Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-692-2012.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/692/2012
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zast. JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Trnavská cesta 60, Bratislava proti povinnému H. o vymoženie 491,78 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská 70, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi priznáva trovy exekúcie vo výške 41,51 eur, na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (pôvodne Telefónica Slovakia, s.r.o.) podal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto pohľadávku preukazoval platobným rozkazom sp. zn. 8Ro/218/2011 zo dňa 27.12.2011, ktorý vydal Okresný súd Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) dostal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29.10.2018 podal súdny exekútor súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný nemá žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby,
rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd Slovenskej republiky v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia.
8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
16. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške 135,85 eur, vrátane 20 % DPH.
17. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 76,36 eur. V danom prípade však súd priznal odmenu len za 6 úkonov exekučnej činnosti, za ktoré mu patrí paušálna odmena: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného, spolu vo výške 19,92 eur. V tejto súvislosti totiž treba uviesť, že gramatickým výkladom § 15 vyhlášky súd dospel k záveru, že paušálnou sumou, a to vo výške 3,32 eur sa odmeňujú úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) - j), avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Na rozdiel od položiek g) - j) tohto ustanovenia, kde odmena patrí za každé zisťovanie tam uvedených skutočností, treba doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu považovať za jeden úkon exekútora bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa toto rozhodnutie doručuje a v tomto smere aj priznať odmenu. Keďže však zákon určuje minimálnu výšku odmeny 33,19 eur v zmysle § 14 vyhlášky bolo potrebné priznať exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur.
18. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal vo výške 1,40 eur, pozostávajúce z vynaložených nákladov poštovného. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 36,85 eur, ktoré súd nepriznal, keďže sa priznávajú na podklade doručeniek (originál) založených v exekučnom spise, ktoré súdny exekútor v predloženom exekučnom spise nepredložil. Súd považuje za potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi vzniká v súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených výdavkov pri výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil poštovné za viacero dourčených listín. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu nevzniká nárok na poštovné.
19. S poukazom na § 196 Exekučného poriadku, ak je súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty 20 % DPH). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 6,92 eur z priznanej odmeny a náhrad.
20. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil vo výške 41,51 eur.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).