Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-45-2019.pdf
PDF · 114.91 KB
Case nature
Subarea
6CoP/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matka Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. XXX, okres F. Z., t.č. bytom E. XXXX/XX, F. Z., zastúpená JUDr. Zuzanou Gaškovou, advokátkou, so sídlom X. Z. XXX, F. Z. a otec M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. XXX, okres F. Z., zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom O. XXX, F. Z., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/55/2019-35 zo dňa 13. júna 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 1P/55/2019-52 zo dňa 09. júla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/55/2019-35 zo dňa 13. júna 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 1P/55/2019-52 zo dňa 09. júla 2019 m e n í t a k , že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého otec je až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 1P/55/2019, povinný prispievať na výživu maloletých detí N. A., nar. XX.XX.XXXX a X. A., nar. XX.XX.XXXX, na každé z nich mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka podala na okresnom súde dňa 26.03.2019 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu detí, a to maloletej N. vo výške 100,00 Eur mesačne a maloletého X. vo výške 80,00 Eur mesačne. Dôvodila, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti od marca 2019 aj z dôvodu udržiavania vzťahu s iným partnerom, s ktorým žije spolu s deťmi v trojizbovom byte v F. Z.. Jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti v celkovej výške 270,00 Eur mesačne, príležitostne pracuje na dohodu s príjmom od 150,00 Eur do 200,00 Eur mesačne. Výdavky na maloleté deti hradí sama, otec na ich výživu neprispieva. Deti sa s octom stretávajú trikrát do týždňa. Dňa 29.05.2019 matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej N. a maloletého X. mesačne na každé maloleté dieťa sumou minimálneho výživného, t.j. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Poukázala na dôvody uvádzané v návrhu vo veci samej a naviac uviedla, že otec pracuje ako kuchár v Penzióne Moravica v F. A. s príjmom okolo 880,00 Eur až 1.000,00 Eur mesačne. Vo veci starostlivosti o maloleté
deti sa s otcom dokážu dohodnúť, v starostlivosti o deti sa striedajú pravidelne v priebehu týždňa, problém medzi rodičmi tvorí len otázka výživného. Otec uhrádza polovicu nákladov na školu a škôlku vo výške 35,00 Eur mesačne.
3. Okresný súd vychádzajúc z článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 360 ods. 1 a § 366 CMP, § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 CSP konštatoval, že predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Po oboznámení sa s návrhmi matky súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď pri rozhodovaní prihliadal na záujem maloletých detí, najmä na ich zdravie a vývinové potreby. Súd mal osvedčené, že v danej veci je zdravý vývoj a výživa detí ohrozená, preto sa vyžaduje okamžitá úprava formou neodkladného opatrenia pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej.
4. Z návrhu mal súd osvedčené, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, matka t.č. býva s deťmi a jej novým partnerom v trojizbovom byte v F. Z. jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 270,00 Eur mesačne. Finančne jej vypomáha partner. Príjmy matky tak pokryjú len nevyhnutné potreby maloletých detí. Súd ďalej zistil, že otec je od 20. februára 2019 zamestnaný v spoločnosti Moravica, s.r.o. v F. A. a jeho mesačný vymeriavací základ je vo výške 624,00 Eur. Z návrhu vyplýva, že od opustenia spoločnej domácnosti otec na výživu detí neprispieva, podieľa sa len na úhrade nákladov za školské zariadenia, a preto mu súd podľa § 366 CMP uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, a to každému z nich sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima (od 01.07.2018 vo výške 93,61 Eur) na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá v súčasnej dobe predstavuje 28,08 Eur mesačne. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb maloletých detí. Predmetné neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany obidvoch rodičov.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu zo strany matky. Zdôraznil, že postup podľa § 366 CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak zo strany druhého rodiča nie je plnená vyživovacia povinnosť a výživa maloletých detí by bola vážne ohrozená, čo v danom prípade nie je. Mal za to, že súd nemôže len mechanicky bez akýchkoľvek zistení a na základe tvrdení matky (neúplných a nepravdivých) nariadiť neodkladné opatrenie, navyše za predpokladu, keď na takýto postup nie sú splnené podmienky. Z jeho strany je vyživovacia povinnosť k maloletým deťom riadne plnená, a preto nie je dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla zavádzajúce skutočnosti, ktoré ovplyvnili súd pri rozhodovaní o tomto návrhu. Dal do pozornosti, že matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v marci 2019, nie však spolu s deťmi, ako uvádzala, pretože o maloleté deti sa naďalej starajú spoločne a spoločne zabezpečujú všetky ich potreby. Maloleté deti sú aktuálne v režime striedavej osobnej starostlivosti, pričom každý z rodičov uhrádza výdavky spojené s maloletými deťmi a zabezpečuje ich výživu a starostlivosť o ne, navyše niektoré náklady hradí úplne sám. Matka poukázala na jej výdavok na bývanie v sume 460,00 Eur mesačne ako nájomné, avšak nepreukázala, že takýto výdavok uhrádza práve ona. Matka žije aktuálne s jej novým partnerom, ktorý má povinnosť rovnako podieľať sa na úhradách nájomného, keďže žije spolu s matkou v prenajatom byte. Z jeho strany je nutné uhrádzať nájomné za byt, ktorý spoločne ako manželia mali prenajatý a tento výdavok dosahuje výšku nájmu 245,00 Eur mesačne a 112,01 Eur mesačne inkaso. Matka detí poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, avšak zamlčala svoj príjem, ktorý má z vykonávania práce v Penzióne Horec v F. A.. Napriek tomu, že je na rodičovskej dovolenke, maloletý X. navštevuje materskú školu, a teda matka má dostatočný priestor na to, aby si zabezpečila vhodné zamestnanie. Je pravdou, že pracuje ako kuchár v Penzióne Moravica v F. A., avšak matkine tvrdenie o dosahovanom príjme sa absolútne nezakladá na pravde. V prílohe predložil potvrdenie o výške príjmu za obdobie od februára 2019 do mája 2019, ktoré potvrdenia vyvracajú nepravdivé tvrdenia matky. Keďže matka taktiež pracuje a naviac poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, jej príjem je rovnaký, ak nie vyšší, ako jeho príjem. Životná úroveň matky, ako aj jeho, je rovnaká. Mal za to, že nie je dôvod, aby bolo určované výživné neodkladným opatrením, keďže všetky náklady spojené s maloletými deťmi uhrádzajú s matkou v polovici. Ide o náklady na prípadné oblečenie, školské a iné potreby detí, kde naviac sám v plnom
rozsahu uhrádza výdavky na maloleté deti spojené so stravovaním v základnej a materskej škole, o čom priložil doklady osvedčujúce uvedené tvrdenia. Skutočnosť, že výdavky na maloleté deti uhrádzajú v polovici a vedia sa s matkou na ich úhrade dohodnúť, preukázal prehľadom transakcií, kedy uhrádzal matke vždy polovicu nákladov (niektoré aj v hotovosti). Matka naviac uvádzala, že má zvýšené výdavky spojené s cestou detí do F. A. na pohonné hmoty a amortizáciu vozidla. V tejto súvislosti uviedol, že sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do F. Z., čím si sama zvýšila výdavky, naviac tieto výdavky ani nepreukázala. Ďalej zdôraznil, že maloleté deti budú od septembra 2019 navštevovať školské a predškolské zariadenia v F. Z., takže uvedené výdavky matke odpadli, a to už k 28.06.2019, kedy začali prázdniny a deti budú s každým rodičom v rovnakom časovom rozsahu. Za nepravdivé označil tvrdenia matky, že jeho životná úroveň je vyššia, keďže má vyšší príjem. Odchod manželky zo spoločnej domácnosti poznačil životnú úroveň oboch, čo sa následne odráža aj na životnej úrovni detí. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že zdravý vývoj a výživa maloletých detí nie je ohrozená, maloleté deti sú v režime striedavej osobnej starostlivosti, potreby detí uhrádzajú rodičia v polovici a z jeho strany je k maloletým deťom plnená vyživovacia povinnosť riadne a navyše niektoré náklady uhrádza v plnej výške bez toho, aby od matky požadoval akékoľvek plnenie, čo preukazoval predloženými dokladmi. K odvolaniu pripojil prílohy: potvrdenie zamestnávateľa o čistom príjme otca zo dňa 26.06.2019, doklady preukazujúce úhrady stravného pre maloleté deti otcom v plnom rozsahu, doklady preukazujúce úhrady polovičných nákladov matke pre maloleté deti na ich potreby v zmysle dohody rodičov, zmluva o nájme bytu uzatvorená medzi obcou F. A. a otcom a matkou detí, spolu s výmerom, doklady o úhrade nákladov na elektrinu, TV a koncesionárske poplatky.
6. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Vyjadrila nesúhlas s odvolaním otca, aj keď je pravdou, že náklady na maloleté deti obaja rodičia hradia na polovicu. Nie je však pravdou, že niektoré náklady otec hradí navyše sám. V prípade potreby matka musí otca prosiť, aby prispel na kúpu vecí potrebných pre deti, ako napr. tenisky, lieky a podobne. Potvrdila, že príležitostne pracuje, čo uviedla už v návrhu vo veci samej a príjem dosahuje od 150,00 Eur do 200,00 Eur mesačne. Tento príjem je však príležitostný, nemožno ho označiť za stály príjem. Rodičovský príspevok na maloletého X. poberá z dôvodu, že tento býva často chorý a z tohto dôvodu nie je v jej možnostiach, aby si našla stále zamestnanie. Potvrdenie o príjme, ktoré otec predložil, nie je jeho skutočný príjem, pretože pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, príjem otca bol mesačne vo výške od 880,00 Eur do 1.000,00 Eur, v závislosti od počtu odpracovaných hodín (otec mal príjem 5,50 Eur na hodinu). V súčasnosti by mal byť jeho príjem 6,00 Eur za hodinu. Otec pracuje v tom istom zariadení ako pracoval aj v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Dala do pozornosti ponuky práce zo stránky profesia.sk, podľa ktorej sa príjem kuchára na Liptove a blízkom okolí pohybuje v rozmedzí od 950,00 Eur do 2.000,00 Eur. Pokiaľ teda otec tvrdí, že jeho príjem je okolo 500,00 Eur v čistom, je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší príjem. V závere vyjadrenia potvrdila, že náklady na deti si manželia delia na polovicu a v starostlivosti o maloleté deti sa striedajú. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov, a keďže otec má príjem vyšší ako matka, ich životné úrovne sú rozdielne. Striedavá starostlivosť o maloleté deti nemôže byť na úkor ich výživy a životnej úrovne, keďže deti majú mať rovnakú životnú úroveň u obidvoch rodičov.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 12.07.2019.
8. Vyjadrenie matky k odvolaniu otca bolo doručené otcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 02.08.2019 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 31.07.2019, na ktoré vyjadrenie písomne nereagovali.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie zmenil spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a to z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia zaviazaním otca povinnosťou platiť na maloleté deti výživné.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 2 CMP).
13. Podľa § 111 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (písm. b/), o výžive maloletého (písm. c/).
14. Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o rodine).
15. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
16. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
24. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
25. V zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
26. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
27. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
28. V štádiu konania o neodkladnom opatrení mohol súd hodnotiť nastolenú otázku úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom len na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné.
29. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov. Rodina žila v F. A. a manželia sa spoločne starali o maloleté deti. V priebehu marca 2019 matka opustila spolu s deťmi spoločnú domácnosť z dôvodu, že má iného partnera, s ktorým aktuálne žije a býva v trojizbovom byte v F. Z. (nájom 460,00 Eur). V návrhu vo veci samej zo dňa 25.03.2019 matka uviedla, že deti majú svoju spoločnú izbu, zariadenie do detskej izby zaplatil otec maloletých detí (2x posteľ, skrinky, písací stôl, 2x otvorené poličky), izba je prispôsobená pre ich potreby. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti v sume 270,00 Eur mesačne. Matka príležitostne pracuje ako upratovačka so zárobkom 150,00 Eur až 200,00 Eur mesačne. Finančne matke vypomáha jej nový partner, ktorý pracuje. Maloletá N. navštevuje základnú školu a maloletý X. materskú školu. Otec výživné neplatí, v marci 2019 zaslal polovicu nákladov na platby v škole (28,00 Eur). Deti sa s otcom stretávajú trikrát do týždňa.
30. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.05.2019 matka uviedla, že v otázke starostlivosti o maloleté deti sa rodičia dohodli, starostlivosť zabezpečujú formou pravidelnej striedavej starostlivosti. Problém medzi rodičmi vzniká v otázke výživného, aj keď otec uhrádza polovicu nákladov na školu a škôlku spolu cca 35,00 Eur mesačne. Otec má vyšší príjem ako matka, pracuje ako kuchár so zárobkom 880,00 Eur až 1.000,00 Eur mesačne. Aj keď sa v starostlivosti o deti s otcom striedajú, deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na príjem matky je tu ohrozená výživa maloletých detí.
31. Okresný súd napadnutým rozhodnutím návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Konštatoval, že príjmy matky pokrývajú len nevyhnutné potreby maloletých detí. Otec je od 20. februára 2019 zamestnaný ako kuchár a jeho mesačný vymeriavací základ je vo výške 624,00 Eur. Vychádzajúc z ust. § 366 CMP v spojení s § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, otec sa podieľa len na úhrade nákladov na školské zariadenia, a preto mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu detí v nevyhnutnej miere, a to každému z nich sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima (28,08 Eur mesačne). Bez ohľadu na to, aký má otec príjem a aké sú jeho
majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby maloletých detí, je povinný zo zákona prispievať na výživu maloletých detí aspoň v minimálnom rozsahu.
32. V konaní nebolo medzi rodičmi sporným, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti starostlivosť o maloleté deti zabezpečujú v rovnakom pomere obaja rodičia formou striedavej osobnej starostlivosti a obaja v polovici uhrádzajú výdavky spojené s návštevou školy a materskej školy. Otec naviac v odvolacom konaní dokladoval, že uhradil stravné maloletej N. a maloletého X. v mesiaci apríl 2019 v sume 36,54 Eur, v mesiaci máj 2019 v sume 44,29 Eur a v mesiaci jún 2019 v sume 38,71 Eur. V mesiaci apríl 2019 uhradil matke náklady 35,00 Eur na oblečenie a obuv maloletých detí, v mesiaci máj 2019 20,00 Eur na korčule pre maloletú N..
33. Odvolací súd pozitívne hodnotí prístup rodičov k riešeniu vzniknutej situácie po odchode matky zo spoločnej domácnosti, keď rodičia sa dokázali v otázke starostlivosti o maloleté deti predbežne mimosúdne dohodnúť, čo prispieva k prehlbovaniu a upevňovaniu citových väzieb maloletých detí s oboma rodičmi. Pokiaľ však ide o otázku výživného, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Tak ako bolo konštatované vyššie, pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že matka v návrhu neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletým deťom, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z vyjadrení rodičov, ako aj z doposiaľ súdom zistených skutočností vyplýva, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečujú obaja rodičia a obaja sa rovnakou mierou podieľajú na úhrade nákladov spojených s návštevou základnej školy a materskej školy. Už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že príjmy matky pokrývajú nevyhnutné potreby maloletých detí.
34. Odvolací súd v uvedených súvislostiach zdôrazňuje, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v neodkladnom opatrení je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť aj vyššiu sumu výživného.
35. S poukazom na uvedené a zistené skutočnosti je teda možné konštatovať, že záujmy maloletých detí z hľadiska zabezpečenia starostlivosti a zabezpečenia výživy nie sú ohrozené, a teda neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov, nebolo preukázané ohrozenie záujmov maloletých detí, a preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Pri posudzovaní otázky výživného formou dočasného neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadňovať konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, rozhodujúce pre prípadné určenie výšky výživného. V konaní nebolo osvedčené, že maloleté deti majú mimoriadne zvýšené náklady na výživu, ktoré by matka zo svojich príjmov nebola schopná v čase, kedy má maloleté deti vo svojej starostlivosti, finančne zvládnuť. Taktiež nebolo osvedčené v tomto štádiu konania, že by otcove majetkové a príjmové pomery boli nadštandardné v takom rozsahu, aby odôvodňovali zodpovedajúci vysoký životný štandard maloletých detí v čase, kedy sa u otca nenachádzajú. Polovicu času z bežného mesiaca starostlivosť o deti zabezpečuje otec, a teda matke nič nebráni, aby si v tomto čase mohla privyrobiť a mohla tak zlepšiť svoju finančnú situáciu. Pokiaľ sa matka rozhodla poberať rodičovský príspevok, tento saturuje stratu jej pracovných príjmov aspoň na minimálnej úrovni. Ak má teda výživné v rámci neodkladnej dočasnej úpravy pokryť len nevyhnutné náklady na výživu dieťaťa, ako to formuluje citované zákonné ustanovenie, nebolo v tomto štádiu konania dôvodné určovať výživné ani v sume v zmysle návrhu matky.
36. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu matky maloletých detí vo veci samej bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa súd v plnej miere bude zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania, ktoré boli produkované v tomto štádiu odvolacieho konania (o neodkladnom opatrení).
37. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím okresného súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP.
38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.