Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: F. I., J.. X.XX.XXXX, G. N. XXX/X, O. X., zastúpený: Občianske združenie Pomoc a Ochrana Ľuďom, so sídlom Trakovice 158, IČO: 51 563 193, o zaplatenie 1.755,87eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.755,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.755,87 eur od 4.3.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.7.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 65,94 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.165,12 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 923,16 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle ustanovenia , listom zo dňa 29.12.2016

- Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil svoje oprávnenie a dňa 19.2.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.2.2017. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.755,87 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 204.93 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 923,16 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalovaná suma pozostáva zo sumy rozdielu medzi

istinou vo výške 2.679,03 eur a prijatými úhradami vo výške 923,16 eur = 1.755,87 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to Dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.7.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 29.12.2016, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.2.2017, fotokópiu doručenky, prehľad splátok a úhrad.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -22 zo dňa 25.10.2019. Platobný rozkaz bol spolu so žalobou doručený žalovanému dňa 6.11.2019. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote dňa 28.11.2019 odpor v ktorom poukázal na to, že ako podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca označil dôkaz Zmluvu o pôžičke, predložil však Dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2015, ktorý nie je platne uzatvorenou zmluvou tak, ako to má na mysli . Zmluva predložená nebola, navyše chýba podpis na Dodatku. Nie je zrejmé, prečo, ak mala byť uzatvorená zmluva dňa 28.7.2015, bol ešte v ten deň vyhotovovaný aj dodatok k zmluve. Je evidentné, že zmluva je formulárová, vopred pripravená bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, ustanovenia sú písané neprehľadne a drobným písmom. Dodávateľ neposkytol spotrebiteľovi odbornú starostlivosť, neskúmal bonitu klienta. Keďže predmetom žaloby bolo peňažné plnenie, bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť výšky uplatneného nároku predložením relevantných dôkazov. Počas konania nebol predložený doklad o uzatvorení zmluvy o pôžičke, výpočet, ktorý by preukázal výšku uplatneného nároku, a nie sú pripojené listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd je povinný pri uplatnení nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, v záujme ochrany spotrebiteľa podrobiť zmluvu súdnej kontrole ex offo a zisťovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Z dodatku predloženého žalobcom je zrejmé, že ročná úroková sadzba je uvedená 27.65 %, avšak pri výške úveru 2.000 eur s mesačnou splátkou 65,94 eur na 48 mesiacov, by bola ročná úroková sadzba 24,66 %, a spotrebiteľ by mal zaplatiť 2.164,91 eur. V zmluve je nesprávne uvedená ročná úroková sadzba, absentuje právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, absentuje súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a poplatkov, absentuje úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a veriteľ do dodatku včlenil neprijateľné zmluvné podmienky, ako napríklad automatický revolving. Takéto zmluvy sú súdmi vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov podľa . K zosplatneniu úveru malo podľa dokladov predložených žalobcom dôjsť 19.2.2017. Žalovaný má za to, že ak aj existoval nejaký nárok z predmetnej zmluvy, bol by premlčaný, preto z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.

4. Podľa v znení účinnom v čase podania odporu, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

5. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -41 zo dňa 9.3.2020 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalobcu na písomné vyjadrenie k podanému odporu.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 19.3.2020 uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím boli splnené zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s tým, akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške aj s príslušnou časťou úroku. Poukázal na to, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorú má veriteľ povinnosť vydať na základe žiadosti spotrebiteľa. Vo vzťahu k námietke premlčania je žalobca toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Poukázal pritom na čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok, keď z gramatického výkladu ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, teda pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, ktorú si sám určí. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok. Nakoľko žalovaný podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku.

Ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.10.2016, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát uplatniť najskôr dňom 21.1.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto momentu je tak možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, a o zosplatnení sa žalovaný mohol dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený, spĺňal štandardné rizikové podmienky a klient prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Vo vzťahu k označeniu zmluvy ako „Dodatok“ žalobca uviedol, že pri jej vyhotovení zrejme došlo k pisárskej chybe v názve zmluvy, pričom z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca zároveň súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave a preto navrhol, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila táto spoločnosť.

7. Okresný súd Trnava následne uznesením č.k. -69 zo dňa 14.5.2020 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., vstúpil súčasný žalobca.

8. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom ako aj žalovaným, výsluchom zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

11. Predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 27,65 %, RPMN vo výške 27,65 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 18,24 %, pričom celkové náklady boli uvedené v sume 1.165,12 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 48 mesačných splátkach vo výške 65,94 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2015 a termín konečnej splatnosti bol v 7/2019. Žalovaný podľa skutkového tvrdenia žalobcu, zaplatil predchodcovi žalobcu do predčasného zosplatnenia pohľadávky na predmetný úver celkom sumu 923,16 eur. Listom zo dňa 29.12.2016 predchodca žalobcu žalovaného upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, vyhlási úver za predčasne splatný. Listom zo dňa 26.2.2017 vyhlásil predchodca žalobcu úver za predčasne splatný ku dňu 19.2.2017 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Uvedené skutočnosti súdu vyplynuli jednak zo žaloby, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán, keďže zmluva o uzavretí úveru, súdu predložená nebola.

12. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca nepredložil zmluvu o pôžičke, ale iba Dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2015. Žalovaný disponuje čiastočnou zmluvou o úvere, na ktorej je vyznačený dátum dňa 29.7.2015. Preto nie je zrejmé, ako môže byť vyhotovený dodatok k zmluve o deň skôr, ako je samotná zmluva uzatvorená, a prečo bol nutný dodatok k zmluve, keď základné veci v zmluve ako aj v dodatku k tejto zmluve sú identické. Žalobca tým, že nepredložil zmluvu na základe ktorej si uplatňuje žalobný nárok, neuniesol dôkazné bremeno. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovaným nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako má na mysli , keď neskúmal bonitu klienta a nepreveroval

žiadnym spôsobom jeho príjmy a výdavky. Ak by veriteľ tak urobil, minimálne z úverového registra alebo z vlastnej databázy úverov, tak by zistil, že žalovaný v tom čase mal s týmto veriteľom uzatvorené 4 úverové zmluvy a ďalšie minimálne 4 úverové zmluvy s inými bankami. Ako je zrejmé z dodatku k zmluve, mesačné finančné náklady žalovaného boli 750 eur, iné mesačné výdavky boli uvedené ako 50 eur a jeho priemerný mesačný príjem bol 1.099 eur. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ neskúmal, či je klient schopný splácať ďalší úver a aké sú jeho skutočné príjmy a výdavky, pretože z registra úverov by zistil, že klient je vysoko rizikový. Veriteľ mal viacero možností preverenia bonity a platobnej schopnosti žalovaného, avšak tieto nevyužil. Žalobca poukazuje iba na to, že jeho právny predchodca dostal od žalovaného súhlas na preskúmanie jeho bonity, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom túto bonitu skúmal. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti podľa ustanovenia je, že veriteľ nie je oprávnený od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie úveru. Ak teda veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nemohol platne zosplatniť úver, pričom zosplatnenie úveru je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky tretej strane. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je neprípustné a v rozpore so zákonom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a preto nie je oprávnený takúto pohľadávku uplatňovať pred súdom. Zástupca žalovaného poukázal ďalej na to, že list označený ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.2.2017, je vyhlásenie splatnosti úverovej zmluvy číslo 7154367. Žalobca však predložil súdu a uplatňuje si nárok z Dodatku k zmluve číslo XXXXXXXXXX. Rovnako nesedia čísla zmlúv ani len v prehľade splátok, ktorý predložil žalobca. Žalobca tiež nepreukázal, na základe ktorej splátky sa dostal žalovaný do omeškania a na základe ktorej splátky veriteľ úver zosplatnil. Neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru žalovanému a k takémuto zosplatneniu nemohlo prísť. Vzhľadom na uzavretie viacerých zmlúv so žalobcom, žalovanému nie je zrejmé, z ktorej zmluvy si žalobca uplatňuje svoj nárok, ktorá zmluva je predmetom tohto sporu a z toho dôvodu nemôže súd a ani žalovaný k tejto zmluve dať svoje vyjadrenie. Zástupca žalovaného poukázal aj na ustanovenie , ďalej na , tiež na to, že pri hrubom porušení , čo v tomto prípade bolo, je nutné takýto úver považovať aj za bezúročný a bezpoplatkov. Na preukázanie svojich tvrdení zástupca žalovaného súdu predložil 1. stranu Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 29.7.2015 a rozsudok Okresného súdu Trnava, kde žalovaný vystupuje ako strana sporu.

13. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.9.2023, ktorým reagoval na prednes zástupcu žalovaného na pojednávaní uviedol, že jeho právny predchodca pred uzatvorením zmluvy o úvere skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Žalovaný z titulu zamestnanca preukázal výšku mesačného príjmu 1.099 eur a výšku mesačných výdavkov 800 eur, pričom suma životného minima v danom období bola 198,09 eur. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky 65,94 eur sa tak javí ako primeraná. Veriteľ si vyžiadal od žalovaného za účelom overenia jeho bonity súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej histórie v nebankovom registri, ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ sa nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa . Aktívnu legitimáciu v tomto spore žalobca preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú žalovaným jeho právnemu predchodcovi, a to doporučene dňa 26.3.2020. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom, riadne hmotnoprávne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Zároveň za účelom preukázania aktívnej legitimácie, predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky.

14. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa a , (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd z nesporných tvrdení sporových strán za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a

nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , ), keďže predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie a nasl. , prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18 v ktorom sa uvádza, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

27. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13 z ktorého vyplýva, že veriteľ musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

28. Informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme nevyhnutných mesačných výdavkoch žiadateľa. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa. Okrem toho, v danej veci aj samotný zástupca žalovaného v podanom odpore a aj na pojednávaní priamo namietol, že predchodca žalobcu nekonal

s odbornou starostlivosťou, pričom dôkazné bremeno toho, či a ako veriteľ skúmal bonitu spotrebiteľa, zaťažuje výlučne veriteľa.

30. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu považuje súd za preukázané, že sa veriteľ pri poskytovaní úveru žalovanému uspokojil len s jeho vyjadrením, keď uviedol, že je rozvedený, vyživovacie povinnosti nemá, býva vo vlastnom dome/byte, oznámil bydlisko a zamestnávateľa od 12/1991, v ktorom pracovnom pomere dosahuje čistý mesačný príjem 1.099 eur. Ďalej uviedol, že má mesačné finančné výdavky 750 eur a iné mesačné výdavky 50 eur, pričom zo žalobcom predloženého dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere nevyplýva žiaden konkrétny doklad, ktorý by bol veriteľom vyžiadaný a klientom doložený ku zmluve. Z dodatku nevyplýva ani to, že by veriteľ žiadal iné, podrobnejšie údaje o príjme a výdavkoch žalovaného, keď ich vyžiadanie žalobca súdu nijak konkrétne nepreukázal, a to, že si ich mal žiadať, začal tvrdiť až v priebehu konania po tom, ako žalovaný namietol nezisťovanie bonity klienta (žalobca konkrétne začal tvrdiť, že jeho právny predchodca si vyžiadal od žalovaného súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej histórie v registri a preverenia existencie jeho pracovného pomeru). Vyžiadanie si konkrétnych informácii však žalobca nepreukázal napriek tomu, že ich vyžiadanie žalovaný namietal. V konaní tak zostalo nepreukázané, že by veriteľ urobil dopyt do registra klientskych informácií, kde by si overil údaje uvádzané žalovaným, či má, prípadne nemá iné úvery, v akej výške má žiadateľ o úver výdavky, ktoré mesačne vynakladá a na čo konkrétne, keď tento údaj v žiadosti bol uvedený len v súhrnnej výške 750 eur ako finančné výdavky napr. na splátky úverov, hypoték, lízingov, a vo výške 50 eur ako mesačne výdavky napr. na SIPO, náklady na bývanie, telefón, avšak bez ich bližšej konkretizácie. Veriteľ si taktiež neoveril ani pravdivosť ďalších uvádzaných údajov, a to že žalovaný má byť rozvedený bez vyživovacích povinností, či je skutočne zamestnaný a na dobu určitú alebo neurčitú, prípadne v akej výške dosahuje čistý mesačný príjem. Z uvedeného vyplýva, že žiadnym spôsobom veriteľ nemal preukázaný skutočný príjem a ani mesačné výdavky žalovaného. Skúmanie výdavkov len z údajov uvádzaných žiadateľom o úver bez ich ďalšieho preverenia nie je dostatočné, pretože tieto údaje nemusia byť pravdivé, môžu byť upravené v snahe, aby bolo žiadosti o úver vyhovené, prípadne aj záväzky klienta nemusia vždy vyplývať len z verejných databáz, môže sa jednať napríklad aj o súkromné pôžičky. Tieto databázy navyše nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Veriteľ výdavky žalovaného vôbec nepreveroval, keď nebolo preukázané ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že mal k dispozícii občiansky preukaz žalovaného, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotného dodatku predloženého žalobcom, v ktorom nie je krížikom vyznačené predloženie žiadnych dokladov ku zmluve. Rovnako nebolo preukázané ani to, že by žalovaný dal veriteľovi súhlas na použitie jeho osobných údajov, pretože toto jeho tvrdenie žalovaný poprel. Preto veriteľ nemohol mať správny údaj o tom, aká suma zostane žalovanému po uhradení všetkých jeho nevyhnutných výdavkov a či bude skutočne schopný splácať úver, a to aj s poukazom na dosahovaný príjem v tvrdenej výške 1.099 eur a na výšku uvádzaných mesačných výdavkov v celkovej výške 800 eur, čo predstavuje viac ako dve tretiny jeho celkového príjmu. Splnenie danej podmienky, a to skutočnosť, že veriteľ pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou, mal žalobca súdu preukázať už v čase podania žaloby, nakoľko povinnosťou žalobcu je súdu riadne preukázať žalovanú sumu a dôvodnosť uplatneného nároku.

31. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil veriteľ len formálne a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 ZoSÚ. Jeho postup je preto možné hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá a druhá ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

32. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že veriteľ pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď dôsledne neskúmal bonitu spotrebiteľa. Na základe takéhoto zistenia, bol súd potom toho názoru, že veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť predčasné zosplatnenie predmetného úveru, keď v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, v takýchto prípadoch veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z toho dôvodu zosplatnenie úveru ku dňu 19.2.2017 je potrebné považovať za neplatné. Keďže nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky. A napokon, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, znamená teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

S ohľadom na túto skutočnosť, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

33. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená jeho nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().