Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-13-2019.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Svidník, v spore žalobkyne I. Y., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX/X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080 proti žalovanej G. zdravia Z., n.o., so sídlom I.. C. XXX/X, XXX XX G., V.: XX XXX XXX, právne zastúpenej JUDr. Máriom Keletim, advokátom, so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, IČO: 50 849 891, o náhradu škody na zdraví vo výške 214,90 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 2.5.2019 proti žalovanému žalobu o náhradu škody na zdraví.
2. Žalobkyňa podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 25.7.2019 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla súdne konanie zastaviť z dôvodov uvedených v úradnom zázname zo dňa 24.7.2019. Zároveň navrhla súdu, aby o trovách konania s prihliadnutím na charakter tohto súdneho konania a vzhľadom na jej status, ako starobnej dôchodkyne s nízkym príjmom, súd pri rozhodovaní postupoval podľa § 257 CSP. Z úradného záznamu zo dňa 24.7.2019, ktorý bol prílohou spätvzatia návrhu, súd zistil, že dňa 24.7.2019 o 9:30 hod. sa uskutočnilo stretnutie medzi žalobkyňou a jej právnym zástupcom. Žalobkyňa bola na predmetnom stretnutí oboznámená s vyjadrením protistrany, pričom po jeho preštudovaní táto uviedla, že ju veľmi mrzí prístup žalovanej strany, keďže táto je toho názoru, že aj napriek zrejmému pochybeniu pri operačnom zákroku (ktorý táto preukázala listinnými dôkazmi: lekárskymi správami a pod.), odmieta prevziať zodpovednosť za zhoršenie jej zdravotného stavu a kvality jej života. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je toho času na dôchodku, a preto nemá finančné prostriedky potrebné na to, aby si dokázala po finančnej stránke zabezpečiť znalecké dokazovanie v plnom rozsahu sama. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že klientke bol Centrom právnej pomoci - kancelária Svidník priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej príjem nebude postačovať na úhradu ďalších trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia protistrany v prípade možného neúspechu v konaní. Z uvedeného sa preto rozhodla zobrať žalobu späť a ukončiť prebiehajúce súdne konanie, nakoľko nie je v jej finančných možnostiach pokračovať v konaní a domáhať sa svojich práv. Rovnako poukázala aj na to, že vedenie súdneho konania ju aj s prihliadnutím na jej vek psychicky vyčerpáva, čo je tiež dôležitým dôvodom, pre ktorý sa klientka rozhodla skončiť súdne konanie.
-2-
3. K späťvzatiu žaloby sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, ale nesúhlasí, aby okresný súd pri rozhodovaní postupoval podľa § 257 CSP. Žiadal priznať náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, z dôvodov, že inak by šlo o posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci (napr. rozsudok NSSR, z 14.10.2008, sp. zn. 5NCdo/12/2008). Má za to, že z tohto dôvodu aplikácia ustanovenia § 257 CSP ani nie je prípustná. Naviac, nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Žaloba bola od začiatku podaná bez akýchkoľvek objektívnych dôkazov, len na základe akéhosi pocitu žalobkyne. Žalované nároky boli premlčané a neboli žiadnym spôsobom z väčšej časti zdokladované. Od podania žaloby išlo teda celkom zjavne o bezúspešnú žalobu. Pokiaľ ide o sociálne hľadisko, žalobkyňa si musela byť vedomá možných dôsledkov sporu, ktorý bol začatý úplne bezdôvodne a túto svoju situáciu žiadnym spôsobom ani reálnymi dôkazmi nepreukázala a ide opäť len o akési tvrdenia z úradného záznamu. Z týchto dôvodov navrhol, aby pri zastavení konania okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo výroku I. konanie zastavil, nakoľko žalobca využil svoje procesné právo disponovať s podanou žalobou tak, že podanú žalobu vzal späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasili.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenie je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
-3-
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V prípade, keď žalobca bez uvedenia dôvodu zoberie žalobu späť, je primárne potrebné uplatniť § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko je zrejmé, že žalobca spôsobil tak zastavenie, ako aj samotný priebeh celého spomínaného konania. V takomto prípade sa žalobca nemôže spoliehať na
to, že v prípade, keď mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, bude odbremenený od platenia aj trov konania, ktoré reálne sporovým stranám vznikli a teda ich sporové strany budú v konečnom dôsledku znášať, aj napriek tomu, že vedenie konania nezapríčinili. Použitie § 257 Civilného sporového poriadku neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Citované ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok. § 257 Civilného sporového poriadku neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu (rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.zn. 11Co/265/2017).
11. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. tohto unesenia. Žalobkyňa iniciovala sporové konanie, čím spôsobila, že žalovaný bol nútený účastniť sa sporu a uplatňovať si procesné prostriedky obrany. Práve správaním žalobkyne došlo k zastaveniu súdneho konania, keď zobrala žalobu späť aj napriek tomu, že podľa vedomosti súdu nedošlo k žiadnej dohode medzi sporovými stranami.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
-4-
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.