Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: G. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX L. právne zastúpený JUDr. Kristína Marič, advokátka, Advokátska kancelária Kutlíková 13J, 851 02 Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 v konaní o zaplatenie 19.151,74 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.151,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 19.151,74 eur odo dňa 14.11.2018 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.11.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 19.151,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. odo dňa 14.11.2018 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nájmu pozemku vo vlastníctve, ktorý užíva mestská príspevková organizácia zriadená žalovaným MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislava bez právneho dôvodu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že od 18.07.2016 je vlastníkom pozemku parcela č. T. - Q. XXXX/X, parcela registra „C“ vo výmere 1009 m2, druh pozemku ostatná plocha, ktorý sa nachádza v k.ú. území X. J., okres Bratislava W., obec Bratislava časť X. J.. Nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaný je zriaďovateľom mestskej príspevkovej organizácie MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislava, ktorá v rámci svojho poslania a predmetu svojej činnosti spravuje a udržiava pohrebiská a krematórium nachádzajúce sa na území hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, keď prostredníctvom svojej príspevkovej organizácie MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy nezákonne na žalobcovom pozemku prenajíma hrobové miesta, urnové miesta, realizuje a poskytuje s pohrebníctvom súvisiace práce a služby a neoprávnene vstupuje do právnych vzťahov k pozemku žalobcu, ktorý sám nevlastní. Žalobca má k vlastnému pozemku obmedzený prístup, tento pozemok bol zo strany žalovaného oplotený v rámci areálu urnového hája. Žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť na mimosúdnom vysporiadaní veci ohľadne neoprávneného užívania pozemku, ale bezúspešne. Žalovaný napriek výzvam žalobcu nepristúpil k úprave vzťahu so žalobcom ako vlastníkom pozemku a teda je povinný poskytnúť žalobcovi majetkový prospech zodpovedajúci tomu o čo sa jeho majetkový stav nezmenšil. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu dotknutého pozemku. Všeobecná hodnota nájmu predmetného pozemku žalobcu bola stanovená znaleckým posudkom a to vo výške 8.228,40 eur za rok. Žalobca si

uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy spolu vo výške 19.151,74 eur. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 3.754,49 eur - nájomné za rok 2016 od 18.07.2016 do 31.12.2016, sumy 8.228,40 eur - nájomné za rok 2017 od 01.01.2017 do 31.12.2017, sumy 7.168,85 eur - nájomné za rok 2018 od 01.01.2018 do 14.11.2018. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania odo dňa podania žaloby t.j. od 14.11.2018 a preto si žalobca tiež uplatnil úroky z omeškania vo výške 8% ročne.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.04.2019 a žalobu žiadal ako bezdôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že je dostatočne preukázané, má k pozemku vo vlastníctve žalobcu právny vzťah a z toho dôvodu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia neopodstatnený. Uviedol, že areál krematória a urnového hája bol postavený v 70. rokoch minulého storočia. Prevádzkovaním krematória a urnového hája v Bratislave bola zaviazaná organizácia Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy a to hospodárskou zmluvou zo dňa 03.01.1970. Správa Krematória bola prevedená hospodárskou zmluvou zo dňa 01.04.1989 na rozpočtovú organizáciu Správa zelene a pohrebísk Bratislava. Správa krematória spolu s pozemkami prešla na súčasnú mestskú organizáciu Marianum - pohrebníctvo hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva a práva hospodárenia s majetkom č. 98/91/SMZaP/tu zo dňa 01.10.1991. Pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/X k.ú. X. J. vo vlastníctve žalobcu bol pôvodne súčasťou PK parc. č. XXXX k.ú. X. J. zapísaný vo vložke č. XXXX, ktorého pôvodným vlastníkom bol W. J.. Z územného rozhodnutia č. 39/62 kde ako investor stavby Krematória označené Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy vyplýva, že úlohou tejto organizácie malo byť usporiadania majetkovo-právnych pomerov v zmysle platných predpisov. V súčasnosti je však väčšina pozemkov v areáli majetkovoprávne neusporiadané. Žalovaný poukázal na , , o majetku obcí a o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce a na , o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Podľa žalovaného z uvedeného je zrejmé, že aplikácia sa vzťahuje aj na pozemky nachádzajúce sa v urnovom háji prislúchajúce ku Krematóriu teda aj na pozemok žalobcu. Žalovaný má k pozemku žalobcu právny vzťah, pozemok užíva na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu podľa a teda uplatnený nárok žalobcom na zaplatenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku rozporuje. Žalovaný tiež sporoval žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo výške 8% odo dňa 14.11.2018, keď uplatnené úroky z omeškania nezodpovedajú zákonnej výške, nakoľko podľa a nariadenia vlády SR č. sú úroky z omeškania vo výške 5%. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania v rozsahu od 18.07.2016 do 13.11.2016, keď žalobca podal žalobu na súde dňa 14.11.2018. Podľa žalovaného je nárok žalobcu podľa premlčaný, nakoľko právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od 18.07.2016 do 14.11.2018.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019 a okrem iného uviedol, že je nesporné, že žalovaný jeho pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 1009 m2 užíva. K tvrdeniu žalovaného, že žalovaný má k pozemku právny vzťah keď pozemok užíva na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu podľa uviedol, že podľa sa zákon vzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín. Na pozemku žalobcu však nie je umiestnený cintorín ale urnový háj. o pohrebníctve rozlišuje medzi pojmami cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka, ktoré sú pohrebiská ale každé iným významom. sa vzťahuje len na pozemky pod cintorínom a nie aj na pozemky pod urnovým hájom. V prípade, že by však súd dospel k záveru, že sa vzťahuje nie len na pozemky pod cintorínom ale aj na pozemky pod urnovým hájom i tak žalovanému nevzniklo vecné bremeno bezodplatne. Poukázal podľa ktorého obmedzenie vlastníckeho práva nemôže byť bezodplatné, vlastníkovi je nutné zaplatiť za neho náhradu. Nárok z bezdôvodného obohatenia je opodstatnený.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.06.2019 a žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z dôvodu rôznej špecifikácie pojmov cintorín a urnový háj v o pohrebníctve nie je na danú vec možné aplikovať Cintorín zákon definuje ako pohrebisko určené na pochovávanie, urnový háj je definovaný ako miesto na pohrebisko určené na uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do zeme a krematórium je v zákone špecifikované ako

budova vybavená zariadeniami určenými na spopolňovanie ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov vrátane pomocných zariadení a ako priestor na pohrebný obrad. Z uvedeného je zrejmé, že urnový háj je funkčne definovanou časťou cintorína a preto je možné aplikovať aj na pozemky, ktoré sú jeho súčasťou. K nároku žalobcu na finančnú náhradu za vecné bremeno zriadené podľa žalovaný vzniesol námietku premlčania. Vychádzal z definície vecného bremena v občianskom práve, podľa ktorej ide o právo niekoho iného než vlastníka veci, pričom vlastníka obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. Tento charakter majú aj zákonné vecné bremená, nakoľko ak špeciálne právne predpisy upravujúce zákonné vecné bremená nemajú zvláštnu úpravu, ich režim sa riadi úpravou všeobecnou t.z. občianskoprávnou. Ak formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno zodpovedajúce vecnému bremenu nedefinoval, platí, že ide o jednorázovú náhradu. Inštitút jednorázového vecného bremena sa uplatňuje vždy pri trvalo zaťažených nehnuteľnostiach, teda ako je tomu aj v tomto prípade. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu jeho vlastníctva. Jeho vznik nemožno posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Vecné bremeno bolo zriadené na predmetnom pozemku ku dňu účinnosti t.j. k 01.07.2009. Žalobca nadobudol parcelu č. XXXX/X do svojho vlastníctva príklepom licitátora dňa 18.07.2016 na dražbe. Z notárskej zápisnice o priebehu a výsledku dražby vyplýva že žalobca bol upovedomený o tom, že pozemok sa nachádza v areáli mestského krematória v urnovom háji a podľa územného plánu je určený na areálovú zeleň, plošnú a líniovú zeleň, cintoríny a urnové háje. Finančná náhrada za vecné bremeno vzniknutá podľa má formu jednorázovej náhrady, forma opakujúceho sa finančného plnenia za pretrvávajúce obmedzenie neprichádza do úvahy. Podľa finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a preto inštitút premlčania podlieha premlčaniu podľa . Vecné bremeno vzniklo 01.07.2009 a preto právo na náhradu si vlastníci pozemku mohli uplatniť v trojročnej premlčacej lehote t.j. ku dňu 01.07.2012. Nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena si žalobca uplatnil na súde žalobou až dňa 14.11.2018.

5. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava W., obec Bratislava m.č. X. J.H., katastrálne územie X. J. zo dňa 14.11.2018, notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ján Hamar zn. N 252/2016 Nz 25351/2016 NCRIs 26084/2016 zo dňa 18.07.2016, zriaďovacia listiny príspevkovej organizácie MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy schválená uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 1182/2006 zo dňa 26.10.2006, informatívna kópia z mapy z 14.11.2018, žiadosť žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy a doriešenie neoprávneného užívania pozemku zo dňa 31.01.2018, žiadosť žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy a doriešenie neoprávneného užívania pozemku zo dňa 19.07.2018, znalecký posudok číslo 103/2018 vypracovaný znalcom Ing. Oldřich Jarabica vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku p.č. XXXX/X katastrálne územie X. J. zo dňa 06.07.2018, územné rozhodnutie č.j. -1962 zo dňa 24.11.1962 vydané Radou Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, hospodárska zmluva uzavretá medzi Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislava a Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy na prevádzkovanie krematória a urnového hája v Bratislave zo dňa 03.01.1970, hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku číslo MHDP-514/89 zo dňa 31.03.1989 uzatvorená medzi Obvodným národným výborom Bratislava IV a Správou mestskej zelene a pohrebníctva, hospodárska zmluva o prevode vlastníctva a práva hospodárenia s majetkom číslo 98/91/ SMZaP/tu zo dňa 01.10.1991 uzatvorená medzi Správou mestskej zelene a pohrebníctva a MARIANUM

- pohrebníctvo v Bratislave.

6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 6.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava W., obec BA-m.č. X. J., katastrálne územie X. J.H. vyplýva, že vlastníkom parcely registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vyplýva, že parcela č. XXXX/X o výmere 1009m2 ostatná plocha je vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobca nadobudol predmetný pozemok do vlastníctva príklepom licitátora dňa 18.07.2016 na dražbe ako to vyplýva z notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ján Hamar zn. N 252/2016 Nz 25351/2016 NCRIs 26084/2016 zo dňa 18.07.2016. Pozemok parcela č. XXXX/X sa nachádza v areáli krematória v Bratislave, v urnovom háji. 6.2. Žalovaný je zriaďovateľom mestskej príspevkovej organizácie MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislava, IČO: 17 330 190, ktorá v rámci svojho poslania a predmetu svojej činnosti spravuje a udržiava

pohrebiská a krematórium nachádzajúce sa na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré jej boli zverené do správy ako to vyplýva zo zriaďovacej listiny č. 1182/2006 zo dňa 26.10.2016. 6.3. Územným rozhodnutie č. 39/62 vydané Radou Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor výstavby a vod. hospod. č.j. -1962 zo dňa 24.11.1962 bolo schválené umiestnenie stavby krematória v oblasti J. na parcele č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v katastrálnom území X. J. pre investora Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy. Dňa 03.01.1970 bola uzatvorená Hospodárska zmluva medzi Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislava ako odberateľom a Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy ako dodávateľom, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie krematória a urnového hája v Bratislave. Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku číslo MHDP-514/89 zo dňa 31.03.1989 uzatvorenou medzi Obvodným národným výborom Bratislava W. a Správou mestskej zelene a pohrebníctva bola dňom 01.04.1989 prevedená na rozpočtovú organizáciu Správa zelene a pohrebníctva aj spáva krematória. Správa krematória spolu s pozemkami prešla na mestskú organizáciu MARIANUM - pohrebníctvo v Bratislave hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva a práva hospodárenia s majetkom číslo 98/91/SMZaP/ tu zo dňa 01.10.1991. Zriaďovateľská funkcia k organizácii Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy, ktorá bola rozpočtovou organizáciou Národného výboru hlavného mesta SR Bratislava prešla na obec v zmysle , , o majetku obcí a o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. 6.4. Pozemok reg. „C“ parcela č. XXXX/X katastrálne územie X. J. bol pôvodne súčasťou PK parcela č. XXXX katastrálne územie X. J., zapísaný vo vložke XXXX. Pôvodným vlastníkom bol W. J.. 6.5. Z územného rozhodnutia č. 39/62 zo dňa 24. novembra 1962 na umiestnenie stavby krematória „J.“ na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území obce X. J. vydané pre investora Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy vyplýva, že investor mal okrem iného úlohu usporiadať majetkovo-právne pomery v zmysle platných predpisov. Z tvrdenia žalovaného však vyplýva, že v súčasnosti je väčšina pozemkov v areáli Krematória majetkovoprávne neusporiadané. 6.6. Žalobca žiadosťou zo dňa 31.01.2018 vyzval žalovaného o okamžitú nápravu nezákonného stavu a uzatvorenie nájomnej zmluvy na jeho pozemok, ktorý je žalovaným neoprávnene využívaný a to za cenu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote nájmu uvedeného pozemku. Uviedol, že žalovaný a jeho príspevková organizácia MARIANUM - pohrebníctvo mesta Bratislavy neoprávnene využíva jeho pozemok parc. č. KN- C XXXX/X o výmere 1009 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava W., obec Bratislava - mestská časť X. J., katastrálne územie X. J. tým, že nezákonne na pozemku žalobcu prenajíma hrobové miesta, urnové miesta, realizuje a poskytuje s pohrebníctvom súvisiace práce a služby a neoprávnene vstupuje do právnych vzťahov k uvedenému pozemku, ktorý nevlastní. Opätovnou žiadosťou zo dňa 19.07.2018 žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy a doriešenie neoprávneného užívania pozemku a uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný naďalej neoprávnene využíva jeho pozemok vyzýva žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy na sumu vo výške určenej znaleckým posudkom - 8,15 eur/ m2/rok. 6.7. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku číslo 103/2018 zo dňa 06.07.2018 vypracovanom na základe zadania žalobcu znalcom Ing. Oldřich Jarabica, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností vo veci stavenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku p.č. XXXX/X katastrálne územie X. J.H. v Bratislave vyplýva, že znalec stanovil pozemku parcela č. XXXX/X všeobecnú hodnotu nájmu v sume 8,155 eur/rok/m2.

7. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 19.151,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 19.151,74 eur odo dňa 14.11.2018 do zaplatenia je dôvodná a preto žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Súd mal za preukázané, že žalovaný je zriaďovateľom mestskej príspevkovej organizácie MARIANUM

- Pohrebníctvo mesta Bratislava, IČO: 17 330 190, ktorá v rámci svojho poslania a predmetu svojej činnosti spravuje a udržiava pohrebiská a krematórium nachádzajúce sa na území hlavného mesta SR

Bratislavy a teda je nositeľom povinnosti v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu. Táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná.

10. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy 19.151,74 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný nepristúpil, napriek viacerým výzvam žalobcu, k úprave právneho vzťahu so žalobcom ako vlastníkom predmetného pozemku, ktorý je súčasťou urnového háju a je zo strany žalovaného resp. jeho príspevkovej organizácie Marianum - Pohrebisko mesta Bratislavy využívaný. Žalobca sa domáhal zaplatenia majetkového prospechu, ktorý žalovanému vznikol v sume zodpovedajúcej tomu, o čo sa jeho majetkový prospech nezmenšil, pričom jeho výška zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu dotknutému pozemku. 10.1. Žalovaný nárok žalobcu čo do uplatneného právneho dôvodu sporoval, uviedol, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je neopodstatnený. Poukázal na ustanovenia , ktoré sa vzťahujú aj na pozemky nachádzajúce sa v urnovom háji prislúchajúce ku Krematóriu a teda aj na pozemok žalobcu. Žalovaný má k pozemku žalobcu právny vzťah, keď pozemok žalobcu užíva na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu podľa 10.2. Súd sa s tvrdením žalovaného, že v prejednávanej veci ide o nárok na odplatu za vecné bremeno zriadené o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov stotožnil. 10.3. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ) tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Podľa ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa o majetku obcí (ďalej v texte ) veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. Podľa veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Podľa o pohrebníctve na účely tohto zákona u) pohrebisko je cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka, v) cintorín je pohrebisko určené na pochovanie, w) kolumbárium je miesto na pohrebisku, ktoré slúži na ukladanie urien s popolom do oddelených, uzavretých miest na uloženie urny s popolom, x) urnový háj je miesto na pohrebisku na uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do zeme, y) urnové miesto je miesto na pohrebisku na uloženie urny s popolom do zeme. 10.4. V zmysle vzniklo odo dňa 01.07.2009 t.j. odo dňa nadobudnutia účinnosti žalovanému k predmetnému pozemku vo vlastníctve žalobcu právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemku ( ). upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, ak tento cintorín prešiel do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Pozemok, za užívanie ktorého sa žalobca v tomto konaní voči žalovanému domáhal odplaty je takýmto pozemkom. o pohrebníctve cintorín definuje ako pohrebisko určené na pochovávanie, urnový háj ako miesto na pohrebisko určené na uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do zeme a krematórium je v zákone špecifikované ako budova vybavená zariadeniami určenými na spopolňovanie ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov vrátane pomocných zariadení a ako priestor na pohrebný obrad. Z uvedeného je zrejmé, že urnový háj je funkčne definovanou časťou cintorína a preto je možné aplikovať aj na pozemky, ktoré sú jeho súčasťou. V zmysle vzniklo dňom účinnosti zákona t.j. dňom 01.07.2009 v prospech žalovaného ako obci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu a žalobcovi nárok na odplatu za vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona. 10.5. Skutočnosť, že žalobca uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy 19.151,74 eur právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovaným je irelevantná. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, nakoľko právna kvalifikácia je vecou súdu. Strany sporu musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré súdu umožnia, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na tvrdení a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2018). Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia a preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.

11. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku na náhradu za zákonné vecné bremeno súd uvádza, že žalovaný výšku uplatneného nároku žalobcu nijakým spôsobom nesporoval a spôsob výpočtu uplatnenej náhrady nenamietal. Žalobca sa domáhal zaplatenia ním uplatnenej sumy vychádzajúc zo znaleckého posudku číslo 103/2018 zo dňa 06.07.2018 vypracovanom na základe zadania žalobcu znalcom Ing. Oldŕich Jarabica vo veci stavenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku p.č. XXXX/X katastrálne územie X. J. E. J.. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku parcela č. XXXX/ X v sume 8,155 eur/rok/m2. Podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR vo veci usmernenia znalcov ohľadne postupu pri stanovení náhrady za užívanie pozemkov zaťažených vecným bremenom

- stanovuje sa náhrada podľa prílohy č. 3 písmeno G vyhlášky č a to vo výške obvyklého nájmu do času poskytnutia náhradného pozemku. Pri hodnote nájmu 8,155 eur/m2/rok predstavuje finančná náhrada za zákonné vecné bremeno za predmetný pozemok vo výmere 1009m2 za rok sumu 8.228,40 eur a sumu 22,5435616438 eur za deň. Žalobca sa domáhal náhrady vo výške 19.151,74 eur za obdobie od 18.07.2016 do 14.11.2018. Vychádzajúc zo znalcom stanovenej odplaty 8,155 eur/rok/ m2 má žalobca nárok na zaplatenia sumy 19.160,30 eur, teda sumy vyššej ako si v prejednávanej veci uplatnil. Za obdobie od 18.07.2016 do 31.12.2016 nárok predstavuje sumu 3.764,18 eur (8.228,40 eur : 365 = 22,54 eur x 167 dní), za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 nárok predstavuje sumu 8.228,40 eur a za obdobie od 01.01.2018 do 14.11.2018 sumu 7.167,72 eur (8.228,40 eur : 365 = 22,54 eur x 318 dní), čo spolu predstavuje sumu 19.160,30 eur (3.764,18 eur + 8.228,40 eur + 7.167,72 eur). Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 19.151,74 eur . 11.1. V zmysle vzniklo odo dňa 01.07.2009 žalovanému ako zriaďovateľovi cintorína (krematória) za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemku ( ). Žalobcovi vznikol v zmysle nárok na to, aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa , usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je ( ). žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku v konaní o pozemkových úpravách. Vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav ( ), pričom však nie je možné

vykladať citované ustanovenie tak, že vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniká právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zo zákona zaťažený. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za neustanovuje obci resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec či územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle čo znamená, že v prípade neposkytnutia náhradného pozemku, či v prípade, že konanie o pozemkových úpravách by trvalo po dlhú dobu, by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že vecné bremeno vzniká bezodplatne a z toho dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy. Zriadenie vecného bremena k pozemkom je núteným obmedzením vlastníckeho práva a takéto obmedzenie nemôže byť bezodplatné ako to vyplýva i z konkrétne z Článku 20 ods. 4.

12. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca ako vlastník pozemku má voči žalovanému nárok na jednorázovú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno teda, že odplata náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného je jednorázová. Žalovaný uviedol, že ak formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno nedefinoval, platí, že ide o jednorázovú náhradu. Inštitút jednorázového vecného bremena sa uplatňuje vždy pri trvalo zaťažených nehnuteľnostiach. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu jeho vlastníctva a preto jeho vznik nemožno posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Zo vyplýva, že vecné bremeno na pozemku reg. „C“ parcela č. XXXX/X katastrálne územie X. J., bolo zriadené ku dňu účinnosti tohto zákona t.j. k 01.07.2009. 12.1. Súd sa s tvrdením žalovaného ohľadne nároku na jednorázovú odplatu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného nestotožnil. Žalovaný ako už súd uviedol, užíva pozemok na základe práva vecného bremena zriadeného a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. nedáva vlastníkovi pozemku možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva usporiadanie výlučne na vôli užívateľa pozemku (obce). Vlastník pozemku má právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, keď zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú. Nie je možné v súlade s dobrými mravmi rozhodnúť, že výška odplaty v takomto prípade je jednorázová a konečná. 12.2. Podľa každý má právo vlastniť majetok Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 12.3. Žalovanému dňom 01.07.2009 vzniklo k predmetnému pozemku v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemku a žalobcovi ako vlastníkovi pozemku vznikol v zmysle uvedeného zákona nárok na to, aby žalovaný mu zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve prípadne neuplatnenia takéhoto postupu usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku sa vykoná v konaní o nariadení

pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. neupravuje stav do doby pokiaľ je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok resp. sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle uvedeného je zrejmé, že vlastník takto dotknutého pozemku má právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je pozemok zo zákona zaťažený na vopred neurčiteľnú dobu. Keďže vlastník pozemku je nútený po vopred neurčiteľnú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, má bezpochybne nárok za celú dobu na náhradu/odplatu. Zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu neurčiteľnú, keď ju stanovuje na dobu do vykonania pozemkových úprav a teda nie je ani možné túto dobu vopred, do budúcna stanoviť. Sumarizáciou uvedeného má súd teda za to, že výška odplaty za zo nemá formu jednorázovej náhrady a žalobca ako vlastník pozemku má nárok na opakujúce sa finančné plnenie po celú dobu obmedzenia jeho vlastníckeho práva.

13. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a uviedol, že finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a podlieha premlčaniu podľa t.j. k 01.07.2009 a preto právo na náhradu si vlastník pozemku mohol uplatniť v trojročnej premlčacej dobe t.j. ku dňu 01.07.2012. Žalobca si nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2018 teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. 13.1. Súd sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nestotožnil a mal za to, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu za zákonné vecné bremeno za obdobie od 18.07.2016 do 14.11.2018 nie je premlčaný. 13.2. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 13.3. Ako už súd uviedol uplatnený nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena podľa nie je nárokom vo forme jednorázovej náhrady ale ide o opakujúce sa finančné plnenie za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena zo zákona za obdobie od 18.07.2016 do 14.11.2018. Žalobu žalobcu podal na súde dňa 14.11.2018. Finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a podlieha premlčaniu podľa s trojročnou premlčacou dobou. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu za vecné bremeno od 18.07.2016 a žalobu podal dňa 14.11.2018, nárok žalobcu nie je premlčaný.

14. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8% p.a. odo dňa 14.11.2018 do zaplatenia, keď žalovaný si svoju povinnosť nesplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa podania žaloby. 14.1. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% p.a. sporoval s tým, že aktuálna sadzba úrokov z omeškania je stanovená v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. pričom žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania takému stanoveniu nezodpovedá. 14.2. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14.3. Súd sa s tvrdením žalovaného ohľadne nesprávne uplatnenej výšky úrokov z omeškania žalobcom stotožnil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 19.151,74 eur odo dňa 14.11.2018 do zaplatenia teda úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. a to odo dňa 14.11.2018, teda odo dňa

uplatneného žalobcom. Žalobca sa úrokov z omeškania domáhal odo dňa podania žaloby na súd, pričom žalovaný takto žalobcom ustálené omeškania nijakým spôsobom nesporoval. 14.4. Súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 p.a. zamietol, nakoľko podľa nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto žalobe vyhovel. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenia žalovanej sumy 19.151,74 eur titulom náhrady za Žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok žalobcovi na uplatnenú náhradu nevznikol. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalobcu vo veci.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16.1. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspechu žalobcu v spore. Žalobca mal úspech v celom rozsahu a teda priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.