Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-81-2019.pdf
PDF · 102.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Michala Uhorskaia a prísediacich Júliusa Czetnera a Pavla Kovaříka v trestnej veci proti obžalovanému Y. V. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ a iné Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. septembra 2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Y. V.,
nar. XX. XX. XXXX U. Q., M. F. L. X, I. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
j e v i n n ý, ž e
1/
v období najmenej od septembra roku 2015 do 27. novembra 2018, v rodinnom dome č. X v L., v okrese C., takmer denne aj pod vplyvom alkoholu svojej matke Ľ. V., W.. X. E. XXXX, M.Y. F. U. L. Č.. X vulgárne nadával potom ako sa k nemu prihovorila a žiadala ho o akúkoľvek pomoc v domácnosti, pľul jej do tváre, bil ju takmer denne rukami po hlave, chrbte a horných končatinách, že ju to bolelo a mala opuchy uvedených častí tela a na hlave a pod očami hrče, s ktorými nebola na lekárskom ošetrení, taktiež sa jej opakovane vyhrážal zabitím a keď bol doma nervózny tak rozbíjal zariadenie domu, nábytok i riad a 26. novembra 2018 ju po jednej hádke, keď chcela, aby sa bývalá družka obžalovaného Y. T. vrátila do ich spoločnej domácnosti buchol oboma rukami súčasne do hlavy, následne ju sotil rukou v dôsledku čoho ľavým ramenom narazila do rohu lavice a keď ho žiadala o zabezpečenie odvozu na lekárske ošetrenie, povedal jej, že nech skúsi, že keď ho pustia, tak potom neobžije, v dôsledku čoho 27. novembra 2018 oznámila tieto skutočnosti na Okresnom riaditeľstve PZ v Revúcej a bola ošetrená v Nemocnici s poliklinikou v Revúcej, taktiež v tom istom období avšak iba do presne nezisteného dňa mesiaca august roku 2018 vo vyššie uvedenom rodinnom dome, aj pod vplyvom alkoholu svojej bývalej družke Y. T., W.. X. L. XXXX, toho času bydliskom v T. na ulici L. I. Č.. XXX/X, vtedy bydliskom pri obžalovanom bezdôvodne nadával, a to aj vulgárne, asi dvakrát do mesiaca ju pri hádkach udieral rukou aj päsťou do tváre a po rukách, pričom jej často z nosa tiekla krv, mala pod očami a na rukách modriny a prišla aj o chrup, vyhrážal sa jej, že pokiaľ neodíde preč z domu, že jej vezme deti, rozbije jej ústa, počas toho obdobia do nej v presne nezistený deň pri hádke v kuchyni rodinného domu hodil železný stolík, ktorý sa pri dopade rozbil, trafil jej ním nohu, mala z toho modrinu a krvácala, na nohu nevedela stúpiť a chodila po päte, v presne nezistený deň v kuchyni rodinného domu, keď mu hneď nedala jesť, tak po nej zo zlosti zo vzdialenosti asi štyri metre hodil sklenený pohár s rúčkou a to do nohy, pričom sa tento rozbil a črepy jej ostali v nohe, v presne nezistený deň ju chytil rukami pod hrdlo a tlačil jej na hrtan až do chvíle, kým ho od nej neodtrhla jeho matka, pričom Y. T. nebola ani v jednom prípade na ošetrení, zlé zaobchádzanie zo strany obvineného znášala, nechcela ho oznámiť na polícii a preto radšej z obavy o svoj život a zdravie a zdravie svojich detí v presne nezistený deň mesiaca august roku 2018 opustila spolu so svojím maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť,
2/
v presne nezistený deň v mesiaci október 2018 v rodinnom dome č. X U. L. udrel svoju matku Ľ.G. V., W.. X. E. XXXX, trvalým bydliskom v L. Č.. X po tvári, chytil jej mobil a hodil ho o stenu, pričom sa tento rozbil a povedal jej, aby mu dala do záložne a nech neodporuje, lebo ju vezme do ruky, pričom natiahol k nej ruku zovretú v päsť a povedal jej, že ju trafí a rozbije jej nos, na čo mu zo strachu vydala dve zlaté svadobné obrúčky, ktoré zaniesol postupne 12. novembra 2018 a 14. novembra 2018 do záložne na ulici Muránskej v Revúcej,
t e d a
v bode 1/ obžaloby
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a po dlhší čas,
v bode 2/ obžaloby
proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l
v bode 1/ obžaloby
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona,
v bode 2/ obžaloby
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 22.05.2019 na súd obžalobu na obžalovaného Y. V. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkýň poškodených Ľ. V. a Y. T., ako aj svedkov Y. V., Z. V.L., R. V.. U. L. J. X. E. J. Q. boli na hlavnom pojednávaní prečítané. Taktiež boli na hlavnom pojednávaní vypočuté znalkyne Mgr. Iveta Snitková, MUDr. Mária Martinove a PhDr. Karin Štiffelová. Keďže obidve poškodené zmenili na hlavnom pojednávaní svoje výpovede oproti ich výpovediam z prípravného konania, boli na hlavnom pojednávaní prehraté ich výsluchy z prípravného konania z DVD nosiča.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní najskôr poprel spáchanie akéhokoľvek skutku, avšak neskôr priznal vinu za skutky a oľutoval ich s tým, že v čase páchania týchto skutkov ich on nevnímal ako trestné činy, ale ako jeho bežný spôsob správania voči svojej matke ako aj družke, takže ich vlastne týral a matku vydieral nevedome, pretože si myslel že je bežné správanie sa v rámci rodiny.
Svedkyňa poškodená Ľ. V., manželka obžalovaného, v prípravnom konaním na výsluchu zachytenom na videozázname jednoznačne pri veľmi emotívnej výpovedi usvedčila obžalovaného zo skutkov uvedených v obžalobe, ktoré popísala presne tak, ako sú uvedené v skutkovej vete obžaloby. Na hlavnom pojednávaní potom uviedla, že si pri výsluchu z prípravného konania všetko vymyslela, pretože ju na to nahovorila svedkyňa poškodená Y. T., ktorá ju nahovorila v telefonáte 3 dni potom ako jej syna zadržali.
Svedkyňa poškodená Y. T., bývalá družka obžalovaného, v prípravnom konaním na výsluchu zachytenom na videozázname jednoznačne usvedčila obžalovaného zo skutkov voči jej osobe uvedených v obžalobe, ktoré popísala presne tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Na hlavnom pojednávaní potom uviedla, že jej obžalovaný neubližoval tak ako je popísané v obžalobe a ako aj ona sama popísala pri výpovedi v prípravnom konaní. Nevedela vysvetliť rozdiel v jej výpovediach ohľadne toho, či ju obžalovaný bil a vyhrážala sa jej ako vypovedal v prípravnom konaní, resp. jej vôbec tak neubližoval ako vypovedal na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka svedkyne poškodenej Ľ. V., táto jej volala asi na druhý deň po tom, ako obžalovaného vzali do väzby, ale ona V. určite nenahovárala, že by mala vypovedať proti obžalovanému.
Svedkovia Y. V., Z. V., R. V., J. Q. E. J. X. neboli priamy svedkovia toho, ako sa správal obžalovaný ku poškodeným a nevedeli sa priamo vyjadriť ku skutkom uvedeným v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Mgr. Iveta Snitková, znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, ktorá vypracovala posudok na osobu poškodenej Ľ. V., pričom znalkyňa uviedla, mala k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku všetky výpovede poškodenej a vypočula si aj je výpoveď na hlavnom pojednávaní. Výsluch poškodenej hlavnom pojednávaní potvrdil tie skutočnosti, ktoré boli zjavné z tých predchádzajúcich výsluchov, kedy trvala na postoji, ktorý uviedla vo svojom druhom výsluchu zo dňa 10. 01. 2019. Úroveň kognitívnych schopností aj pamäťových schopností pri vyšetrení dosiahla úroveň podpriemeru. Vníma realitu aj kontroluje svoje správanie a konanie v súvislosti s realitou. Jej zmenenú výpoveď alebo konanie znalkyňa považovala za účelové v smere vlastného presvedčenia, ku ktorému dospela tak, aby ochránila svojho syna. Bežné syndrómy pri takýchto konfliktoch sú strach, nemá síl bojovať proti tomu a strata aktivity k ich riešeniu. Nedala sa nahovoriť a v tom prvom výsluchu hovorila tie veci, ktoré uviedla v trestnom oznámení a tie sa aj zhodovali.
Znalkyňa MUDr. Mária Martinove ako znalkyňa v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vypracovala znalecký posudok na obžalovaného keď bol vo väzbe. A dospela k záveru, že u obžalovaného sa jedná o primárnu poruchu osobnosti, a to zmiešanou formou, kde v popredí je nevyvážená emotivita, impulzivita, afektívna labilita, ktoré v konečnom dôsledku vedú k správaniu a konaniu, ktoré je pre diferencovanú osobnosť odlišné. Je závislý na alkohole a k tomuto ochoreniu nie je kritický a nemá zámer ani necíti potrebu zmeny a nechce sa liečiť, preto v posudku uviedla, že navrhuje súdu vydať menovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a nie liečbu. Čo sa týka okolností trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať, nezistila žiadne také okolnosti, ktoré by viedli k chorobnej zmene jeho ovládacích alebo rozpoznávacích schopností. Motívom k jeho konaniu mohla byť zištnosť. Pod vplyvom alkoholu mohlo u obžalovanému dôjsť k zníženiu racionality. On je inteligentný človek a keby nepil, možno by sa nič nestalo.
Znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová ako znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, vypracovala posudok na poškodenú Moniku Pjatakovú, ktorú na hlavnom pojednávaní označila ako jednoduchú introvertne štrukturovanú zúženú osobnosť celkovo adaptabilnú s naivným správaním. Vo vzťahoch značne závislá na okolí. Je emočne odmrštenejšia a obozretne nastavená voči okoliu. V prežívaní boli zistené prejavy emočnej nestability s dlhodobo zníženou frustračnou toleranciou. Taktiež bola zistená neurotická symptomatika a vysoko pravdepodobné škodlivé užívanie alkoholu. Čo
sa týka kognitívnych schopnosti, čiže intelekt a pamäť, tie sa pohybujú v hlboko podpriemerom až hraničnom pásme. Odpoveď na otázku, či mohlo konanie obvineného voči poškodenej spôsobiť určité príkorie alebo aké sú následky tohto konania na jej fyzickom a duševnom zdraví - v tej dobe aktuálny psychický stav poškodenej sa javil ako mierne dekompenzovaný, detailne popísaný v predošlej odpovedi na otázku. Okrem toho bola u nej zistená znížená sebadôvera, sebaúcta. Konštatovala, že aktuálny psychický stav poškodenej môže byť i dôsledkom vyšetrovaných udalostí, a taktiež i obrazom celkového spôsobu života, resp. životný štýl poškodenej. Z výpovedí poškodenej a z nedostupných údajov zo spisu vyplýva, že poškodená mohla zažívať zvýšenú mieru príkoria, ktorá jej negatívnym spôsobom ovplyvňovala každodenný život. Spolužitie s obvineným mohlo mať na poškodenú negatívny vplyv, ktorý sa prejavoval vo všetkých oblastiach jej života najmä v roly ženy a partnerky. V odpovedi na otázku č. 5 konštatovala, že je vysoko pravdepodobné, že ku trvalému poškodeniu duševného zdravia nedošlo, to znamená že znaky posttraumatickej stresovej poruchy neboli v rámci jej komplexného vyšetrenia osobnosti preukázané. To, že poškodená sa sebaobviňuje je vysoko pravdepodobné a ide o jej závislý postoj voči vonkajšiemu okoliu a predovšetkým závislosť v tomto prípade aj na bývalom partnerovi, kde ona sama vystupuje ako sugestívna osobnosť, opačné pohlavie považuje za dominantnejšie, a taktiež to súvisí s jej nízkym seba hodnotením. Takže v tomto smere jej výpoveď korešponduje s opísanou osobnosťou, kde treba brať do úvahy sociálnu situáciu poškodenej. Je vysoko pravdepodobné, že poškodená mala za cieľ chrániť osobu obvineného i v prípade možného vedomého klamstva. Poškodená si je plne vedomá toho, že ak by vypovedala pravdivo, resp. potvrdila svoju prvú výpoveď malo by to negatívny dopad na výsledok trestného konania. Poškodená verbálne uvádzala, že chce mať pokoj resp. by bola rada, keby táto situácia bola ukončená s cieľom chrániť svoju osobu a svoje deti ale je možné, že zároveň v rámci svojej sociálnej naivity verí a pripúšťa možnosť obnovenia partnerského a rodinného života s obžalovaných, čo súvisí s jej ťažkou schopnosťou alebo až neschopnosťou odpútať sa od svojho bývalého partnera.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti:
Obrúčky zo žltého kovu v počte 2 ks boli, ktoré boli založené v záložni obžalovaným, boli na účely trestného konania záložňou vydané dňa 28.11.2018.
Poškodená V. bola chirurgom MUDr. Jánom Uhrinom vyšetrená v revúckej nemocnici dňa 27.11.2018, pričom bolo od nej zistené, že ju mal jej syn strčiť a ona si poranila rameno.
Obec Sirk obžalovaného hodnotila negatívne, pretože požíva často alkoholické nápoje a ľudia v Obci ho hodnotia skôr negatívne.
Obžalovaný bol doteraz 4 krát bol súdne trestaný, vždy za trestný čin krádeže, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu z 24.01.2017, právoplatný dňa 08.02.2017, kedy mu bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Pri všetkých jeho odsúdeniach sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný bol doteraz 10 krát priestupkovo postihnutý, z toho 6 krát za priestupky na úseku cestnej dopravy a 4 krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kedy sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal a nadával rôznym ľuďom v Obci Sirk.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaného zo skutkov opísaných v obžalobe usvedčovali priamo svedkyne poškodené Ľ. V. E. Y. T., ktoré s ním ako jeho matka, resp. družka žili v spoločnej domácnosti. Pri výsluchu v prípravnom konaní podrobne opísali, ako sa k nim obžalovaný pod vplyvom alkoholu po dlhšie obdobie v ich domácnosti správal. Na hlavnom pojednávaní ako aj pri výpovediach v neskoršom štádiu prípravného konania obidve už zmenili vo vzťahu k obžalovanému svoje výpovede, čo však súd jednoznačne pripisuje tomu, že
obžalovaný už bol v čase ich zmenených výpovedí vo väzbe a prejavila sa u nich zjavne ľútosť nad obžalovaným, ktorému hrozil za predmetné skutky trest odňatia slobody vo výmere minimálne 7 rokov. Súd ich zmeneným výpovediam neuveril aj z toho dôvodu, že ani jedna z nich neuviedla reálny a logický dôvod, prečo mali pri ich prvej výpovedi v postavení svedkýň po zadržaní obžalovaného klamať o tom, ako sa k nim po dlhší čas správal obžalovaný.
Matka obžalovaného, svedkyňa poškodená Ľ. V. uviedla, že pri podávaní trestného oznámenia v deň, keď bol obžalovaný zadržaný, teda 27.11.2018 ako aj pri jej prvej výpovedi v postavení svedkyne poškodenej dňa 28.11.2019, klamala a vymýšľala si skutky na obžalovaného preto, lebo ju na to mala nahovoriť svedkyňa poškodená Y. T.. Ľ. V. však neskôr vlastnými slovami vyvrátila túto jej teóriu keď uviedla, že s Y. T. hovorila telefonicky 3 dni po zadržaní jej syna a práve vtedy ju mala údajne nahovoriť na to, aby krivo obvinila svojho syna, pričom je preukázané, že usvedčujúcu výpoveď podala matka obžalovaného dňa 28.11.2018 o 12.00 hod., teda na druhý deň potom, ako obžalovaného dňa 27.11.2018 zadržala polícia. Aj znalkyňa Mgr. Snitková, ktorá vyšetrovala poškodenú V. uviedla, že vzhľadom na osobnosť poškodenej považuje zmenu jej výpovede za účelovú v smere vlastného presvedčenia, ku ktorému dospela tak, aby ochránila svojho syna pred dlhým výkonom trestu.
Svedkyňa poškodená Y. T. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní nevedela vôbec vysvetliť, prečo už počas prípravného konania zmenila výpoveď v prospech obžalovaného, preto súd nemal dôvod veriť jej zmenenej výpovedi a zobral do úvahy pri hodnotení viny obžalovaného jej prvú výpoveď z 28.11.2018. Súd výpoveď tejto svedkyne hodnotí takto aj v súhrne zo znalecký posudkom, ktorý na ňu vypracovala znalkyňa PhDr. Štiffelová, ktorá síce nepotvrdila trvalé poškodenie duševného zdravia poškodenej T., teda znaky posttraumatickej stresovej poruchy neboli v rámci jej komplexného vyšetrenia osobnosti preukázané, avšak bolo preukázané, že poškodená sa sebaobviňuje a bola závislá na bývalom partnerovi, kde ona sama vystupovala ako sugestívna osobnosť, pričom opačné pohlavie považovala za dominantnejšie, čo taktiež súviselo aj s jej nízkym seba hodnotením. Vzhľadom na vyššie uvedené je vysoko pravdepodobné, že poškodená mala za cieľ chrániť osobu obvineného i v prípade možného vedomého klamstva pri jej neskorších výpovediach. Poškodená si bola plne vedomá toho, že ak by vypovedala pravdivo, resp. potvrdila svoju prvú výpoveď, malo by to negatívny dopad na výsledok trestného konania vo vzťahu k obžalovanému. Dokonca je možné konštatovať, že by bola rada, keby táto situácia bola ukončená s cieľom chrániť svoju osobu a svoje deti, pričom v rámci jej sociálnej naivity môže ešte veriť a pripúšťať si možnosť obnovenia partnerského a rodinného života s obžalovaných, čo súvisí s jej ťažkou schopnosťou alebo až neschopnosťou odpútať sa od svojho bývalého partnera.
Obžalovaný najskôr na hlavnom pojednávaní poprel, že by spáchal skutky uvedené v obžalobe, avšak potom, ako si vypočul nahrávky z výpoveďami poškodených v ďalšom priebehu hlavného pojednávania priznal, že sa pod vplyvom alkoholu správal voči poškodeným spôsobom opísaným v obžalobe, pričom mu takéto jeho správanie pripadalo v ich rodine z jeho hľadiska ako bežné a neuvedomoval si, ako to cítia a vnímajú poškodené, ktoré sa ho báli. Oľutoval svoje konanie a vyjadril ochotu napraviť sa a viesť v budúcnosti riadny život.
Po súhrnnom vyhodnotení výpovedí obžalovaného, svedkov ako aj znalcov senát uznal vinu obžalovaného z obidvoch skutkov opísaných v obžalobe, pričom ako kľúčový dôkaz vyhodnotil výpovede poškodených Ľ. V. E. Y. T., ktoré urobili na videozáznam bezprostredne potom, ako bol obžalovaný zadržaný. Tieto výpovede senát vyhodnotil ako vierohodné, pričom ich obsah jednoznačne usvedčil obžalovaného z dlhodobého týrania tak jeho matky ako aj jeho družky, a to spôsobom, ako je opísaný v skutkovej vete obžaloby, a taktiež aj z toho, že od matky pod hrozbou násilia získal predmetné zlaté obrúčky. Zmeneným výpovediam poškodených v prospech obžalovaného senát neuveril, pretože ani jedna z nich nevedela logicky vysvetliť dôvod na zmenu ich výpovede, a taktiež nevedeli logicky a reálne vysvetliť, aký mali pri ich prvej výpovedi dôvod klamať alebo vymýšľať si skutky voči obžalovanému. Naopak znalecké dokazovanie poškodených znalkyňami z odboru psychológia len potvrdilo úvahy senátu o tom, že svoje výpovede v neprospech obžalovaného v priebehu konania zmenili v prospech obžalovaného len z dôvodu, že si uvedomili výšku hroziaceho trestu pre obžalovaného, ľutovali ho a poškodená Y. T. bola na obžalovanom ešte stále citovo naviazaná napriek tomu, že ich spoločnú domácnosť už pár mesiacov pred zadržaním obžalovaného opustila.
Pri ukladaní trestu bolo z hľadiska výslednej trestnej sadzby kľúčové, či senát zoberie do úvahy priznanie sa obžalovaného v neskoršom priebehu hlavného pojednávania alebo nie. Senát si uvedomuje, že
obžalovaný sa spočiatku ku skutkom nepriznával a urobil tak až po vykonaní značnej časti dokazovania pred súdom, avšak zároveň je potrebné uviesť, že pri uznávaní viny obžalovaný logicky senátu vysvetlil, prečo sa pôvodne necítil byť vinný z predmetných skutkov. Jeho správanie sa voči jeho matke a bývalej družke považoval aj vzhľadom na svoju závislosť na alkohole za normálne, bežné a spoločensky akceptovateľné, pričom si neuvedomoval a zároveň sa nezaujímal o to, ako jeho správanie vnímajú svedkyne poškodené. Po prezretí videozáznamov z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní si však naplno uvedomil, že jeho matka ako aj jeho bývalá družka jeho správanie dlhodobo neakceptovali, nepáčilo sa im to a dokonca v nich to správanie vyvolávalo oprávnené obavy o ich zdravie a život. Senát mal pocit, že obžalovanému potom, ako videl na videozázname výpovede svojej matky a bývalej družky, bolo úprimne ľúto toho, ako sa dlhodobo voči nim správal
V zmysle vyššie uvedeného senát vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že priznal a oľutoval svoje konanie uvedené v obžalobe, a taktiež aj priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Trestného zákona, a to že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov. Pri rovnomernom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona ukladal senát obžalovanému trest v rámci základnej trestnej sadzby, ktorá je pri prísnejšom z dvoch predmetných prečinov (§ 208 ods. 3 Trestného zákona) určená vo výmere od 7 do 15 rokov. Senát bol toho názoru, že aj trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov bude postačovať na dosiahnutie účelu trestu pre obžalovaného, ktorým je hlavne zabrániť mu v najbližšej dome v páchaní podobných skutkov hlavne voči jeho matke, pričom by tento represívny účel trestu mohol u obžalovaného plynule prejsť ďalšiemu nie menej dôležitému účelu trestu, a to výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho v budúcnosti od páchania podobnej trestnej činnosti voči jeho blízkym osobám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.