Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-159-2016.pdf
PDF · 144.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/159/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená v konaní: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XXX, zastúpený v konaní: Mgr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 230/7, proti žalovanému: H.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpený v konaní: Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby súpis. č.XX, postavenej na pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/X, druh stavby: XX, popis stavby: dom č. XX/II, nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, a v prospech vlastníka stavby so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/XX, druh stavby:XX, popis stavby: Q. P., nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, a v prospech vlastníkmi uvedených nehnuteľností poverených osôb, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, s výnimkou parkovania, cez časť priľahlého pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku: G. V. U. K., spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X a cez časť priľahlého pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku; R. V., spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, všetko nachádzajúce sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne, vyhotoveného pod číslom XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveného V. W. dňa 12.04.2019, autorizačne overeným H.. Q. J. dňa 12.04.2019, úradne overeným H.. R. O. dňa 23.04.2019 pod č. F. XX/XX, a ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade ako oprávnení z vecného bremena sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 780,00 Eur do troch dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd priznáva žalobkyni v 1. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Súd priznáva žalobcovi v 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
(1) Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2016 domáhali určenia, že sa na pozemkoch parcely registra „D.“, parc. č. XX/X, o výmere XXXX m2, druh: G. V. U. K., spôsob využitia pozemku: XX, a parc. č. XX/XX, o výmere XXX m2, druh: R. V., spôsob využitia pozemku: XX,
všetko nachádzajúcich sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX, ktorých vlastníkom je žalovaný, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty o šírke 5 metrov cez pozemok, vytýčený geometrickým plánom, na pozemok parcely registra „D.“, parc. č. X, X, XX, na ktorých sa nachádza stavba so súpis. č. XX, postavená na pozemku parcely registra „D.“, parc. č. XX/X, druh: dom č. XX/II, nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a na pozemok parcely registra „D.“, parc. č. XX/XX, na ktorých sa nachádza stavba so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „D.“, parc. č. XX/XX, druh: Q. P., nachádzajúcej sa v Okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX v prospech žalobcu a nimi poverených osôb, za náhradu 200 € ročne a náhrady trov konania.
(2) V žalobe uviedli, že žalobkyňa v 1. rade je výlučným vlastníkom stavby so súpis. č. XX postavenej na pozemku parcely registra „D.“, parc. č. XX/X, druh: dom č. XX/II, nachádzajúcej sa v okrese V.e, v obci O., v kat. území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „dom č. XX/II“). Žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom stavby so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „D.“, parc. č. XX/XX, druh: Q. P., nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV. č. XXX (ďalej ako „Q. P.“). Žalovaný je výlučným vlastníkom o. i. pozemkov parcely registra „D.“, parc. č. XX/4, o výmere XXXX m2, druh: G. V. U. K., spôsob využitia pozemku: XX, a parc. č. XX/XX, o výmere XXX m2, druh: R. V., spôsob využitia pozemku: XX, všetko nachádzajúcich sa v okrese V., v obci O., v kat. území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX (ďalej len „zaťažené pozemky“). Dom č. XX/II a Q.Ž. P. sa nachádzajú v priemyselnom areáli, pričom prístup k uvedeným stavbám je možný len prechodom cez zaťažené pozemky. Dom č. XX/II je obklopený pozemkami vo vlastníctve žalobkyne 1/, ale táto nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Zaťažené pozemky predstavujú jediný prístup k uvedeným stavbám. Listom zo dňa 10.05.2016 žalobcovia vyzvali žalovaného na upustenie od protiprávneho konania a zároveň na uzatvorenie písomnej odplatnej zmluvy o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez zaťažené pozemky za odplatu vo výške 200 € ročne s dobou trvania vecného bremena na 100 rokov. Žalovaný reagoval odmietavo. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa nemôžu dostať k stavbám, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve, pričom prístup navrhovateľov k stavbám nie je možné zabezpečiť inak.
(3) Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2017 prostredníctvom právneho zástupcu tak, že súhlasí, že je potrebná úprava pomerov a to predovšetkým na zmluvnom základe, nie na základe rozhodnutia súdu. Za týmto účelom žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol žalobcom mimosúdne riešenie veci, s ktorým však žalobcovia v 1. a 2. rade nevyslovili súhlas. Žalovaný žalobcom v 1. a 2. rade nikdy písomne a ani iným spôsobom nezakázal užívať prístupové komunikácie k nehnuteľnostiam im vlastnícky patriacim a snaží sa zabezpečiť nerušené a pokojné užívanie prístupových komunikácii jednotlivými nájomcami a vlastníkmi iných nehnuteľností a za týmto účelom je jeho zámerom tieto vzťahy upraviť zmluvnou formou za finančnú náhradu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že existuje, resp. vydržaním vzniklo vecné bremeno. Parcelu parc. č. XX/X užívajú za účelom prejazdu aj iní nájomníci žalovaného a žalobkyňa v 1. rade svojou činnosťou mnohokrát obmedzuje prejazd iným nájomcom žalovaného, taktiež aj samotného žalovaného. Parcela parc. č. XX/X nie je vhodná so zreteľom na svoju šírku a stav na prejazd vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 tony, preto na prejazd vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 tony je možné využiť parcelu parc. č. XX/XX, ktorá je taktiež vo vlastníctve žalovaného, ktorej šírka je približne 7 metrov. Žalobcovia v 1. a 2. rade využívajú parcelu č. XX/X, resp. jej časť nachádzajúcu sa pred stavbou žalobkyne v 1. rade, ako aj pred stavbou žalobcu v 2. rade, na nakladanie a manipuláciu výrobkov, aj napriek tomu, že žalobkyňa 1. rade je vlastníčkou parcely č. XX/X a parcely č. XX/XX, ktorých výmera je viac ako X XXX m2, ktorých poloha je určená na to, aby na týchto pozemkoch žalobkyne v 1. rade uskutočňovali svoju činnosť. Žalobcovia v 1. a 2. rade aj napriek tomu využívajú parcelu č. XX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a opätovne bez toho, aby za užívanie tejto nehnuteľností žalovanému platili. Parcelu č. XX/XX využívajú aj iné subjekty (nájomcovia žalovaného) na prechod vozidlami s hmotnosťou nad 3,5 tony, avšak túto komunikáciu využívajú len v nevyhnutnom rozsahu, v minimálnej miere a súčasne za jej užívanie žalovanému platia finančné prostriedky. Parcela č. XX/XX je plne spôsobilá komunikácia na prejazd motorovými vozidlami s nosnosťou nad 3,5 t., avšak parcela č. XX/XX bude po uložení kanalizácie v rámci realizácie diela ČOV Sever, obnovená, pričom jej rekonštrukcia bude sčasti hradená žalovaným, pričom jej zaťaženosť bude prispôsobená len pre vozidlá neprevyšujúce hmotnosť 3,5 t. Žalovaný znáša značné náklady súvisiace s údržbou prístupových komunikácii do daného areálu, na
čom sa finančne podieľajú (vo forme nájomného) aj ostatní nájomcovia žalovaného, okrem žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí sa odmietali finančne podieľať na týchto nákladoch.
(4) Žalobcovia v 1. a 2. rade sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2017 prostredníctvom právneho zástupcu tak, že zotrvávajú na podanej žalobe. Žalobcovia do roku 2016 financovali rekonštrukciu nehnuteľností žalovaného, vrátane opráv prístupových komunikácii, nakoľko medzi žalobcami a žalovaným jestvovala ústna dohoda o spolupráci a spolufinancovaní. Parc. č. XX/X bola vždy využívaná ako prístupová komunikácia do priemyselného areálu, parc. č. XX/XX je nevyhovujúca pre prechod nákladnými vozidlami nad 3,5 tony.
(5) Žalobkyňa v 1. rade súdu dňa 05.02.2018 doručila podanie, ktorým vyjadrila nesúhlas s obsahom navrhovanej nájomnej zmluvy o nájme pozemku pre neprijateľné zmluvné podmienky.
(6) Žalobca v 2. rade doručil tunajšiemu súdu dňa 23.02.2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dom č. XX/II aj montážnu dielňu užíva obchodná spoločnosť F. W..Y..R.. na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.08.2014, pričom hlavnou činnosťou nájomcu je stolárska výroba a výroba drevodomov. Zaťažené pozemky predstavujú jediný prístup z verejnej cesty k uvedeným stavbám, pričom verejnou cestou sa rozumie cesta nachádzajúca sa na pozemku parcely č. XX/X patriacom do výlučného vlastníctva Obce O.. Obec O. nevlastní dokumentáciu výstavbu prístupovej cesty, avšak obec predpokladá, že vzhľadom na charakter využitia (prístup k skládke odpadu resp. spracovanie dreva) bola cesta konštrukčne vybudovaná na prejazd vozidiel s nosnosťou nad 3,5 tony. Do priemyselného areálu, v ktorom sú situované stavby žalobcov, bola vždy využívaná cesta nachádzajúca sa na parc. č. XX/X a parc. č. XX/XX (ďalej ako „severná cesta“). Cesta do priemyselného areálu z južnej strany, t. j. cesta nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XX/XX nie je vhodná pre prístup do priemyselného areálu pre vstup nákladných vozidiel o dĺžke väčšej než 12 metrov, pretože je tu osadená dopravná značka zákaz vjazdu. Zároveň vstup na južnú cestu z verejnej cesty je nemožný z dôvodu, že na ňu nákladné vozidlá s dĺžkou viac ako 12 metrov neodbočia vzhľadom k dĺžke nákladného vozidla a tento jazdiaci manéver je neuskutočniteľný. Zároveň časť tejto cesty patrí do podielového spoluvlastníctva viac ako 104 vlastníkov a teda získať súhlas všetkých vlastníkov tejto parcely je veľmi náročné. Výroba drevodomov a vyhotovenie drevených konštrukcií vyžaduje často transport vozidlami s dĺžkou viac ako 12 metrov. Právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem nemusí slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby, ale všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty. Priemyselný areál bol nadobudnutý spoluprácou medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, pričom medzi nimi bola ústna dohoda, že nakoľko budujú spoločný podnikateľský projekt, nie je potrebné zriaďovať vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez zaťažené pozemky k domu č. XX/II a montážnej dielni, zúčastnení túto dohodu aj dlhodobo dodržiavali. V rámci pripomienok k návrhu nájomnej zmluvy sa žalovaný so žalobcami stotožnil, že prístupovou cestou do priemyselného areálu bude zo severnej cesty a že rozsah zásahu do zaťažených pozemkov bude vo výmere XXX m2.
(7) Dňa 15.03.2018 bol súdu doručený návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože obchodná spoločnosť F. W..Y..R.. so sídlom v O. konaním žalovaného prišla o zisky v podnikateľskej činnosti. Žalovanému ponúkli spôsob riešenia cesty do ich objektov cez zaťažené pozemky Nákresom v geometrickom pláne č. 199/2017, zo dňa 18.8.2017, žalovaný odmieta akékoľvek navrhnuté riešenia. Návrhy dané žalovaným pre nich sú nimi neakceptovateľné jednak po stránke právnej tak i finančnej.
(8) Uznesením zo dňa 13.04.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť umožniť vstup zamestnancom a osobám povereným žalobcami v 1. a 2. rade, dopravným prostriedkom spoločnosti F. W..Y..R.., so sídlom O. XX, IČO: XX XXX XXX a zákazníkov spoločnosti F. W..Y..R.., so sídlom O. XX, IČO: XX XXX XXX za účelom dovozu a odvozu hotových výrobkov ako aj materiálov potrebných pre výrobu uvedenej firmy. Žalovaný je povinný umožniť vstup do priemyselného areálu severnou cestou cez pozemky parcely registra "D.", parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, druh: R. V., spôsob využitia pozemku: XX, zapísané na LV č. XXX a cez pozemky registra "D.", parc. č. XX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: G. V. U. K., spôsob využitia pozemku: XX, zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade, katastrálny odbor V. v okrese V., pre kat. ú. O., obec O.. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 11.07.2018, č. k. 27Co/151/2018-149 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 04.05.2018 a právoplatnosť dňa 07.08.2018.
(9) Na pojednávaní žalobca v 2. rade uviedol, že nikdy nebola používaná iná prístupová cesta ako cesta, ktorú nazýval severnou ako cesta XX/XX. Ak by boli prinútení, že by mali chodiť južnou cestou, tak by skončili. Nakoľko ide o úzke prístupové cesty, kde kamión do odbočky ani nezabočí. Ide o 3 ťažké zákruty a úzku cestu. Prístupovú cestu, ktorú navrhuje žalovaný je cestou asfaltovou, je to asi 50 rokov starý povrch. Nimi navrhovaná severná cesta je asfaltovou cestou nanovo spravenou, ktorá bola spravená v čase kedy sa robila kanalizácia, pričom cestu zhotovila obec. Podnikať začali ešte v roku 2000 spoločne i so žalovaným, a do roku 2016 nebol žiaden problém. Problémy nastali kvôli rodinným nedorozumeniam, čo vyústilo až do súčasnej situácie. Naďalej pokračuje žalovaný v bránení, aby podnikali. Cesta nimi navrhovaná bola prístupom odjakživa, možno i 120 rokov. Žalovaný im vo vstupe bránil tak, že zamkol bránu, občas tam dal auto. Osobným autom chodievali tzv. južnou cestou.
(10) Žalovaný na pojednávaní uviedol, že cca v roku 1998 kúpil všetky pozemky v rámci areálu, následne žalobca v 2. rade kúpil budovu dielne a on kúpil ďalšie budovy, sociálne zariadenie a kancelárie, čo bolo kúpené v rámci ďalšej dražby. V tretej dražbe následne kúpil ešte 2 objekty, v roku 2002 od správcu konkurznej podstaty kúpil poslednú budovu, hlavnú budovu areálu. Jeden z jeho zamestnancov bol žalobca v 2. rade, zároveň bol majiteľom firmy S.+S.. V roku 2004 firma zanikla. Od toho času mal žalobca 2/ zákaz podnikať, činnosť previedol na svojho syna. Medzitým žalovaný zaviedol výrobu drevodomov a tiež kúpil všetko zariadenie, ktoré sa nachádzalo v areáli. Do roku 2008 neboli vlastnícke vzťahy v rámci objektov či nehnuteľnosti v rámci tohto objektu nijako riešené. V roku 2008 všetky budovy a stroje dal do nájmu spoločnosti P. S., kde bol tichým spoločníkom tejto spoločnosti. Spoločnosť mala vyššie zmienené priestory a zariadenia v nájme do roku 2011, pričom žalobca v 2. rade bol zamestnancom tejto spoločnosti. V roku 2012 na základe čestného prehlásenia a dohody odovzdal stroje a budovy p. R. - svojmu bratovi na podnikateľskú činnosť, ktorý už v tom čase bol manželom žalobkyne v 1. rade. Jeho brat sprostredkoval kúpu budovy, ktorú žalovaný predal spol. P. S. a tento ju previedol na svoju manželku, resp. sprostredkoval predaj objektu pre svoju manželku od spoločnosti P. S.. V roku 2014 obdržal prípis zo živnostenského úradu, kde bolo oznámené, že bola ukončená činnosť spoločnosti jeho brata, pričom budovy a stroje mal v tom čase k dispozícii on na základe prehlásenia, ktoré žalobca zmieňoval. Až od zamestnancov spoločnosti F., ktorá nie je žiadnym právnym pokračovateľom spoločnosti W. O. sa dozvedel, že pracujú v jeho priestoroch na jeho strojoch, pričom išlo o tých istých zamestnancov, ktorí predtým pracovali pre spoločnosť W. O.. Má za to, že je slušné oznámiť, že jedna spoločnosť skončila, najmä keď on bol prenajímateľom. Cca pred 2 rokmi vyzval žalobcu v 2. rade i jeho brata, aby mu bolo oznámené z ich strany, kto sa v areáli pohybuje a akú činnosť vykonáva, bolo to dňa 22.04.2016. Svoj súhlas s pokračovaním z roku 2011 spoločnosti F. nedal z dôvodu, že začala arogancia zo strany žalobcu v 2. rade ako i žalobkyne v 1. rade. A v tom čase začali problémy, ktoré trvajú až doteraz. Pokiaľ ide o možnosť prístupu, má za to, že najkratšia cesta je na parc. č. XX/X. V tejto súvislosti jednal i so starostom obce, ktorému má záujem cestu odpredať. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu v 2. rade, ktorá cesta bola používaná odjakživa, toto jeho tvrdenie nespochybňuje a nevylučuje. Pokiaľ sa má vyjadriť k prístupu, ktorý navrhujú žalobcovia, uviedol, že cestu a prístup k budove žalobkyne v 1. rade vytvoril on, ten tam nebol. Prístup nákladným autám na pozemok a k budove žalobkyne v 1. rade bol vždy vytvorený tak ako je teraz. Uviedol, že je pravdou, že nechal odstavené auto pred bránou, kde bol prístup pre žalobcu v 2. rade k jeho dielni, avšak takto postupoval až po právoplatnom rozhodnutí, ktorým bolo zamietnuté neodkladné opatrenie žalobcov, a to len preto, aby chránil svoje vlastníctvo, keďže má vedomosť, že chodili k jeho objektom ľudia, i vo večerných hodinách, ktorí tam nemali čo hľadať. Pokiaľ aj poukazovali žalobcovia, že bola na miesto volaná polícia, vec sa prejednávala ako priestupok, pričom má aj rozhodnutie kde sa konštatuje, že sa žiadneho priestupku nedopustil. V návrhu zmluvy bol poplatok 485 € za elektrické zariadenia preto, že v roku 1998, keď kúpil pozemky, sa tam nachádzala i trafostanica, trafostanicu v roku 2000 na základe čestného prehlásenia odovzdal energetikom, avšak zariadenie na tom je v jeho vlastníctve. Do budovy žalobkyne v 1. rade sa spravilo vedenie vzduchom, pričom dovtedy bolo vedenie elektrické zabezpečené pod zemou, ktoré kúpil. Nakoľko je budova žalobcu v 2. rade samostatne zapájaná, od žalobcu v 2. rade k žalobkyni v 1. rade je vedená elektrická energia jeho káblom, ktorý je umiestnený v zemi, sumu vypočítal sám, pričom pre jej výpočet sa odrážal od viacerých podobných zmlúv, ktoré našiel zverejnené v elektronickej podobe.
(11) Žalovaný súdu dňa 12.04.2019 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so zreteľom na vykonanú obhliadku na mieste samom dňa 24. januára 2019 došlo k zmene stanoviska minimálne žalobkyne v 1. rade, ktorá prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyjadrila vôľu a záujem, že je možný prechod a prístup k svojím nehnuteľnostiam (stavbe so súp. č. XX a parcelám č. XX/X, XX/X a XX/
XX) bezprostredne po vstupe na parcelu č. XX/X žalovaného odbočením vpravo, kde sa nachádza parcela č. XX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade. Týmto spôsobom bude skutočne len v nevyhnutnom rozsahu žalobkyňou v 1. rade užívaná časť parcely č. XX/X vo vlastníctve žalovaného (v rozsahu menšom ako XX m2), čo bude v súlade so základným princípom vecného bremena, ktoré má v čo najmenšom rozsahu obmedzovať vlastníka nehnuteľností. Účelom vecného bremena je prechod cez cudziu nehnuteľnosť a preto má prednosť vlastnícke právo, ktoré musí byť v tomto prípade obmedzené v čo najmenšej možnej miere. Ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný v 2. rade koná v zhode so žalobkyňou v 1. rade (čo nepochybne vyplýva už zo spoločne podanej žaloby), podnikajú spoločne, ich vzťahy sú bezproblémové, tak aj žalobca v 2. rade môže využiť na prístup ku svojej stavbe so súp. č. XXX (na parcele č. XX/XX) pozemok žalovaného - parcelu č. XX/X v takom rozsahu, ako žalobkyňa v 1. rade, a na prechod ku svojej nehnuteľnosti využiť pozemky žalobkyne v 1. rade (parcely č. XX/XX a XX/X), čím sa zabezpečí opäť čo najmenší záber nehnuteľností žalovaného (t.j. parcely č. XX/X) a taktiež aj bezproblémový prístup z parcely č. XX/X na parcelu č. XX/X, bez potreby otáčania vozidiel. Žalobca v 2. rade môže využiť aj prístup cez parcelu č. XX/XX, ktorá je aktuálne vo vlastníctve žalovaného, avšak táto bola ponúknutá obci O. na prevod do vlastníctva obce O., pričom v prípade zmeny vlastníckeho práva by išlo už o verejnú komunikáciu, bez potreby riešenia a zriaďovania vecného bremena k parcele č. XX/XX.
(12) Žalovaný súdu dňa 26.08.2019 doručil vyjadrenie, v ktorom poukázal na spornú hranicu pozemkov
- parcely č. XX/X (vo vlastníctve žalovaného) a parcely č. XX/X (vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade), keď z geometrického plánu z roku 2006 vyplýva, že hranica medzi pozemkami je úplne rovná, táto hranica takto bola upravená geometrickým plánom z roku 1992, avšak žalobcovia v 1. a 2. rade predložili súdu posledný geometrický plán č. 34/2019 zo dňa 12. apríla 2019, ktorý však nevychádza z aktuálnej snímky z katastrálnej mapy a vychádza z nepresnej hranice pozemkov. Žalovaný prenajal stavbu so súpisným číslom XX/I, postavenú na parcele č. XX/X, pričom je nevyhnutné práve tú časť parcely č. XX/X, ktorú pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali pre prístup, využiť na vybudovanie odstavných plôch pre parkovanie motorových vozidiel, a preto prechod cez túto časť parcely č. XX/X nebude možný.
(13) Žalobca v 2. rade prostredníctvom právneho zástupu doručil súdu dňa 24.06.2019 návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom žiadal, aby súd zriadil v prospech vlastníka stavby súpis. č.XX, postavenej na pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/X, druh stavby: XX, popis stavby: dom č. XX/II, nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, a v prospech vlastníka stavby so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/XX, druh stavby:XX, popis stavby: Q. P., nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V.Á., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, a v prospech vlastníkmi uvedených nehnuteľností poverených osôb, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, s výnimkou parkovania, cez časť priľahlého pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku: G. V. U. K., spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X a cez časť priľahlého pozemku parcely registra ,,D.“, parc. č. XX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku; R. V., spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, všetko nachádzajúce sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne, vyhotoveného pod číslom XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveného V. W. dňa 12.04.2019, autorizačne overeným H.. Q. J. dňa 12.04.2019, úradne overeným H.. R. O. dňa 23.04.2019 pod č. F. XX/XX, a ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Oprávnení z vecného bremena sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 780,00 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň si uplatnil trovy konania. S návrhom na zmenu petitu žaloby súhlasila žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu a súd na pojednávaní dňa 09.09.2019 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu, doručeného tunajšiemu súdu dňa 24.06.2019, ktorý podal v mene žalobcu v 2. rade jeho právny zástupca v zmysle petitu v ňom uvedeného.
(14) Žalobca v 2. rade súdu dňa 09.09.2019 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaným predložený nový geometrický plán č. 65/2019 nepovažuje za relevantný dôkaz, nie je úradne overený, je aj vecne nesprávny, nie je vkladu schopný a v skutočnosti nevykonateľný. Predložené uznesenie Obecného zastupiteľstva obce O. č. 118/2019 nepotvrdzuje, že pozemok parc. č. XX/XX obec od žalovaného odkúpi, teda že dôjde k podpísaniu kúpnej zmluvy a jej následného zavkladovania do katastra nehnuteľností.
(15) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 2. rade, žalovaného, oboznámením sa so žalobou s prílohami, s vyjadreniami strán sporu, so záznamom z obhliadky na mieste samom dňa 24.01.2019, s uznesením č. k. 6C/159/2016-100 zo dňa 13.04.2018, s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/151/2018-149 zo dňa 11.07.2018, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(16) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade je okrem iného výlučnou vlastníčkou stavby so súp. č. XX, postavenej na pozemku parcely registra "D.", parc. č. XX/X, druh stavby: dom č. XX/II, nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidovanej Okresným úradom V., katastrálny odbor (ďalej ako "dom č. XX/II").
(17) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom stavby so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „D.“, parc. č. XX/XX, druh: Q. P., nachádzajúcej sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidované Okresným úradom V., katastrálny odbor, zapísané na LV. č. XXX (ďalej ako „Q. P.“)
(18) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný je okrem iného výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra "D.", parc. č. XX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: G. V. U. K., parc. č. XX/ XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: G. V. U. K., a parc. č. XX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: R. V., nachádzajúcich sa v okrese V., v obci O., v katastrálnom území O., evidovaných Okresným úradom V., katastrálny odbor (ďalej ako "zaťažené pozemky").
(19) Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 15.05.2017 vyplýva, že ho splnomocnený zástupca žalobkyne v 1. rade podal na žalovaného z dôvodu, že po zrušení nariadeného neodkladného opatrenia žalovaný bráni žalobkyni v 1. rade v užívaní jej nehnuteľnosti.
(20) Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.08.2014 vyplýva, že túto uzatvorili ako prenajímateľ žalobkyňa v 1. rade a ako nájomca F. W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX so sídlom O. XX, predmetom nájmu je nebytový priestor nachádzajúci sa v katastri obce O., parc. č. XX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré nájomca bude využívať ako výrobné priestory.
(21) Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2019 vyplýva, že túto uzatvorili ako prenajímateľ žalobca v 2. rade a ako nájomca F. W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX so sídlom O. XX, predmetom nájmu je nebytový priestor nachádzajúci sa v katastri obce O., parc. č. XX/XX, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré nájomca bude využívať ako výrobné priestory.
(22) Z oznámenia Obce O. zo dňa 06.06.2017 vyplýva, že cestná komunikácia nachádzajúca sa v okrese V., v k.ú. O. na pozemku parcely registra „D.“ parc. č. XX/XX o výmere XXXX m2, G. V. U. K.P. vedená na LV XXX bola konštrukčne vybudovaná na prejazd vozidiel s nosnosťou nad 3,5 tony, po tejto komunikácii sa dlhodobo pohybujú vozidlá aj nad 3,5 tony a vozovka nejaví známky nadmerného poškodenia. Parcela registra „D.“, parc. č. XX/X o výmere XXX m2, v kú. O. je čiastočne zelený a čiastočne položený asfaltový povrch spojený s komunikáciou vedenej v susedstve na parcele č. XXXX/ X o výmere XXX m2 v napojení na parc. č. XX/XX. Cesta, ktorá vedie parcelou č. XXXX/X a parcelou č. XX/XX bola konštrukčne vybudovaná na prejazd vozidiel s nosnosťou nad 3,5 tony, pretože sa jednalo o prevádzku na spracovanie dreva.
(23) Z čestného prehlásenia X. Y. zamestnaného ako vodiča nákladného vozidla vyplýva, že do firmy F. W..Y..R.. vozil materiál na spracovania a podľa neho z prístupovej cesty, ktorá vedie do areálu z hornej strany pozemku nie je možný prístup.
(24) Z návrhu nájomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami žalovaným ako prenajímateľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako nájomcami vyplýva, že predmetom nájmu mal byť pozemok parc. č. XX/XX, z toho časť parcely vo výmere XXX m2 a parc. č. XX/X, z toho časť parcely vo výmere XXX m2.
(25) Z návrhu nájomnej zmluvy o nájme pozemku medzi zmluvnými stranami žalovaným a žalobcom v 2. rade vyplýva, že predmetom zmluvy mal byť prenájom pozemku na parcele č. XX/XX a č. XX/X.
(26) Z čestných vyhlásení na č.l. 81 až 88 spisu vyplýva, že žalovaný bránil zamestnancom spoločnosti F. W..Y..R.. v práci v priemyselnom areáli.
(27) Z oznámenia spoločnosti I., W..Y..R.. zo dňa 03.04.2017 adresovanej spoločnosti F.. W..Y..R.. vyplýva, že I. W..Y..R.. prerušila výrobu objednaného tovar z dôvodu znemožňovania príjazdu do výrobných priestorov.
(28) Zo znaleckého posudku č. 36/2018 a jeho doplnenia č. 1 (znalecký úkon č. 4/2019) vyplýva, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok S.-D. parc. č. XX/X, XX/XX v rozsahu podľa geometrického plánu č. 199/2017 (G1 337/17), diel č. X,X a diel č. X,X,X v obci O., katastrálne územie O., okres V. so zlúčením pôvodného dielu č. X a dielu č. X do upraveného dielu č. X s výmerou XXX m2. Z rekapitulácie všeobecnej hodnoty vyplýva, že všeobecná hodnota vecného bremena na pozemku parc. č. XX/X (diel č. X - XXX m2) je 357,82 €, všeobecná hodnota vecného bremena na pozemku parc. č. XX/XX (diel č. X - XXX m2) je 423,95 €, spolu zaokrúhlene 780,- €.
(29) Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 12.04.2019, vypracovaného V. W. vyplýva, že v tomto je zameraná časť parcely č. XX/X pre umožnenie vstupu pre žalobkyňu v 1. rade a žalobcu v 2. rade.
(30) Z e-mailu odboru poriadkovej a dopravnej polície OR PZ v V. vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade nie je oprávnenou osobou, resp. ňou uvádzané vozidlá, ktorým je možné povoliť výnimku z dopravnej značky.
(31) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: R. V., spôsob využitia pozemku XX, má XXX vlastníkov.
(32) Z ohliadky na mieste samom dňa 24.01.2019 súd zistil, že vstup do priemyselného areálu je z tzv. severnej cesty parc. č. XX/XX na pozemok vo vlastníctve žalovaného parc. č. XX/X, vpravo sa nachádza dom č. XX/II vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, ktorý využíva spoločnosť F. W..Y..R... Vlastníčkou pozemku parc. č. XX/X, ktorý je vpravo od pozemku parc. č. XX/X je žalobkyňa v 1. rade, po vstupe do priemyselného areálu je nutné vojsť najskôr na pozemok parc. č. XX/X vo vlastníctve žalovaného, z neho sa dá vpravo cez úzku a nedostatočne spevnený priestor odbočiť na pozemok žalobkyne parc. č. XX/X. Vľavo od vstupu sa nachádza budova vo vlastníctve žalovaného a za ňou sa nachádza Q. P. vo vlastníctve žalobcu v 2. rade, ku ktorej je prístupová cesta cez pozemok par. č. XX/X vo vlastníctve žalovaného. Z tzv. južnej cesty je vstup do areálu cez pozemok žalovaného parc. č. XX/XX. Pri odbočke z verejnej cesty je osadená dopravná značka zákaz vjazdu, pričom ak by tam aj nebola, kamión nemohol z verejnej cesty odbočiť a navyše pozemok, na ktorý sa odbáča z verejnej cesty je v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(33) Zo Žiadosti o doplnenie dopravnej značky vyplýva, že viacerí majitelia pozemkov požiadali Obec O. o zriadenie doplnkovej značky typu „A.“ pre bezproblémový vstup k svojim domom a pozemkom, keďže obec využíva parcelu č. XXX/X ako miestnu cestnú komunikáciu, následnej na túto komunikáciu je napojená parcela č. XX/XX, ktorá je taktiež využívaná ako miestna cestná komunikácia a za hranicou týchto pozemkov je osadená dopravná značka O. (zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel) a cesta cez ďalšiu cestnú komunikáciu predstavuje pre obyvateľov obchádzku.
(34) Z oznámenia Obce O. zo dňa 18.06.2019 vyplýva, že Obec O. má záujem odkúpiť pozemok parcely registra „D.“ p. č. XX/XX o výmere XXXX m2 zapísaná na LV č. XXX, nakoľko aj obec potrebuje prístup na pozemok p.č. XX, ktorú chce rozdeliť na stavebné pozemky a teda pripojenie na energie - to sa dá cez p. č. XX/XX, problém je v cene pozemku, žalovaný požaduje dvakrát viac ako je ponuka obce. V žiadosti o doplnenie dopravnej značky bude obec postupovať spôsobom, že vydá žiadateľom kartičky vlastníkov nehnuteľností susediacich s pozemkom par. registra „D.“ p. č. XX/XX, postup prejedná s dopravným inšpektorátom PZ V..
(35) Z geometrického plánu č. 65/2019 zo dňa 07. augusta 2019, vypracovaného H.. W. O. vyplýva, že v tomto je zameraná časť parcely č. XX/X a parcely č. XX/XX pre umožnenie vstupu pre žalobkyňu v 1. rade a časť parcely č. XX/X, na ktorom je zameraný vstup pre žalobcu v 2. rade, a to z parcely č. XX/ XX, eventuálne aj z parcely č. XX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade.
(36) Z geometrického plánu č. 984-05-046/92 zo dňa 09.03.1992 vyplýva, že v tomto je hranica medzi pozemkami parc. č. XX/X a parc. č. XX/X mierne zakrivená.
(37) Z ponuky žalovaného Obecnému úradu O. zo dňa 08.01.2019 a zo dňa 08.07.2019 vyplýva, že žalovaný obci O. ponúkol na odpredaj pozemok parc. č. XX/XX, katastrálne územie O., o výmere XXXX m2.
(38) Z uznesenia z 10. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce O. konaného dňa 02.09.2019 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo schválilo odkúpenie parcely parc. č. XX/XX o výmere XXXX m2 .
(39) Podľa § 151n zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(40) Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
(41) Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodná.
(42) Ustanovenie § 151o ods. 3 OZ rieši stret dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka stavby nehnuteľnosti, ktorý nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a práva vlastníka pozemku k stavbe priľahlého. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena v zmysle uvedeného ustanovenia vo forme práva cesty je, že stavba stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku, preto je potrebné zvážiť výhodu, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby zriadením vecného bremena s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. Je tiež potrebné zistiť aj dôvody, pre ktoré vlastník stavby nemá možnosť prístupu k svojej stavbe a zvážiť, či možno zriadiť vecné bremeno cesty, resp. či možno od vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby za týchto okolností znášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pričom takáto úvaha vyplýva priamo z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, obsahujúceho slovo „môže“. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv.
(43) Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou domu č. XX/ II, žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom Q. P. a títo nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov k ich stavbám a vlastníkom priľahlých pozemkov je žalovaný. Tiež nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú zabezpečený prístup k svojim stavbám tak, aby nejakým spôsobom nezasiahli do vlastníckeho práva žalovaného. Ďalej mal súd preukázané, že dom č. XX/II a Q. P. žalobcovia v 1. a 2. rade prenajali spoločnosti F. W..Y..R.. a táto prenajaté priestory využíva na stolársku výrobu a výrobu drevodomov a na dovoz a odvoz materiálu a výrobkov potrebuje veľké nákladné vozidlá s dĺžkou viac ako 12 metrov. Vo svojich vyjadreniach aj žalovaný pripustil potrebu úpravy pomerov, avšak medzi stranami sporu nedošlo k dohode.
(44) Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že do priemyselného areálu vedú dve prístupové cesty. Podľa tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade do priemyselného areálu, v ktorom sú situované stavby žalobcov, bola vždy využívaná cesta nachádzajúca sa na parc. č. XX/X a parc. č. XX/XX, tzv. „severná cesta“. Táto prístupová cesta vedie z verejnej komunikácie vo vlastníctve obce cez pozemok žalovaného parc. č. XX/X a strany sporu dlhodobo dodržiavali ústnu dohodu, podľa ktorej mali prístup do priemyselného areálu touto cestou, keďže priemyselný areál bol nadobudnutý spoluprácou medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným. Aj z vyjadrenia obce O. vyplýva, že táto cesta je prispôsobená na prejazd vozidlami nad 3,5 tony a vozovka nejaví známky nadmerného poškodenia. Po vstupe na pozemok žalovaného parc. č. XX/X je síce pre žalobkyňu v 1. rade možnosť odbočiť na jej pozemok parc. č. XX/X, avšak na obhliadke
na mieste samom súd zistil, že tento prístup je úzky a nedostatočne spevnený a kamión by tadiaľ prešiel len s ťažkosťami, hlavne pri nepriaznivom počasí.
(45) Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca v 2. rade môže využiť na prístup k Q. P. pozemok žalovaného
- parcelu č. XX/X a ďalej na prechod môže využiť pozemky žalobkyne v 1. rade (s ohľadom na ich dobré vzťahy a spoločné podnikanie), tu súd poukazuje na to, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ môže súd zriadiť len v tom prípade, pokiaľ ním bude skutočne zabezpečený prístup vlastníka stavby k tejto stavbe z verejného priestranstva. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ je významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku. Opodstatnenosť takéhoto zásahu tak môže byť daná len v tom prípade, ak sa aj skutočne naplní jeho účel, teda vtedy, ak zriadené vecné bremeno skutočne stavbu žalobcu v 2. rade sprístupní. Je vylúčené, aby bolo vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ zriadené a naďalej by tu medzi zaťaženým pozemkom a verejným priestranstvom ostávali ďalšie pozemky, cez ktoré by musel vlastník stavby prechádzať, avšak nemohol by a to pre absenciu právneho titulu k takémuto prechodu, ktoré by ho oprávňovalo k takémuto prechodu. Ďalej súd poukazuje na to, že aj vzťahy medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným boli v minulosti dobré a bola dodržiavaná dohoda, keď žalobcom v 1. a 2. rade bol umožnený prechod a prejazd cez pozemky žalovaného a napriek tomu im neskôr žalovaný začal brániť v prechode a prejazde cez jeho pozemky, preto sa žalobca v 2. rade nemôže spoliehať na to, že žalobkyňa v 1. rade mu bude umožňovať vstup k montážnej dielni cez pozemky v jej vlastníctve.
(46) Pokiaľ žalovaný v spore tvrdil, že žalobcovia v 1. a 2. rade môžu na prechod a prejazd používať tzv. „južnú cestu“, súd poukazuje na skutočnosti zistené obhliadkou na mieste samom. Obhliadkou na mieste samom súd zistil, že na verejnej komunikácii vo vlastníctve obce je osadená značka zákaz vjazdu a navyše kamión nemohol z tejto verejnej komunikácie odbočiť.
(47) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené znamená, že skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje musí existovať, resp. byť ustálený súdom v rámci procesného postupu upraveného Civilným sporovým poriadkom v čase vyhlásenia rozsudku a súd nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje, alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať. Preto pre rozhodnutie súdu nebolo podstatné, že žalovaný má záujem predať svoj pozemok parc. č. XX/XX obci O., ktorá by eventuálne mohla vytvoriť prístupovú cestu žalobcom v 1. a 2. rade cez verejnú komunikáciu a ani to, že viacerí obyvatelia obce O. žiadajú doplniť dopravnú značku zákazu vjazdu, čo sa však nestalo v čase rozhodovania súdu.
(48) Nespornými tvrdeniami strán sporu mal súd preukázané, že v prospech žalobcov v 1. a 2. rade ako vlastníkov domu č. XX/II a Q.K. P. je potrebné zriadiť vecné bremeno, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú zabezpečený prístup k svojim stavbám cez svoje pozemky a prístupová cesta bola aj v minulosti ústnou dohodou zabezpečovaná cez pozemky žalovaného. Súd mal za preukázané, že najvhodnejším a jediným možným je žalobcami v 1. a 2. rade navrhovaný prístup po tzv. „severnej ceste“, ktorý v nevyhnutnej miere obmedzuje vlastnícke právo žalovaného (podľa názoru súdu mierne zakrivenie hranice pozemkov, ktoré namietal žalovaný, s ohľadom na celkový rozsah vecného bremena nie je dôvodom na nerozhodnutie vo veci). Žalobcovia v 1. a 2. rade na preukázanie výmery, ktorú potrebujú na prístup k svojim nehnuteľnostiam, doložili geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený V. W., autorizačne overeným H.. Q. J. a úradne overeným H.. R. O..
(49) Súd v spore zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky, na základe ktorých môže súd zriadiť vecné bremeno. Žalobcovia v 1. a 2. rade v spore preukázali, že ako vlastníci stavieb nie sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov a ich prístup k domu č. XX/II a Q. P. nemožno zabezpečiť inak, preto súd na ich návrh (vlastníkov stavieb) zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov stavieb tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s odkazom na pripojený geometrický plán. Vecné bremeno je vymedzené geometrickým plánom, ktorý tvorí súčasť rozsudku.
(50) Žalovaný v spore nerozporoval výšku navrhovanej náhrady za zriadenie vecného bremena žalobcami v 1. a 2. rade sumou 780,- €. Žalobcovia ako dôkaz na preukázanie všeobecnej hodnoty vecného bremena predložili znalecký posudok č. 36/2018 zo dňa 26.09.2018, vyhotovený znalcom O. D. W. Y. A. W..Y..R.. a doplnenie č. 1 ku znaleckému posudku č. 36/2018. Vzhľadom na to, súd zaviazal
žalobcov v 1. a 2. rade zaplatiť žalovanému sumu 780,- € ako primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena.
(51) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(52) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(53) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd obom priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.