Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-235-2016.pdf
PDF · 181.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/235/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: Y.. B. N., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X/B, XXX XX S., proti manželke: Y.. S. N., rodenej A., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX N., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: L. N., narodenému XX.XX.XXXX a I. N., narodenej XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov Y.. B. N., narodeného XX.XX.XXXX a Y.. S. N., rodenej A., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred B. úradom B. časti S. O. B., zapísané v knihe manželstiev B. úradu B. časti S. O. B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti L. N., narodeného XX. 9. XXXX a I. N., narodenú XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“), na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú o b a j a r o d i č i a.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou sviatkov a školských prázdnin upravených osobitne. Otec si v čase začatia styku prevezme maloleté deti od matky na parkovisku Nákupného centra MAX, Q. N. XXXX/X, M., kde maloleté deti po skončení styku odovzdá.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR nasledovne:
- počas vianočných prázdnin každý nepárny rok kalendárny rok od XX. XX. od X.XX hod. do XX. XX. do XX.XX hod. a každý párny kalendárny rok od XX. XX. od X.XX do 5. 1. nasledujúceho roka do XX.XX hod.,
- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od H. štvrtka od X.XX hod. do nasledujúceho utorka do XX.XX hod.,
- počas letných prázdnin vždy od 1. 7. od X.XX hod. do XX. 7. do XX.XX hod. a od 1. 8. od X.XX hod. do XX. 8. do XX.XX hod., s tým, že počas sviatkov a školských prázdnin je miestom prevzatia maloletých detí parkovisko C. centra B., Q. N. XXXX/X, M. a miestom odovzdania maloletých detí je bydlisko otca na ulici H. X/B, S..
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. sumou vo výške XXX,- K. mesačne a na výživu maloletej I. sumou vo výške XXX,- K. mesačne a to vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. III. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ Ing. Martin Hrivnák (ďalej len „navrhovateľ“) sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.12.2016, domáhal rozvodu manželstva s manželkou Ing. Beátou Hrivnákovou (ďalej len „manželka“) a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. N., narodenému XX.XX.XXXX a I. N., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) na čas po rozvode. H., aby súd na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v týždňových intervaloch s tým, že otec je povinný prevziať maloleté deti v sobotu o XX.XX hod. v každom nepárnom kalendárnom týždni v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná prevziať maloleté deti v sobotu o XX.XX hod. v každom párnom kalendárnom týždni v mieste bydliska maloletých detí, pričom obidvaja rodičia sú povinní maloleté deti na odovzdanie druhému rodičovi riadne a včas pripraviť. V priebehu konania navrhovateľ pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zmenil svoj postoj k otázke zverenia maloletých detí, v zmysle jeho podania zo dňa XX.XX.XXXX a navrhol súdu zveriť maloletého deti do osobnej starostlivosti otca, odvolávajúc sa pritom najmä na kvalitu výchovného prostredia u otca, ktoré vzhľadom na svoju polohu v hlavnom meste O. republiky, S. zabezpečí deťom lepšie možnosti vzdelávania a osobnostného rastu, napr. návštevou základnej školy s vyučovacím jazykom nemeckým, v ktorom obe maloleté deti, najmä L. s navrhovateľom aktívne komunikujú. H. deklaroval, že matke bude z jeho strany umožnený „obrovský“ rozsah styku s maloletými deťmi, na základe čoho bol názoru, že ním navrhovaná úprava pomerov maloletých detí bude v súlade s ich najlepším záujmom.
2. O. návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzatvoril XX.XX.XXXX v S.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili dve deti, syn L. dňa XX.XX.XXXX a dcéra I. dňa XX.XX.XXXX. F. uzavreli manželstvo po piatich rokoch známosti. L. menších nedorozumení bolo manželstvo relatívne harmonické až do roku F.. K vážnemu narušeniu vzťahov došlo počas dvanásť mesačnej dovolenky navrhovateľa v meste S. v C., kde navrhovateľ pracoval a rodina tam v tom čase bývala. M. navrhovateľa, dlho s manželkou plánovali, že navrhovateľ pôjde s maloletou dcérou I. na materskú dovolenku. Od XX.XX.XXXX sa navrhovateľ staral o maloletú I., ktorá sa narodila predčasne. Manželka bola v tom čase taktiež v domácnosti, starala sa o maloletého L.. O. o maloletú neprevzala manželka podľa tvrdení navrhovateľa z dôvodu, že mala problémy aj s úplne jednoduchými úkonmi starostlivosti. X. príklad uviedol, že manželka nebola schopná podať maloletej pri jednom kŕmení dostatočné množstvo dojčenskej výživy, preto sa staral o maloletú počas materskej dovolenky navrhovateľ. Od tejto doby mala manželka stále vyvolávať konflikty až s náznakmi agresívneho správania. So zreteľom na maloleté deti mal navrhovateľ záujem na udržaní manželstva za predpokladu, že sa manželka bude k nemu správať úctivo a dôstojne. I. však trvajú niekoľko rokov a preto sú podľa navrhovateľa vzťahy medzi manželmi z dôvodov zapríčinených manželkou tak vážne narušené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo účastníkov podľa navrhovateľa nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí, ktoré sú vystavované neustálym nepríjemným situáciám vyvolávaných manželkou. Rozvod tak podľa navrhovateľa nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré chce navrhovateľ aj naďalej vychovávať a to v pokojnom prostredí.
3. Manželka sa k návrhu manžela vyjadrila písomným podaním zo dňa 22.09.2017. Vo vyjadrení k návrhu manžela, navrhovateľa uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla 10.08.2014 z dôvodu pretrvávajúcich a stupňujúcich sa nezhôd medzi manželmi. Súhlasila s tým, že situácia medzi manželmi sa výrazne zhoršila po narodení dcéry I.. Za dôvod, prečo manžel nastúpil na materskú dohodu, v zmysle predchádzajúcej dohody manželov označila manželka ekonomickú výhodnosť, nakoľko manžel ako zamestnanec v C. získal nárok na rodičovský príspevok v sume X XXX,- eur. Z pohľadu manželky bolo toto obdobie veľmi náročné ona bola po dvoch operáciách a manžel dobrovoľne bez práce iba v domácnosti. Hádky mali byť vtedy na dennom poriadku, čo veľmi zle znášal, v tom čase dvojročný syn manželov L.. Manželka sa mala snažiť hádkam kvôli deťom vyhýbať, napriek tomu, že bola ticho, nie vždy sa dalo hádke vyhnúť. B. sa hádal aj pred deťmi. B. mal manželku častovať vulgarizmami, ktoré mal učiť používať vo vzťahu k matke aj maloletého. Nemal sa vyhnúť ani fyzickým útokom na manželku a to v prítomnosti maloletého. Manželka sa snažila týmto situáciám predchádzať. V
dôsledku poberania rodičovského príspevku manželom v Nemecku, manželke pozastavili vyplácanie rodičovského príspevku na Slovensku. Zostala tak bez príjmu, finančne závislá od manžela. Manžel jej mal preto vyčítať, že žije v prenajatom byte, ktorý hradí on, príliš púšťa teplú vodu pri umývaní riadu a podobne. Vadili mu telefonáty manželky s rodinou na Slovensku, podozrieval ju s ohovárania. Podľa manželky si vymýšľal teórie, na základe ktorých ju obviňoval, že s ním mala deti kvôli majetku. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, manželka s návrhom manžela na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, nakoľko v minulosti na základe rozhodnutia Okresného súdu M. dočasne realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, nakoľko otec si prenajal byt v blízkosti M. za účelom realizácie starostlivosti o deti, čím argumentoval v prospech nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko deti už v tom čase bývali s matkou v N.. Otec však starostlivosť v tomto mieste nerealizoval, deti brával do Bratislavy. Proti návrhu navrhovateľa argumentovala manželka zlou komunikáciou zo strany manžela, ktorý manželke neposkytuje informácie o zdravotnom stave detí a to ani tak významné ako zaočkovanie dieťaťa, ako aj tým, že otec má deťom tvrdiť, že doma sú v Bratislave a k matke chodia len na návštevy, čo spôsobuje u maloletých zmätok, nevedia kde majú domov. Deti majú matku volať nemeckými výrazmi v preklade bláznivá mama alebo teta, tak ako manželku volá manžel. Manžel neakceptuje, že deti majú matku radi a podľa nej sa usiluje o to, aby ju znenávideli. Deťom má hovoriť, že nepracuje z dôvodu, že ho ich matka blokuje. Manžel deti viedol proti návšteve predškolského zariadenia, maloletý bol pritom v tom čase predškolák, manžel však deti mnoho krát nevrátil po skončení styku, maloletým deťom tak chýbal režim. Počas obdobia 2,5 roka každý týždeň absolvovali cestu z Hranovnice do M. a naspäť, čo je podľa matky pre deti únavné. Manželka preto navrhla zveriť maloleté deti na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť v tom smere, aby úprava umožňovala a nespôsobovala problémy pri školskej dochádzke maloletého. Maloletý mal v septembri 2017 nastúpiť do prvého ročníka základnej školy, čo si podľa manželky vyžadovalo a vyžaduje vzhľadom na nový režim stabilné rodinné zázemie. Upozorňovala na to, že manžel nedodržiava rozhodnutie súdu a maloleté deti jej v nedeľu o 18.00 hod. v mieste neodovzdáva. V prípade preberania maloletých detí manželkou v Bratislave, vzhľadom na čas odchodu posledného vlaku z Bratislavy do M., by boli maloleté deti nútené cestovať nočným spojom, čo je v rozpore s potrebou prípravy maloletého na vyučovanie. Manželka poukazovala na skutočnosť, že manžel za posledných 11 mesiacov (ku dňu vyjadrenia) ani jedenkrát neodovzdal deti matke v mieste jej bydliska.
4. O miestnej príslušnosti na konanie vo veci rozhodol Krajský súd v Prešove, uznesením Sp. zn. 24NcC/8/2017 zo dňa 09.11.2017, ktorý za miestne príslušný súd určil Okresný súd Bratislava I, keď za spoločné posledné bydlisko manželov ustálil bydlisko na adrese Žabotova 2/B, Bratislava, kde sa má podľa vyjadrení manžela, tento naďalej zdržiavať, na základe čoho je podľa ustanovenia § 92 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
5. Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 18.09.2017, 21.03.2018, 21.05.2018, 12.09.2018, 25.02.2019, 15.05.2019 za prítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa (prítomný na pojednávaní dňa 15.05.2019 na základe splnomocnenia na zastupovanie doručeného súdu na pojednávaní), manželky, jej právnej zástupkyne a kolízneho opatrovníka maloletých detí (s výnimkou pojednávania dňa 25.02.2019, na ktorom súd konal so súhlasom kolízneho opatrovníka v jeho neprítomnosti). Súd potom, čo vykonal potrebné dokazovanie, rozhodol vo veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 09.09.2019 za prítomnosti manželky a jej právnej zástupkyne. Súd konal a rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 31 CMP v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka maloletých detí. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca, obaja osobne prítomní na pojednávaní dňa 15.05.2019, na ktorom vzali termín nového pojednávania na vedomie (vyplýva zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 916 až 918), neprítomnosť na pojednávaní dňa 09.09.2019 do začatia pojednávania neospravedlnili a o odročenie pojednávania súd nepožiadali. Kolízny opatrovník neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil dňa 09.09.2019, pred začatím pojednávania, zároveň súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Deň po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, dňa 10.09.2019 o 16.24 hod. bolo do podateľne tunajšieho súdu doručené emailové podanie právneho zástupcu navrhovateľa. V predmetnom podaní právny zástupca navrhovateľa ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní dňa 8. 9. 2019, o 11.00 hod., čo súd vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť, nakoľko pojednávanie bolo odročené
na deň 9. 9. 2019, o 11.00 hod., tak ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní označenej v odseku 5. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trpí epilepsiou a raz za rok, či dva sa u neho objaví záchvat. Ten mal dostať v noci zo 7. 9. Na 8. 9. , kedy sa mal prebrať ako sám uviedol okolo 14.00 hod. V tom čase si mal údajne prečítať aj SMS správu od navrhovateľa, ktorý ho mal dňa 8. 9., o 10.35 hod. formou SMS požiadať o ospravedlnenie pred súdom z dôvodu žalúdočnej virózy. V uvedený deň, za ktorý právny zástupca navrhovateľa označil 8. 9. 2019 sa už údajne na súd nedovolal. Zároveň tvrdil, že k počítaču si 24 hodín od záchvatu nemôže sadnúť, čo malo byť dôvodom zaslania správy až dňa 10. 9. 2019 v neskorých poobedňajších hodinách. Z takto označených dôvodov požiadal právny zástupca navrhovateľa v danej emailovej správe o zrušenie vyhláseného rozsudku a vytýčenie pojednávania, dôvodiac svojim zdravotným stavom, v dôsledku ktorého nemal navrhovateľ možnosť predniesť záverečnú reč. Žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nespĺňajúcu náležitosti podľa ustanovenia § 183 CSP a to jednak z dôvodu, že zákon počíta s možnosťou odročenia pojednávania len vopred pred jeho začatím ako aj z dôvodu, že dôvod uvedený právnym zástupcom nebolo možné vyhodnotiť ako dôležitý, nakoľko zostal len v rovine nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ ide o žiadosť právneho zástupcu o zrušenie rozsudku bez ohľadu na doposiaľ uvedené je nutné zo strany súdu konštatovať, že Civilný sporový poriadok takúto možnosť postupu súdu prvej inštancie nepozná. V každom prípade nie je možné zo strany súdu prvej inštancie prijať v danom prípade iný záver ako ten, že navrhovateľovi nebola nijakým spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom, predniesť záverečnú reč. Konanie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu vo vzťahu k súdu a neúčasti na predmetnom pojednávaní bolo preto vzhľadom na všetky uvedené dôvody potrebné vyhodnotiť ako ich neospravedlnenú neprítomnosť, vyvolanú nečinnosťou, odôvodňujúcu postup súdu v zmysle ustanovenia § 180 CSP.
7. Súd za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a to výsluchom navrhovateľa, výsluchom manželky, prednesmi ich právnych zástupcov, vypočul kolízneho opatrovníka maloletých detí, vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 1/2019, vypracovaným súdom ustanoveným znalcom z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých Mgr. Martinom Balkom, ako aj listinným dôkazmi, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, listinnými dôkazmi o príjme a majetkových pomeroch navrhovateľa, listinnými dôkazmi o príjme a majetkových pomeroch manželky, zistil mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí, pričom prihliadol na celý obsah súdneho spisu a všetko čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil skutočný stav veci popísaný v ďalších odsekoch.
8. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.09.2007 v Bratislave. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili dve doposiaľ maloleté deti: Oliver Hrivnák, narodený 29. 09. 2011 a Klaudia Hrivnáková, narodená 03.07.2013. Manželia od 10.08. 2014 nežijú v spoločnej domácnosti.
9. Navrhovateľ býva od času zániku spoločnej domácnosti, od augusta 2014 naďalej na adrese Žabotova 2/B v Bratislave, ktoré bolo Krajským súdom v Prešove ( vyplýva z odseku 4) ustálené posledné spoločné bydlisko manželov. V čase starostlivosti o maloleté deti sa navrhovateľ spolu s maloletými deťmi zdržiava na adrese Nová Rožňavská 3, Bratislava, v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľ je od 15. 10. 2018 zamestnaný v rodinnej firme Leluma s.r.o., so sídlom v Košiciach, ktorej konateľkou je MUDr. Alena Hrivnáková (matka navrhovateľa) na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 20 hodín týždenne. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10. 10. 2018 bol prijatý na pracovnú pozíciu IT konzultant, pričom mzda bola dojednaná vo výške 400,- eur mesačne brutto. Mesačné výdavky navrhovateľa sú podľa jeho tvrdení cca 160,- až 200,- Eur cestovné vynakladané za účelom styku s maloletými deťmi, 220,- Eur výživné na deti, 150,- Eur poplatky za byt na Rožňavskej ulici, 200,- Eur strava a 30,- až 50,- Eur ošatenie a hygiena. Na tieto výdavky si navrhovateľ mesačne požičiava finančné prostriedky od rodičov. Motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol navrhovateľ previedol na sestru, údajne z dôvodu značného obnosu pôžičiek, ktoré mu sestra poskytla. Navrhovateľ ako už súd uviedol, vlastní spolu s manželkou trojizbový byt a garážové stojisko na ulici Nová Rožňavská 3 v Bratislave, ktorých je užívateľom. Je tiež spolu s manželkou podielovým spoluvlastníkom bytu na Jeséniovej ulici v Prahe. Spolu s manželkou vlastní tiež pozemok v meste Hainburg v Rakúsku. Pokiaľ ide o skutočnosti dôležité pre posúdenie možností a schopností navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľ je vysokoškolsky vzdelaný , inžinier, ekonóm. Vyštudoval marketing. Má za sebou dlhoročnú prax v oblasti IT technológií. V rokoch 2010 až 2013 pracoval ako IT špecialista pre obchodnú spoločnosť so sídlom v Nemeckej spolkovej republike. Ovláda nemecký
a anglický jazyk. Navrhovateľ iné vyživovacie povinnosti ako k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva nemá.
10. Manželka býva od zániku spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci Hranovnica, okres Poprad, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Pracuje ako špeditérka v špedičnej spoločnosti s priemerným mesačným príjmom približne 714,- Eur netto, čo preukázala potvrdením zamestnávateľa. Manželka je bezpodielovou spoluvlastníčkou trojizbového bytu a garážového stojiska na ulici Nová Rožňavská 3 v Bratislave. Byt užíva manžel na realizáciu styku s maloletými deťmi. Manželka je tiež spolu s manželom podielovou spoluvlastníčkou bytu na Jeséniovej ulici v Prahe. Spolu s manželom vlastní tiež pozemok v meste Hainburg v Rakúsku. Manželka má vysokoškolské vzdelanie. Manželka iné vyživovacie povinnosti ako k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva nemá.
11. Maloleté deti Oliver a Klaudia mali v čase rozhodovania súdu 8 a 6 rokov. Maloletý Oliver navštevuje druhý ročník Základnej školy na ulici Francisciho v Poprade a maloletá Klaudia navštevuje predškolské zariadenie. Maloleté deti sú s výnimkou bežných detských chorôb zdravé, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť zistené neboli. Maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/227/2014
- 363 zo dňa 17. 6. 2016, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 2. 2017, č. k. 3CoP/29/2016 - 630 zverené na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého Olivera sumou 120,- eur mesačne a na maloletú Klaudiu sumou 100,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. O úprave styku otca s maloletými deťmi bolo naposledy rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24CoP/41/2018 - 131 zo dňa 25. 10. 2018, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/136/2018 - 42 zo dňa 25. 6. 2018, v spojení s opravným uznesením, č. k. 15P/136/2018 - 80 zo dňa 31. 8. 2018, tak že nariadil neodkladné opatrenie v znení: I. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Oliverom a Klaudiou každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 14.00 hod. do nedele do 14.30 hod. s tým, že si v určenom čase mal. Olivera prevezme v priestoroch ŠKD ZŠ Francisciho 832/21, Poprad a mal. Klaudiu v priestoroch MŠ v N., ktorú mal. navštevuje a po ukončení styku obe mal. deti odovzdá matke v mieste svojho bydliska na ul. Žabotova 2/B, Bratislava. II. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Oliverom a Klaudiou každý prvý nepárny týždeň každého nepárneho kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 14.00 hod. do nedele do 14.30 hod. s tým, že si v určenom čase mal. Olivera prevezme v priestoroch ŠKD ZŠ Francisciho 832/21, Poprad a mal. Klaudiu v priestoroch MŠ v N., ktorú mal. navštevuje a po ukončení styku obe mal. deti odovzdá matke v mieste jej bydliska na ul. Školská 434/6, Hranovnica. III. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Oliverom a Klaudiou počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30. 12. od 9.00 hod. do 5. 1. nasledujúceho roku do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtku pred veľkonočnými sviatkami od 9.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin od každý rok od 1. 7. od 9.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a od 1. 8. od 9.00 hod. do 15. 8. do 17.00 hod. s tým, že si v určenom čase mal. deti prevezme v mieste bydliska matky na ul. Školská 434/6, Hranovnica po ukončení styku obe mal. deti odovzdá matke v mieste bydliska otca na ul. Žabotova 2/B, Bratislava.
12. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí spolu na obe deti v sume 731,- eur, z toho 251,- eur na stravu, 30,- eur na hygienické potreby, 60,- eur na voľný čas, 20,- eur na lieky a zdravotnú starostlivosť, 60,- eur na hračky a kreatívne potreby, 40,- eur na oblečenie a obuv pre Klaudiu, 60,- eur na oblečenie a obuv pre Olivera, 8,- eur na školský klub pre Olivera, 10,- eur na školské pomôcky pre Olivera, 50,- eur za tenis pre Olivera, 20,- eur za nemecký jazyk pre Olivera, 23,- eur obedy pre Olivera, 100,- eur na dopravu spojenú s vyzdvihovaním detí od otca v Bratislave matkou. Matka do výdavkov maloletých detí nezahrnula výdavok na bývanie, ktorý súd na základe vyčíslenia výdavkov na domácnosť matkou ustálil vo výške 30,- eur na jedno dieťa.
13. Zo znaleckého posudku súdom povereného znalca Mgr. Martina Balka, č. 1/2011, doručeného súdu dňa 18. 1. 2019 mal súd za zistené, že zo psychologického hľadiska je vhodnou formou rodičovskej starostlivosti o maloleté deti Olivera a Klaudiu Hrivnákových osobná starostlivosť matky a stretávanie s otcom každý druhý víkend, resp. tretí víkend každý druhý mesiac navyše, v zmysle aktuálnej úpravy styku a to najmä s ohľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov a povinnú školskú dochádzku Olivera, resp. onedlho obidvoch maloletých detí. Znalec tiež v posudku uviedol, že maloleté deti majú podľa výsledkov psychologického vyšetrenia prevažujúci pozitívny postoj k obidvom rodičom, mal. Oliver mierne preferuje vzťah s otcom a mal. Klaudia vzťah s matkou, pričom v dôsledku rodičovskej
rivalizácie a najmä podmieňovania maloletých detí zo strany otca je u mal. Olivera zvýraznená v rámci rodičovskej diády preferencia otca a u mal. Klaudie v rámci defenzívneho postoja preferencia matky. Obidve maloleté deti nerozumejú dostatočne racionálne vzniknutej rodinnej situácii, ani ju nedokážu emocionálne spracovať, preto sú ľahšie ovplyvniteľné aj pri navádzaní jedným rodičom proti druhému. Podľa názoru znalca deti v zásade zvládajú striedanie rodičov a domáceho prostredia pri ich výchove aj napriek tomu, cestovanie medzi Bratislavou a Hranovnicou je pre nich ako aj pre rodičov kvôli veľkej vzdialenosti relatívne komplikované. Problematickým pri realizácii rodičovskej starostlivosti sa javí skôr snaha rodičov, resp. špecificky otca o ovplyvňovanie maloletých detí, najmä Olivera, v otázkach preferovaného modelu rodičovskej starostlivosti a to pozitívnym hodnotením životných podmienok v mieste bydliska otca s negatívnym hodnotením životných podmienok v mieste bydliska matky, čím na maloleté deti prenáša svoj výrazný kritický postoj voči matke. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia oboch rodičov nie sú z klinického hľadiska u nich prítomné také psychopatologické príznaky, ktoré by mohli poukazovať na prítomnosť duševnej poruchy, ktorá by niektorému z rodičov mohla brániť v zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Pokiaľ ide o zhodnotenie osobnostných charakteristík rodičov, v osobnosti otca, sú podľa výsledkov psychologického vyšetrenia také príznaky, ktoré poukazujú na akcentovanú, resp. abnormnú organizáciu jeho osobnosti s paranoidnými rysmi, ktorá má tendenciu pri vystavení záťažovým situáciám dekompenzovať sa a následne prejaviť v jeho prejavoch správania, čo, v kombinácii s jeho sebapresadzujúcimi sa tendenciami, vedie k vzniku interpersonálnych konfliktov ako aj kverulantským dendenciám. Znalec tiež v posudku konštatoval, že v rámci dynamiky rodinného systému je postavenie otca dominantnejšie ako matky, čo korešponduje s vyjadreniami zúčastnených, ako aj s výsledkami hodnotenia ich vzájomných väzieb. Je síce odôvodnené predpokladať, že rodinné prostredie v domácnosti matky je tiež negatívne zamerané vo vzťahu k otcovi, avšak v správaní otca ako aj v správaní mal. Olivera sú prítomné také stratégie, resp. reakcie, ktoré ukazujú na systematické výraznejšie negatívne ovplyvňovanie dieťaťa zo strany otca vo vzťahu k matke, resp. ďalším členom jej domácnosti. Podľa znalca v tomto kontexte Oliver síce verbalizuje preferenciu otca v rámci rodičovskej diády ale je preukazné, že táto je aj výsledkom aktívnej snahy otca o programovanie maloletého dehonestovaním domáceho prostredia bydliska matky. Špecificky je to viditeľné pri tematike protežovania nemeckej školy v Bratislave pre mal. Olivera, resp. mal. Klaudiu zo strany otca, ktorú nadradil nad primárny cieľ rodičovskej starostlivosti vytvoriť maloletým deťom stabilné domáce prostredie, načo používa negatívne porovnávanie regiónov Bratislavy a M.. Na takejto účelovej stratégii je zároveň nápadné to, že otec nedosahuje taký životný štandard, aby zabezpečil financovanie školy, ktorú navrhuje. Zo psychologického hľadiska je táto tendencia, pri ktorej sa mal. Oliver viac identifikuje s otcom a mal. Klaudia s matkou, do určitej miery riziková, zvlášť pokiaľ by rivalizácia rodičov mala viesť súčasne k preferovaniu jedného rodiča a odmietaniu druhého rodiča, resp. k narušeniu vzťahu medzi súrodencami.
14. Navrhovateľ podal, ako vyplýva z jeho podania doručeného súdu 28.02.2019 (č.l. 689 a nasl.) voči znaleckému posudku rozsiahle námietky v rámci ktorých namietal najmä že, v znaleckom posudku absentuje posúdenie výchovného prostredia u každého z rodičov na rozvoj maloletých detí, nebola zohľadnená zdravotná dokumentácia detí, nebol zohľadnený názor maloletých detí, neboli zohľadnené nadanie a vedomosti detí, nachádzajú sa v ňou nepreukázateľné tvrdenia, namietal tiež závery o paranoidných rysoch a tendenciách navrhovateľa, o nátlakovom správaní navrhovateľa, o limitovanej kapacite navrhovateľa, otca maloletých detí pre rešpektovanie rodičovskej role matky, ako aj podstatné rozpory voči znaleckému posudku Dr. Doničovej, namietal tiež nedostatočne poskytnutý rozsah (zrejme časový) na oboznámenie znalca so všetkými podstatnými a relevantnými skutkovými udalosťami, čo malo mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav zo strany znalca a na základe toho nesprávne závery psychologického vyšetrenia. Navrhovateľ tiež namietal objektivitu a správnosť znaleckého posudku z dôvodu preukázateľného protizákonného postupu znalca pri vyúčtovaní, pričom navrhovateľ svoj záver vyvodil z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/10/2015 zo dňa 01.03.2016, ktoré sa týkalo výšky znaleckej odmeny vyúčtovanej znalcom za vypracovanie znaleckého posudku v inej, nesúvisiacej veci. Navrhovateľ navrhol nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.
15. Súd reagujúc na námietky navrhovateľa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžd 4/2014 z 18.02.2014, podľa ktorého formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník
chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V kontexte s dotknutým rozhodnutím, súd vyhodnotil námietky navrhovateľa ako nedôvodné, nespôsobilé relevantne spochybniť odborné závery znalca, o preskúmateľnosti ktorých nemal súd vzhľadom na ich rozsiahle odôvodnenie, opierajúce sa jasne o výsledky vykonaných vyšetrení realizovaných znalcom v rámci znaleckého skúmania, žiadne pochybnosti. Je potrebné tiež uviesť, že časť námietok navrhovateľa týkajúca sa absencie posúdenie výchovného prostredia u každého z rodičov na rozvoj maloletých detí, nezohľadnenia zdravotnej dokumentácie detí, nezohľadnenia nadania a vedomostí detí smeruje ku skutočnostiam, ktoré v zmysle uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 03.10.2018, sp. zn. 3P/235/2016-464 a otázok v ňom uložených znalcovi na zodpovedanie neboli ani predmetom znaleckého skúmania. S uvedeným záverom súvisí aj odpoveď súdu na námietku navrhovateľa vo vzťahu k ním tvrdeným podstatným rozporom medzi znaleckým posudkom vypracovaným znalcom ustanoveným v tomto konaní a znaleckým posudkom Dr. Doničovej zo dňa 12.12.2015, vypracovaným v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, vedeným pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 15P/227/2014, ktorý do tohto konania predložil navrhovateľ ako listinný dôkaz, preto z pohľadu hodnotenia dôkazov súdom nemožno priznať obom týmto dôkazom rovnakú váhu. Bez ohľadu na uvedené, je však z hľadiska skutočností v nich obsiahnutých podstatné, že napriek tomu, že sa týkajú rovnakých účastníkov boli vyhotovené v odlišnom čase, s výrazným časovým odstupom (troch rokov), ktorý čas je z hľadiska vývoja osobností detí ako aj dynamiky rodinných vzťahov výrazným faktorom ovplyvňujúcim závery psychologického vyšetrenia, kľúčovým však je, že tieto dva znalecké posudky neodpovedajú na rovnaké otázky. Sumarizujúc uvedené závery vyhodnotil súd námietky navrhovateľa ako nedôvodné, vyjadrujúce skôr jeho nespokojnosť s výsledkami znaleckého posudku, navrhovateľ nepredložil k svojim tvrdeniam žiadne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili, preto nebolo možné zo strany súdu prijať záver o potrebe nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.
16. Z ústneho vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletých detí v konaní na pojednávaní dňa 15. 5. 2019 vyplynulo, že poukazujúc na závery znaleckého dokazovania navrhuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pri rozhodovaní prihliadnuť na celkovú anamnézu rodiny ako aj na opakované správanie zo strany otca, ktorý nedodržiava súdne rozhodnutie, dočasne upravujúce jeho styk s maloletými deťmi, čo sa prejavuje v tom, že maloletého Olivera opakovane, naposledy dňa 10. 3. 2019 neodovzdal po skončení styku matke, z dôvodu ktorého sa maloletý nezúčastnil školského vyučovania. Správanie otca posúdil kolízny opatrovník ako v rozpore so záujmami maloletého. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s návrhom otca, ktorý v priebehu konania navrhol súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca.
17. Z písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní súdom ustanoveného za kolízneho opatrovníka maloletých detí zo dňa 30. 8. 2019 súd zistil, že kolízny opatrovník bol dňa 20. 8. 2019 informovaný zo strany ÚPSVAR Poprad o nedodržaní právoplatného a vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Prešove (neodkladné opatrenie podľa odseku 11) zo strany otca, ktorý podľa tvrdení matky dňa 17. 08. 2019 nepripravil maloletého Olivera na odovzdanie matke a maloletého matke odmietol odovzdať, odvolávajúc sa na vôľu maloletého. Vzniknutú situáciu riešili aj pracovníci polície, ktorí otca vyzvali na dodržiavanie súdnych rozhodnutí. Z dôvodu neodovzdania maloletého Olivera do osobnej starostlivosti matky po ukončení styku upraveného súdnym rozhodnutím je podaných na Okresnom súde Poprad niekoľko návrhov na výkon súdneho rozhodnutia, zlúčených tamojším súdom do konania vedeného pod sp. zn. 14Em/5/2019. Kolízny opatrovník v správe zdôraznil opakovanosť daného stavu, vzhľadom na ktorú skutočnosť kolízny opatrovník zotrval na svojom vyjadrení, prednesenom na pojednávaní dňa 15. 5. 2019 (odsek 16).
18. Súd vychádzajúc zo zistení vyplývajúcich zo správy kolízneho opatrovníka podľa odseku 17 sa na pojednávaní dňa 09.09.2019, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny zástupca, hoci boli riadne predvolaní, zaoberal okolnosťami súvisiacimi s realizáciou styku otca s maloletými deťmi upraveného neodkladným opatrením súdu (označeného v odseku 11 odôvodnenia), a to za účelom zistenia skutočného stavu veci v čase rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je predmetom tohto konania.
19. Z prednesu právnej zástupkyne manželky v rámci záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa 09.09.2019 vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli predmetom zisťovania súdu podľa odseku 18 vyplynulo, že navrhovateľ, otec maloletých detí pokračuje v porušovaní súdneho rozhodnutia, keď v marci 2019 na dobu jedného týždňa zadržal u seba maloletého Olivera a odmietol ho matke odovzdať s tvrdením, že dieťa nechce ísť k matke a že je to jeho vlastná vôľa. V tomto smere poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, resp. jeho úradný záznam z marca 2019, kde bolo na základe pohovoru s maloletým konštatované, že maloletý Oliver je nesvoj, pôsobí vystresovane vyčerpane, na základe ktorých skutočností právna zástupkyňa tvrdila, že ide o vôľu otca a nie o vôľu maloletého dieťaťa. Situácia sa naposledy zopakovala dňa 17. 8. 2019 navrhovateľ odmietol odovzdať maloletého Olivera po skončení styku matke, s opakovaným tvrdením, že dieťa ísť k matke nechce. Otec mal zabezpečil aj prijatie maloletého Olivera na Základnú školu Dérera v Bratislave, pričom pri prihlásení dieťaťa zamlčal, že dieťa je zverené právoplatným rozhodnutím do osobnej starostlivosti matky a že sám nemôže rozhodnúť o výbere základnej školy. Zdôraznila, že matka nemá od 17. 8. 2019 zabezpečený akýkoľvek kontakt so synom, či už osobný alebo telefonický, napriek tomu, že sa ho opakovane dožaduje.
20. Právna zástupkyňa manželky, pokiaľ ide o návrh vo veci samej uviedla, že na podklade znaleckého posudku považujú za dôvodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým. Styk otca s maloletými deťmi navrhla voči doterajšiemu režimu upraveného neodkladným opatrením súdu (odsek 11) výrazne zúžiť a to tak, že otec bude mať právo stýkať sa s oboma maloletými deťmi každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Bola názoru, že takáto zmena v postoji manželky k úprave styku je dôvodná vzhľadom na správanie sa navrhovateľa, otca maloletých detí, ktorý pôvodne len nedodržiaval súdnu úpravu styku a ponechal si deti jeden až tri dni nad rámec úpravy styku u seba, pričom túto skutočnosť odôvodňoval nedostatkom finančných prostriedkov. Z priebehu celého konania však bolo možné zistiť, že navrhovateľ disponuje značnou sumou peňazí a to v súvislosti s jeho vlastnými tvrdeniami, keď prezentoval spôsob a rozsah starostlivosti o deti, išlo o návštevu kúpalísk, ihrísk, športových aktivít, ktoré by si navrhovateľ za normálnych okolností nemohol dovoliť. V uvedenom rozsahu navrhla manželka upraviť styk aj z dôvodu, že potom, čo navrhovateľ odmietol odovzdať maloletého Olivera po skončení styku manželke a od 17. 8. 2019 ho zadržiava u seba, vznikli u maloletej Klaudii obavy, že aj ju otec odvezie a nevráti mame. Predmetom konania je okrem rozvodu manželstva v danom prípade aj sporná otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorá stojí aj za dĺžkou konania. V tejto súvislosti právna zástupkyňa manželky poukazovala na vek detí (8 a 6 rokov). Pre túto vekovú kategóriu a jej zdravý vývoj sú podľa nej veľmi dôležité pravidlá. Deti potrebujú jednoznačné stanovenie hraníc, aby videli rozdiely medzi správaním, vďaka ktorému sa ich vzťahy rozvíjajú a naopak, ktoré im spôsobuje problémy. Bola názoru, že navrhovateľ svojim správaním vykazuje určité „chybné“ správanie, ktoré má negatívny dopad na deti. Nerešpektuje totiž názor druhého človeka, prejavuje absolútnu neohľaduplnosť voči druhým, vrátane voči vlastným deťom, vlastný názor má presadzovať za hranicami slušnosti. V tomto smere poukazovala na námietku zaujatosti voči sudcovi a asistentke Okresného súdu Poprad, ktorú navrhovateľ doručil aj do tohto súdneho spisu, pričom dôvodom podania námietky bol tvrdený osobný pomer medzi týmito dvoma osobami. Navrhovateľ sa z ich pohľadu správa manipulatívne, čo dokazujú aj závery znaleckého posudku obsahujúce rezultát, že názor maloletého Olivera je výrazne ovplyvnený manipuláciou z jeho strany. Ďalším negatívom má byť nezodpovednosť navrhovateľa, tvrdenie o ktorej opierala právna zástupkyňa manželky o jeho konanie, kedy v niektorý májový piatok roku 2019 zobral Olivera zo školského klubu bez oznámenia komukoľvek, čo malo spôsobiť vážny problém, nakoľko škola a matka hľadali dieťa, navrhovateľ však nedvíhal telefón, komunikáciu odmietal. Navrhovateľ má tiež učiť maloleté deti klamať, ako aj zamlčovať niektoré skutočnosti. Konkrétne ich vedie k tomu, aby matke nehovorili, že boli na kúpalisku alebo si niečo kúpili. Zásadnú pre dobrú výchovu takýchto malých detí má byť schopnosť rodiča načúvať potrebám maloletých detí. Navrhovateľ, otec maloletých detí však potrebám maloletých detí nenačúva. Sám si stanovil priority a ciele výchovy a názor maloletých detí ho nezaujíma, pričom v záujme svojich cieľov vystavuje svoje deti psychickej nepohode, tak ako to vyplýva z úradného záznamu kolízneho opatrovníka z marca 2019 (odsek 19). Ďalšia zásada, ktorá by podľa nich mala byť pri výchove dodržaná, je nevťahovať deti do problémov dospelých. V tomto smere poukázala právna zástupkyňa na výrok navrhovateľa, prednesený aj na pojednávaní v tomto konaní, že deti majú nielen právo, ale aj potrebujú vedieť pravdu. Výrok predniesol navrhovateľ v rámci konfrontácie s tvrdením manželky, že pri skypovaní s maloletými deťmi, im ako zvukový podmaz púšťal zvuk policajnej sirény, keď im predtým vysvetľoval, že ich matka pri riešení konfliktu v rodine podala návrh na políciu a že polícia bude ten rodinný konflikt riešiť. Pre výchovu je tiež z pohľadu manželky dôležité, aby sa rodičia vyhli očierňovaniu druhého rodiča v očiach detí. V tejto súvislosti poukazovala na vyjadrenia Olivera,
ktorý sa o matke pred ňou vyjadroval, že je hnusná žena, býva v hnusnom dome. Navrhovateľ pred deťmi vylial čaj, ktorý im manželka zabalila na cestu s tvrdením, že je to hnusný čaj. Za vážny problém považujú tiež, že navrhovateľ svojim konaním dostal rodinu do situácie, kedy sa snaží rozdeliť dvoch súrodencov. Súrodenci by pritom podľa manželky mali zostať spolu, nakoľko práve pri riešení problémov v rodine sú pilierom, kedy sa navzájom podporujú a sú spojencami. Za najdôležitejšiu pri výchove detí považujú lásku, stabilitu a istotu detí, ktoré podľa ich názoru navrhovateľ nedokáže maloletým deťom zabezpečiť. Navrhovateľ vo svojom zhrnutí z 8. 5. 2019, ktorým odôvodňoval zmenu svojho návrhu poukazoval na to, že má pre deti v Bratislave vytvorené lepšie podmienky z hľadiska úrovne vzdelania, pohybovej aktivity, že rozsah jeho starostlivosti je lepší ako u matky, že matka spôsobila vzdialenosť medzi Bratislavou a Hranovnicou a dôvodil tiež kvalitou bývania. Právna zástupkyňa zdôraznila, že na strane manželky pri jej rozhodovaní, prečo opustiť manžela nezohrávali úlohu jej nenaplnené túžby, peniaze alebo vzťah k tretej osobe, ale rozhodujúca bola okolnosť, že nedokázala každodenný zvládať psychický tlak zo strany manžela, ktorý sa začal negatívne prejavovať aj na maloletých deťoch. K otázke bývania manželky, matky maloletých uviedla, že matka má v úmysle po vyporiadaní majetkových vzťahoch s manželom zabezpečiť si vlastné bývanie. Vo vzťahu k ďalším kritériám, na ktoré poukazoval navrhovateľ uviedli, že aj matka rovnako adekvátne zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti. Problém videli len v tom, že navrhovateľ negatívne referuje o jej starostlivosti a matku dehonestuje. Čo sa týka vzdelania, maloletý Oliver minulý rok bez problémov navštevoval Základnú školu v Poprade, dobre sa učil, tešil sa do školy, mal tam priateľov. Jeho postoj ku škole sa zmenil vždy, keď sa vrátil od otca. Pokiaľ ide o správu majetku manželka súhlasila, aby deti zastupovali obaja rodičia. Výživné navrhli určiť vo výške 170,- eur mesačne na maloletú Klaudiu a 200,- eur mesačne na maloletého Olivera, pričom uviedli, že požadované výživné je hlboko pod hranicou skutočných majetkových možností navrhovateľa. Za miesto odovzdávania a preberania na styk maloletých detí s otcom navrhla manželka určiť Obchodné centrum MAX v Poprade, kde aj obvykle otec matke maloleté deti odovzdáva v čase, kedy ich má podľa uznesenia Krajského súdu Prešov odovzdať v mieste bydliska matky.
21. Súd nevykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými navrhovateľom v písomnom podaní zo dňa 5. 9. 2018, doručenom súdu 6. 9. 2018 na čísle listu 337 až 349 a v písomnom podaní zo dňa 28. 2. 2019, doručenom súdu dňa 8. 3. 2019 na čísle listu 722 až 723, o čom rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09.09.2019. Vykonanie navrhnutých dôkazov posúdil súd za nehospodárne a nadbytočné z dôvodu, že vo veci bol na základe už vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, zo strany súdu dostatočne zistený skutočný stav veci, v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré tvorilo súčasť dôkazných návrhov navrhovateľa, k tomuto sa súd podrobne vyjadril v odseku 15 pri odôvodnení posúdenia námietok navrhovateľa voči znaleckému posudku. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na vykonanie výsluchu maloletého Olivera, súd v danom prípade upustil od zisťovania názoru maloletého postupom podľa ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že súd v rámci dokazovania zabezpečil prostredníctvom povereného znalca psychologické vyšetrenie maloletého, vrátane pohovoru znalca s maloletým, ktorého výsledky poukazujú na systematické výraznejšie negatívne ovplyvňovanie maloletého Olivera zo strany otca vo vzťahu k matke, resp. ďalším členom jej domácnosti. Podľa znalca v tomto kontexte Oliver síce verbalizuje preferenciu otca v rámci rodičovskej diády ale je preukazné, že táto je aj výsledkom aktívnej snahy otca o programovanie maloletého dehonestovaním domáceho prostredia bydliska matky (odsek 13). Za odborným posúdením zistenej situácie, preto súd prijal názor, berúc pritom do úvahy aj vek maloletého, že maloletému bráni v samostatnom vyjadrení svojho vlastného názoru skutočnosť, že je pod výrazným vplyvom otca. Vo vzťahu k tejto okolnosti by zisťovanie názoru maloletého, významne zapojeného do rodičovského konfliktu, spôsobilo len ďalšiu nadbytočnú záťaž maloletého bez toho aby bol naplnený účel zisťovania názoru dieťaťa, ktorým je možnosť prihliadnuť pri rozhodovaní zo strany súdu na jeho samostatne vyjadrený názor.
22. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
23. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od augusta 2014, teda takmer päť rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Navrhovateľ po celú dobu konania trval na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželkou považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia vylúčili obaja účastníci aj do budúcnosti a v manželstve nemajú záujem zotrvať. Manželka vyjadrila s návrhom na rozvod manželstva súhlas, nakoľko ho považuje za trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu. S poukazom na zistené skutočnosti, súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.
25. Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, úpravu styku s druhým rodičom, ako aj aktuálne potreby maloletých detí a výdavky spojené s ich výživou a výchovou, zárobkové a majetkové pomery rodičov, potrebné pre určenie ako má rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu.
26. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 27. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 28. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 29. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 30. Pri rozhodovaní o otázke zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva ich rodičov vychádzal súd z výsledkov rozsiahleho dokazovania, vrátane záverov znaleckého dokazovania. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na názor kolízneho opatrovníka, ako zástupcu maloletých detí v konaní. V konaní bolo z hľadiska skutočného stavu veci, ako aj doterajšej právoplatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva zistené, že maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/227/2014 - 363 zo dňa 17. 6. 2016, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 2. 2017, č. k. 3CoP/29/2016 - 630 zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého Olivera sumou 120,- eur mesačne a na maloletú Klaudiu sumou 100,- eur mesačne. O úprave styku otca s maloletými deťmi bolo naposledy rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24CoP/41/2018 - 131 zo dňa 25. 10. 2018, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/136/2018 - 42 zo dňa 25. 6. 2018, v spojení s opravným uznesením, č. k. 15P/136/2018 - 80 zo dňa 31. 8. 2018, tak ako je uvedené podrobne v odseku 11, pričom mal súd za zistené, že matka otcovi umožňovala pravidelný styk s maloletými deťmi v rozsahu dotknutého neodkladného opatrenia, ktorý bol počas bežného roka upravený párny týždeň kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 14.00 hod. do nedele do 14.30 hod. a každý prvý nepárny týždeň každého nepárneho kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 14.00 hod. do nedele do 14.30 hod. s osobitnou úpravou počas vianočných, veľkonočných sviatkov a letných školských prázdnin (k tomu pozri odsek 11).
Ako však súd zistil z písomnej správy kolízneho opatrovníka maloletých detí zo dňa 30. 8. 2019 (odsek 17) zo strany otca maloletých detí došlo opakovane, naposledy dňa 17.08.2019 k nedodržaniu právoplatného a vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Prešove a to tým, že otec nepripravil maloletého Olivera na odovzdanie matke a maloletého matke odmietol odovzdať, odvolávajúc sa pritom na vôľu maloletého. Z úradného záznamu kolízneho opatrovníka z marca 2019 vyplynulo, že otec najprv v marci 2019 „zadržal“ u seba maloletého Olivera na dobu jedného týždňa a odmietol ho matke odovzdať s tvrdením, že je to vlastná vôľa dieťaťa. Na základe pohovoru s maloletým, vykonaným kolíznym opatrovníkom bolo v úradnom zázname konštatované, že maloletý Oliver „je nesvoj“, pôsobí vystresovane a vyčerpane. Situácia sa zopakovala naposledy dňa 17. 8. 2019, kedy navrhovateľ odovzdal matke po skončení styku opäť iba maloletú Klaudiu. Maloletého Olivera odmietol otec odovzdať matke, zotrvávajúc na tvrdení, že dieťa ísť k matke nechce. Stav naďalej pretrvával v čase rozhodovania súdu, dňa 09.09.2019. V čase rozhodovania súdu tak mal konajúci súd z hľadiska skutočného stavu za zistené, že otec v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu o dočasnej úprave styku s maloletými deťmi, ako aj právoplatným rozhodnutím o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti bráni matke vo výkone osobnej starostlivosti o maloletého, navyše bez toho, aby jej umožnil kontakt s maloletým.
31. V kontexte s uvedenými zisteniami, súd poukazuje aj na v tomto smere významné závery súdom povereného znalca Mgr. Martina Balka uvádzané v znaleckom posudku č. 1/2011 (zhrnuté v odseku 13), v zmysle ktorých majú maloleté deti podľa výsledkov psychologického vyšetrenia prevažujúci pozitívny postoj k obidvom rodičom. V dôsledku rodičovskej rivalizácie a najmä podmieňovania maloletých detí zo strany otca je u maloletého Olivera zvýraznená v rámci rodičovskej diády preferencia otca a u maloletej Klaudie v rámci defenzívneho postoja preferencia matky. Obidve maloleté deti nerozumejú dostatočne racionálne vzniknutej rodinnej situácii, ani ju nedokážu emocionálne spracovať, preto sú ľahšie ovplyvniteľné aj pri navádzaní jedným rodičom proti druhému. Podľa znalca, Oliver síce verbalizuje preferenciu otca v rámci rodičovskej diády, ale je preukazné, že táto je aj výsledkom aktívnej snahy otca o programovanie maloletého dehonestovaním domáceho prostredia u matky. Špecificky je to viditeľné pri tematike protežovania nemeckej školy v Bratislave pre maloletého Olivera, resp. maloletú Klaudiu zo strany otca, ktorú otec nadradil nad primárny cieľ rodičovskej starostlivosti vytvoriť maloletým deťom stabilné domáce prostredie, načo používa negatívne porovnávanie regiónov Bratislavy a M.. Na takejto účelovej stratégii je zároveň podľa znalca nápadné to, že otec nedosahuje taký životný štandard (čo vyplýva aj z jeho vlastných tvrdení o jeho zárobkových pomeroch uvádzaných pred súdom) , aby zabezpečil financovanie školy, ktorú navrhuje. Zo psychologického hľadiska je táto tendencia, pri ktorej sa maloletý Oliver viac identifikuje s otcom a maloletá Klaudia s matkou, do určitej miery riziková, zvlášť pokiaľ by rivalizácia rodičov mala viesť súčasne k preferovaniu jedného rodiča a odmietaniu druhého rodiča, resp. k narušeniu vzťahu medzi súrodencami.
32. Nadväzujúc na všetky prijaté závery vykonaného dokazovania, aplikujúc na rozhodovanie o otázke zverenia maloletých detí ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine (odsek 27), súd zveril maloleté deti Olivera a Klaudiu do osobnej starostlivosti matky, dospejúc k záveru, že matka, aj v zmysle záverov znaleckého dokazovania spĺňa všetky osobnostné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti, pričom osobnou starostlivosťou matky budú s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania najlepšie zaistené potreby maloletých detí a to tak z hľadiska stability ich výchovného prostredia, ako aj z hľadiska jej rešpektovania práv druhého rodiča. Ako už súd uviedol vyššie, matka aj potom, čo jej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti súdnym rozhodnutím umožňovala otcovi pravidelný kontakt s maloletými deťmi v zmysle súdnej úpravy styku, preto poskytuje súdu v porovnaní s otcom, okrem už uvedených atribútov, aj silnejšiu záruku, že za osobnej starostlivosti matky bude lepšie rešpektované právo maloletých detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. U matky maloletých detí tiež nebolo zo strany znalca zistené používanie negatívnych výchovných nástrojov ako sú snaha o manipuláciu maloletých detí, resp. dehonestácia druhého rodiča pred dieťaťom, preto boli jej rodičovské kompetencie vyhodnotené na lepšej úrovni ako rodičovské kompetencie otca. Ten totiž používa na dosiahnutie svojich cieľov, vo výchove manipulatívne techniky, vrátane dehonestácie druhého rodiča v očiach maloletých detí, nerešpektuje súdne rozhodnutia týkajúce sa doterajšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a obe maloleté deti tak vystavuje v značnej miere nestabilite, pričom s poukazom na názor znalca z odboru psychológie za zisteného stavu reálne hrozí, nielen narušenie vzťahu maloletého Olivera s matkou, ale aj narušenie vzťahu medzi súrodencami, čo oboje neprispieva k zdravému a harmonickému vývoju maloletých detí.
Z uvedených dôvodov, s poukazom na zistený skutočný stav veci, preto nebolo v záujme maloletých detí vyhovieť návrhu navrhovateľa, otca maloletých detí a zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Súd preto jeho návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
33. V otázke zastupovania maloletých detí a správy ich majetku súd rozhodol v prospech oboch rodičov, keď toto právo priznal v záujme zachovania rovnocennosti rodičovských práv v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov v tejto otázke, obidvom rodičom maloletých detí .
34. Súd vychádzajúc zo svojich zistení a vyslovených názorov prezentovaných v odsekoch týkajúcich sa otázky zverenia maloletých detí, vzhľadom na ich úzku vzájomnú súvislosť, usúdil, že s ohľadom na nedostatok schopnosti otca dodržiavať doposiaľ platné rozhodnutie o úprave styku a rešpektovať tak prirodzené potreby maloletých detí, ako sú najmä režim, oddych, príprava na vyučovanie (Oliver, čoskoro aj Klaudia), potreba stability prostredia a prispôsobiť sa im aj na úkor vlastných predstáv, nehovoriac o právach druhého rodiča, ktoré otec svojim konaním opakovane porušuje, nie je v záujme maloletých detí upraviť styk otca počas bežného roka v intenciách dočasnej úpravy (neodkladné opatrenie podľa odseku 11). Súd preto upravil styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva v zmysle návrhu manželky, matky maloletých detí, predneseného na pojednávaní dňa 09.09.2019 v reakcii na situáciu vzniknutú dňa 17.08.2019, kedy došlo zo strany otca opakovane k neoprávnenému konaniu, spočívajúcemu v neodovzdaní maloletého dieťaťa po skončení styku druhému rodičovi. Navrhovateľ, otec maloletých detí bude v zmysle tohto rozhodnutia oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou sviatkov a školských prázdnin upravených osobitne. Súd za miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí určil parkovisko Nákupného centra MAX, Dlhé Hony 4588/1, Poprad. Jedná sa o miesto, kde otec matke maloleté deti zvyčajne odovzdával po skončení styku, v čase kedy ich mal podľa rozhodnutia odovzdávať v mieste bydliska matky. Počas sviatkov a školských prázdnin upravil súd styk otca s maloletými deťmi osobitne a to, počas vianočných prázdnin každý nepárny rok kalendárny rok od 25. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30. 12. od 9.00 do 5. 1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., počas letných prázdnin vždy od 1. 7. od 9.00 hod. do 15. 7. do 17.00 hod. a od 1. 8. od 9.00 hod. do 15. 8. do 17.00 hod., s tým, že počas sviatkov a školských prázdnin je miestom prevzatia maloletých detí parkovisko Nákupného centra MAX, Dlhé Hony 4588/1, Poprad a miestom odovzdania maloletých detí je bydlisko otca na ulici Žabotova 2/B, Bratislava. Pokiaľ ide o miesto odovzdania maloletých detí v čase sviatkov a školských prázdnin, súd zohľadnil pri rozhodovaní skutočnosť, že v čase odsťahovania manželky, matky zo spoločnej domácnosti v auguste roku 2014 k svojim rodičom do obce Hranovnica v okrese Poprad, matka v podstate vytvorila vzdialenosť medzi bydliskom otca a detí, preto je v zmysle už ustálenej rozhodovacej činnosti súdov povinný podieľať sa týmto spôsobom na realizácii styku otca s maloletými deťmi, ako aj podieľať sa na časti nákladov so zabezpečením styku spojených. Úprava styku na čas po rozvode manželstva súdom reaguje, pokiaľ ide o styk počas bežného roka na zistenia ohľadom doterajšej realizácie styku otca s maloletými deťmi. Jej cieľom je zabrániť ďalšiemu vystavovaniu maloletých detí nestabilite v podobe nedodržiavania ich režimu a tým spojenej záťaži, ku ktorým opakovane došlo na strane maloletého Olivera, napríklad v marci 2019, keď v dôsledku jeho neodovzdania matke zo strany otca sa bez dôležitého dôvodu nezúčastnil školského vyučovania. Za dôležité súd považuje tiež uviesť, že otec svoju predstavu o úprave styku s maloletými deťmi pre prípad, že by súd jeho návrhu na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nepredniesol. V konaní zostal, ako už bolo uvedené, napokon nečinný, keď sa bez ospravedlnenia nezúčastnil on ani jeho právny zástupca pojednávania dňa 09.09.2019, hoci naň boli riadne predvolaní.
35. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
36. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, predstavuje výživné v sume 200 eur mesačne na maloletého Olivera a 170,- eur na maloletú Klaudiu výšku primeranú ich veku, odôvodneným potrebám, ako aj zárobkovým pomerom, majetkovým pomerom ich rodičov. Súd ustálil, že určená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam navrhovateľa ako povinného rodiča a odôvodneným potrebám maloletým detí, ktoré boli v konaní riadne zistené. Priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého Olivera a maloletej Klaudie, podrobne vyčíslené a odôvodnené v odseku 12 odôvodnenia (791,- eur mesačne spolu na obe deti), súd považoval vzhľadom na vek maloletých detí, ako aj potrebu ich všestranného rozvoja za primerané a odôvodnené. Určená výška výživného zo strany navrhovateľa zabezpečí maloletým deťom hradenie pomernej časti ich pravidelných odôvodnených mesačných potrieb. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
39. Zo strany súdu bolo zistené, že navrhovateľ je od 15. 10. 2018 zamestnaný v rodinnej firme Leluma s.r.o., so sídlom v Košiciach, ktorej konateľkou je MUDr. Alena Hrivnáková (matka navrhovateľa) na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 20 hodín týždenne. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10. 10. 2018 bol prijatý na pracovnú pozíciu IT konzultant, pričom mzda bola dojednaná vo výške 400,- eur mesačne brutto. Mesačné výdavky navrhovateľa sú podľa jeho tvrdení cca 160,- až 200,- Eur cestovné vynakladané za účelom styku s maloletými deťmi, 220,- Eur výživné na deti, 150,- Eur poplatky za byt na Rožňavskej ulici, 200,- Eur strava a 30,- až 50,- Eur ošatenie a hygiena. Na tieto výdavky si má navrhovateľ podľa jeho tvrdení mesačne požičiavať finančné prostriedky od rodičov. Motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol navrhovateľ previedol na sestru, údajne z dôvodu značného obnosu pôžičiek, ktoré mu sestra poskytla. Pokiaľ ide o majetkové pomery, navrhovateľ vlastní spolu s manželkou trojizbový byt a garážové stojisko na ulici Nová Rožňavská 3 v Bratislave, ktorých je užívateľom. Je tiež spolu s manželkou podielovým spoluvlastníkom bytu na Jeséniovej ulici v Prahe. Spolu s manželkou vlastní tiež pozemok v meste Hainburg v Rakúsku. Pokiaľ ide o skutočnosti dôležité pre posúdenie možností a schopností navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľ je vysokoškolsky vzdelaný , inžinier, ekonóm. Vyštudoval marketing. Má za sebou dlhoročnú prax v oblasti IT technológií. V rokoch 2010 až 2013 pracoval ako IT špecialista pre obchodnú spoločnosť so sídlom v Nemeckej spolkovej republike. Ovláda nemecký a anglický jazyk. Ako vyplýva zo všetkých vyššie uvedených skutkových záverov (podrobne uvedených najmä v odsekoch 9 a 10, súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočných majetkových a zárobkových pomerov rodičov maloletých detí vrátane zistenia ich schopností a možností, na základe čoho ustálil, že navrhovateľ, otec maloletých detí má ako povinný rodič dostatočné možnosti a schopnosti, ktoré súd posúdil vo vzťahu k jeho dosiahnutému vzdelaniu, dĺžke praxe, miestnym pomerom z hľadiska trhu práce a priemerných zárobkov, ktoré sú v Bratislave ako hlavnom meste najvyššie, platiť súdom určené výživné. Pri určení výživného súd neskúma len skutočné zárobkové pomery povinného rodiča, ale dôležitá je aj schopnosť dosahovať príjem, to jest potencionalita príjmu, vyplývajúca z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine (odsek 36), podľa ktorého, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd prijal záver, že navrhovateľom dosahovaný príjem vo výške 400,- eur mesačne brutto nezodpovedá jeho skutočným možnostiam a schopnostiam, pričom navrhovateľ riadne nevyužíva svoj pracovný potenciál, keď pracuje v rozsahu 20 hodín týždenne. V nadväznosti na uvedené, možno tiež prijať záver, že pokiaľ si navrhovateľ na svoje výdavky, ako sám v konaní tvrdil, požičiava namiesto toho, aby ich hradenie zabezpečoval vlastným príjmom z pracovnej činnosti na riadny pracovný úväzok, berie na seba neprimerané majetkové riziká v podobe pôžičiek, v dôsledku ktorých sa má následne zbavovať majetku (auto prevodom na sestru z dôvodu pôžičky), pričom na všetky tieto skutočnosti, súd pri určení výšky výživného prihliadol.
40. Sumarizujúc všetky v odôvodnení uvedené závery, súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 41. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
V Bratislave, dňa 9. 9. 2019