Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2241-2016.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Subarea
15Er/2241/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekučného konania oprávneného: S.. M. G., S. XX, G., právne zast.: PROVENTUS advokáti s. r. o., Mostová 2, Bratislava proti povinnému: X/MVDr. V. H., Š. XXXX/ XX, G., 2/BENNETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s. r. o., Šancová 62, Bratislava, IČO: 44 572 298 obaja právne zast.: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192 pre vymoženie uloženej povinnosti 1.zdržať sa používania slovnej ochrannej známky "BENNETT", ktorej majiteľom je žalobca (t. č. oprávnený) a ktorá je registrovaná Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č.:241477 a ďalej nesmú najmä informovať prostredníctvom internetovej stránky www.bennett.sk, konta na sociálnej sieti Facebook označeného ako Veterinárna nemocnica Bennett, propagačných materiáloch alebo iným obdobným spôsobom, že poskytujú služby veterinárnej starostlivosti a starostlivosti o zvieratá pod názvom "BENNETT", a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, 2. zabezpečiť, aby sa na internetovej stránke www.bennett.sk a na sociálnej sieti www.facebook.sk, najmä, nie však výlučne, na konte Veterinárnej nemocnice Bennett na adrese: https:// www.facebook.com/VeterinarnaNemocnicaBennett/ nezverejňoval a neobjavoval názov "BENNETT" a rovnako tak zabezpečiť odstránenie názvu "BENNETT" zo všetkých plagátov, reklamných pútačov a propagačných materiálov svojej podnikateľskej činnosti a to až do rozhodnutia vo veci samej a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa v zmysle poverenia č. 5104 130432 zo dňa 18.08.2016 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor predložil súdu dňa 17.08.2016 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.08.2016. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30CbPv/2/2016-49 zo dňa 25.07.2016. 2. Dňa 21.11.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 s tým, že uviedol, že žiada, aby súd nepriznal povinným náhradu trov konania. 3. Exekučný súd zaslal návrh oprávneného na zastavenie exekúcie na vyjadrenie povinným, ktorí vo vyjadrení, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 10.12.2018 uviedli, že nesúhlasia s návrhom oprávneného na nepriznanie náhrady trov konania povinným. Povinní sa odvolávajú na ustanovenie § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako aj na ustanovenie § 9a Exekučného poriadku, podľa ktorého sa na exekučné konanie primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vzhľadom na to, že v danom prípade k zastaveniu exekúcie dôjde na základe návrhu oprávneného, ktorý tak činí v nadväznosti na rozhodnutie príslušného orgánu o neplatnosti ochrannej známky BENNETT, ktorej ochrany sa domáhal vydaním
exekučného titulu, je povinný toho názoru, že dochádza k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. V dôsledku toho by exekučný súd mal rozhodnúť o povinnosti oprávneného nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. V zmysle rozhodnutia príslušného orgánu pre vyhlásenie ochrannej známky BENNETT za neplatnú bola rozhodujúcou tá skutočnosť, že oprávnený v čase podania prihlášky ochrannej známky BENNETT mal vedomosť o používaní tohto označenia iným subjektom a napriek tomu podal prihlášku ochrannej známky, predmetom ktorej bolo zhodné označenie, t.j. podal prihlášku s vedomím, že spôsobí ujmu tomuto subjektu minimálne tým, že ho dostane do nevýhodného postavenia. Navyše, prihlasovateľ ochrannej známky následne aj skutočne začal brániť v ďalšom používaní tohto označenia druhému subjektu. Príslušný orgán sa v rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím keď konštatoval, že oprávnený podal prihlášku ochrannej známky BENNETT so zámerom neoprávnene získať určité zvýhodnené postavenie, resp. blokovať povinného v 1. rade v jeho činnosti, a preto oprávnený pri podaní prihlášky ochrannej známky BENNETT zjavne nekonal v dobrej viere. Z uvedených skutočností vyplýva, že oprávnený podal prihlášku známky BENNETT v rozpore so zákonom o ochranných známkach a v zlej viere a následne požiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia zakazujúceho povinným podnikať pod značkou BENNETT, čo mohlo mať pre povinných likvidačné následky, keďže pod žiadnou inou značkou nikdy nepodnikali a na trhu boli dlhodobo a nepretržite vnímaní pod touto značkou. Povinní sú toho názoru, že na daný stav je možné za použitia § 9a Exekučného poriadku aplikovať primerane ustanovenia CSP o priznaní náhrady trov konania z dôvodu, že oprávnený zavinil zastavenie konania, pričom povinní boli v spore úplne úspešní. Čo sa týka exekúcie, táto bola vyvolaná exekučným titulom (uznesením o neodkladnom opatrení), ktorý však vychádzal len z domnelého práva na ochranu proti porušovaniu práv z ochrannej známky, ktorá však bola od počiatku registrovaná v zlej viere a vzhľadom na jej neplatnosť sa na túto známku hľadí akoby nikdy nebola registrovaná, t.j. nikdy nevznikli práva oprávneného na ochranu známky BENNETT. Na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení povinní nesúhlasia s návrhom oprávneného na nepriznanie náhrady trov konania povinným. V tejto súvislosti povinní vo svojom podaní sumarizovali uskutočnené právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, námietky proti exekúcii, písomné podanie na súd - návrh na odklad, odvolanie , vyjadrenie), za ktoré žiadajú priznať trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že povinní boli v predmetnom exekučnom konaní zastúpení dvoma advokátmi, v zmysle § 263 ods. 2 CSP navrhujú, aby súd určil za prijímateľa náhrady trov konania advokáta Mgr. Olivera Krista so sídlom Kýčerského ul. č. 7, 811 05 Bratislava. 4. K podaniu povinných ohľadom priznania trov konania sa vyjadril právny zástupca oprávneného krátkou reakciou zo dňa 01.08.2019, v ktorej uvádza, že povinní predstavili svoj výklad o okolnostiach zastavenia exekúcie v intenciách „zavinenia“ oprávneného a zdôraznili, že oprávnený v čase podania prihlášky mal vedomosť o používaní tohto označenia iným subjektom a napriek tomu oprávnený podal prihlášku o ochrannej známke, predmetom ktorej bolo zhodné označenie. Oprávnený uvádza, že povinní prezentovali závery uvedené v rozhodnutí o rozklade zo dňa 14.112018, osobitne údajný zlý úmysel oprávneného, keď zamedzenie používania označenia BENNETT pri podnikaní povinných mohlo mať pre nich likvidačné účinky. Podľa povinných bol už exekučný titul získaný v zlej viere a vychádzal len z domnelého práva. Oprávnený súdu oznamuje, že neuznáva tak dôvodnosť základu uplatňovaného nároku na náhradu trov konania, ako ani jednotlivé úkony, ktoré si právny zástupca povinného uplatňuje za výkon právnej služby v rámci predloženého zoznamu. Primárne sa oprávnený nestotožňuje s výkladom povinného o zavinení oprávneného v intenciách ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Poukazuje na to, že z priamej dikcie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku síce vyplýva situácia, kedy prichádza do úvahy, aby na náhradu trov zaviazal exekučný súd oprávneného, avšak ide len o fakultatívnu možnosť súdu. V konečnom dôsledku, súd, a to v s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti, a konkrétne okolnosti prípadu, zváži, či oprávneného k náhrade trov konania zaviaže alebo nie. Ako vyplýva z uvedeného, predmetné je teda úvahou súdu a nie povinnosťou či automatickým návrhom „ex lege“. Zo skutkových okolností a obsahu exekučného spisu je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne v čase existencie exekučného titulu. Pri získaní exekučného titulu oprávnený vychádzal z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola registrovaná ochranná známka, proti ktorému (aj s poukazom na jeho publicitu) neboli podané námietky, a tieto nepodali ani povinní. Až po právoplatnom nariadení neodkladného opatrenia povinní iniciovali konanie o zrušení registrovanej ochrannej známky. Oprávnený zdôrazňuje, že za žiadnych okolností neregistroval ochrannú známku v zlej viere resp. v úmysle poškodiť práva povinného. Oprávnený ďalej zdôrazňuje, že za žiadnych okolností neprišlo k zastaveniu exekúcie v súvislosti so zastavením oprávneného, nakoľko ten v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať rozhodnutie o zrušení ochrannej známky. V tomto smere oprávnený poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou opakovane platí princíp priority registrácie ochrannej známky. Oprávnený je toho názoru, že
príslušný správny orgán v danom kontexte nerozhodoval, a napriek dôkazom predloženým zo strany oprávneného jednostranne vyhodnotil zlý úmysel oprávneného, bez relevantných podkladov. Oprávnený má za to, že dôvodom zastavenia exekúcie nie je teda zavinenie oprávneného, ale rozhodnutie správneho orgánu o zrušení ochrannej známky, ktoré sa následne pretavilo do zrušenia exekučného titulu, na podklade ktorého bola vykonaná exekúcia. Oprávnený zdôrazňuje, že vzhľadom na rozhodnutie o registrovaní ochrannej známky nemohol oprávnený ani len predvídať, že neskôr príde v osobitnom správnom konaní k zrušeniu registrovanej ochrannej známky a následne aj k zrušeniu neodkladné opatrenia. Jediným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia ako exekučného titulu bolo práve rozhodnutie správneho orgánu. V neposlednom rade považuje oprávnený za relevantné, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu povinní právoplatné a vykonateľné rozhodnutie nerešpektovali, čo práve a len viedlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinní bezdôvodne pokračovali v používaní označenia BENNETT. Uvedené vyplýva aj z obsahu exekučného spisu a priebehu exekučného konania. Preto podľa nás nemožno vyhodnotiť inak ako len účelovo tvrdenia povinných o akomsi zmarení resp. sťažení ich podnikateľskej činnosti s prípadným likvidačným účinkom. Povinní žiadnym spôsobom ani len nepreukázal, že by mu poklesli tržby, resp., že by prišlo k akémukoľvek ohrozeniu podnikateľskej činnosti. Povinní po celý čas od nariadenia neodkladného opatrenia, cez podanie návrhu na vykonanie exekúcie až do rozhodnutia o zastavení exekúcie, označenie BENNETT používali, pričom o jeho užívaní informovali aj verejnosť prostredníctvom svojej webovej stránky. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony, ktoré povinní uvádzajú a za ktoré si uplatňujú náhradu, zdôrazňujeme, že povinní boli čo do podaných námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie neúspešní. Rovnako boli neúspešní čo do vznesenej námietky zaujatosti. Predmetné sa vzťahuje aj na zaplatený súdny poplatok za túto námietku. Všetky tieto úkony právnej služby boli preto zjavne neúčelné. 5. Súdny exekútor uviedol v podaní doručenom súdu dňa 05.12.2018, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje. 6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. 11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. 13. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku dňa 21.11.2018 a exekučný titul bol zrušený dňa 17.01.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bol podaný skôr ako nastala skutočnosť ohľadom zrušenia exekučného titulu, s prihliadnutím na viazanosť súdu návrhom oprávneného, súd predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. 14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). 15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
17. Nakoľko súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd mu ich nepriznal. 18. Podľa § 216 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 19. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 C. s. p. tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania. Aj napriek skutočnosti, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený, ktorý by podľa povinného bol zodpovedný za zastavenie konania, súd nepristúpil k uplatneniu postupu podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého by náhradu trovy exekúcie znášal oprávnený. Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu oprávneného v tom, že zákon dáva súdu len možnosť avšak nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Oprávnený síce podal návrh na zastavenie exekúcie, avšak tento návrh bol podaný na základe skutočnosti, že exekučný titul, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 30CbPv/2/2016-49 zo dňa 25.07.2016 bolo zrušené uznesením Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, sp. zn.30CbPv/2/2016-589 zo dňa 17.01.2019. Pre túto skutočnosť by súd exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V našom prípade, však oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku a súd je v zmysle postupu podľa § 216 C. s. p. s odkazom na § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, viazaný návrhom oprávneného. Zrušenie exekučného titulu súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže by exekúciu zastavil aj keby oprávnený svoj návrh na zastavenie exekúcie nepodal. Súd sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie riadil predovšetkým skutočnosťou, že samotná exekúcia začala oprávnene, že v čase začatia exekúcie existoval dôvod na jej začatie, čo potvrdzuje právoplatnosť exekučného titulu a preto nemožno v prípade konania oprávneného hovoriť o zlej viere. Exekučný poriadok upravuje v ustanovení § 203 ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo C. s. p. upravuje zásadu zodpovednosti odlišne. Uskutočnenie práva oprávneného iniciovať exekučné konanie v záujme realizácie vykonateľného rozhodnutia v žiadnom prípade nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností ani ako náhodu, keďže vydanie rozhodnutia (zrušenie exekučného titulu), ktoré nemohol oprávnený predvídať a ani nepredvídal nie je možné klasifikovať ako náhodu. Na základe skutočnosti, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd neuložil povinnosť náhrady trov exekučného konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C. s. p.)