Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-20-2019.pdf
PDF · 109.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: D. P., nar. XX.XX.XXXX, T. štátnej príslušnosti, bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu T. v meste B., ulica T. T., toho času X. K. H. Z. V., Q. J., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 07.06.2019 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-163-4/2018-Ž zo dňa 03.05.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-PO-163-4/2018-Ž zo dňa 03.05.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol mu doplnkovú ochranu. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že na základe Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 ustanovujúceho kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Rady ES"), bol žalobca dňa XX.XX.XXXX, spolu so svojou manželkou E. D., nar. XX.XX.XXXX, maloletou dcérou E. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletým synom G. P., nar. XX.XX.XXXX, všetci štátnej príslušnosti T., vrátený z Z. Q. J. na územie Slovenskej republiky.
2. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti o azyl bol s ním dňa 02.08.2018 vykonaný vstupný pohovor, v ktorom okrem iných skutočností popísal priebeh svojej cesty z krajiny pôvodu. Dňa XX.XX.XXXX vycestoval z krajiny pôvodu spolu so svojou rodinou legálne, bez akýchkoľvek problémov. Do B. cestovali letecky spolu s prevádzačom a zároveň majiteľom pracovnej agentúry pánom T., s ktorým mali pokračovať autobusom do mesta L.. Po príchode do L. XX.XX.XXXX prespali v nákupnom centre a nasledujúci deň oznámili stratu cestovných dokladov na polícii, ktorej príslušníci im odporučili požiadať o azyl, preto tak urobili a dňa XX.XX.XXXX požiadali o udelenie medzinárodnej ochrany v Z.. Umiestnení boli vo viacerých azylových zariadeniach v rôznych mestách, kde sa zdržiavali až do XX.XX.XXXX, kedy boli na základe Nariadenia Rady ES vrátení na územie SR.
3. Počas konania o udelení azylu žalovaný správny orgán vyhodnotil výpoveď žalobcu a zistil pomerne detailne jeho osobné a rodinné pomery, priebeh jeho cesty z T. L. Z. Q. J. a informácie o členstve v
opozičnej politickej strane F., na ktorom žalobca založil svoj dôvod o udelenie azylu. Taktiež pomerne podrobne správny orgán zmapoval politickú situáciu v T., v tej oblasti, v akej žalobca tvrdil svoju intervenciu. Žalovaný správny orgán zameral svoje dokazovanie na pravdivosť a hodnovernosť tvrdení žalobcu ako žiadateľa o azyl, z ktorých je potrebné pri rozhodovaní vychádzať. Po komparácií jeho výpovedí, v okolnostiach jeho prípadu správny orgán nepovažoval žalobcu za hodnovernú osobu, pretože jeho tvrdenia boli protirečivé, nesúvislé a chaotické.
4. Nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu, ktoré vytkol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán, možno zhrnúť do týchto oblastí:
- informácie o skutočnej motivácii odísť z krajiny pôvodu (odchod za prácou alebo z politických dôvodov)
- informácie o ceste žalobcu a jeho rodiny z krajiny pôvodu do L.,
- informácie o politickej strane F. a jeho členstve v nej,
- informácie o demonštráciách (miesto a čas) a účasti žalobcu (organizátor) na nich a o ich obsahu,
- informácie o zranení žalobcu, ktorého príčinná súvislosť s demonštráciami nebola v správnom konaní preukázaná
5. Za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité informácie z databázy migračného úradu č.p.: MU-ODZS-2018/000253-004 z 05.09.2018, pod č. p.: MU-ÚDZS 2018/000253- 002 zo 13.03.2018, informácie uverejnené na internetových stránkach www.hrw.oľg, www. www.rferl.org, www.topky.sk a z iných verejne dostupných zdrojov.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny orgán za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, neudelil mu azyl na území Slovenskej republiky. Súčasne sa mu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytla ani doplnková ochrana.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
7. Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcim žalobným bodom. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu je preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. V správnej žalobe právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto výpoveď a celkovo osobu žalobcu spochybňuje, a to na základe týchto skutočností: 1) informácie uvedené žalobcom počas vstupného pohovoru nie sú súladné s informáciami zhromaždenými žalovaným - ide o dátumy protivládnych demonštrácií, kde sa mal žalobca vo svojej výpovedi pomýliť o jeden mesiac (20. 9. 2012 vs. 20. 10. 2012, 11. 3. 2013 vs. 10. 3. 2013); k tomuto uvádzame, že nejde o zásadné rozdiely v dátumoch, navyše ide o udalosti spred 5, resp. 6 rokoch oproti dátumu konania pohovoru. Tieto považujeme za zanedbateľné, pokiaľ ich však za zanedbateľné nepovažuje žalovaný, mal dostatok času, aby sa s týmito rozpormi vysporiadal tak, že žalobcu by vypočul na tzv. doplňujúcom pohovore. Je to totiž práve správny orgán, ktorý je povinný zistené rozpory odstrániť. Súd v tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že azylové konanie v prípade žalobcu trvalo vyše desať mesiacov, čo predstavuje dostatočný časový priestor na dopočutie žiadateľa o azyl, u ktorého vznikli pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. 2) informácie uvedené žalobcom počas vstupného pohovoru sú súladné s informáciami zhromaždenými žalovaným - napr. na str. 6 napadnutého rozhodnutia, kde žalovaným zhromaždené informácie o politickej a bezpečnostnej situácii v T. potvrdzujú výpoveď žalobcu o tom, že aktívni členovia politickej opozície sú zatýkaní, a že títo čelili vyhrážkam o znásilneniach svojich manželiek a sestier; súladnosť týchto informácií žalovaný vyhodnotil tak, že to potvrdzuje, že žalovaný „týmito informáciami disponuje z verejne dostupných zdrojov". Túto argumentáciu žalovaného považujeme za neprijateľnú a nezákonnú, nie je totiž možné súladnosť výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu so všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu tohto žiadateľa totiž v žiadnom prípade nemožno pripisovať na ťarchu žiadateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre žalovaného nie je prijateľné, nielen keď informácie uvádzané žiadateľom o medzinárodnú ochranu nie sú v súlade s verejne dostupnými informáciami, no aj keď sú tieto informácie a výpovede súladné.
Túto argumentáciu považujeme za neudržateľnú, nezákonnú, hrubo porušujúcu práva žiadateľov o azyl a ich právnu istotu. Z tohto dôvodu považujeme za nevyhnuté, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil ako nezákonné.“
9. V správnej žalobe žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie.
10. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom č. MU- OPO-2019/000420-003 zo dňa 10.07.2019. Vo vyjadrení uviedol, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobcu, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu.
11. Žalovaný vo vyjadrení uvádza: „Je potrebné uviesť, že správny orgán nedospel k záveru o nedôveryhodnosti žalobcu len na základe chybne uvedených dátumov demonštrácií, ktoré nekorešpondujú s informáciami o krajine pôvodu, ale hlavne na základe ďalších skutočností, ktoré podrobne opísal v odôvodnení rozhodnutia. Už počas samotného vstupného pohovoru vykonaného dňa 02.08.2018 žalovaný konfrontoval žalobcu s rozpormi, ktoré vznikli medzi jeho jednotlivými výpoveďami (samotná zápisnica z podrobne vykonaného vstupného pohovoru má 15 strán). Žalobca bol počas vstupného pohovoru viackrát upozornený na to, že niektoré skutočnosti uvádzal predtým inak a bol poučený o tom, že ak nebude vypovedať pravdu, môže to mať negatívny dopad na posúdenie jeho žiadosti o azyl. Napriek tomu žalobca nie vždy vedel rozpory vo svojich výpovediach vysvetliť či odstrániť, častokrát ich odôvodňoval slovami: „Asi som sa pomýlil. Nepamätám sa. Ja sa k tomu neviem vyjadriť, už som zamotaný z toho celého. Nič si nepamätám.“ Žalobca okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tým, aby si žalovaný vyžiadal informácie o azylovom konaní z Nemecka, čo je síce jeho právo, avšak v celom kontexte to vzbudzuje podozrenie, že žalobca uvádzal iné skutočnosti na pohovore v Z. a iné následne na Slovensku. Okrem nesprávne uvedených dátumov demonštrácií, ktoré ako jediné spomína právna zástupkyňa v správnej žalobe, sa počas pohovoru vyskytli rozpory vo výpovediach žalobcu aj v otázke cesty do L. a následného nocľahu v Z.. Rôzne skutočnosti uvádzal žalobca aj ako dôvody, pre ktoré nepožiadal s rodinou o azyl v F., ale pokračovali ďalej do Z.. Žalovaný na mnohé ďalšie rozpory vo výpovediach žalobcu poukázal v predmetnom rozhodnutí. Dôležitým faktom sú aj absentujúce základné vedomosti žalobcu o strane, o ktorej tvrdí, že je jej členom a organizátorom demonštrácii. Napokon, na dôveryhodnosti žalobcu nepridal ani výsledok expertízy vo veci odborného posúdenia pravosti identifikácie osoby na fotografii (list č. 110-111 administratívneho spisu), ktorej záver je, že: osoba na fotografii a portrét osoby z IS Migra nie je tá istá osoba a ide s najväčšou pravdepodobnosťou o inú osobu. Inými slovami, jediný dôkaz, ktorý žalobca do konania doložil, kde tvrdí, že on je osobou na fotografii, ktorá má rozsiahle zranenia, nekorešponduje s jeho fotografiou v informačnom systéme vedenom žalovaným.“
12. K druhej námietke uvedenej právnou zástupkyňou, že žalovaný spochybňuje osobu žalobcu z dôvodu, že uvádza skutočnosti súladné s informáciami o krajine pôvodu žalovaný vo vyjadrení uviedol: „Treba uviesť, že ide o tvrdenie vytrhnuté z kontextu. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že v celej kontinuite predmetného azylového konania sa osoba žalobcu javí ako nedôveryhodná, rovnako ako aj okolnosti prenasledovania, ktoré žalobca počas azylového konania uviedol. Žalovaný preto nadobudol pocit, že si ich žalobca len tendenčne vyhľadal vo všeobecne dostupných zdrojoch, keďže ich nevedel bližšie špecifikovať. Ako sme už uviedli, žalobca nevedel uviesť niektoré všeobecné a základné údaje napr. o fungovaní politickej strany, ktorej mal byť aktívnym členom, preto je ťažko uveriteľné, že bol samotným organizátorom demonštrácií. Žalobca napr. nevedel uviesť logo a dokonca ani sídlo strany, napriek tomu, že predtým počas pohovoru uviedol, že v ňom podpisoval členstvo strany. Ďalej sa o osobe žalobcu nenašli žiadne zmienky vo verejne dostupných zdrojoch v súvislosti s jeho politickými aktivitami. Voči významným predstaviteľom strany sú podľa COI často uplatňované obmedzenia a zákazy cestovania, avšak ako vieme, žalobca so svojou rodinou vycestoval z T. bez akýchkoľvek problémov. Napriek všetkým týmto skutočnostiam, žalovaný pristúpil k hodnoteniu žalobcovej žiadosti v zmysle zákona o azyle. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný sa rozhodol žalobcovi azyl neudeliť, avšak určite nie len z toho dôvodu, že žalobca nevedel správne uviesť dátumy demonštrácií alebo že by uviedol skutočnosti, ktoré sú v súlade s informáciami o krajine pôvodu, ako by sa mohlo zdať zo správnej žaloby.“
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu.
III. Právny názor správneho súdu
14. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
15. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 03.07.2018 požiadal spolu so svojou rodinou o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- PO-163-4/2018-Ž zo 03.05.2019, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobkyni azyl.
16. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
17. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
19. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
20. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
21. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
22. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 3 zákona o azyle, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a)žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) ak žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
23. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:
24. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.
25. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcovi ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.
26. Podstata žalobných námietok žalobcu je založená na prehodnocovaní dokazovania, ktoré vykonal správny orgán. Žalobca vychádzal z názoru, že chybné uvedenie dátumov demonštrácií žalobcom počas výsluchu malo bez ďalšieho za následok spochybnenie hodnovernosti osoby žalobcu. Taktiež vyhodnotenie výpovede žalobcu, ktorá z časti korešpondovala so zistenými informáciami ohľadom okolností priebehu a času demonštrácií považoval žalobca za nezákonné, pretože túto správny orgán vyhodnotil ako účelovú.
27. Navonok sa môže na prvý pohľad javiť, že správny orgán de facto výpoveď žalobcu v konaní o udelenie azylu neobjektívne posúdil, keď nesprávne uvedené informácie posúdil na ťarchu žalobcu a správne uvedené informácie vyhodnotil ako účelové. Správny súd však dáva do pozornosti okolnosti celého azylového konania a taktiež viaceré nezrovnalosti, ktoré sú podrobne popísané v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že v týchto okolnostiach nejde len o malú nezrovnalosť v dátumoch, ale o viaceré menšie či väčšie nezrovnalosti, ktoré sumárne nutne vedú k záveru, že žalobca si príbeh o jeho politickom prenasledovaní dotvoril podľa známych faktov a zákonných požiadaviek. Inými slovami povedané, nie je možné takéto diskrepancie prehliadnuť pri bežnej analýze a hermeneutike hovoreného textu. Takémuto dokazovaniu správneho orgánu nemožno nič vytknúť.
28. Správny súd v konaní vyhodnotil ako významnú okolnosť aj to, že žalobca odmietol aby si migračný úrad vyžiadal informácie o jeho azylovom konaní z Z.. Napriek tomu, že jeho požiadavka bola akceptovaná, vzbudzuje to dôvodne podozrenie, že informácie poskytnuté Z. orgánom riešiacich azylovú problematiku nie sú totožné s informáciami, ktoré uviedol v tomto konaní.
29. Taktiež správny súd zohľadňuje aj tú okolnosť, že súbežne s rozhodovaním v tomto konaní, rozhodoval aj o zákonnosti rozhodnutia o neudelení azylu č. ČAS: MU-PO-163-38/2018-Ž zo 3.5.2019, ktoré sa týka manželky žalobcu a jeho maloletých detí. Žalobca na č.l. 43 administratívneho spisu popísal situáciu ohľadom stretu manželky a polície tak, že „V jeho dome sa ho príslušníci polície snažili zastrašiť. Uviedli, že znásilnia jeho dcéru. To začula manželka, ktorá odpadla a príslušníci polície ju v tom okamihu začali ratovat', keď sa prebrala, polícia jeho dom opustila.“ (pozri aj str. 3 preskúmavaného rozhodnutia). Manželka žalobcu však na č.l. 39 administratívneho spisu v konaní o rozhodnutí č. ČAS: MU-PO-163-38/2018-Ž zo 3.5.2019 uviedla, že nemala nikdy stret s políciou. Takýchto diskrepancií možno v odpovediach žalobcu nájsť viacero, pričom možno v podrobnostiach odkázať na vyčerpávajúce odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia.
30. Žalobca vedel, že krajinu opúšťa prostredníctvom pracovných víz, ktoré mu udelila Slovenská republika. Napriek tomu cestoval do Z., kde požiadal o azyl. Na otázku, prečo nežiadal o azyl v F., prípadne, prečo tam neoznámil odcudzenie dokladov uviedol, že neovládal F. jazyk. Takýto argument však nemôže byt' akceptovateľný, pretože žiadateľ neovládal ani Z. jazyk.
31. Správny súd sa prikláňa k názoru, že žalobca opustil T. za účelom zabezpečenia si lepšieho života, najmä po finančnej stránke. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú víza udelené za účelom práce. O tomto závere svedčí aj vyjadrenie žalobcu počas pohovoru: „Víza vybavoval prevádzač za cca 6000 eur, ako sa mu ich podarilo vybaviť, neviem. Mne povedal, že nám vybavil pracovné víza a vedel som, že nám vybavil slovenské víza. Ja som sa stretol s prevádzačom, ktorý vyzeral veľmi solídne a dohodol sa s ním, že nás na pracovné víza dostane z T., na tieto víza nám vybaví prácu. Čiže som opustil T. s tým vedomím, že cestujem za prácou. Mal som prísť na Slovensko a tu som mal mať dohodnutú prácu. Ten pán mi dokonca ukazoval priestory, kde budeme bývať a v akých priestoroch pracovať.“
32. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu na základe náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle.
33. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.