Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-28-2019.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Stehlíkovou, v právnej veci žalobcu: Kofola a.s., so sídlom súp. č. 1, 013 15 Rajecká Lesná, IČO: 36 319 198, právne zastúpený advokátom JUDr. Michalom Krnáčom, MBA, LL.M, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému: TATRA SPC11, s.r.o., so sídlom Vrbická 1944, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 552 459, o zaplatenie 2.500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.500,- eur od 15.01.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.04.2019 domáhal zaplatenia sumy 2.500,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.500,- eur od 15.01.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v súlade s Rámcovou zmluvou o podmienkach dodávok tovaru (na faktúru) zo dňa 01.07.2014, ktorú uzatvoril ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim dodával žalovanému na základe osobitných objednávok žalovaného tovar zo sortimentu žalobcu, pričom žalovaný sa zaviazal za takto dodávaný tovar zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Ďalej žalobca poskytol žalovanému v súlade s čl. IX. zmluvy a prílohy č. 4 k zmluve zálohu na bonus vo výške 2.500 eur bez DPH. Žalobca si uplatnil svoje právo podľa čl. X. ods. 2 písm. a) zmluvy a túto vypovedal písomnou výpoveďou zo dňa 23.10.2018. Predmetná zmluva zanikla dňa 31.12.2018. Zároveň s výpoveďou žalobca zaslal žalovanému výzvu o vrátenie časti vyplatenej zálohy vo výške 2.500 eur, ktorá nebola ku dňu ukončenia zmluvy zúčtovaná. Žalovaný výpoveď neprevzal, preto mu žalobca zaslal osobitnú výzvu na úhradu nezúčtovanej zálohy a to dňa 26.02.2019. Žalovaný do podania žaloby pohľadávku vo výške 2.500 eur žalobcovi neuhradil. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne do 15.01.2019 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
2. Žalobca navrhol, aby súd vo veci rozhodol v rámci skráteného konania, teda vydaním platobného rozkazu. Súd tomuto návrhu vyhovel a vydal Platobný rozkaz pod č. k. 20Cb/28/2019-60 dňa 16.05.2019. Tento platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť, preto súd uznesením zo dňa 26.06.2019, č. k. 20Cb/28/2019-70 platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP tzv. fikciou doručenia. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod pre odročenie pojednávania.
4. Súd rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to rámcovej zmluvy o podmienkach dodávok tovaru (na faktúru) zo dňa 01.07.2014, výpovede zmluvy zo dňa 23.10.2018, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného a ostatných listinných dôkazov založených v spise. Na základe týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Žalobca tvrdil, že na základe objednávok žalovaného mu dodával tovar na faktúru, tak ako bol záväzkový vzťah medzi nimi dojednaný na základe rámcovej zmluvy o podmienkach dodávok tovaru (na faktúru) zo dňa 01.07.2014. Na základe tejto rámcovej zmluvy žalobca poskytl žalovanému tzv. zálohu na bonus vo výške 2.500 eur bez DPH. Na základe písomnej výpovede rámcovej zmluvy zo strany žalobcu zo dňa 23.10.2018 došlo k zániku rámcovej zmluvy ku dňu 31.12.2018. Žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie zálohy na bonus poskytnutej vo výške 2.500 eur jednak v rámci písomnej výpovede zo dňa 23.10.2018 a tiež následne osobitnou výzvou zo dňa 26.02.2019, avšak bezúspešne. Po vykonanom dokazovaní súd spor nasledovne právne posúdil:
6. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
8. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania dlžníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
9. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania dlžníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe B. I. W. platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
10. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania dlžníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a 369b, aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania dlžníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona, je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
12. Súd prvej inštancie rozhodol na základe citovaných zákonných ustanovení a považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav. Žalobca na základe rámcovej
zmluvy o podmienkach dodávok tovaru (na faktúru) zo dňa 01.07.2014 poskytol žalovanému zálohu na bonus vo výške 2.500 eur bez DPH. Žalobca ukončil zmluvný vzťah so žalovaným písomnou výpoveďou adresovanou žalovanému zo dňa 23.10.2018.Rámcová zmluva na základe písomnej výpovede zanikla ku dňu 31.12.2018. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zálohy na bonus, avšak žalovaný túto sumu žalobcovi nevrátil. Žalovaný túto sumu uplatnenú žalobcom v žalobe nijakým spôsobom nerozporoval, zostal v spore nečinný, k žalobe sa nevyjadril. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súd žalobcovi priznal aj príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania vo výške, ako ich žalobca vyčíslil, pretože sú v súlade s citovanými zákonnými predpismi a to od 15.01.2019 (po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom žalovanému) až do zaplatenia a tiež nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
13. Súd žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobca mal plný úspech vo veci, súd vyhovel jeho žalobe v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.