Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-217-2018.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/217/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. C., nar. X.X.XXXX, V. XXXX/ X, T., občan SR, o zaplatenie 220,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 220,31 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,31 eur od 9.11.2018 do zaplatenia, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 220,31 eur od 9.11.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 220,31 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 220,31 Eur od 9.11.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 220,31 Eur od 9.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným (jeho právny predchodca - Sberbank Slovensko a.s.) uzavrel dňa 4.8.2016 rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 č. 1000152519, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu, vydanie a používanie karty s tým, že maximálny úverový rámec je 1000 Eur. Poskytol žalovanému povolené denné prečerpanie vo výške 1000 Eur s úrokovou sadzbou vo výške 17,90% ročne. Žalovaná suma 220,31 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými (7594,24 Eur) a všetkými kreditnými (7373,93 Eur) obratmi vykonanými na účte žalovaného. Žalovaný sa dostal na účte do nedovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal.
2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie rámcovou zmluvou o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 č. 1000152519, zostatkom na účte žalovaného, prehľadom transakcií, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
5. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
6. Z rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 č. 1000152519 zo dňa 4.8.2016 vyplynulo, že žalovanému bol zriadený bežný účet s tým, že žalobca poskytol žalovanému povolené denné prečerpanie vo výške 1000 Eur s úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % ročne. Ku dňu 31.1.2018 mal žalovaný zostatok na účte mínus 220,31 Eur. Podľa bodu 1.1.zmluvy žalobca viedol pre žalovaného účet za odplatu, v zmysle bodu 5.3.za program služieb bol klient povinný platiť poplatok vo výške podľa aktuálneho sadzobníka, kreditné úročenie bolo upravené v bodoch 5.1. ,2. . Podľa bodu 3.1 písm. e) všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný dodržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu. Podľa bodu 3.3. VOP ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Úrok môže banka znížiť alebo zvýšiť.
7. Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na účte žalovaného. Žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu, ktorý nevyrovnal.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
11. Obchodný zákonník ako aj Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov i v prípade odstúpenia od zmluvy. Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu) aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33 Cdo / 212/2014 zo dňa 21.8.2014).
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Majiteľ účtu - žalovaný vyhlásil, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom, že pri uzatváraní príslušnej zmluvy mu banka poskytla informácie podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Banka je oprávnená meniť VOP, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi banka zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia banky v lehotách podľa obchodných podmienok.
14. Súd mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo výške žalovanej sumy 220,31 Eur. Na základe uskutočneného dokazovania súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 17,90% úrokov od 9.11.2018 do zaplatenia.
15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.