Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/97/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 20.06.2023 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

odôvodnenie:

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 20. júna 2023 sp. zn. obžalovaného A. B. uznal vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 354 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24.10.2021 v čase okolo 01.30 hod. v herni GOLDEN na C. D. E. F. G. H. XX/XX I. D. na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že po predchádzajúcich slovných nezhodách fyzicky napadol poškodeného J. K. tak, že ho najprv rukou udrel do oblasti ľavej časti tváre a následne ho nohou kopol do oblasti ľavej časti hrudníka, čím mu takto spôsobil zranenie, a to zlomeninu dvoch rebier vľavo, pohmoždenie brušnej steny vľavo s nevyhnutnou dĺžkou liečby od 3 do 4 týždňov.

Za to mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 zákona (§ 37 písm. h) Tr. zákona) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečné odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určil skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému J. K., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom L. D. H. XXX/XXX, D., spôsobenú škodu (bolestné) vo výške 1.133 € (tisícstotridsaťtri eur).

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný do zápisnice zahlásil odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že je toho názoru, že jeho konaním poškodenému nevznikla žiadna škoda, nebolo bezpečne preukázané, že skutok sa stal tak, ako to bolo uvedené v obžalobe a ani to, že predmetné zranenia mal spôsobiť poškodenému práve on. Celý incident vyvolal práve poškodený svojimi nadávkami a osočovaním a taktiež považuje za potrebné poukázať na to, že príslušníci PZ po tom ako prišli na miesto, kde sa predmetný skutok mal stať, si

nevšimli žiadne zranenia na poškodenom, pričom tento sa na žiadnu bolesť nesťažoval a ani nežiadal lekárske ošetrenie. Ak by mu mal spôsobiť zranenia v takom rozsahu ako to je uvedené v obžalobe a v akom rozsahu súd priznal poškodenému nárok na bolestné, tak tieto zranenia by boli viditeľné a poškodený by sa domáhal okamžitého ošetrenia. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený po incidente bol schopný vrátiť sa zo svojho bydliska na policajnú stanicu na bicykli, čo by nebolo možné, ak by som mu tieto zranenia spôsobil v takej intenzite, ako to vyplýva z obžaloby a rozsudku. Vzhľadom k tomu, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal a jeho odsúdenie považuje za protizákonné, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil. Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne vysporiadal s obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu vo vzťahu k napadnutým výrokom, a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku a dôvodov podaného odvolania zo strany obžalovaného krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu dostačujúcom predmetu prejednávanej veci a že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal súd I. stupňa podrobným až vyčerpávajúcim spôsobom s vykonaným dokazovaním a to vrátane námietok, ktoré sú súčasťou odôvodnenia podaného odvolania.

Na základe vykonaného dokazovania nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o právnom závere okresného súdu, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustil v jednočinnom súbehu tým, že na miesto verejnosti prístupnom napadol fyzicky poškodeného a spôsobil mu poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a liečenie, počas ktorého bol odborným vyjadrením preukázateľne sťažený obvyklý spôsob života poškodeného po dobu 3 až 4 týždňov s tým, že pohnútkou konania obžalovaného bola celkom zjavne verbálna nezhoda medzi ním a poškodeným, ku ktorej došlo pred samotným fyzickým kontaktom.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný popiera spáchanie prejednávaného skutku, z ktorého je však jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností aj podľa názoru krajského súdu usvedčovaný jednak výpoveďou poškodeného J. K., ktorý podrobne popísal skutkové okolnosti fyzického útoku na jeho osobu zo strany obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkov M. D. a svedka N. B., z ktorých nepochybne vyplýva spôsob konania obžalovaného, priebeh fyzického útoku a jeho lokalizácia zodpovedajúca spôsobeným zraneniam. V neposlednom rade vyplýva z výpovedí svedkov aj skutočnosť, že útoku na telesnú intenzitu poškodeného predchádza verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodeným.

Zranenia poškodeného boli jednoznačne objektivizované jednak lekárskymi správami zo dňa 25.10.2021 a 30.11.2021 ako aj odborným vyjadrením G. G. B., znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia, ktorý sa podrobne vyjadril k jednotlivým zraneniam a k mechanizmu ich vzniku. Mechanizmus vzniku jednotlivých poranení je v súlade s tým, ako to uvádzal poškodený, obvyklý spôsob jeho života bol obmedzený po dobu 3 až 4 týždňov tým, že mal odporúčané nosenie imobilizačného pásu, musel obmedziť

fyzickú námahu, podrobiť sa opakovaným RTG vyšetreniam a nutne musel byť po stanovenú dobu práceneschopný.

Dôsledne sa súd I. stupňa vysporiadal s vykonaným dokazovaním aj v tom smere, že vina obžalovaného nebola preukázaná vo vzťahu k spôsobenému zraneniu – pohmoždeniu a podkožnému výronu oka a okolia oka vpravo, čo vyplýva z výpovede samotného poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že do oblasti pravého oka ho udrel svedok N. B., pričom aj z ďalších dôkazov, na ktoré okresný súd podrobne poukázal vyplýva, že poškodený mal byť zbitý viacerými osobami. Túto skutočnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania okresný súd riadnym a zákonným spôsobom zohľadnil pri ustálení skutku oproti podanej obžalobe, čo však nemení nič na správnosti a zákonnosti ustálenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného.

V súlade s vykonaným dokazovaním sa okresný súd vysporiadal aj s namietanými skutkovými okolnosťami, spočívajúcimi jednak vo verbálnej provokácií zo strany obžalovaného, ako aj zo skutočnosťou, že poškodený šiel na lekárske ošetrenie v pondelok, hoci skutok sa stal v noci zo soboty na nedeľu. Krajský súd v tomto smere v celom rozsahu poukazuje na vyčerpávajúcu argumentáciu súdu I. stupňa, ku ktorej nemá čo dodať a doplniť a to vrátane argumentácie nemožnosti aplikácie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.

Rovnako podrobným spôsobom sa okresný súd vysporiadal s osobou obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom a všetkými skutočnosťami majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery.

Keďže súd uznal obžalovaného za vinného z dvoch prečinov, ukladal mu v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest a to za trestný čin prísnejšie trestný, teda v danom prípade pre prečin výtržníctva z trestnou sadzbou až na 3 roky odňatia slobody. Zohľadniac jednu priťažujúcu okolnosť a to práve, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. za absencie poľahčujúcej okolnosti postupoval okresný súd správne a v súlade s § 38 ods. 4 Tr. zák. ( za použitia § 38 ods. 8 Tr. zák. ), keď obžalovanému pri ukladaní trestu zvyšoval dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a teda vychádzal z trestnej sadzby vo výmere 1 roka až troch rokov.

Uložený trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici takto zákonne zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov považuje krajský súd za trest spĺňajúci všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

V súlade s ustanovením uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J. K. riadne uplatnený nárok na náhradu škody z titulu bolestného za spôsobené zranenie uvedené v skutkovej vete vo výroku rozsudku a to na základe bodového ohodnotenia vyplývajúceho z odborného vyjadrenia, bez započítania bodového ohodnotenia bolestného za pohmoždenie a podkožný výron okna a okolia oka vpravo.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.