Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-65-2019.pdf
PDF · 101.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaných Ľ. J. a X. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 438/18/7702 zo dňa 17.06.2019, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. septembra 2019 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný X. B., nar. XX.XX.XXXX B. Z., trvale bytom R. XX, R. Z.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 20.10.2018 v čase okolo 20.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožnenou osobou prišli k uzamknutej budove s nápisom „. B. R. R. v úmysle odcudziť hudobnú aparatúru, pričom X. B. ostal stáť vonku a dávať pozor a doposiaľ nestotožnená osoba na tejto budove kameňom rozbila sklenenú výplň okna toalety, pomocou kľučky si toto okno otvorila a vošla do vnútorných priestorov tzv. sály, následne doposiaľ nezisteným predmetom poškodila zámok dverí nachádzajúcich sa na prechodovej chodbe a vrátila sa do tzv. sály, kde si rukou otvorila okno cez ktoré X. B. podala tam sa nachádzajúci 1 ks reproduktora zn. Marshall a 1 ks reproduktora nezistenej značky, 1 ks zosilňovača nezistenej značky a kabeláž nezistenej dĺžky, ktoré spoločne potom uložili do bližšie nestotožneného osobného motorového vozidla, čím takto Q. I. spôsobili odcudzením vecí škodu do výške 260,00 eur a Q. R. poškodením zariadenia škodu vo výške 49,80 eur,
teda
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v znení účinnom do 31.07.2019, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. l) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušuje výrok o treste uloženom:
- trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným obžalovanému dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 10 (desať) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov a súčasne ruší aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným obžalovanému dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a súčasne ruší aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd zaväzuje obžalovaného X. B. zaplatiť náhradu škody poškodenému Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, R. Z., vo výške 260,00 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodenú Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, R. Z., s nárokom na náhradu škody uplatneným voči obžalovanému X. B., na civilný proces.
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, súd obžalovaného Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX B. Z., trvale bytom R. XX, R. Z., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 438/18/7702 zo dňa 17. júna 2019 oslobodzuje, pre skutok, ktorého sa mal dopustil tak, že: „dňa 20.10.2018 v čase okolo 20.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli k uzamknutej budove s nápisom „. B. R. R. v úmysle odcudziť hudobnú aparatúru, pričom X. B. ostal stáť vonku a dávať pozor a Ľ.T. J. na tejto budove kameňom rozbil sklenenú výplň okna toalety, pomocou kľučky si toto okno otvoril a vošiel do vnútorných priestorov tzv. sály, následne doposiaľ nezisteným predmetom poškodil zámok dverí nachádzajúcich sa na prechodovej chodbe a vrátil sa do tzv. sály, kde si rukou otvoril okno cez ktoré X. B. podal tam sa nachádzajúci 1 ks reproduktora zn. Marshall a 1 ks reproduktora nezistenej značky, 1 ks zosilňovača nezistenej značky a kabeláž nezistenej dĺžky, ktoré uložili ku kríkom pri predmetnej budove a následne naložili do osobného motorového vozidla nezistenej značky, pričom X. B. vystúpil z osobného motorového vozidla na križovatke v obci Ohradzany a Ľ. J. odcudzené veci odviezol na nezistené miesto, čím takto Q. I. spôsobili odcudzením vecí škodu do výške 260,00 eur a Q. R. poškodením zariadenia škodu vo výške 49,80 eur,
čím mal podľa obžaloby spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný Ľ. J..
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodenú Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, R. Z., s nárokom na náhradu škody uplatneným voči obžalovanému Ľ. J., na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaných Ľ. J. a X. B. obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Trestná vec obžalovaných bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.09.2019 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného X. B., ktorý svoju neúčasť ospravedlnil tým, že je odcestovaný kvôli práci, nežiadal o odročenie pojednávania. Na hlavné pojednávanie sa nedostavila ani poškodená Q. R., preto rozhodol súd tak, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného B. a poškodenej Q. R.. Splnomocnenec poškodenej Q. R. uviedol, že poškodená nežiada škodu vo finančnom vyjadrení, žiada, aby poškodené okno a dvere boli uvedené do pôvodného stavu. Poškodený Q. I. uviedol, že požaduje nárok na náhradu škody a žiadal, aby súd zaviazal v prípadnom odsudzujúcom rozsudku obžalovaných na náhradu škody vo výške 260,00 eur.
Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný Ľ.T. J. uviedol, že je ženatý, má jedno nezaopatrené dieťa, pracuje v zahraničí s mesačným príjmom cca 3.000 - 4.000 eur. Teraz pracuje vo Francúzsku, predtým pracoval v Nemecku, nikdy nebol bez práce. Jeho majetok je ohodnotený na 130.000 eura, nie je odkázaný na to, aby išiel do dediny kradnúť.
Pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní počas svojho výsluchu obžalovaný J. ku skutku uviedol, že pán I. vo výpovedi uviedol, že medzi 24.10.2018 a 28.10.2018 nezistil žiadne poškodenie okien a obžalovaný odišiel dňa 20.10.2018 asi o tretej ráno do Nemecka, pretože ho čakala dlhá cesta, išiel spať skôr okolo 19.45 hod. Keď sa vrátil z Nemecka, žiadal, aby bola vykonaná konfrontácia medzi ním a B., no B. sa jej nezúčastnil. Ak pán B. vypovedal, že sa telefonicky dohodli, že sa stretnú a pôjdú na družstvo, tak to nie je pravda a obžalovaný predložil o tom výpis hovorov z telefónu, ktorý je evidovaný na jeho manželku, avšak toto číslo užíva obžalovaný - číslo telefónu XXXX XXX XXX (číslo korešponduje s údajom v zápisnici o výsluchu obvineného Ľ. J. na č. l. 15), z ktorého je zrejmé, že dňa 20.10.2018 vo večernom čase X. B. nevolal. B. má číslo XXXX XXX XXX (číslo korešponduje s údajom v zápisnici o výsluchu obvineného X. B. na č. l. 8). Obžalovaný J. poukázal na rozpory vo výpovedi obžalovaného X. B., ktorý v prípravnom konaní najprv vypovedal, že išli po telefonickom rozhovore pešo k družstvu, kde mali ukradnuté veci odcudziť a ukryť v blízkosti objektu a až následne ísť po auto a vrátiť sa pre tieto veci. V druhej výpovedi už uvádzal, že prišli spolu na aute značky Opel na miesto činu a veci po krádeži mali naložiť do auta, pričom on (obžalovaný J.) nikdy v živote auto značky Opel nemal, ani nikto z jeho blízkych a známych. K požiadavke prokurátora na spresnenie dátumu odchodu do Nemecka obžalovaný uviedol, že to bola sobota, keď išiel večer spať a odchádzal v nedeľu. Presný dátum nevedel povedať, ale malo to byť z 19.10.2018 na 20.10.2018. Vedel s určitosťou povedať, že v sobotu išiel spať, v nedeľu cestoval a v pondelok nastupoval do práce. Na otázku prokurátora aký dôvod mal spoluobžalovaný, aby tvrdil, že to spravil spolu s ním, uviedol, že hlavný dôvod je ten, že obžalovaného B. vyslovene kopol do zadku v tom prípade, keď ho našiel popíjať vo svojom dome bez súhlasu a vedel, že to nebolo prvykrát. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa o skutku dozvedel od manželky, ktorá mu volala do Nemecka s tým, že policajti im robili domovú prehliadku. K prečítanej výpovede obžalovaného B. vrátane výpovede v procese konfrontácie medzi obžalovanými uviedol, že predložil dnes dôkaz o tom, že ho v ten deň vôbec nekontaktoval a obžalovaný B. klame.
Svedok Q. I. na pojednávaní vypovedal, že obidvoch obžalovaných pozná osobne, bývajú v jednej dedine a nemal s nimi žiadne konflikty. V budove V., ktorá bola súčasťou V. P. B. R., mal uskladnenú hudobnú aparatúru. O tom, že niečo zmizlo, sa dozvedel od X. I., ktorý mu to v nedeľu oznámil. Keď prišiel k objektu, zavolal políciu, spoločne s políciou vstúpil do budovy a zistil, čo bolo odcudzené - basový reproduktor subvofer značky Eniment sigma, zosilovač domácej výrobxy, reproduktor Marshal a kabeláž. Na otázku prokurátora uviedol, že dlho tam (v objekte) nebol, bolo to asi mesiac, dva pred krádežou.
Súd podľa § 263 ods. 1 TP vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedkyne Q. R. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že svedkyňa je majiteľkou budovy s nápisom V. B. R. R., R. Z.. Túto budovu využíva jej vnuk X. I. s kamarátom Q. I.. Dňa 28.10.2018 ju vnuk informoval, že v predmetnej budove došlo k odcudzeniu vecí Q. I. a taktiež, že v budove bolo rozbité okno na toalete a poškodený zámok dverí na chodbe. Svedkňa do budovy nechodieva a uviedla, že je vznikla škoda poškodením zámku a rozbitím skla na okne, avšak k výške škody sa nevedela vyjadriť. Dodala, že nemá podozrenie na žiadnu osobu, ktorá by to mohla spáchať, ona ani Q. I. s nikým žiadny konflikt nemajú.
H.. X. I., vypočutý na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka uviedol, že obidvaja obžalovaní sú z tej istej obce, poznajú sa dlhé roky a nemá so žiadnym z nich nijaký konflikt. V bývalej
administratívnej budove V. P. B. R., jej časť bola označená ako V., od tejto mal kľúče, vlastnícky patrí jeho starej mame Q.Y. R.. V nedeľu 28.10.2018 po tom, čo otvoril hlavné vchodové dvere, zistil, že ďalšie dvere boli pootvárané a hneď si uvedomil, že niekto nepovolaný vstúpil do objektu. Čakal na príchod polície, hneď to oznámil aj Q. I. a po príchode polície vstúpili do budovy. Zistili, že chýba aparatúra, a to dva veľké reproduktory, zosilovač a kabeláž. Boli poškodené dvere a rozbitá výplň na okne. Dňa 24.10.2018 kúpil auto a v ten večer asi okolo 22.00 hod. bol v tom objekte. Objekt nie je osvetlený tak, aby si hneď všimol niečo podozrivé, preto nemôže potvrdiť, ani vylúčiť, že už v tom čase bola hudobná aparatúra odcudzená.
Svedkyňa W. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je manželkou Ľ. J.. X. B. pozná, pretože je od nich z dediny, ale je jej ľahostajný. Spomenula si, že bola sobota, keď sa s manželom chystali drevo, pretože sa blížila zima, celý deň pracovali pri dome. Na druhý deň mal manžel cestovať za prácou, venoval sa synovi a spolu si išli ľahnúť spať. Na druhý deň ráno mal cestovať do Nemecka. Ešte o pol ôsmej večer k nim prišla jej mama a aj ona videla, že manžel ide so synom spať, pretože sa rozlúčili. Na otázky prokurátora uviedla, že neregistrovala, aby manžel prijal nejaký telefónny hovor a manžel počas večera neopustil domácnosť.
Z výpovede svedkyne R. O. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že Ľ. J. jej je zaťom. Bývajú v jednej obci, avšak každý vo svojom dome. Povedala iba toľko, že v jeden deň ráno prišiel s jej vnukom zať a poprosil ju, aby mu opravila nohavice, pretože mal odcestovať do práce do Nemecka. Keď pošila tie nohavice, vo večerných hodinách ich odniesla do domu, kde býva dcéra a zať. Prehodila ešte pár slov so zaťom, ktorý išiel s vnukom spať a zostala s dcérou sa rozprávať. O žiadnej krádeži nič nevedela.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov: detailného výpisu služby mobilných sietí s číslom telefónu XXXX XXX XXX, vyčíslenia škody (č. l. 130), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, správy o povesti obž. J., správy o povesti obž. B., lustrácie v Registri priestupkov MV SR, odpisu registra trestovu obidvoch obžalovaných, z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX trestného rozkazu č. l. 53, doručenky zo dňa XX.XX.XXXX a z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné XT/XXX/XXXX trestného rozkazu č. l. 74, doručenky zo dňa XX.XX.XXXX.
Z pripojených spisov Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX a XT/XXX/XXXX bolo zistené, že X. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na desať mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky a šesť mesiacov. Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na dva roky.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol na základe vykonaného dokazovania uznať obžalovaných za vinných v zmysle obžaloby a uložiť im podmienečné tresty v strede trestnej sadzby a určiť primeranú skúšobnú dobu. U obžalovaného B. navrhol zohľadniť poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona a u obžalovaného J. zohľadniť § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už boli odsúdení.
Poškodený Q. I. a splnomocnenec poškodenej Q. R. uviedli, že zotrvávajú na uplatnených nárokoch na náhradu škody.
Obžalovaný Ľ. J. zotrval na svojej výpovedi s tým, že je nevinný a nesúhlasil so žiadnym trestom. Predložil dôkazy o svojej nevine. Pri prednese posledného slova žiadal, aby ho súd spod obžaloby oslobodil, keďže preukázal, že tento skutok nemohol spáchať.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 2Pv 438/18/7702-20 zo dňa 17.06.2019 je dôvodná sčasti. Za preukázané súd považuje spáchanie súdeného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona len zo strany obžalovaného X. B., pretože len vo
vzťahu k jeho osobe bolo dokázané, že spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožnenou osobou si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním do uzamknutej budovy s nápisom „.. Obžalovaný X. B. v prípravnom konaní vinu za spáchaný skutok nepopieral, k skutku sa priznal a ten úprimne oľutoval. Trval na tom, že sa súdeného skutku dopustil spoločne s Ľ. J..
Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 zákon stanovoval pri treste odňatia slobody trestnú sadzbu až dva roky. Pri ukladaní trestu obžalovanému X. B. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j., že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti vrátane toho, že súd odsudzuje v tomto prípade obžalovaného B. za skutok spáchaný ešte predtým, ako bol prvostupňovým súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, súd mu uložil súhrnný trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určil skúšobnú dobu na dva roky a šesť mesiacov. Keďže obžalovanému ukladal podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu trest súhrnný, zrušil zároveň výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného XX.XX.XXXX a výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ako aj na tieto výroky všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Poškodený Q. I. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, preto súd rozhodol o povinnosti obžalovaného X. B. nahradiť poškodenému škodu vo výške 260,00 eur.
Poškodená Q. R. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody z titulu poškodenia zámku a rozbitia skla na okne v budove, ale k výške uplatneného nároku sa vyjadriť nevedela. Splnomocnenec poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená nežiada škodu vo finančnom vyjadrení. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže dokazovanie o škode by prekročilo rámec trestného konania, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody uplatneným voči obžalovanému X. B. odkázal na civilný proces.
Naopak, u obžalovaného Ľ.T. J. súd nezistil také konanie, ktoré by napĺňalo znaky trestného činu krádeže, a to ani po stránke subjektívnej, ani po stránke objektívnej. Obžalovaný J. vinu za spáchaný skutok popieral v prípravnom konaní a vinu poprel aj na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2019, keď argumentoval, že v deň spáchania skutku išiel skôr spať, nakoľko na ďalší deň skoro ráno cestoval do práce do Nemecka. S obžalovaným B. v inkriminovaný deň, t. j. 20.08.2018 netelefonoval, o čom svedčí aj predložený výpis hovorov z jeho telefónneho čísla. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach obžalovaného B. v prípravnom konaní, keď B. najprv tvrdil, že k administratívnej budove K. P. šli peši a potom sa po ukradnuté veci vrátili s autom, neskôr tvrdil, že šli k budove autom značky Opel. Súd pri rozhodovaní zohľadnil vykonané dokazovanie, najmä výpoveď obžalovaného J. (ten vysvetlil aj pohnútku, ktorá mala viesť obžalovaného B. k jeho udaniu), ale aj výpovede príbuzných obžalovaného J., a to manželky W. J. a svokry R. O., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku nachádzal doma a z domácnosti neodišiel. Len na základe udania obžalovaného B. pritom nemožno uznať obžalovaného J. za vinného zo spáchania predmetného skutku, keď existujú odôvodnené pochybnosti, že sa na mieste spáchania skutku nachádzal. Ak by ho súd uznal vinným napriek týmto pochybnostiam, porušil by tak zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 %-nou istotou. Žiadne ďalšie dôkazy nepreukazujú vinu obžalovaného, ani motív, ktorý by ho mal viesť k takémuto konaniu, preto súd konštatuje, že na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť spoľahlivý, jednoznačný a nepochybný záver o tom, že obžalovaný Ľ. J. sa dopustil opísaného skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže. Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal za vinného len obžalovaného X. B. a Ľ. J. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo preukázané, že súdený skutok ako spolupáchateľ spáchal. Oslobodenie podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa pritom uplatňuje, ak dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto tento skutok spáchal.
Nakoľko súd obžalovaného Ľ. J. spod obžaloby oslobodil, poškodenú Q. R. s jej nárokom na náhradu škody uplatneným voči tomuto obžalovanému odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.