Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5Co-97-2019.pdf
PDF · 121.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v spore žalobkyne N. E., Q.. P., H.. XX.X.XXXX, C. Q. XX, právne zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou AK so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, proti žalovanej K. E., H.. X.X.XXXX, C. R. Q. XX, R..Č.. E.-U. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Attilom Elekom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Jovická 2, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/24/2018-134 zo 6.12.2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok II.).
2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vrátenia daru - nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX kat. územia Q. - rodinného domu so súpisným číslom 74, nachádzajúcim sa na parcele registra „C“ č. 655 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 662 m2 v podiele 1/2-ice. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou je v príbuzenskom vzťahu (stará mama - vnučka). Žalobkyňa spolu so svojim nebohým manželom B.Á. E. darovali žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 17.2.1999, uzatvorenou na Notárskom úrade v Rožňave, notárkou A.. A. H. nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX kat. úz. Q. a to pozemok - parcela registra „C“ č. 655 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 662 m2, stavbu - rodinný dom so súpisným číslom 74, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. 655 kat. územia Q.. V čase darovania predmetu daru bola žalovaná neplnoletá a z toho titulu právny úkon uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom na strane darcov a žalovanou - v tom čase ešte maloletou, zastúpenou zákonným zástupcom - matkou F.V. E., ako obdarovanou bol schválený súdom, rozsudkom sp. zn. 1 Nc 448/99-10 zo dňa 2.3.1999. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že doplnil dokazovanie aj výsluchom viacerých svedkov - B. E. - syna žalobkyne, Z. E. - nevesty žalobkyne, B. U. - priateľky žalobkyne a aj z výpovede svedka - B. E. vyplýva, že so žalovanou mali dobré vzťahy, nikdy sa nehádali a to ani s jej priateľom. Mama mu však rozprávala o tom, že jej nechcú dávať dieťa, že keď chcela byť s dieťaťom, žalovaná ju dávala spať. Bližšie sa k spolužitiu žalobkyne a žalovanej svedok nevedel vyjadriť, keďže s nimi nebýval. Svedok nepotvrdil, že by žalovaná starej mame - t. j. žalobkyni nadávala. Chodil ku mame dva až tri krát do týždňa. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okamžikom konania obdarovaného, ktorý svojim konaním voči darcom, alebo členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru - t. j. požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Z konštantnej judikatúry (Rc 88/1998) mu vyplynulo, že hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Pri konštatovaní danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd následne v súdenej veci prejudiciálne rieši otázku splnenia podmienok na vrátenie daru, ku ktorému žalobkyňa mala žiadať určenie vlastníckeho práva. V posudzovanom prípade, súd mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady oprávňujúce žalobkyňu domáhať sa vrátenia daru a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že pri určovacích žalobách je potrebné, aby žalobca v prvom rade preukázal naliehavý právny záujem, pretože bez preukázania tohto naliehavého právneho záujmu sa súd ďalej nemôže ani zaoberať samotným hmotnoprávnym základom jeho nároku. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala vrátenia daru, musela najskôr preukázať, akým spôsobom by sa zmenilo jej právne postavenie v prípade vyhovenia žalobe, nakoľko bez tohto preukázania naliehavého právneho záujmu nie je možné považovať žalobu za dôvodnú. Pokiaľ by aj žalobe bolo vyhovené, tak by sa tým žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobkyne, pretože na základe takéhoto rozsudku by nemohlo dôjsť k zmene zápisov právnych vzťahov k nehnuteľnosti, ktoré bolo predmetom darovacej zmluvy a ktorej vlastníkom v súčasnej dobe jej žalovaná. Právne postavenie žalobkyne by sa mohlo zmeniť len v tom prípade, ak by podala iný, určovací nárok, na základe ktorého by mohla nadobudnúť spornú nehnuteľnosť, resp. časť spornej nehnuteľnosti a v tomto konaní by sa ako predbežná otázka mohla riešiť otázka vrátenia daru. Z toho vyplýva, že ani v prípade vyhovenia žalobe na vrátenie daru, by sa právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo a už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd sa napriek vyššie uvedenému sa z opatrnosti zaoberal žalobou aj z hľadiska možnej aplikácie § 630 OZ, keď sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností a/ kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b/ jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa darcu, smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ (boni mores), je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods. 1/ a § 39 OZ. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členov jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne i porušenie značnej intenzity, alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno
hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným, nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu, či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo o ich sústavné porušovanie napríklad vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď. (za takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné jubileum darcu). Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru, ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným), alebo jej určením, rozhodnutím súdu sporovom konaní. Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa citovaného ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1. 7. 2016, je úplne nová koncepcia zakotvená v písmenách c/ a d/ tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti, podľa písm. d/. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov, alebo iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písm. c/ tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je napr. § 711 ods. 6/ OZ. Ako v dôvodovej správe uvádza zákonodarca medzi osobitné predpisy, podľa písm. d/ tohto ustanovenia patria napr. Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a podobne. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zapísaný na kupujúceho na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žalovať o určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva. Rovnako sa to vzťahuje aj na konanie o vrátenie daru, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, je potrebné žalovať o určenie práva. Súd dospel k záveru s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d/ CSP, že hmotné právo nepripúšťa žalobu o vrátenie daru, preto je dôvodné predmetnú žalobu, ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie sporu medzi stranami zamietnuť, ako nedôvodnú. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nepriznanie náhrady trov konania zodpovedá zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.
3. V podanom odvolaní žiadala žalobe vyhovieť a vysloviť, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa týmto v zákonom stanovenej lehote podáva proti Rozsudku Okresného súdu Rožňava odvolanie voči výrokom I. a II., keďže má za to, že: -rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), -súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), -konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Žalobkyňa považuje rozsudok za neodôvodnený. Súd sa pri hodnotení dôkazov neodôvodnene zaoberal poskytovaním pomoci a potrebnej v starobe v prospech žalobkyne tretími osobami a to jej synom a nevestou a bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia sa absolútne nezaoberal správaním obdarovanej žalovanej. Pre posúdenie veci nie je rozhodné, či žalobkyni dokáže pomôcť jej syn, ktorý našťastie býva v susedstve a ani to, že opatrovateľské služby jej poskytovala nevesta.
Je však rozhodné, že samotná žalovaná o ňu neprejavuje žiadny záujem, nenavštevuje ju v starobe ani v chorobe ani počas sviatkov, trvalo o ňu neprejavuje záujem, do očí jej potvrdila nepríjemné slová o tom, že ju nenávidí, vyhýba sa jej spoločnosti. Neželala si, aby ju navštívila v jej novom bydlisku. Je pravdou, že žalovaná na popud syna žalobkyne po prvom pojednávaní zabezpečila inštaláciu kotla na náklady žalobkyne v jej vlastnej nehnuteľnosti. No nevedela o tom, že sa jej stará matka v jej dome nemôže umyť v teplej vode, pretože ju jej stav absolútne nezaujímal a nezaujímal ju ani stav darovanej nehnuteľnosti. Pokiaľ starému človeku ako je žalobkyňa, žalovaná nezavolá a nezisťuje, či je všetko v poriadku nič nepotrebuje, je vždy odkázaný len na pomoc tretích osôb, ktorých žalobkyňa našťastie má. Je pochopiteľné, že jej vlastný milujúci syn nezvládol emócie, ktoré ním lomcujú pri nevhodnom správaní sa žalovanej voči žalobkyni, ktoré súd prvej inštancie podľa žalobkyne nesprávne interpretoval. Žalovaná napriek prebiehajúcemu súdnemu procesu navštívila žalobkyňu iba raz a to v obci, kde so svojou rodinou trávi, napriek odsťahovaniu do Košíc, mnoho času a to pri návštevách starých rodičov svojej dcéry. Žalovaná nenavštívila žalobkyňu ani pred a ani počas práve uplynulých vianočných sviatkov (2018) a obdobne bola v obci videná. Žalobkyňa má vedomosť, že samotné nenavštevovanie pri príležitosti sviatkov nezakladá naplnenie skutkovej podstaty porušenia hrubých mravov, no preukazuje absolútny nezáujem zo strany žalovanej. Takýto nezáujem jednoznačne svedčí o neposkytnutí pomoci v chorobe a starobe s ohľadom na vek osemdesiatjeden rokov a zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa je osoba vyššieho veku, ktorá obýva a musí zabezpečovať sama chod rodinného domu. Vykurovať ho, znášať nevyhnutné opravy a údržbu. Zároveň žalovaná má vedomosť o jej podlomenom zdraví, ako aj o jej fyzickej slabosti na vykonávanie väčšiny prác v domácnosti a jej veku, keďže ide o jej starú matku a prastarú matku jej dcéry. Napriek uvedenému nezavolá, nenavštívi darkyňu a teda sa ani neopýta, či potrebuje pomoc. Z tohto jej konania je zrejmé, že jej ju ani neposkytne a takéto konanie už samo o sebe napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré by bolo za hrubé porušenie vnímanie celou slušnou spoločnosťou a ktoré zákonodarca predpokladal pri žiadosti o vrátenie daru. Žalobkyňa už toto konanie považuje za narušenie dobrých mravov značnej intenzity a vzhľadom na dĺžku trvania tohto nezáujmu aj za sústavné porušovanie dobrých mravov. Žalobkyňa nesúhlasí ani s odôvodnením rozsudku v rozsahu použitia procesne nespôsobilého žalobného návrhu. V tomto má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalobný návrh. Žalobkyňa žiadala o vrátenie daru, v zmysle § 630 OZ. Žalobkyňa nepoužila určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, preto nebol dôvod zo strany súdu zaoberať sa naliehavým záujmom na takomto určení. Súd prvej inštancie používa arbitrárny výklad aj ustanoveniu § 137 písm. d) CSP a to napriek tomu, že žalobkyňa nepoužila ani tento procesný inštitút v rámci žalobného petitu (viď bod 21 napadnutého rozhodnutia). Žalobkyňa žalobným návrhom žiadala usporiadanie práv a povinností v rámci žaloby § 137 písm. b) CSP a to podľa názoru žalobkyne procesne správnym spôsobom. Žalobkyňa má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie uniesla dôkazné bremeno a preukázala rozhodné skutočnosti na vyhovenie žalobnému návrhu. S poukázaním na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/24/2018 zo dňa 6.12.2018 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie v zmysle žalobného petitu a zároveň zaviaže žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania a aj konania pred súdom prvej inštancie.
4. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že navrhuje potvrdiť rozsudok. K podanému odvolaniu žalobkyne proti rozsudku OS Rožňava zo dňa 06. 12. 2018 sp. zn.: 8C/24/2018 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok") sa nasledovne vyjadruje: Žalobkyňou napadnutý rozsudok, ktorý súd prvej inštancie vydal po vykonaní rozsiahleho dokazovania, považujem zákonný a vecne správny. V predmetnom spore došlo k výsluchu viacerých žalobkyňou navrhovaných svedkov, avšak ani jeden z nich nepotvrdil, že by som sa voči žalobkyni správala nevhodne, neúctivo a vonkoncom nie spôsobom akým to uviedla samotná žalobkyňa v žalobe. Dokonca ani žalobkyňa tieto tvrdenia v rámci jej výsluchu nepotvrdila, čo už samo o sebe svedčí o skutočnosti, že žaloba bola podaná nedôvodne, pričom následne ako hlavný dôvod podania žaloby uviedla to, že som sa odsťahovala. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovia
lebo k členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov napríklad prevedenie darovanej nehnuteľnosti na tretie osoby, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov alebo životných jubileí, prípadne vzťahy v rámci rodiny s osobami, voči ktorým môže mať darca výhrady resp. zlé vzťahy. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované, keďže ani občiansky zákonník a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ust. § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Zastávam rozhodný názor, že žiadneho ani len menej závažného porušenia dobrých mravov nedopustila a nie to ešte hrubého porušenia dobrých mravov. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Tak ako som to už od začiatku sporu uvádzala, ja som sa voči žalobkyni nedopustila žiadnej nevďaky, nijakým spôsobom som ju neurazila, žiadneho nevhodného správa voči nej nedopustila. Ja si žalobkyňu nesmierne vážim, a celú túto záležitosť (mám tým na mysli podanie žaloby na súd) považujem za vykonštruovanú osobou odlišnou od žalobkyne. Zachovávanie dobrých mravov je vecou i vzájomnej tolerantnosti účastníkov, a práve preto i žalobkyňa sa musí vyrovnať so skutočnosťou, že som sa musela presťahovať do iného mesta z dôvodu pracovnej príležitosti môjho druha. Mám za to, že tento dôvod ešte nezakladá právo žalobkyne, aby sa domáhala vrátenia daru, predsa v spoločnosti, to nie je ničím výnimočným, že ľudia sa kvôli práci sťahujú do vzdialenejších miest. Záverom uvádzam, že skutkové tvrdenia tak, ako tomu sú vymedzené v odvolaní sa nezakladajú na pravde, pričom len príkladmo poukážem na niektoré z nich:
- mala som povedať žalobkyni do očí, že ju nenávidím - na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že som jej také niečo nikdy do očí nepovedala, ako ani obdobné slová, ktoré sa jej mohli dotknúť,
- inštalácia tepelného ohrievača vody sa mala vykonať na náklady žalobkyni - inštaláciu kotla som zabezpečila prostredníctvom otca môjho druha a žalobkyňa nemusela nič za to platiť,
- to, že som ju medzi sviatkami (Vianočné sviatky a Nový rok) nenavštívila, napriek tomu, že som bola v obci videná - medzi sviatkami som určite nemohla byť v obci Q. videná, keďže až posledný januárový týždeň sme boli s rodinou v obci Q., kedy som žalobkyňu navštívila, pričom aj predtým so žalobkyňou som bola v telefonickom kontakte. Žiaľ zdravotný stav dcérky mi neumožňoval vycestovať a uskutočniť skoršiu návštevu. Na základe i vyššie uvedeného navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 387 CSP potvrdil a priznal mi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Odvolací súd postupom podľa § 485 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozsudok je vecne správny a presvedčivý, a preto ho potvrdil podľa § 387 CSP, a súhlasí aj s dôvodmi uvedenými v rozsudku.
6. Strana sporu má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
7. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
8. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
9. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p..
11. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a dospel k správnym skutkovým záverom a aj právne posúdenie je zákonné pre uplatnený nárok žalobkyne, ktorý návrh bol zamietnutý. Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na ich presvedčivé odôvodnenie v písomnom vyhotovení rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by sa mal od záveroch súdu prvej inštancie odchýliť, odvolanie nie je opodstatnené.
12. Zmluva je síce dvojstranný právny úkon, avšak právny úkon obsahuje tzv. pravidelné zložky (naturália negoty), ktorými sú napr. ustanovenia o mieste, čase, spôsobe plnenia a pod., ak tieto dojednania chýbajú, právny úkon nie je z tohto dôvodu neplatný. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno vykladať z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov (gramatickými prostriedkami), z hľadiska nadväznosti použitých pojmov (logickými prostriedkami) a aj z hľadiska zaradenia pojmov štruktúre celého právneho úkonu (systematickými prostriedkami), pričom interpretácia obsahu právneho úkonu podľa § 35 ods.2 Obč.zák. však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon urobený.
13. Právny úkon, ktorý je pod sankciou neplatnosti a je tam stanovená písomná forma, preto musí byť určitosť prejavu vôle aj darovacia zmluva písomne vyhotovená, text darovacej zmluvy bol aj písomne
zaznamenaný. V sporovej veci sa tvrdilo, že mal porušiť dobré mravy obdarovaný voči darcovi podľa § 630 Obč.zák., z obsahu spisu súd prvej inštancie správne uzavrel a odvolací súd s ním súhlasí, že dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované, keďže ani Občiansky zákonník a iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva istú právnu ochranu s tým, že záväznosti z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany sami a dobrovoľne. Len k narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Zachovávanie dobrých mravov je vecou i vzájomnej tolerantnosti strán sporu a práve preto aj žalobkyňa sa má vyrovnať so skutočnosťou, že by sa mala presťahovať do iného mesta z dôvodu pracovnej príležitosti jej druha (ale tento dôvod ešte nezakladá právo žalobkyne, aby sa domáhala vrátenia daru a v spoločnosti, ktorá sa vyvíja aj na Slovensku, nie je ničím výnimočným, že ľudia sa kvôli práci sťahujú do vzdialenejších miest).
14. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a čo sa týka subjektívneho práva podať žalobu, nie každá žaloba môže byť úspešná a odvolací súd nekomentuje subjektívny názor žalobkyne v tomto spore. Keďže hmotné právo so zreteľom na § 137 písm.d/ CSP nepripúšťa žalobu o vrátení daru, len z tohto dôvodu správne zamietol žalobu súd prvej inštancie ako zvolený nespôsobilý právny prostriedok pri riešení sporov medzi stranami sporu. Odvolanie nie je dôvodné.
15. Výrok o trovách konania sa odôvodňuje podľa § 396 CSP, lebo bolo potrebné aplikovať viac právnych predpisov v tomto spore a aj z hľadiska príbuzného pomeru strán sporu by bolo neprimerane tvrdé, ak by úspešnej žalovanej boli prisúdené trovy odvolacieho konania, preto jej nebol priznaný nárok (aplikované aj z rozsudku NS SR 1Cdo/49/2005).
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.