Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C., zast, JUDr. Viktória Pastýrová, advokátka, so sídlom SNP 18, Humenné proti odporcovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom B. XXX/XX, F. G., zast. JUDr. Martina Řeřichová PhD. advokátka s. r. o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, o návrhu matky na priznanie príspevku na výživu a na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke takto

rozhodol:

I. Povinný z vyživovacej povinnosti D. E., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 400 eur formou mesačných splátok po 100 eur splatných k 20. dňu toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

II. Povinný z vyživovacej povinnosti D. E., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľky príspevkom vo výške 100 eur mesačne od 01.04.2023 do 27.08.2024 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky.

III. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2023 do 23.01.2024 vo výške 1000 eur súd povoľuje povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 30 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

IV. Návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 27.08.2022 do 31.03.2023 a nad sumu 100 eur za obdobie od 01.04.2023 do 27.08.2024 zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2023 sa navrhovateľka A. B. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „ navrhovateľka, matka dieťaťa a nevydatá matka“) domáhala, aby súd zaviazal D. E., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „osoba, ktorá je povinná platiť výživné, povinný alebo otec“ ) prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 200 eur za obdobie od 27.08.2022 do 27.08.2024, ktoré je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred a aby súd zaviazal povinného jednorazovo prispieť matke dieťaťa sumou vo výške 400 eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej vzťah s otcom maloletého dieťaťa skončil približne v polovici tehotenstva. Manželstvo s otcom maloletého dieťaťa neuzavrela. Ako slobodná matka tak vychováva maloleté dieťa B. B., nar. XX.XX.XXXX. V dôsledku jej tehotenstva a následného pôrodu maloletého dieťaťa došlo k nástupu na materskú a rodičovskú dovolenku, a teda k poklesu jej pravidelného mesačného príjmu. Jej posledný pravidelný mesačný príjem bol vo výške 870 eur. Je teda evidentné, že

narodením maloletého dieťaťa sa dostala do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená s tým, že prišla o príjem z výkonu zamestnania, pričom musela vynaložiť nemalé prostriedky na zabezpečenie svojej výživy a na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Otec maloletého dieťaťa nezabezpečoval počas zvyšku jej tehotenstva a ani po pôrode jej výživu, pričom na ňu ani neprispieval. Všetky náklady na uspokojovanie svojich životných potrieb si hradí sama, aktuálne z veľmi nízkeho príjmu. Svoje maloleté dieťa dojčí, v dôsledku čoho si dopraje pestrejšiu stravu. Mesačné náklady, ktoré vynakladá na svoje životné potreby sú nasledovné: pomerná časť nákladov za bývanie 80 eur; strava 200 eur; kozmetika 20 eur; čistiace a pracie prostriedky 15 eur; ošatenie 50 eur; faktúra za telefón 17 eur; kultúra/ spoločenská aktivita 20; poplatok za odpad pre 2 osoby – ročne 115 eur; Spolu 402 eur. Ako je zrejmé, ide o výdavky, ktorých podstatná časť je tvorená nákladmi na zabezpečenie samotnej stravy pre ňu, bývania, ako aj o výdavky spojené s chodom domácnosti. Všetky tieto náklady uhrádza výlučne sama. Bez toho, aby jej otec maloletého dieťaťa prispieval na výživu, nebude schopná si svoju výživu a chod domácnosti zabezpečiť iba z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Ďalej jej ešte v priebehu tehotenstva a v súvislosti s pôrodom vznikli ďalšie náklady, ktoré bola nútená znášať sama. Ide o nasledujúce výdavky: tehotenské šaty do nemocnice 15 eur, tehotenské šaty na bežne nosenie - 2 ks 30 eur; legíny a legínové kraťasy 20 eur; kojenecké podprsenky 2ks 16 eur; vložky do podprsenky 25 eur; telová kozmetika proti striam na bruchu 100 eur; vitamíny v tehotenstve + železo + kys. listová 100 eur; chladivý gél na nohy 6 eur; poplatok za sono 21 eur; spodná bielizeň 20 eur; hygienické vložky a podložky; spolu 403 eur. Čo sa týka finančných možností otca má informácie, že ako zdravotnícky pracovník pred pár mesiacmi od štátu dostal stabilizačný príspevok vo výške 5.000 eur.

2. Vo vyjadrení zo dňa 29.05.2023 povinný z vyživovacej povinnosti uviedol, že navrhovateľka si takýto návrh podala až po tom, čo sa povinný rozhodol upraviť práva k maloletému dieťaťu, v čase, kedy aktuálne vynakladala náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom si náhradu neuplatňovala, z čoho možno usúdiť, že jej životná úroveň, alebo príjmové pomery neboli na takej úrovni, že by tieto náklady nevedela znášať, alebo že by bola odkázaná na príspevok. Povinný nesúhlasí s tým, že by mal navrhovateľke prispievať na výživu, tvrdí že návrh navrhovateľky v tomto smere nepreukazuje jej skutočnú životnú úroveň alebo jej pokles súvisiaci s narodením dieťaťa. Je pravdou, že v súčasnosti poberá navrhovateľka rodičovský príspevok, avšak tomuto príspevku predchádzala dávka v materstve, ktorá mohla byť na úrovni jej príjmu zo zamestnania, nehovoriac o tom, že sa jej výrazne znížili náklady na živobytie tým, že jej ubudli výdavky na domácnosť, ktorú zdieľa aktuálne s matkou a bratom. V tomto smere nárok navrhovateľky povinný popiera, pričom uvádza, že navrhovateľka nepreukázala, aký mala príjem odo dňa narodenia dieťaťa doposiaľ a rovnako nepreukázala ani výšku výdavkov, na ktoré poukazuje v súvislosti so svojou osobou. Zároveň dáva do pozornosti, že na náklady na bývanie navrhovateľka poukazuje tak v súvislosti s výživným pre maloletú ako aj v súvislosti s príspevkom na svoju výživu a navrhuje ich zohľadniť duplicitne. Povinný popiera, že by navrhovateľka v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom reálne vynakladala výdavky na svoju vlastnú stravu v sume 200 eur mesačne a popiera tiež náklady na ošatenie mesačne priemere po 50 eur, rovnako popiera výdavky v sume 20 eur na kultúrno spoločenské aktivity, keďže osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Rovnako považuje odporca za nepreukázaný ročný poplatok za odvoz TKO vo výške 115 eur. V súvislosti s príspevkom na výživu odporca uvádza, že jeho príjem je vo výške 1000 eur mesačne a po zaplatení výživného, pokiaľ bude určený za otca dieťaťa, nákladov na stretávanie sa s maloletým dieťaťom a uspokojením svojich vlastných základných potrieb na svoje živobytie a reprodukciu pracovnej sily mu neostane na príspevok pre navrhovateľku, pričom zároveň uvádza, že jeho životná úroveň tak nie je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Povinný je toho názoru, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú platiť navrhovateľke príspevok a na druhej strane navrhovateľka nepreukázala, že sa zmenili v súvislosti s jej tehotenstvom a pôrodom majetkové pomery na jej strane, čo je základná právna otázka pre posúdenie nároku na príspevok. Rovnako povinný považuje za nepreukázané výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom, myslí si, že sumy uvedené v návrhu navrhovateľky uviedla navrhovateľka odhadom, a vzhľadom na skutočnosť, že jeho finančná situácia je tiež podpriemerná, nie je ochotný prispieť navrhovateľke na tieto výdavky bez preukázania ich reálneho vynaloženia žiadnu sumu, pričom od povinného by bolo možné požadovať úhradu týchto nákladov nie v plnej výške, ale maximálne v polovici, keď tieto náklady musí znášať aj navrhovateľka. Na základe uvedených skutočností pre túto chvíľu považuje povinný nárok navrhovateľky za nedôvodný, má za nepreukázané, že navrhovateľke takýto nárok vznikol, namieta teda ňou uplatnený nárok za nedôvodný čo do základu, avšak zároveň namieta aj nepreukázanie výšky uvedených nákladov, ktoré navrhovateľka tvrdí.

3. Uznesením zo dňa 13.06.2023, č. k. -60, súd prerušil konanie do doručenia znaleckého posudku, týkajúceho sa otcovstva k maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX vo veci určenia otcovstva a úpravy výkonu práv a povinností k maloletej dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .

4. Dňa 20.09.2023 bol navrhovateľkou doručený návrh na pokračovanie v konaní spolu s doplnením návrhu. V písomnom podaní navrhovateľka uviedla, že otcovstvo k maloletému dieťaťu, bolo na podklade znaleckého posudku určené súhlasným vyhlásením rodičov na pojednávaní dňa 04.07.2023 v konaní vedenom OS Humenné pod sp. zn: . V nadväznosti na uvedené, navrhla súdu pokračovať v prerušenom konaní. Ďalej v svojom podaní doplnila a opravila svoj pôvodný návrh. K zmene príjmových pomerov uviedla, že pred narodením maloletého dieťaťa pracovala ako G. H. na psychiatrickom oddelení vo I. F. H. B. F. G.. Výška jej čistého mesačného príjmu predstavovala od júna 2021 sumy: 06/2021 – 1.077,- eur; 07/2021 – 826,74,- eur ;08/2021 – 1.133,- eur; 09/2021 – 947,- eur; 10/2021 – 818,- eur; 11/2021 – 868,- eur; 12/2021 – 990,- eur; 01/2022 – 782,76,- eur. Predtým pracovala na „covidovom“ oddelení, kde zarábala podstatne viac. Z tohto príjmu si vytvorila značné úspory, z ktorých následne pri práceneschopnosti, ako aj pri nákupe výbavičky pre dieťa a svojej výživy čerpala: 01/2021 – 1.977,38,- eur; 02/2021 – 1.882,24,- eur; 03/2021 – 1.824,80,- eur; 04/2021 – 1.982,46,- eur. Priemerná mesačná mzda predstavovala v roku 2021 sumu 1.338,44,- eur. V marci roku 2022, v čase keď opustila spoločnú domácnosť s povinným, bola práceneschopná, pričom jej mesačným príjmom bola nemocenská dávka, a to vo výške 1.200 eur. Nakoľko odišla zo spoločnej domácnosti a rozhodla sa ukončiť vzťah s povinným, z uvedeného príjmu si začala vytvárať rezervy na nákup všetkej potrebnej výbavy pre príchod dieťaťa. Nakoľko sa aj presťahovala späť do mesta Humenné, za nepríjemných okolností, bola nútená vynaložiť nemalé finančné prostriedky aj na nákup nového nábytku a ďalších potrebných veci do domácnosti. Následne dňa 31.07.2022 nastúpila na materskú dovolenku s výškou dávky 44,53 eur na deň, najdlhšie po dobu 34 týždňov od nástupu. Mesačný príjem počas materskej tak predstavoval sumu cca 1.335 eur v závislosti od počtu dní v mesiaci. Po materskej dovolenke sa stala poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý bol až do 01.08.2023 vo výške 412,60 eur. Ku dňu podania tohto podania sa jeho výška pohybuje v sume 473,60 eur. Aktuálny príjem navrhovateľky je použitý nie len na uspokojovanie potrieb navrhovateľky, ale aj na uspokojenie potrieb maloletého dieťa v prípade, kedy ho nepokrýva výživné od povinného. Vzhľadom na jeho nízku výšku je často nepostačujúci. Svoje pravidelné mesačné náklady navrhovateľka vyčíslila nasledovne: pomerná časť nákladov za bývanie 52,30 eur; strava 200 eur; kozmetika 100 eur; čistiace a pracie prostriedky 15 eur; ošatenie 50 eur; faktúra sa telefón 17 eur; reštaurácia, kaviareň 20 eur; lieky na predpis 10 eur; spolu 464,30 eur. Navrhovateľka poznamenáva, že ešte pred prvým uhradeným výživným otca dieťaťa, bola nútená tieto náklady znášať spolu s výdavkami na maloleté dieťa. V zmysle vyššie uvedeného súdu navrhuje, aby po vykonanom dokazovaní zaviazal otca dieťaťa prispievať navrhovateľke ako nevydatej matke na jej výživu, a to sumou 150 eur mesačne, spätne odo dňa pôrodu, po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu. Ďalej navrhovateľke ešte v priebehu tehotenstva a v súvislosti s pôrodom vznikli ďalšie náklady, ktoré bola nútená znášať sama, a to aj napriek prosbám voči odporcovi ako otcovi. Ide o nasledujúce výdavky: tehotenské šaty do nemocnice 15 eur; tehotenské šaty na bežné nosenie 2ks v bal 30 eur; legíny a legínové kraťasy 20 eur; kojenecké podprsenky 2 ks v balení 16 eur; vložky do podprsenky 25 eur; telová kozmetika proti striam na bruchu 100 eur; vitamíny v tehotenstve + železo + kyselina listová 100 eur; chladivý gél na nohy 6 eur; poplatok za sono vyšetrenie 3-krát 21 eur; spodná bielizeň 20 eur; hygienické dámske vložky a podložky 50 eur; spolu 403,- eur. Navrhovateľka má zato, že ceny za uvedené produkty skôr podhodnotila. Vzhľadom na uvedené ceny je zrejmé, že ňou požadovaný príspevok vo výške 400 eur je len časť zo všetkých, ňou skutočne vynaložených nákladov spojených s jej tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka má za to, že je v schopnostiach a možnostiach povinného, aby jej prispieval na jej výživu, ako aj, aby jej prispel na vynaložené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Povinný nespláca žiadnu hypotéku alebo spotrebný úver spojený s bývaním. Uvádza, že jeho pravidelný mesačný príjem je vo výške 1.000 eur, avšak v mesiaci kedy pracuje aj počas víkendov a sviatkov, prípadne ak dostane od zamestnávateľa mimoriadne odmeny, je jeho príjem vyšší (1 100 eur a viac). Navrhovateľka súdu navrhuje, aby vzhľadom na jej náklady vynaložené v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, zaviazal otca dieťaťa k príspevku vo výške 400 eur, ktorý uhradí vo forme štyroch mesačných splátok vo výške 100 eur.

5. Navrhovateľka spolu s podaním doručeným dňa 20.09.2023 doručila súdu na preukázanie svojich tvrdení: rodný list B. B., nar. XX.XX.XXXX; výplatné pásky o január 2021 až 12/2021 ( bez 5/2021) s priemerným čistým príjmom 1313,81 eur; výplatná páska za 1/2022 s hrubým príjmom 865,78 eur; ročné zúčtovanie preddavkov na daň 2021; rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na materské vo výške 44,53 eur za deň; SIPO – 8/2023 v sume 209,29 eur; poplatok za odpad a daň z nehnuteľnosti 89,34 eur; kozmetika 58,06 eur; faktúra O2 17,00 eur; náklady spojené s tehotenstvom spolu 295,17eur (tehotenské šaty 24,99 eur; dojčiaca podprsenka 3x spolu 88,97 eur; tehotenské nohavice. 2x 32,98 eur; dojčiaca košieľka 34,39 eur; nohavičky po pôrode 11,99 eur; materské nohavičky 3 ks 13,47 eur; vitamíny pre tehotné 2x – 41,50 eur; jednorazové vložky do podprsenky 10,09 eur; doplnky na ošetrenie strií 2x 31,79 eur).

6. Na pojednávaní dňa 15.11.2023 predstúpila právna zástupkyňa navrhovateľky, ktorá uviedla, že návrh moderovali podaním zo dňa 19.09.2023, kde žiadali, aby otec prispieval na výživu matky dieťaťa sumou 150 eur mesačne za obdobie od 27.08.2022 do 27.08.2024 a zároveň trvajú na tom, aby príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom bol vo výške 400 eur. Na pojednávaní predstúpil otec maloletej, ktorý uviedol, že by so sumou 400 eur súhlasil, ale na splátky. Nesúhlasí však s návrhom matky prispievať jej mesačne sumou 150 eur. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od augusta 2022 poberala po dobu pol roka materskú, ktorá bola vo výške cca 1300 eur mesačne. Po pol roku začala poberať rodičovský príspevok, ktorý bol vo výške 412,60 eur, plus rodinné prídavky, takže celkovo to bola suma 473,63 eur a od 01.09.2023 predstavuje rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami sumu 533 eur mesačne. Býva toho času v spoločnej domácnosti s mamou. V spoločnej domácnosti bývajú štyri osoby, takže jej podiel na bývaní predstavuje jednu štvrtinu. Nemá žiadne dlhy, úvery ani pôžičky. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala na psychiatrickom oddelení I. F. H. B. E. F. G., kde je zamestnaná doposiaľ. Právna zástupkyňa navrhovateľky doplnila, že všetky výdavky matky podrobne rozpísali v písomných podaniach. Na týchto trvajú. K námietke protistrany voči sume 20 eur na kultúru, reštaurácie, kaviarne chce uviesť, že ide o náklady napr. keď je matka s maloletou v meste, taktiež, keď dieťa spí, môže si sadnúť niekam, aby mohla použiť toaletu. Sú to takéto bežné výdavky, ktoré používa v čase, keď chodí von s maloletou. Otec maloletej na rovnakom pojednávaní uviedol, že od roku 2010 je zamestnaný vo I. F. H. B. E. F. G. na psychiatrickom oddelení, kde pracuje ako H.. Jeho príjem je cca 1000 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, kde uhrádza polovicu nákladov, spojených s bývaním, plus náklady na stravu cca 100 eur mesačne. Má pôžičku, momentálne nevie uviesť ani výšku pôžičky, ani splátky. Okrem spoločného dieťaťa s navrhovateľkou inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na otázku zástupkyne navrhovateľky, či popri práci na psychiatrii si otec maloletej privyrába aj inak, tento uviedol, že nie.

7. I. F. H. B. F. G. ako zamestnávateľ povinného predložila dňa 20.12.2023 mzdové listy povinného: podľa mzdového listu za rok 2023 (obdobie od januára do novembra 2023) predstavovala čistá mzda 11 269,98 eur (priemer 1024,54 eur / mesačne), podľa mzdového listu za rok 2022 čistá mzda predstavovala sumu 8 852,53 (priemer 804,78 eur / mesačne) a podľa mzdového listu za rok 2021 čistá mzda predstavovala sumu 13 086,01 eur (priemer 1090,50 eur).

8. Na pojednávaní dňa 12.01.2024 právna zástupkyňa povinného uviedla, že povinný súhlasil na poslednom pojednávaní s úhradou sumy 400 eur. Z tejto sumy už uhradil sumu 100 eur a žiada, aby mu zvyšok súd povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur. Povinný navrhol prispievať na výživu navrhovateľke sumou 50 eur od narodenia maloletej. S týmto však navrhovateľka nesúhlasila. Ďalej právna zástupkyňa povinné uviedla, že predložili súdu doklady o príjme za rok 2021 – 2023, doklady potvrdzujúce platby za nájom, kde tieto doklady sú na meno matky odporcu, pričom odporca uhrádza z toho polovicu. Takisto sú súčasťou doklady o splátkach za chladničku, ktoré sú taktiež na meno matky povinného. Polovicu z toho však hradí povinný. Povinný raz mesačne cestuje za maloletou, kde jedna spiatočná cesta z Nových Zámkov vyjde na 40 eur, plus sú to náklady na ubytovanie v zariadení J. C., kde jedna noc stojí 92 eur. Medzi ďalšie výdavky povinného patrí aj úver, ktorý si bral v roku 2016 a prevažná časť prostriedkov bola použitá na rekonštrukciu bytu. V roku 2023 tento úver refinancoval a jeho mesačná splátka v súčasnosti predstavuje sumu 450 eur. Ďalej platí 150 eur výživné na maloletú, plus spláca dlh vo výške 1565 eur po 50 eur mesačne. Zo spisového materiálu sú zrejmé doklady navrhovateľky o jej príjme za roky 2021 a 2022, kde podľa tohto potvrdenia v roku 2021 bol jej príjem vo výške 1338, 48 eur, od marca do júla 2022 bola navrhovateľka práceneschopná a jej príjem bol vo výške

1200 eur, potom poberala materskú vo výške 1335 eur do augusta 2023. Za toto obdobie k poklesu jej príjmu nedošlo. Na zvyšné obdobie navrhol odporca sumu 50 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka poberala materskú do februára 2023 vo výške 1335 eur a od marca 2023 poberala navrhovateľka rodičovský príspevok. Do 01.08.2023 bol rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur, tohto času je vo výške 473,60 eur. Zo strany právnej zástupkyne odporcu boli predložené doklady: potvrdenie o príjme zo dňa 3.1.2024 za rok 2021 až 2023, doklady SIPO za mesiace na meno E. K., poštová poukážka zo dňa 16.11.2023 na sumu 21,78 eur tj. splátka chladničky, tiež poštová poukážka zo dňa 16.10.2023 a zo dňa 14.12.2023 na rovnakú sumu, poštové poukážky zo dňa 16.11.2023 na sumu 26 eur, zo dňa 16.10.2023 na sumu 26 eur, zo dňa 14.12.2023 na sumu 38 eur, faktúra zo dňa 18.12.2023 na sumu 92 eur, zo dňa 11.1.2024 na sumu 92 eur, cestovné lístky, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 7.11.2023. Právna zástupkyňa navrhovateľky k predloženým dokladom uviedla, že úver bol povinný braný v roku 2016. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, že by bol použitý na rekonštrukciu bytu. Podľa toho, ako sa vyjadroval povinný bol poskytnutý len pre jeho vlastné potreby. Čo sa týka nákladov na ubytovanie v penzióne Aston, je to podľa navrhovateľky pomerne vysoká suma. Aktuálne na stránke penziónu Astom sa cena za noc pohybuje cca v sume 60 eur. S povinným však cestuje aj jeho mama, takže je možné, že vo faktúrach je uvedená cena pre 2 osoby. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase pred pôrodom mal. dieťaťa a po pôrode zabezpečila celú výbavičku pre mal. dieťa a všetky náklady spojené s týmto znášala sama, kedy si musela aj požičať finančné prostriedky od svojej mamy a ktoré v prípade, že jej bude priznaný nejaký príspevok, plánuje tieto finančné prostriedky aj mame vrátiť. Od doby keď začala poberať rodičovský príspevok došlo k poklesu jej životnej úrovne, pretože jej príjem klesol na sumu 412 resp. 472 eur. Predstúpila právna zástupkyňa povinného poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka si tento príspevok uplatnila až v čase, keď bol na súde podaný návrh na určenie otcovstva a tento návrh podala vo vyjadrení asi rok po narodení mal. dieťaťa. Čiže v tom čase zrejme mala dostatok finančných prostriedkov, keďže tento návrh nepodala skôr. Právna zástupkyňa navrhovateľky k tomuto uviedla, že návrh na takýto príspevok je možné podať až potom, čo je určené otcovstvo k mal. dieťaťu. Z tohto dôvodu sa nemohla matka tohto príspevku domáhať skôr.

9. Dňa 16.01.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky, spolu s ktorým predložila súdu potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku. Navrhovateľka potvrdila, že bezprostredne po poslednom pojednávaní prijala od povinného prostredníctvom poštovej poukážky finančnú hotovosť vo výške 100,- EUR, a to z titulu prvej splátky príspevku povinného na náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky. Navrhovateľka sa zároveň doplňujúco vyjadrila k listinným dôkazom povinného, ktoré boli do prebiehajúceho konania predložené na poslednom pojednávaní. S tvrdením odporcu, ako aj s daňovým dokladom vystaveným penziónom Aston v Humennom, v zmysle ktorého ubytovanie pre jednu osobu stojí na jednu noc 92 eur, navrhovateľka nesúhlasí. Z cenníka izieb zverejneného na príslušnom webe vyplýva, že cena za jednoposteľovú izbu je 40 eur. Svoje tvrdenie navrhovateľka opiera o uvedený cenník izieb, ktorý tvorí aj prílohu podania. Podľa informácii navrhovateľky odporcom preukázaná cena 92 eur je cena za ubytovanie aj pre matku odporcu spolu s raňajkami, obedom a večerou pre 2 osoby. Podľa názoru navrhovateľky by sa pre účely tohto konania mala zohľadňovať cena za ubytovanie iba pre jednu osobu. Ak cestuje matka odporcu spolu s ním, náklady s tým spojené by si mala znášať samostatne. V súvislosti s refinancovaním spotrebného úveru odporcu zmluvou zo dňa 07.11.2023, navrhovateľka tento jeho krok hodnotí ako značne odvážny vzhľadom na veľmi vysokú výšku úrokovej sadby v spojení s celkovými nákladmi s tým spojenými. Ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, povinný si úverom nezabezpečuje svoju vlastnú bytovú otázku, dokonca ani nedeklaruje, aby mal prípadne inú vyživovaciu povinnosť. Ako je zrejmé, z refinancovaného úveru odporca nesplatil ani novú chladničku, ani dlžné výživné na maloletú dcéru, keďže tieto splátky uvádza ako svoje ďalšie náklady. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že refinancovaný úver je a bol spotrebovaný len na výlučné potreby povinného. Navrhovateľka preto uvedený krok povinného, ako aj aktuálnu výšku splátky úveru považuje za účelový prostriedok ako si navýšiť pravidelné mesačné náklady.

10. Dňa 20.01.2024 bolo povinný doručené vyjadrenie, v ktorom uviedol, že z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov vyplýva, že od septembra 2023 jej bol zvýšený rodičovský príspevok o sumu 60,70 Eur. K ďalším navrhovateľkou predloženým listinným dôkazom Penzión

ASTON „Cenník izieb“ uvádza, že cenník nie je datovaný a nemožno ho považovať za relevantný doklad. Námietky navrhovateľky týkajúce sa refinancovania spotrebného úveru povinný považuje za nedôvodné. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2023 vyplýva zľava z poskytnutej úrokovej sadzby (výška zľavy 2 % p.a.), čo potvrdzuje výhodnosť refinancovania. Odporca si týmto spôsobom účelovo nenavyšuje pravidelné mesačné náklady, nakoľko pôvodný úver mu bol poskytnutý v roku 2016. Vychádzajúc z doložených listinných dokladov priemerná mesačná mzda navrhovateľky v roku 2021 predstavovala sumu 1.338,44 Eur. V tejto súvislosti poukazuje na výrazné zvýšenie príjmu navrhovateľky za obdobie mesiacov január 2021 až apríl 2021 z dôvodu vykonávania práce na tzv. „covidovom oddelení“, kde boli poskytované výrazne príplatky a tak navrhovateľka dosahovala dvojnásobne vyšší príjem oproti príjmu dosahovanému za obdobie mesiacov jún 2021 až január 2022, kde za uvedené obdobie priemerný mesačný príjem navrhovateľky predstavoval sumu 930,31 Eur. Navrhovateľka nepreukázala príjem za mesiac máj 2021. Povinný návrh navrhovateľky, v časti príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od pôrodu do ukončenia nároku na materské, t.j. od 27.08.2022 do 27.03.2023 považuje v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko navrhovateľke príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom za uvedené obdobie sa neznížil, ale bol na rovnakej úrovni ako príjem v čase pred tehotenstvom a pôrodom. Povinný poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine a za rozpor s dobrými mravmi považuje postoj navrhovateľky, ktorý je uvedený v Návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 19.09.2023, kde uvádza: „Ako už bolo navrhovateľkou niekoľkokrát uvedené, sama sa dobrovoľne rozhodla, že otcovstvo k maloletému dieťaťu B. B., nar. XX.XX.XXXX neurčí.“ Pokiaľ sa navrhovateľka dobrovoľne rozhodla, že otcovstvo k dieťaťu neurčí, možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľka si musela byť plne vedomá toho, že ak nebude určené otcovstvo, nevznikne jej nárok na uplatnenie žiadnej vyživovacej povinnosti, t.j. výživného na maloleté dieťa, príspevku na výživu a na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Poukazuje tiež nato, že ak by sa nerozhodol pre podanie návrhu na určenie otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, navrhovateľka sa príspevku na výživu a na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke domáhať vôbec nebude. V prípade, ak by sa navrhovateľke skutočne výrazným spôsobom znížil príjem a tak klesla jej životná úroveň, navrhovateľka by využila všetky zákonné možnosti na zlepšenie svojej životnej úrovne a domáhala by sa nárokov, ktoré jej priznáva Zákon o rodine. Tento postoj navrhovateľky považuje povinný za rozpor s dobrými mravmi. S poukazom na vedené povinný zastáva názor, že nárok navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od 27.03.2023 do 27.08.2024 by bol v rozpore s dobrými mravmi a preto navrhuje návrh navrhovateľky aj v tejto časti zamietnuť.

11. Na pojednávaní dňa 23.01.2024 právna zástupkyňa otca uviedla, že má za to, že návrh navrhovateľky za obdobie od pôrodu počas 34 týždňov, kedy poberala materskú je nedôvodný, pretože nedošlo k poklesu jej životnej úrovne. Za ďalšie obdobie majú za to, že nárok navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, pretože sama uviedla alebo sa rozhodla, že otcovstvo k mal. neurčí a až po podaní návrhu na určenie otcovstva zo strany otca maloletej, v rámci písomného vyjadrenia podala návrh aj na úhradu nákladov a požiadala aj o výživné. Pokiaľ by k určeniu otcovstva nedošlo, tak matka by si tieto nároky ani neuplatňovala. Predložila súdu potvrdenie z penziónu Aston, kde je potvrdené, že cena je 92 eur, a nie tak ako uvádzala zástupkyňa navrhovateľky podľa informácií z internetu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že nárok navrhovateľky v časti určenia výživného je dôvodný, požiadali, aby súd otcovi dovolil tento dlh splácať v mesačných splátkach po 20 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľky na rovnakom pojednávaní uviedla, že naďalej popierajú cenu za ubytovanie, ktorá bola predložená otcom, a to z dôvodu, že z tejto faktúry nie je zrejmé, či sú tam platené aj ďalšie služby ako napr. raňajky, večere. Zotrvávajú na svojom vyjadrení ako aj na cenníku, ktorý súdu predložili, pretože podľa platnej webovej stránky penziónu Aston je tento cenník platný od 04.06.2023. Takisto navrhovateľka nesúhlasí s výškou mesačnej splátky 20 eur a navrhuje, aby táto splátka bola aspoň 50 eur.

12. Podľa Zákon o rodine (ďalej len „“) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

13. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14, Podľa , výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Predmetom toho konania je určenie príspevku na výživu nevydatej matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, ochranu však poskytuje všetkým formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V danej veci sa navrhovateľke ako slobodnej matke dňa 27.08.2022 narodila dcéra B. B., ktorej otcom je D. E., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za otca svojho dieťaťa. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Maloletá B. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a teda nárok navrhovateľky je limitovaný do 27.08.2024 t.j. do dvoch rokov od jej narodenia. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania t.j. od podania návrhu na začatie konania. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania a to aj z dôvodu, že v čase narodenia maloletej nebolo k maloletej určené otcovstvo. Otcovstvo bolo určené až následne v priebehu súdneho konania a to na základe vypracovaného znaleckého posudku. Námietky zástupkyne povinného, že priznanie výživného nevydatej matke by bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd nepovažuje za odôvodnené. Právna zástupkyňa rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že navrhovateľka nechcela, aby bolo určené otcovstvo k maloletej a k určeniu otcovstva došlo až na základe podaného návrhu zo strany otca maloletej. Tiež uviedla, že pokiaľ by otcovstvo nebolo určené, neuplatňovala by si navrhovateľka ani výživné. K tomuto súd uvádza, že bolo rozhodnutím matky, že neoznačila otca svojho narodeného dieťaťa, avšak po začatí konania o určenie otcovstva na základe podaného návrhu zo strany otca, spolupracovala, podrobila sa všetkým úkonom a nakoniec k určeniu otcovstva došlo. Len skutočnosť, že návrh na určenie otcovstva nepodala matka, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by si nemohla uplatniť nárok na výživné nevydatej matky, pričom takýto jej nárok vyplýva priamo zo zákona o rodine. Súd preto rozhodoval o priznaní príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 27.08.2022 do 27.08.2024.

16. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok je užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Na rozdiel od výživného pre dieťa, účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.11.2019).

17. Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka pred narodením maloletej Patrície, pracovala ako G. H. vo I. F. H. B. F. G.. Jej čistý príjem v roku 2021 predstavoval cca 1320 eur mesačne (príjmy preukázané výplatnými páskami za rok 2021 spolu 14 528 eur delené 11 mesiacov, keďže medzi výplatnými páskami chýbal mesiac máj 2021). V marci roka 2022 po opustení spoločnej domácnosti jej mesačným príjmom bola nemocenská dávka v sume 1 200 eur. Príjmom navrhovateľky od 31.07.2022 bola materská vo výške cca 1335 eur mesačne (v závislosti od počtu dní v mesiaci) do 31.03.2023. Je teda nepochybné, že u navrhovateľky nedošlo k zmene sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom v porovnaní s jej situáciou po pôrode dcéry. Preto súd návrh na priznanie príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od 27.08.2022 do 31.03.2023 zamietol.

18. K zmene došlo od 1.4.2023 v dôsledku toho, že navrhovateľka začala poberať rodičovský príspevok, kedy došlo k zníženiu jej príjmu oproti príjmu pred narodením dcéry a teda je dôvodné určenie príspevku na jej výživu. Od apríla 2023 do augusta 2023 predstavoval rodičovský príspevok navrhovateľky sumu 412,60 eur. Z toto obdobie došlo k poklesu príjmu navrhovateľky o sumu 922,40 eur mesačne ( 1335 – 412,60). Od septembra 2023 je rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur. V období od septembra 2023 došlo k poklesu príjmu navrhovateľky o sumu 861,70 eur (1335 – 473,30). V danom období teda došlo k markantnému zníženiu príjmu navrhovateľky, preto súd v sledovanom období od 01.04.2023 do 27.08.2024 (koniec doby dvoch rokov od narodenia maloletej, teda posledný deň kedy je možné príspevok priznať) rozhodol tak, že je dôvodné priznanie príspevku na výživu nevydatej matke. Príjmom matky sú aj rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne a výživné od otca maloletej vo výške 150 + 50 eur mesačne. Rodinné prídavky a výživné zo strany otca sú však určené na výživu maloletého dieťaťa a nie na úhradu potrieb matky.

19. Súd zisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Otec maloletej je zamestnaný vo I. F. H. B. F. G.. V zmysle potvrdenia o príjme zo dňa 05.01.2024 má súd za preukázané, že čistý priemerný mesačný príjem povinného za rok 2023 predstavoval sumu 1070,71 eur. Povinný ako svoje mesačné výdavky uvádzal: bývanie 173 eur ( nájom 330 eur + 16 eur za plyn / 2; povinný obýva spoločnú domácnosť so svojou matkou), na telefón 92 eur, na úver 450 eur, na realizáciu styk s maloletou cca 100 eur a výživné na maloletú v sume 150 eur a 50 eur dlžné výživné. K výdavkom otca je potrebné uviesť, že náklady na telefón súd považuje za neprimerane vysoké, vzhľadom na skutočnosť, že povinný nepreukázal, že by telefón využíval k svojej pracovnej činnosti. Náklady na úver predstavujú pre povinného 42% z jeho príjmu, čo súd považuje taktiež za neprimerane vysoké a súd sa domnieva, že je možné znížiť tieto splátky napr. predĺžením doby splatnosti úveru. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že rozdiel medzi terajším príjmom matky a povinného je 597,41 eur mesačne, pričom na rozdiel od povinného, matka momentálne nemôže zvýšiť svoj príjem vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, o ktoré sa osobne stará.

20. Navrhovateľka po moderácii svojho pôvodného návrhu žiadala, aby súd priznal na jej výživu sumu 150 eur mesačne. Povinný namietal, že v časti príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od pôrodu do ukončenia nároku na materské, považuje v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko navrhovateľke príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom za uvedené obdobie sa neznížil. V danej časti sa súd stotožnil s námietkou povinného a nárok na príspevok na výživu nevydatej matke od 27.08.2022 do 31.03.2023 nepriznal, nakoľko skutočne nedošlo k zníženiu príjmu navrhovateľky. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že je dôvodné priznať navrhovateľke nárok na príspevok na výživu nevydatej matke v období od poberania rodičovského príspevku, t.j. od 01.04.2023 do 27.08.2024, nakoľko v tomto období nepochybne došlo k zhoršeniu sociálnej situácie navrhovateľky. Súd však nepriznal sumu 150 eur mesačne v zmysle návrhu, ale za primerané považoval priznať sumu 100 eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného, ktorá nie je síce schopná úplne vyrovnať zníženú životnú úroveň navrhovateľky, ale mesačná čiastka výživného tak predstavuje len primeraný príspevok na výživu navrhovateľky. Suma 100 eur mesačne predstavuje 9,3 % príjmu povinného. Pokiaľ je povinný schopný poukazovať 42 % zo svojho príjmu na úver, je v jeho možnostiach platiť sumu 100 eur navrhovateľke, pričom to predstavuje len 9,3 % z jeho príjmu. Na rozdiel od matky si otec môže zlepšiť svoju finančnú situáciu nájdením si výhodnejšieho zamestnania, môže si privyrobiť v inom zamestnaní a pod. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a to práve z dôvodu, že za primeranú považuje sumu 100 eur mesačne.

21. Keďže vzniklo dlžné výživné od 01.04.2023 do 23.01.2024 ( výživné za 10 mesiacov = 10 x 100 eur) a povinný má aktuálne k maloletej určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 200 eur mesačne ( 150 eur bežné výživné + 50 eur dlžné výživné), ktoré má absolútnu prednosť pred akýmkoľvek výdavkami rodiča, súd nemohol ohroziť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu preto povinnému uložil povinnosť dlžné výživné uhrádzať v splátkach po 30 eur mesačne. Nezaplatením čo i len jednej splátky povinný stratí výhodu úhrady v splátkach a zročným sa stane celý dlh.

22. Navrhovateľka okrem príspevku na výživu nevydatej matky sa podaným návrhom domáhala aj úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom napr. náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia a náklady

spojené s pôrodom t.j. pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia. Navrhovateľka špecifikovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom celkovo v sume 403 eur. Nakoľko povinný jednotlivé výdavky nenamietal a na pojednávaní dňa 15.11.2023 súhlasil s úhradou nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 400 eur, súd bližšie jednotlivé uplatnené položky neskúmal a mal zato, že ide o sumu primeranú na úhradu týchto nákladov. Povinný už v priebehu konania, zaslal navrhovateľke splátku vo výške 100 eur, preto súd rozhodol tak, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 400 eur formou mesačných splátok po 100 eur, pričom nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

23. Podľa (ďalej len „“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

25. O trovách konania, pred súdom prvého stupňa súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo

veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .