy exekúcie vo výške 56,27 eur.
III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi titulom trov exekúcie sumu vo výške 56,27 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.7.2010 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 563,80 eur a trov exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda poverením zo dňa 26.8.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.
2. Dňa 30.4.2019 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Dunajská Streda podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal, aby súd exekúciu zastavil nakoľko počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor zároveň súdu oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie v sume 84,49 eur vrátane 20% DPH.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh , alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
6. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
15. Exekučné konanie sa začalo dňa 3.8.2010, teda na vyúčtovanie trov exekúcie platí vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platná od 1. januára 2009.
16. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie špecifikoval nasledovné úkony:
- podľa § 14 a § 15 ods. 1, vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 € o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 € o doručenie príkazu na začatie exekúcie 2x 6,64 € o doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 € o doručenie exekučného príkazu 3,32 € o každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 7x 23,24 € o každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 €
spolu za 14 úkonov exekučnej činnosti 46,48 €
- podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o elektronická súčinnosť s DI 0,25 € o poštovné 18,40 €
- podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o osobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnený 2,64 € o osobné doručenie príkazu na začatie exekúcie 2,64 €
- 20 % DPH 14,08 €
- Trovy exekučného konania celkom 84,49 €
17. Vzhľadom na vyššie uvedené vyúčtovanie si súdny exekútor spolu uplatnil trovy v celkovej výške 84,49 eur.
18. S poukazom na § 14 v spoj. s § 15 ods. ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) sa súd nestotožnil so súdnym exekútorom vyčíslenou odmenou. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, teda iba za jeden úkon exekučnej činnosti, aj keď bolo doručované 2x, nakoľko podľa názoru exekučného súdu sa jedná o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa má doručiť. Z gramatického výkladu i z obsahu § 15 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, použil by pojem „každé“ tak, ako to urobil v písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi priznal uplatňovanú paušálnu odmenu za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x, teda iba za dva úkony exekučnej činnosti, aj keď bolo súdnym exekútorom uplatnené 7x, nakoľko súd po preskúmaní dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise zistil, že súdny exekútor uvedené úkony exekučnej činnosti vykonal 5x po sebe v ten istý deň. Súd k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že z hľadiska účelnosti považuje postup súdneho exekútora za nesprávny a nehospodárny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti, ktorá by predstavovala sumu 26,56 eur. Súd na tomto mieste konštatuje, že v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena najmenej v sume 33,19 eur. V zmysle uvedeného súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu v minimálnej výške, a to konkrétne v sume 33,19 eur.
19. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhlášky titulom poštovného si vyčíslil súdny exekútor sumou vo výške 18,40 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také hotové výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej výške, a to tak ako to vyplýva zo spisového materiálu a vyššie uvedenej špecifikácie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, vrátená obálka, podací hárok alebo bola pripojená iba ich kópia). Súd priznal exekútorovi také výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine, a to konkrétne za doručenie 10 zásielok cestou pošty v sume 13,45 eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu budúcich hotových výdavkov za doručenie konečného vyúčtovania exekúcie a vrátenie poverenia; a taktiež ani za doručenie konečného vyúčtovania exekúcie oprávnenému a povinnému, nakoľko súd môže priznať náhradu len za tie trovy exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi už reálne vznikli a ktorých výška bola reálne preukázaná. Súdny exekútor má právo iba na náhradu trov účelne vynaložených na exekúciu, a preto súdnemu exekútorovi nepatrí ani náhrada za budúce hotové výdavky. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom elektronickej súčinnosti s Dopravným inšpektorátom PZ v sume 0,25 eur, ktorej výšku mal súd z dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise za preukázanú.
20. Trovy exekúcie v zmysle § 23 cit. vyhlášky titulom osobného doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a príkazu na začatie exekúcie si súdny exekútor vyčíslil sumou vo výške 5,28 eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov titulom osobného doručovania z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal skutočné vykonanie uvedených úkonov, t.j. ich jednoznačnú existenciu a ich nespochybniteľnú výšku.
21. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 46,89 eur a to v sume 9,38 eur.
22. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
23. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
24. Vzhľadom na to, že po preskúmaní predložených šetrení súdneho exekútora mal súd za preukázané, že povinný je nemajetný a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil tak, ako to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.
25. Súd vychádzajúc z citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ako aj z Exekučného poriadku o výške trov exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ich náhradou zaviazal oprávneného tak, ako je to uvedené v III. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Proti II. výroku o výške trov exekúcie a proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).