Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., adresa na doručovanie: C., D. V.. C. XX, a otec O. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Výživné otca na maloletého D. sa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku z v y š u j e zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného z a s t a v u j e .

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. -73 zo dňa 30. 06. 2015, v časti určenia výšky bežného výživného a v časti splatnosti výživného.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 21. 03. 2019, doručeným tunajšiemu súdu dna 11. 04. 2019, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého D. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci do rúk matky.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že je matka detí D. A., S. S. a M. F.. Jej súčasný zamestnávateľ je N. C. C. a jej mesačný plat je od 460 - 480 Eur mesačne, výživné na maloletého D. v sume 90 Eur mesačne, na maloletú S. S. v sume 100 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 48,68 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s druhom Ľ.Š. N. v podnájme 2-izbového bytu, jeho zamestnávateľom je MV SR (P. P. A. Z. v C.) a jeho mesačný príjem je 360 Eur. Momentálne čaká s druhom dvojčatá a koncom apríla - začiatkom mája 2019 má nástup na materskú dovolenku. Jej výdavky sú nájomné za byt v sume 350 Eur mesačne, káblovka a internet v sume 20 Eur mesačne, strava v sume 300 - 350 Eur mesačne, kozmetika a čistiace prostriedky v sume 20 - 30 Eur mesačne, oblečenie, škola, desiata, výlety, vreckové a školské pomôcky cca do 50 Eur mesačne, smeti, odpad mestu (4 x 37,51 Eur) cca 150 Eur ročne.

3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky požiadal o zníženie výživného z dôvodu druhého zamestnania a o zmenu splatnosti výživného. Pracuje v H. J., s. r. o., A. a jeho mesačný príjem je 450 - 500 Eur. Má hypotéku na dom vo výške 220 Eur, plyn v sume 80 Eur, elektrina vo výške 53 Eur, internet vo výške 20 eur, telefón vo výške 10 eur a benzín do práce vo výške 50 Eur. Tiež má ďalšie pôžičky, ktoré nevládze splácať, a to Intrum justicia, EOS KSI, PROFI CREDIT, Rozhlas a televízia, kde má 120

Eur nedoplatok. Žije so ženou, ktorá tiež robí a z toho žijú - strava, drogéria, potraviny, deti do školy, jej syn 15-ročný teraz vychádza z 9. ročníka, čakajú ich výdavky - rozlúčková, je prijatý na strednú školu v C. ako kuchár. Dcéra Z. je v 3. ročníku a má výborné známky, od 1. ročníka je vyznamenaná. Mala prvé sväté prijímanie. So ženou sa starajú o domácnosť ako môžu a vládzu. Nepáči sa mu, že matka maloletého D. znovučaká dieťa, ledva žijú, podáva o zvýšenie a robí si ďalšie dieťa, mala sa zamestnať a venovať sa deťom, už má 4 deti. Dozvedel sa, že o D. nie je dobre postarané, chodí v starých a krátkych veciach, roztrhaných, fajčí a nemá ani dobrý prospech v škole a matkin priateľ ho vraj bije a maloletý sa ho bojí, robí všetko, čo mu nakáže. Preto žiada o znížene výživného na 50 Eur mesačne, nakoľko mu viac nevychádza platiť, má toho veľa. D. ho môže kedykoľvek navštíviť, u nich má dvere otvorené. Jesť mu dajú a pomohli by mu aj s učením. Neželá si, aby ho niekto bil.

4. Procesný opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného ani k návrhu otca na zníženie výživného nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky na zvýšenie výživného, vyjadrením otca k návrhu matky, výsledkami lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, pracovnou zmluvou otca, výplatnými páskami otca, obsahom pripojených spisov a výsluchom otca, keď pojednával v neprítomnosti matky a procesného opatrovníka, ktorí doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , súd zistil, že uznesením, č. k. -18 zo dňa 09. 03. 2015, súd konanie o návrhu matky na vyplatenie zročného výživného alebo zvýšenie splátky zročného výživného na maloletého D. A. zastavil, nakoľko o totožnom predmete konania s totožnými osobami bolo právoplatne rozhodnuté v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , súd zistil, že rozsudkom, č. k. -73 zo dňa 30. 06. 2015, právoplatným dňa 15. 07. 2015, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého D. v sume 90 Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 18. 02. 2015, pričom nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18. 02. 2015 do 30. 06. 2015 v sume 283,93 sa otec zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 5 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky. Súčasne rodičia uzavreli dohodu o styku otca s maloletým D., čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. -302 zo dňa 13. 02. 2013, v časti výšky bežného výživného otca na maloletého D.. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že bol zamestnaný v N. C. a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 5/2014 - 4/2015 bol 895,64 Eur. Býval s priateľkou Ľ.X. F. a dvoma deťmi v rodinnom dome v G., ktorý vlastní a na ktorý mal hypotéku vo výške 220 Eur mesačne, ďalšie výdavky spojené s bývaním boli plyn v sume 100 Eur, elektrina 55 Eur, internet 22 Eur. Zobral si pôžičku v PROFICREDIT. Dcéra Z. navštevovala škôlku, za ktorú platil 8 Eur mesačne, za stravu 23 Eur mesačne a ZRPŠ 35 Eur. Priateľka otca nepracovala. Mesačné pravidelné výdavky vyčíslil na sumu 627 Eur + strava 300 - 400 Eur mesačne. Matka poberala prídavky na 3 deti (D. A., S. S., M. F.) v celkovej výške 70,56 Eur mesačne, náhradné výživné v sume 100 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Rodinné prídavky poberala na tri deti, ale otec maloletej V. jej rodinné prídavky na V. dával. Žila s M. F., ktorý bol nezamestnaný.

8. Matka na výzvu súdu nereagovala, svoje osobné, majetkové ani zárobkové pomery nepreukázala, nepreukázala svoj príjem ani výdavky. Rovnako nepreukázala ani nezdôvodnila výdavky maloletého D..

9. Z lustrácie matky v Registri obyvateľov vyplýva, že matka je slobodná, má vyživovaciu povinnosť k maloletému D. A. (13 rokov), S. S. (10 rokov), V. O. (9 rokov), M. F. (5 rokov) a k dvojičkám C. a V. N. (3 mesiace).

10. Z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je od 13. 02. 2017 zamestnaný na N. C. C., s. r. o., Hlohovec, pričom jej priemerný vymeriavací základ za obdobie 3/2018 až 2/2019 činil 869,04 Eur.

11. Z lustrácie otca v Registri obyvateľov vyplýva, že otec je ženatý, má vyživovaciu povinnosť okrem maloletého D. k Z. G. (9 rokov).

12. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je od 05. 09. 2018 zamestnaný v H. J., s. r. o., A., a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 9/2018 až 2/2019 činil 499,53 Eur.

13. Z pracovnej zmluvy zamestnávateľa H. J., s. r. o., A., vyplýva, že otec uzatvoril pracovný pomer dňa 05. 09. 2018 na dobu určitú do 31. 08. 2019, so skúšobnou dobou do 30. 11. 2018, druh práce: manipulácia s rezivom, miesto výkonu práce: Z., s dohodnutou mzdou vo výške 500 Eur brutto/mesačne.

14. Z predložených výplatných pások vyplýva, že príjem otca v mesiaci november 2018 činil 411,38 Eur, v mesiaci december 2018 činil 416,41 Eur, v mesiaci február 2019 činil 506,55 Eur, v mesiaci marec 2019 činil 427,11 Eur, v mesiaci apríl 2019 činil 427,11 Eur, v mesiaci máj 2019 činil 429,62 Eur a v mesiaci jún 2019 činil 427,11 Eur.

15. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí, avšak nie v takej výške, ako navrhuje matka. Súhlasil by s platením výživného v sume 110 Eur mesačne, nakoľko má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., ktorá má 9 rokov a chodí do 4. ročníka Základnej školy v G.. Voľnočasové aktivity nemá, jej zdravotný stav je dobrý. Od 05. 09. 2018 je zamestnaný v H. J., s. r. o., A., a jeho priemerný čistý mesačný príjem je približne 430 Eur, zamestnávateľ mu dal raz odmenu mimo výplatnej pásky v sume 50 Eur. Pokiaľ v čase skoršieho rozhodnutia pracoval v N. C. s vyšším príjmom ako v súčasnosti, pracovný pomer tam musel ukončiť so zdravotných dôvodov, pracovný pomer ukončil dohodou. Musel si hľadať prácu aj vzhľadom na zdravotný stav, má problémy s krížami. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletou Z.. Manželka pracuje v A. len cez víkendy a jej príjem je asi 550 Eur. Rodinné prídavky aj daňový bonus na D. poberá matke. Jeho náklady na domácnosť predstavujú plyn 80 Eur mesačne, elektrina 62 Eur mesačne, internet 16,50 Eur mesačne, telefón 12 Eur mesačne, PHM do práce 60 Eur mesačne, hypotekárny úver v sume 216,70 Eur mesačne, spotrebný úver 20 Eur mesačne, tiež spláca ČSOB za prečerpanie na účte 30 Eur mesačne. Výživné na D. platí pravidelne, nestretáva sa s ním, naposledy v lete 2018, keď k nim chodil D. do domácnosti. Vždy mu kúpili oblečenie, na Vianoce 2018 mu kúpil tablet. Okrem D. a Z. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

16. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

25. Podľa (ďalej len „“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa veta prvá (ďalej len „“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

27. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

29. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -73 zo dňa 30. 06. 2015, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého D. odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca.

30. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletého prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 4 roky od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletého a k zvýšeniu nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie. Okrem toho prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého aj v súvislosti s jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy, s čím je spojené zvýšenie nákladov na školské potreby. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého preto bolo, aby sa na nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 90 Eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

31. Oproti času skoršieho rozsudku pribudla matke vyživovacia povinnosť k dvojičkám C. a V. N., nar. 24. 05. 2019. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto ani jeden z rodičov neznáša sám. Otec žije v domácnosti so svojou manželkou, ktorá je zamestnaná a jej príjem je cca 550 Eur mesačne, a s maloletou Z., ktorá má 9 rokov a je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Matka žije v domácnosti s priateľom, ktorí je tiež riadne zamestnaný na P. A. Z. v C.. Či matka žije v domácnosti i s inými osobami, preukázané nebolo. Náklady otca na bývanie predstavujú mesačne spolu 497,20 Eur (plyn 80 Eur + elektrina 62 Eur + internet 16,50 Eur + telefón 12 Eur + PHM 60 Eur + hypotéka 216,70 Eur + spotrebný úver 20 Eur + ČSOB 30 Eur). Z návrhu matky vyplýva, že jej mesačné výdavky činia 782,50 Eur (nájomné 350 Eur + káblovka, internet 20 Eur + strava priemer 325 Eur + kozmetika, drogéria 25 Eur + smeti 12,50 Eur (150 Eur ročne) + ostatné 50 Eur).

32. Je nepochybné, že matka je poberateľom materského príspevku, ktorého výšku však nepreukázala. Je matkou 6 detí, poberá rodinné prídavky. Pred nástupom na materskú dovolenku bola riadne zamestnaná na N. C. C., s. r. o., príjem matka nepreukázala.

33. Hoci matka dosahuje vyšší príjem ako v minulosti, oproti času skoršieho rozsudku sa jej nepochybne zvýšili zároveň náklady na maloletého D., minimálne s prihliadnutím na jeho vek. Priateľ matky, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti, je riadne zamestnaný. Otec maloletých detí má oproti času skoršieho rozsudku nižší mesačný príjem v dôsledku zmeny pracovného pomeru. Manželka otca je zamestnaná, v čase skoršieho rozhodnutia nepracovala. Predovšetkým je však potrebné poukázať na to, že zníženie mesačného príjmu otca sa stalo jeho zavinením. Otec síce uvádzal, že k ukončeniu pracovného pomeru

s vyšším príjmom došlo v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, avšak súčasne nepreukázal, že jeho zdravotný stav je taký, že mu nedovoľuje vykonávať určitý druh práce.

34. Pri určený výšky vyživovacej povinnosti súd neberie do úvahy iba skutočný príjem otca, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, a ktorým by zabezpečil výživu jeho dvoch maloletých detí. Súd pritom poukazuje na to, že otec sa vzdáva zamestnaní a jeho obrana spočívajúca v zlom zdravotnom stave tu neobstojí. Otec je relatívne zdravý a v produktívnom veku a nič závažné mu nebráni vykonávať zárobkovú činnosť. Na takéto dobrovoľné vzdanie sa zamestnania však súd nemôže v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať, nakoľko sa týmto otec vzdáva bez dôležitého dôvodu zárobku.

35. Vzhľadom k uvedenému súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v predchádzajúcom zamestnaní, a to v priemere vo výške 895,64 Eur mesačne. Z uvedenej mesačnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, ak by sa nevzdal zamestnania, by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na obe svoje maloleté deti v rozmedzí od 20 do 25 % z čistého príjmu, t. j. v rozmedzí od 179,13 Eur do 223,91 Eur. Nakoľko má otec dve vyživovacie povinnosti, je potrebné sa pohybovať aj vzhľadom na vek oboch detí v strede uvedeného rozpätia, keď 23 % predstavuje suma 206 Eur z príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať. Keďže súd dospel k záveru, že u maloletého D. je zvýšenie výživného dôvodné, zvýšil primerane výživné u D. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne. Otec má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., ktorá žije s otcom v spoločnej domácnosti a zostávajúca suma 96 Eur (206 Eur - 110 Eur) je vzhľadom na jej vek (9 rokov) dostatočná aj s poukazom na tú skutočnosť, že v čase, keď mal D. 9 rokov, si otec plnil vyživovaciu povinnosť k nemu vo výške 90 Eur.

36. Súd mal za to, že otec je pomerne zdravý, v produktívnom veku a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyššie uvedený čistý príjem. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí. Výšku výživného na maloletého D. v sume 110 Eur mesačne považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím na jeho vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, za primeranú. Pokiaľ ide o náklady na maloletého, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, je potrebné, aby sa na nich podieľala matka, avšak z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o maloletého sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec, ktorý sa o maloletého osobne nestará.

37. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinností a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého D. vo výroku I. vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného otca na maloletého D. v sume 110 Eur mesačne, keď matka navrhovala zvýšenie výživného na 130 Eur mesačne, pričom otec so zvýšením výživného na sumu 110 Eur mesačne vyslovil súhlas. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po viac ako 4 rokoch od času pôvodného rozhodnutia o 20 Eur mesačne, považuje súd takto zvýšené výživné za primerané. Súd zvýšil výživné na maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, keďže matka v návrhu neuviedla, od kedy navrhuje výživné na maloletého zvýšiť.

39. Deň splatnosti výživného na maloletého upravil súd na 20. deň v mesiaci, nakoľko otec žiadal o zmenu dňa splatnosti a matka sa k zmene splatnosti výživného nevyjadrila.

40. Podľa (ďalej len „“) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

41. Podľa súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

42. Podľa súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

43. Pred začatím pojednávania vzal otec svoj návrh na zníženie výživného späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že si je vedomý nedôvodnosti návrhu na zníženie výživného.

44. Vzhľadom na dispozitívny úkon otca, ktorým vzal návrh na začatie konania o zníženie výživného späť v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil, keď možno predpokladať, že matka ani procesný opatrovník by nevyjadrili nesúhlas so späťvzatím návrhu, nakoľko zníženie výživného by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.

45. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. -73 zo dňa 30. 06. 2015, v časti určenia výšky bežného výživného a v časti splatnosti výživného.

46. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ), avšak odvolanie podané otcom by nebolo právne účinné, nakoľko otec sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.