Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/28/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného P. F., G.. XX.XX.XXXX Z. K., trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný

P. F., G.. XX.XX.XXXX Z. K., E. K. O. XXX/XX, K., O. K. G. C., K., K., E. Z. X,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného priadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. -45 zo dňa 10.06.2010, ktorý mu kládol za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od júna 2009 v rôznych časových intervaloch do 13.12.2009 v Nórsku v prenajatom dome nachádzajúcom sa v meste K. na F. Z. E. Z. X XX XX, kde spoločne býva so svojou priateľkou B. H., G.. XX.XX.XXXX a v byte poškodenej na A. F.. Č.. XX, K., spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým spôsobom, že ju zatváral v dome, škrtil ju rukami a aj reťazou, prikladal jej vlastnoručne vyrobené a upravené nože a meče ku krku, bil ju päsťami po tele, fackoval ju po celom tele, bil ju plnou plechovkou od piva, nútil ju k sexuálnym praktikám proti jej vôli, vyhrážal sa jej, že keď ho opustí, tak zabije ju, jej rodinu a jej syna, zamykal ju v dome, nemohla sa sama pohybovať po vonku, musela vykonávať potrebu do pohárov na zaváranie, čím takýmto konaním poškodenej B. H., G.. XX.XX.XXXX, spôsobuje strach a stres, spôsobuje jej fyzické utrpenie a strach o život, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného P. F., svedkyne poškodenej B. H., svedkov M. I., prečítaním výpovede svedkov B. I., G. F., I. F., Z. F., K. Q. Y., P.Y. Q. B., B. B., Q. P. A., E. A., M. I. Q. R. K., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická psychológia dospelých, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria / liečba alkoholizmu a toxikácie, gerontopsychiatria, ako z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

- špecializácia traumatológia, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný P. F. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia . Ku skutku vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že sa skutok nezakladá na pravde. Ničoho sa nedopustil, poškodenú fyzicky, ani psychicky netýral, nijakým spôsobom jej neubližoval. S poškodenou sa zoznámili v januári 2009 cez internet, poškodená sa mu ozvala na inzerát. Komunikovali spolu asi 4 mesiace cez Skype. Potom, keď obžalovaný prišiel na Slovensko z Nórska, sa prvý krát stretli v Bratislave. Na Slovensku bol obžalovaný asi týždeň, vtedy s poškodenou chodievali na Obchodnú. Za ten týždeň s poškodenou nemali žiaden konflikt. Po týždni obžalovaný odišiel späť do Nórska a poškodená za ním 19.06.2009 docestovala spolu s dcérami obžalovaného. Poškodená spočiatku nemala v Nórsku robotu. Asi po 10 dňoch dcéry obžalovaného odišli späť na Slovensko. Poškodená potom pracovala ako upratovačka. Od 05.08.2009 poškodená dostala robotu na zmluvu do 18.12.2009. V septembri 2009 prišli spolu asi na týždeň na Slovensko, bývali u poškodenej, poškodená si sama chodila vybavovať veci. Po týždni sa vrátili späť do Nórska. Obžalovanému potom šéf povedal, že nie je robota a poškodenú poslal domov. Aj keď poškodená nemala prácu, ostala v Nórsku u obžalovaného na byte. Asi v polovici októbra 2009 obžalovaný poškodenej našiel prácu, začali spolu chodiť na zmeny. To trvalo do decembra 2009. Následne 11.12.2009 odleteli spolu na Slovensko, kde ho po vystúpení z taxíka na A. ulici čakala polícia. Obžalovaný bol prekvapený, že ho zobrala polícia. Na poškodenú obžalovaný nežiarlil, ľúbil ju, mali spoločné názory. Nikdy poškodenej nepovedal, že ju zabije, ani to, že zabije jej syna. Poškodenú nikdy neškrtil, ani ju nehádzal na posteľ. Nikdy jej ani neprikladal nože, ani meče ku krku. Nikdy ju ani nefackal, nedal jej ani jednu facku. Poškodenú tiež nikdy nezamykal v byte, ani v penzióne. V penzióne ju nemohol zamknúť, nakoľko tam bola spoločná kuchyňa pre všetkých hostí a zámok nebol uzamykací. V byte v K. ju tiež nebolo zamykať, nakoľko ani tam nie sú uzamykacie zámky. Ak by ju zvonku zamkol, zvnútra by sa vedela odomknúť. V kuchyni mali kameru, ale tú tam dal majiteľ. Od poškodenej si obžalovaný nikdy nevynucoval sex. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný tiež doplnil, že počas spolužitia s poškodenou on platil všetky ich potreby, iba tri krát dala poškodená obžalovanému polovicu na nájomné. Obžalovaný jednoznačne popiera, že došlo k fyzickému násiliu, je to celé klamstvo. Dôvodom môže byť prepojenie poškodenej na mafiu, prípadne to, že nenávidí mužov, alebo to, že obžalovaného chcela využiť pre peniaze a potom sa ho zbaviť.

Svedok poškodená B. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že obžalovaný sa začal meniť k horšiemu po určitom čase, keď za ním prišla do Nórska. Obžalovaný začal potajomky piť a fajčiť. Poškodená ho ľúbila, chcela byť s ním. Ku koncu to začalo byť neznesiteľné, ale poškodená ho nemohla opustiť, lebo bola bez peňazí a bez zamestnania. Obžalovaný ju bil, nedovolil jej opustiť byt, vyhrážal sa jej, vyrábal si zbrane a nože, ktoré boli stále pri posteli. Obžalovaný tiež zvesil kuchynské dvere a oprel ich o vchodové dvere, aby poškodená nemohla odísť z bytu. Obžalovaný tiež dával poškodenej vankúš na tvár a škrtil ju. Pritom na ňu kričal, že nebude nikoho iného, len jeho. Poškodená sa zmohla iba na to, že obžalovaného hladkala po tvári, aby sa upokojil. Väčšinou to aj zabralo. Dňa 13.12.2009 mali s obžalovaným vycestovať na Slovensko, ale obžalovaný zrazu začal tvrdiť, že nikam nepôjdu. Bol nahnevaný na poškodenú, začal piť a udieral poškodenú plnou plechovkou od piva, spôsobil ňou poškodenej modriny. Poškodená sa pri tom bránila rukami. Zbil ju v byte. Ešte aj na letisku si obžalovaný kúpil krabicové víno. Poškodená tiež uviedla, že z Nórska písala z emailovej adresy B..sk, že jej obžalovaný dočasne vyhovuje, bola v takom rozpoložení, bola to reakcia na jeho alkoholické problémy. Od obžalovaného poškodená neodišla preto, lebo nemala žiadne peniaze, ani platobnú kartu. Zarobila síce 20.000 nórskych korún, ale nemohla sa k nim dostať, pretože boli na účte a ona nemala prístup k účtu. Mala teda zarobených 20.000 nórskych korún, aj platila polovicu nájomného. Platobnú kartu poškodenej vydali asi po 3 mesiacoch, dovtedy mala hotovosť z upratovania asi 400 nórskych korún na týždeň. Poškodená tiež vypovedala, že s obžalovaným boli stále spolu, chodili spolu na verejnosť. Raz sa mu poškodená stratila a vtedy jej veľmi vynadal, že sa o ňu bojí.

Svedkyňa M. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že z e-mailovej aj telefonickej komunikácie od svojej sestry - poškodenej vie, že poškodenú obžalovaný bil, škrtil, nepúšťal von, zakazoval chodiť po vonku samej, mohla chodiť von iba v jeho sprievode, nesmela sa maľovať, výstredne sa obliekať. Poškodená sa s obžalovaným zoznámila cez internet v januári 2009, obžalovaný robil v Nórsku. Asi 2 mesiace na to obžalovaný prišiel z Nórska do Bratislavy a prvý krát sa stretli. Asi o 1-2 mesiace prišiel obžalovaný zase do Bratislavy a poškodenej navrhol, aby s ním išla do Nórska. I napriek tomu, že s tým rodičia nesúhlasili odišli spolu do Nórska. Počas tohto prvého pobytu v Nórsku poškodená svedkyni povedala do telefónu o incidente, ktorý obžalovaný urobil v kostole v Nórsku, že vykrikoval na ľudí, bol agresívny, žiarlil a robil tam scény. Poškodená sa potom asi po

mesiaci alebo dvoch vrátila s obžalovaným z Nórska a rodičom aj svedkyni povedala, že obžalovaný je strašne žiarlivý, a že ju škrtil, keď sa vrátili z kostola po tom incidente. Obžalovaný sa jej potom veľmi ospravedlňoval. Keď sa poškodená vrátila s obžalovaným opäť do Nórska, tak poškodená svedkyni do telefónu povedala, že deň pred odchodom na A. obžalovaný potrhal fotky, porozbíjal veci a zbil poškodenú. Aj počas ďalšieho pobytu v Nórsku bola svedkyňa s poškodenou často v kontakte, či už telefonickom, skypovom alebo e -mailovom. Poškodená sa svedkyni často sťažovala, že jej obžalovaný ubližuje, že ju bije, zatvára doma, nepúšťa ju samú nikam, núti ju močiť do zaváraninových fliaš. Keď je obžalovaný opitý, tak močí do chladničky na potraviny. Po tomto všetkom sa svedkyňa a jej mama spojili s veľvyslancom v Nórsku, aby pomohol poškodenej sa odtiaľ dostať. Veľvyslanec však nemohol poškodenej poskytnúť financie na letenku. Poškodená nemala možnosť sa vrátiť, lebo nevedela jazyk a nemala financie na letenku. Poškodená mala z obžalovaného strach, bála sa ho. Svedkyni vždy hovorila, že chce ísť domov, že ju obžalovaný bije, vyhráža sa jej, že ju zabije, keď ho opustí a aj jej syna. Poškodenú tiež obžalovaný priväzoval s reťazami o posteľ a tiež manipuloval pri nej s vlastnoručne vyrobenými nožmi. Obžalovaný často mával nepríčetný pohľad. Raz keď obžalovaný poškodenú zbil tak, že ju bolela hlava a uši. Obžalovaný preto poškodenú zobral k lekárovi, ktorý ale poškodenú vypísal s tým, že má chrípku. Po príchode z Nórska v decembri 2009, keď obžalovaného zatkli, svedkyňa videla po rukách a tele poškodenej veľké modriny. Poškodená povedala, že jej to urobil obžalovaný 1 alebo 2 dní pred odletom z Nórska, keď ju zbil plnou plechovkou od piva. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že nikdy nebola prítomná pri tom, keď sa obžalovaný dopúšťal násilia na poškodenej. O týchto problémoch vie iba od poškodenej, ktorá jej to hovorila telefonicky, mailom, skypom, alebo osobne. Mailová adresa N..Y..sk patrí svedkyni.

Svedkyne G. F. a I. F. na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať. Preto bola v súlade s prečítaná ich výpoveď z prípravného konania. Svedkyňa G. F. v prípravnom konaní vypovedala, že v júni 2009 bola spolu so sestrou Z. a poškodenou asi 3 týždne u obžalovaného v Nórsku. Počas tohto pobytu si svedkyňa nevšimla, že by sa obžalovaný správal zle k poškodenej. Obžalovaný sa však často hádal s dcérou Z., ktorá mu protirečila, povedala si svoje. Vždy keď sa s obžalovaným pohádali, vždy za to mohla sestra Z., obžalovaný jej všetko vyčítal. Obžalovaný sa dokázal rozčúliť za maličkosti, bol nervózny z toho, že svedkyňa a jej sestra Z. nemali robotu a obžalovaný nemal na letenky. Poškodená sa k obžalovanému správala normálne, nehádala sa, len keď bol nejaký výstup, tak sa ich poškodená zastala. Po odchode svedkyne na Slovensko jej písala poškodená e -mail, že ju obžalovaný škrtil, že ju zbil, svedkyňa už nevie, čo bolo v tom maily. Svedkyňa I. F. v prípravnom konaní vypovedala, že jej dcéry po príchode z Nórska povedali, že obžalovaný sa im vôbec nevenoval, že robil to isté, čo doma, že mal také isté správanie. Hneď po príchode urobil bordel, vyhrážal sa dcére Z.. Asi v januári 2010 sa svedkyňa stretla s poškodenou aj s dcérami a vtedy im poškodená povedala, ako sa k nej obžalovaný správal po odchode dcér z Nórska. Že sa začali konflikty, bol žiarlivý, obmedzoval ju, zamykal v dome, začal strašne piť a fetovať. Tiež povedala, že sa obžalovaný vycikal do chladničky, že sa neumýval, bol špinavý, že s ním poškodená odmietala spávať, potom ju vybil, udieral ju plechovkou po tele. Svedkyňa Z. F. využila svoje právo a odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní.

Za súhlasu okresnej prokuratúry a za konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkov B. I., z prípravného konania, ale aj svedkov K. Q. Y., P. Q. B., B. B., Q. P. A., E. A., M. I. Q. R. K., ktorí boli vypočutí cestou právnej pomoci v Nórsku. Svedkyňa B. I. v prípravnom konaní uviedla, že v Nórsku pracovala v mesiacoch júl a august 2009. V júli 2009 spoznala aj poškodenú a dozvedela sa, že je to priateľka obžalovaného. S obžalovaným a poškodenou však priatelia neboli, nenavštevovali sa, neboli na žiadnych spoločenských akciách. I napriek tomu, že pracovali v rovnakom podniku, nepracovali na rovnakom pracovisku, nestretávali sa tam. Preto sa nevie vyjadriť k ich vzťahu. Na poškodenej nikdy nevidela modriny, poškodená sa jej nesťažovala na obžalovaného. Svedok K. Q. Y. vypovedal, že s obžalovaným sa prvý raz stretol v koncerne G. G. A., keď tam pracoval obžalovaný. V roku 2008 nastúpil obžalovaný do zamestnania v M., kde svedok pracoval ako vedúci fabriky. Poškodenú svedok nepozná. Pamätá si však, že obžalovaný mal v čase, keď pracoval v M. priateľku, ktorá sa volala B., ktorá tiež krátku dobu pracovala v M.. Svedok si nepamätá, že by sa obžalovaný správal k svojim spolupracovníkom zle.

Svedok P. Q. B. vypovedal, že bol v M. hlavným dôverníkom a pozná obžalovaného prostredníctvom tejto práce. Osobu menom B. si svedok nepamätá. Nepamätá sa ani na to, že by obžalovaný s B. spolu chodili. Svedok B. B. vypovedal, že sa s obžalovaným a poškodenou spoznal cez bývalú nájomníčku, ktorá ich navrhla ako nových nájomníkov asi v lete 2009. Dvojica si prenajala byt, ktorý sa nachádzal na 1. poschodí a pozostával z kuchyne s obývačkou, spálne, kúpeľne a balkóna. K bytu boli dva zväzky kľúčov, pričom jeden zväzok odovzdal nájomníkom a jeden si svedok ponechal. Nakoľko išlo o bezpečnostný zámok, nebolo možné nechať vyrobiť viac kľúčov. Na vonkajších dverách bola kľučka. Na Vianoce dvojica odcestovala na Slovensko, asi po 1 - 2 mesiacoch sa vrátila poškodená sama. Zobrala si svoje veci a odcestovala späť na Slovensko. Veci obžalovaného ostali v byte. Predtým ako poškodená s obžalovaným odcestovali na Slovensko spolu, svedok hodnotil ich vzťah ako normálny. Keď sa poškodená vrátila sama, pôsobila znepokojene a nervózne. Podľa svedka vo vzťahu dominoval a rozhodoval obžalovaný. Svedok Q. P. A. vypovedal, že sa s obžalovaným zoznámil v M., kde svedok pôsobil ako vedúci oddelenia, bol nadriadeným obžalovaného. Okrem toho obžalovaný u svedka býval asi 2- 3 mesiace, bolo to dávno 7- 8 rokov dozadu. Svedok si nikoho menom B. nepamätá. Obžalovaného nikdy nevidel so žiadnou ženou. Svedkyňa E. A. vypovedala, že pozná obžalovaného ako svojho bývalého kolegu z M., pričom obžalovaný býval krátku dobu u nej a jej rodiny niekedy na začiatku jeho pracovného pomeru v M.. Obžalovaného svedkyňa pozná ako láskavého muža. Poškodenú svedkyňa nepozná, meno B. nikdy nepočula. Na pracovisku nemala skrinku v šatni vedľa ženy menom B.. Obžalovaný nemal priateľku ani družku. Obžalovaný sa presťahoval do bytu v K., ale svedkyňa u neho nikdy nebola na návšteve. Svedok M. I. vypovedal, že prišiel do Nórska v septembri 2007, obžalovaný prišiel krátko pred ním. V tom čase pracovali v G. G. A.. S obžalovaným sú priatelia. Svedok pozná aj poškodenú, pretože sa priatelila s obžalovaným, spolu chodili a bývali. Svedok vnímal ich vzťah ako úplne bežný partnerský vzťah, nevšimol si nič zvláštne. Správali sa normálne aj k ostatným ľuďom, s ktorými sa stretávali. Nedialo sa nič zvláštne. Svedok oboch dobre pozná, pretože blízko pri sebe bývali a pracovali spolu na jednom pracovisku. Svedok nevidel, že by sa obžalovaný k poškodenej správal ponižujúco. Práve naopak, správal sa k nej milo a láskavo. Poškodená sa o vzťahu s obžalovaným nejako zvlášť nevyjadrovala. Svedok mal pocit, že vo vzťahu obžalovaného a poškodenej nie je niečo v poriadku, poškodená si podľa svedka vymýšľala drobné klamstvá, napr. hovorila, že sa teší na výlet do Prahy s obžalovaným, pretože tam nikdy nebola. Neskôr poškodená povedala, že v Prahe študovala. Svedok mal pocit, že poškodená mala potrebu s ostatnými ľuďmi manipulovať. Svedok sa s obžalovaným a poškodenou stretával denne v práci. Nikdy nevidel, že by poškodená mala modriny alebo iné zranenia. Keď bol obžalovaný vo väzení ( pozn. vo väzbe ), poškodená sa svedka raz pýtala, či by jej nepomohol vybrať peniaze z bankového účtu obžalovaného. Svedok to odmietol. Raz poškodená svedkovi predala závažia, ktoré patrili obžalovanému. Svedok bol prekvapený, keď sa dozvedel, že obžalovaný bol zatknutý, lebo zbil B.. Na vianočnom večierku boli obaja podľa neho veselí a správali sa úplne normálne. Svedok sa s B. viac krát rozprával sám, ale nikdy mu nepovedala o žiadnom násilí. Svedok R. K. vypovedal, že sa s obžalovaným zoznámil v kultúrnom centre G., kde v tom čase obžalovaný býval. Svedok nepozná osobu menom B., ale myslí si, že ide o priateľku obžalovaného z toho obdobia. Svedok ich videl spolu jeden alebo dva krát, nikdy s ňou ale nehovoril. Svedkovi obžalovaný hovoril, že sa presťahoval z kultúrneho centra G. do bytu. Vzťah s priateľkou bol zo začiatku dobrý, ale po čase sa zhoršoval. Obžalovaný svedkovi tiež povedal, že poškodená začala byť agresívna a mizli mu peniaze. To povedal obžalovaný svedkovi po telefóne.

Za súhlasu strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok M.. V. I., R.. Q. M.. N. K. R.. č. XX/XX/XXXX. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný v čase vyšetrenia netrpel a ani v čase spáchania trestnej činnosti netrpel duševnou chorobou v zmysle psychózy, ani takou poruchou, ktorá by forenzne významnejšie alterovala jeho schopnosti rozpoznávania, či ovládania. Znalkyne zistili nevyrovnanú, emočne nestabilnú osobnosť s pohotovosťou k impulzivite, to všetko bez forenzne významnejších konzekvencií. Obvinený v čase skutku mohol rozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania, neboli zistené také okolnosti, pre ktoré by nebol schopný správne vnímať okolité dianie, rozpoznávať objektívnu realitu, či správne vnímať a vypovedať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný je abnormne osobnostne štruktúrovaný s pohotovosťou k impulzivite, nadužíva alkohol s obrazom hraničnej závislosti, fajčí cigarety, nie je však duševne chorý v pravom slova zmysle, jeho intelektové schopnosti sú v pásme bežné priemeru a zodpovedajú veku, vzdelania a sociálnej pozícii. Znalkyne navrhli obžalovanému uložiť zákaz konzumu alkoholu.

Za súhlasu strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok O.. O.. Q. I. R.. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný má intelektové schopnosti celkove na úrovni stredného pásma priemeru. Neboli u neho zistené sklony ku konfabulácii. U obžalovaného neboli zistené ani poruchy kognitívnych schopností ( intelektu a pamäti ), ktoré by zásadným spôsobom menili všeobecnú vierohodnosť obžalovaného. Emočne instabilná porucha osobnosti a prítomnosť obranných mechanizmov osobnosti však zhoršujú všeobecnú vierohodnosť obžalovaného. U obžalovaného bola zistená zvýšená agresivita ako osobnostná črta.

Za súhlasu okresnej prokuratúry a za konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok O.. U. L. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých č. X/XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodená je schopná vnímať a reprodukovať skutočnosti a udalosti, dokáže ich posudzovať a reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili. Znalkyňa však zistila u poškodenej potrebu javiť sa v lepšom svetle, čo znamená, že síce zásadné a podstatné skutočnosti a udalosti, ktoré uviedla, nemá tendenciu skresľovať, zahmlievať a zatajovať, ale niektoré detaily mohla prispôsobiť vo svoj prospech. U poškodenej znalkyňa nezistila sklony ku konfabulácii. Znalkyňa u poškodenej nezistila posttraumatický stresový syndróm, nie je depresívna, ani neurotická. Znalkyňa uviedla, že správanie obžalovaného malo na psychické zdravie poškodenej nepriaznivý vplyv počas ich spolužitia, reakciou na jeho vyhrážky, nadávky, psychické týranie boli pocity vnútornej nervozity, poruchy spánku, strach, ktoré ustúpili , keď poškodená nie je v prítomnosti obžalovaného.

Za súhlasu okresnej prokuratúry a za konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok č. XX/XX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia. Zo znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že podľa zdravotnej dokumentácie poškodenej boli pri jej vyšetrení ( asi 2 dni po úraze ) dňa 13.12.2009 zistené a dokumentované zranenia - viacpočetné pomliaždeniny oboch horných končatín ( obe ramená a ľavé predlaktia ). Iné zranenia neboli zistené. Je možné usudzovať, že podľa charakteru zistených a dokumentovaných vonkajších následkov zranenia - prejavy pomliaždenia vo forme následných krvných podliatin spolu s nezisteným vnútorným zranením ( rtg ), vyššie uvedené zranenie mohlo byť spôsobené pôsobením mliaždiaceho tvrdeného násilia pôsobiaceho viacnásobne a opakovane a súčasne na oblasť oboch ramien a ľavého predlaktia, teda oboch horných končatín. Je tiež možno usudzovať, že podľa charakteru zistených a dokumentovaných vonkajších následkov zranenia išlo o tupé, priame a tvrdé násilie a bolo relatívne nízkej intenzity, pretože nevyvolalo poškodenie skeletu ani žiadne závažnejšie prejavy zranenia. Znalec považuje existenciu násilia vyššie intenzity pôsobiaceho na telo poškodenej za nepreukázanú. Uvedeným vonkajším a vnútorným prejavom popísaného násilia následky takých úrazov, akými najčastejšie môžu byť údery päsťou alebo dlaňou do ramien poškodenej, tiež následky mykania, sácania, trhania atď. je možné vylúčiť údery tvrdým, aj keď oblým predmetom s ranou ( napr. plechovkou ). Energia a intenzita pôsobiaceho násilia bola nevysoká - väčšie násilie by vyvolalo prejavy závažnejších zranení. U poškodenej neboli zaznamenané žiadne znaky tzv. obranných zranení na rukách, zápästiach alebo predlaktiach, ktoré by mohli svedčiť pre skutočnosť, že poškodená sa pred údermi aspoň pasívne bránila alebo sa ich snažila odvrátiť.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou o prehliadke tela poškodenej, zápisnicou o konfrontácii, lekárske potvrdenie a správy, emailovou komunikáciou, dokladom o platení nájomného, mzdovým listom, správami a posudkami na obžalovaného a register trestov obžalovaného.

Z fotografií poškodenej vyplýva, že zachytávajú zranenia poškodenej na horných končatinách. Lekárske správy o zraneniach poškodenej dokumentujú tieto v súlade so závermi znaleckého posudku.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 25.05.2010 vyplýva, že poškodená uviedla, že prvý útok na jej osobu prebehol v Nórsku, ale bol to iba slovný útok, a to vyhrážky, že keď si poškodená nájde niekoho iného, tak jeho obžalovaný zabije. Pri tomto konflikte nikto iný nebol. Pri konfrontácii poškodená tiež uviedla, že modriny jej vznikli asi 4 dni pred odchodom z Nórska na Slovensko. Obžalovaný si dosť vypil a udieral poškodenú s plechovkou od piva. Zo začiatku sa poškodená útoku bránila rukami, potom už nie. K útoku prišlo v byte v K. v Nórsku. Zo zápisnice tiež

vyplýva, že kamera, ktorá bola namontovaná v kuchyni v byte v Nórsku bola namontovaná majiteľom a bola súčasťou bytu, ale kamera nefungovala. Poškodená pri konfrontácii tiež uviedla, že obžalovaný poškodenú v byte zatváral tak, že podložil dvere dlhými palicami od spodku dverí až po vrch zárubne, pričom ich podložil poza kľučku. Tiež prikladal dvere z kuchyne, ktoré zvesil prikladal na dvere chodby zvnútra. To robil obžalovaný aj keď boli spolu doma, aj keď bola poškodená doma sama. Robil to aj keď išli spať, lebo sa bál, že tam niekto príde, mal strach. Robil to aj cez deň. Ďalej zo zápisnice o konfrontácii vyplýva, že nedošlo k odstráneniu rozporov medzi výpoveďami obžalovaného a poškodenej, nakoľko obaja zotrvali na svojich výpovediach.

Z e-mailov založených do spisu poškodenou vyplýva, že poškodená v období od 13.07.2009 do 07.12.2009 písala z e-mailovej adresy B..sk svojej sestre M. I. na e-mailovú adresu N..Y..sk správy. V e-mailovej správe zo dňa 13.07.2009, ktorú poškodená zasielala svojej sestre je okrem iného uvedené: „Teraz mi tento chlap vihovuje len docasne kim sa tu nezabivam a tak...“. Dňa 15.08.2009 poškodená sestre píše okrem iného aj: “Este mi zatial vihovuje zostat tu aj na pol roka a potom od neho uteciem. Milan so mnou vibabral a teraz je rad na mna, ani tento nervak si ma nezasluzi.“ a tiež „Nakupuje co len chcem nechyba mi tu sktocne nic“. Dňa 17.08.2009 poškodená píše aj: „ ...planujem tu koli peniazkom ostat lebo v BA by som bola po financnej stranke chudera“ a tiež „ Praca zacina o 6hod rano a koncim 15hod potom chodime k moru ked je pekne alebo cumim nanho ako sa ohana lukom ci nozikom ci boxerkami je to u mna adrenlin ako hovado on si zvika namna a ja na neho neboj mam silne nervy uz aj odoma dostal“. Dňa 05.10.2009 poškodená písala, že: „ Zhasinal svetlo a mal v ruke noz a ked so chcela zaznut sadzal ma na postel a ja mam modriny nie nebil - len hnusne sadzal a vyhrazal sa.“. V ten deň písala aj to, že „....od P. musim co najskor zmyznut lebo mam z neho strach je to psichopad stale ma tazke depresie.....“. a tiež „....potrebujem sa ho zbavit on si nic dobre nazasluzi taka je pravda je to egoista a mysli len na seba...“. Dňa 07.10.2009 poškodená písala tiež:“ Kluce ma od bytu so sebou a ja som ako vo vezeny doma vraj aj keby som nemala peniaze tak sa o mna postara. moc mu neverim lebo ho sere zesi posielam vsetky peniaze na ucet do BA a jemu dam len na najomne polovicu.“. Dňa 21.10.2009 píše: „V piatok idem tajne doobeda z jednou pani ohladom roboty maju o mna zaujem stou pani som rozpravala v skole na toalete. Pokial to vyde bude dobre ked sa vratim spat aj ubytovanie by nebol problem, problem je to ze P. uz nesmie vycestovat naspat somnou.“. V ten deň sestre písala aj to, že „...Ked prideme do BA chcem aby mu zobrali mobili ma ich 2 treba mu to zobrat nech sa znikim neskontaktuje uz nikdy aj do norska nikam! Ja sa postaram o jeho email ci cely jeho notbuk. On si nic dobre nazasluzi je to herec prvej kategorie a hlavne velmi nebezpecny ovlada vsetky udery smrty ma tu same mece a noze sktorymi sa vecne vyhraza.“ Dňa 24.10.2009 svojej sestre napísala: „P. sa zacal chovat ako spinavy smradlavy bezdomovec kedy kolvek si usere a rozprava somnou ako s handrou taka je pravda.“ Dňa 30.10.2009: „Je mi tazko zneho a bojim sa ho moc. Jebe mu casto a ja sa bojim zeho zabijem.“. Aj dňa 11.11.2009 poškodená písala svojej sestre o obžalovanom: „Je velmi agresivny v poslednom case az moc moje kolegine z polska chceli aby som isla v sobotu knim vraj tam budu len baby on sa tvaril ze velice ano a potom ked odysli dostal take nervy anadaval mi do kuriev a ze nebudem nikam chodit. Snikim len snim a ani ziadne nakupi ci viniest smeti nikde bez neho vraj mi balamutia hlavu....Prisli sme domou a ver ci nie prosila som ho nech sa nehneva ze ja by som niesla bez neho nikam no on ma chitil za krk a drzal tim ze keby som isla ma zabije!Ja som sa branila no vtom mi pustil krk a zacal ma bit dost silno ma udrel za hlavou a neviem ci je to tim uderom ale mam silne bolesti hlavi a ked zohnem hlavu dole je to brutalna bolest.“. Nasledujúci deň poškodená písala: „... neustale ma nutka na cikanie a to je z nervou to dobre viem idem na hajzel a cvrk a nic o par minut zase a v robote som stoho na nervy.“. Dňa 20.11.2009 poškodená písala: „Mam tu vybavene vetko nato aby som mohla zacat a zit aj tu len jedna zla vsa ma srby vsade a to je psichopat ktory mi strpcuje zivot.“. Posledný email je zo dňa 07.12.2009 a v ňom poškodená písala aj: „Peniaze budu ale neskor a som stoho na nervy, on to spravil naschval a radil prospech sebe teraz som musela zaplatit za najomne a cele vraj mi vrati peniaze k buducej vyplate. .... Je to spekulant a ktomu prichodu prosim dajve vediet tym ktory si ho zoberu ze bude mat noze v kufri a jeden u seba. A na zvesku klucou mu bude visiet retaz ktorou moze zaskrtit aj niekoho ta pozor prosim.“.

Zo mzdového listu spoločnosti M. vyplýva, že v mesiacoch september až december 2009 mala poškodená mzdu spolu v sume 88.876 nórskych korún, konkrétne v mesiaci september v sume 37. 393

nórskych korún, v mesiaci október 2.987 nórskych korún, v mesiaci november 24.070 nórskych korún a v mesiaci december 24.423 nórskych korún.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje aj na tieto:

- odpis registra trestov obžalovaného - obžalovaný bol doposiaľ dva krát súdne trestaný, v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený; posledný krát bol odsúdený Okresným súdom Trnava sp. zn. za trestný čin sprenevery podľa , k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov, trest vykonal 07.04.2012.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a na základe takto vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu. Bolo vykonané všetko potrebné dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Obžalovaný poprel, že by sa voči poškodenej dopustil akéhokoľvek psychického alebo fyzického násilia. Nikdy poškodenej nepovedal, že ju zabije, ani to, že zabije jej syna. Poškodenú nikdy neškrtil, ani ju nehádzal na posteľ. Nikdy jej ani neprikladal nože, ani meče ku krku. Nikdy ju ani nefackal, nedal jej ani jednu facku. Poškodenú tiež nikdy nezamykal v byte, ani v penzióne. Obžalovaný bol prekvapený, že ho zobrala polícia. Na poškodenú obžalovaný nežiarlil, ľúbil ju, mali spoločné názory. Jediným usvedčujúcim dôkazom o tom, že mal obžalovaný fyzicky a psychicky týrať poškodenú, je len samotná poškodená, ktorá vypovedala o fyzickom a psychickom násilí a uvádzala, že ju obžalovaný bil, dával jej vankúš na tvár a škrtil ju, vyhrážal sa jej, vyrábal si zbrane a nože, ktoré boli stále pri posteli. Tiež zvesil kuchynské dvere a oprel ich o vchodové dvere, aby poškodená nemohla odísť z bytu, nedovolil jej opustiť byt. Dňa 13.12.2009, keď mali s obžalovaným vycestovať na Slovensko začal obžalovaný piť a udieral poškodenú plnou plechovkou od piva, spôsobil jej ňou modriny. Poškodená sa pri tom bránila rukami. Od obžalovaného však poškodená neodišla preto, lebo nemala žiadne peniaze, ani platobnú kartu. Zarobila síce 20.000 nórskych korún, ale nemohla sa k nim dostať, platila však polovicu nájomného. Súd má za to, že pri danej skutkovej podstate zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa je jedným z ťažiskových dôkazov práve výpoveď poškodeného, z ktorej musí byť zrejmé, že ako malo dôjsť ku skutku, za akých okolností, musí byť preukázaná frekvencia, razancia útokov, ktoré sú vedené na poškodeného a to do takej miery, aby po objektívnej stránke bolo možné preukázať naplnenie objektívnej stránky trestného činu. Súd tu uvádza, že v danom prípade je výpoveď poškodenej prinajmenšom vágna. Poškodená hovorí o rôznych útokoch na svoju osobu, ktoré však nie sú bližšie konkretizované, poťažne sa jedná o ataky, ktoré svojou frekvenciou, resp. razanciou nedosahujú takú mieru, aby mohli po objektívnej stráne naplniť skutkovú podstatu žalovaného trestného činu.

V súvislosti s vyhodnocovaním výpovede poškodenej bolo preto potrebné brať do úvahy výpovede svedkov a najmä zadovážené listinné dôkazy - e -mailové správy, ktoré zasielala poškodená svojej sestre počas spolužitia v Nórsku s obžalovaným, tiež mzdový list poškodenej, ale aj znalecké posudky vypracované v predmetnej veci. Pri hodnotení výpovede poškodenej súd nemohol ignorovať viaceré logické nezrovnalosti, ktorými je zaťažená jej výpoveď. Ide o nezrovnalosti, ktoré vyplynuli v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu a preukázanými skutočnosťami. Primárne je potrebné poukázať na to, že tvrdenia poškodenej, že ju obžalovaný bil, dával vankúš na tvár a škrtil ju, vyrábal si zbrane a nože, ktoré boli stále pri posteli ( okrem toho, ako už bolo vyššie uvedené útoky nie sú bližšie konkretizované ) nekorešpondujú, s e -mailovými správami, ktoré poškodená zasielala svojej sestre počas svojho pobytu v Nórsku. Poškodená totiž ešte v auguste 2009 svojej sestre písala, že jej zatiaľ vyhovuje ostať v Nórsku na pol roka a potom utečie, lebo M. vybabral s ňou, teraz je rad na nej, poškodená písala aj to, že tam plánuje ostať kvôli peniazom, a že práca jej začína o 6:00 hod. a končí o 15:00 hod.. Potom chodievajú s obžalovaným k moru, alebo poškodená čumí na obžalovaného ako sa oháňa lukom či nožíkom, či boxerkami. To je pre ňu adrenalín, zvykajú si navzájom na seba, pričom obžalovaný už od nej aj dostal. V októbri 2009 poškodená svojej sestre písala napríklad to, že obžalovaný ju sácal na posteľ a ona má modriny a k tomu dodáva, že nie, nebil ju, len

sácal. Koncom októbra tiež písala, že obžalovaný sa začal chovať ako špinavý smradľavý bezdomovec, kedykoľvek si userie a rozpráva s poškodenou ako s handrou, taká je pravda. Tiež je potrebné poukázať na to, že poškodená síce po návrate z Nórska na Slovensko na svojom tele niesla známky fyzického násilia ( modriny na oboch horných končatinách ), nebolo však jednoznačne preukázané, akým spôsobom mali poškodenej vzniknúť. Na tele poškodenej neboli totiž zistené žiadne obranné zranenia, ktoré vzhľadom na jej výpoveď ( o tomto incidente pred odchodom na Slovensko ) a ňou popísaný spôsob útoku obžalovaného bolo možné očakávať. Poškodená vypovedala, že ju obžalovaný udieral plnou plechovkou od piva a tým jej spôsobil modriny. Poškodená sa pri tom bránila rukami. V takomto prípade by bolo viac než len pravdepodobné, že by na tele poškodenej boli zaznamenané obranné zranenia. Zo znaleckého posudku však vyplynulo, že u poškodenej neboli zaznamenané žiadne znaky tzv. obranných zranení na rukách, zápästiach alebo predlaktiach, ktoré by mohli svedčiť pre skutočnosť, že poškodená sa pred údermi aspoň pasívne bránila alebo sa ich snažila odvrátiť. Zároveň z posudku vyplynulo, že pri vzniku zranení je možné vylúčiť údery tvrdým, aj keď oblým predmetom s ranou ( napr. plechovkou ). Aj tvrdenie poškodenej, že ju obžalovaný zatváral proti vôli v byte, že zvesil kuchynské dvere a oprel ich o vchodové dvere, je spochybnené a to tým, čo vypovedala sama poškodená pri konfrontácii s obžalovaným. Poškodená totiž pri konfontácii uviedla, že v byte ju obžalovaný zatváral tak, že podložil dvere dlhými palicami od spodku dverí až po vrch zárubne, pričom ich podložil poza kľučku, tiež prikladal dvere z kuchyne, ktoré zvesil prikladal na dvere chodby zvnútra, avšak sama dodala, že to robil obžalovaný aj keď boli spolu doma, a to keď išli spať, ale aj cez deň, a aj keď bola poškodená doma sama, avšak z dôvodu, že sa bál, že tam niekto príde. Zároveň je ťažko z technického hľadiska predstaviteľné, že obžalovaný sa dokázal dostať z bytu, keď zvnútra „zabarikádoval“ dvere jednak dlhými palicami, tiež podložením kľučky a priložením zvesenými kuchynskými dverami. Odhliadnuc od uvedeného, je potrebné uviesť, že ak by sa cez takto „zabarikádované“ dvere dokázal dostať obžalovaný, dostala by sa cez dvere von z bytu aj poškodená. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie poškodenej, že nemohla od obžalovaného utiecť, nakoľko nemala žiadne peniaze, ani platobnú kartu, napriek tomu, že zarobila 20.000 nórskych korún, ale nemohla sa k nim dostať, pretože boli na účte a ona nemala prístup k účtu, súd poukazuje jednak na mzdový list spoločnosti M., podľa ktorého poškodená v mesiacoch september až december 2009 dostala mzdu spolu v sume 88.876 nórskych korún, ale aj na jej rozpornú výpoveď ohľadne toho, že síce nemala prístup k účtu, a teda nemala žiadne peniaze, ale napriek uvedenému platila polovicu nájomného. Skutočnosť, že poškodená mala finančné prostriedky potvrdzuje aj e -mail z decembra 2009, ktorý posielala poškodená svojej sestre pred odchodom na Slovensko, obsahom ktorého bolo, že práve poškodená musela zaplatiť celé nájomné, pričom peniaze jej obžalovaný vráti v budúcej výplate.

S poukazom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že v ďalšom konaní pred súdom nebol produkovaný jediný priamy dôkaz osvedčujúci priebeh skutku tak, ako bol prokurátorom uvedený v obžalobe. Výpoveď poškodenej je podporovaná jedine výpoveďou jej sestry svedkyne M. I.. Táto výpoveď však nie je výpoveďou očitej svedkyne, ale iba sprostredkovanou reprodukciou toho, čo jej povedala, resp. napísala sama poškodená. Sestra poškodenej žijúca na Slovensku nemohla vlastnými zmyslami vnímať správanie obžalovaného voči poškodenej a všetky informácie mala výlučne od poškodenej bez možnosti verifikácie treťou stranou. V tomto prípade teda ide o tzv. svedectvo z počutia ( hearsay evidence ), teda svedectvo kedy konkrétny svedok nebol osobne prítomný pri údajnom protiprávnom konaní obžalovaného, tak ako mu je kladené za vinu v obžalobe. Takéto dôkazy sú alternatívnymi dôkazmi formálnych priamych svedectiev, ale to nevyhnutne neznamená, že sú automaticky neprípustné, avšak je potrebné ich vykladať vo vzťahu k ostatným priamym dôkazom, ktoré sú v konaní zabezpečované, pretože samy o sebe nie sú spôsobilé vytvoriť ničím nenarušenú sústavu dôkazov, ktoré vyvolávajú jeden jediný možný záver o priebehu skutku. Súd výpoveď svedkyne I., vzhľadom na vyššie rozobraté rozpory vo výpovedi poškodenej, nepovažoval za dostatočne presvedčivú na to, aby mohol konštatovať bez akýchkoľvek pochybností vinu na strane obžalovaného.

Ostatní z vypočutých svedkov, ktorí v predmetnom období žili, resp. pracovali v Nórsku a stretávali sa s obžalovaným ( K.P. Q. Y., P. Q. B., Q. P. A., E. A. ) sa k predmetnému skutku nevedeli vyjadriť, niektorí zo svedkov totiž poškodenú vôbec nepoznali, resp. si ju nepamätali. Ostatní svedkovia (B. I., B. B. ), ktorí sa stretávali, resp. poznali obžalovaného aj poškodenú o predmetnom skutku nemali žiadnu vedomosť. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by sa obžalovaný vo vzťahu k poškodenej správal spôsobom napĺňajúcim skutkovú podstatu trestného činu, nemali žiadnu vedomosť o fyzických a

verbálnych útokoch zo strany obžalovaného na poškodenú, ani o žiadnych zraneniach, obmedzeniach, či zákazoch. Z výpovede svedka M. I., ktorý sa s obžalovaným a poškodenou stretával denne v práci a blízko pri nich aj býval, naopak vyplynulo, že sa obžalovaný k poškodenej správal milo a láskavo, v ich vzťahu sa nedialo nič zvláštne. Obaja boli aj na vianočnom večierku a boli veselí a správali sa úplne normálne. Na poškodenej svedok nikdy nevidel žiadne zranenia, ani modriny. Svedok mal pocit, že to bola práve poškodená, ktorá si vymýšľala drobné klamstvá a mala potrebu manipulovať s ľuďmi. Keď bol obžalovaný vo väzbe, tak sa svedka poškodená dokonca spýtala, či by jej nepomohol vybrať peniaze z účtu obžalovaného. Svedkovi R. K. zase obžalovaný hovoril, že jeho vzťah s poškodenou bol zo začiatku dobrý, ale časom sa zhoršoval. Poškodená začala byť agresívna a obžalovanému mizli peniaze. Svedkyňa G. F., ktorá strávila s obžalovaným a poškodenou istý čas v Nórsku, vypovedala iba o tom, že obžalovaný bol síce nervózny, ale to na svoju dcéru Z., k poškodenej sa ale správal slušne. Až neskôr po jej odchode na Slovensko svedkyni písala poškodená e-mail, že ju obžalovaný bije, ale svedkyňa už nevie, čo bolo presne v tom maily. Svedkyňa I. F. zase vypovedala o svojich problémoch s obžalovaným, ktoré mali v rámci svojho manželstva. O správaní obžalovaného mala informácie od poškodenej až v januári 2010, teda v čase, keď už bol obžalovaný vzatý do väzby.

V predmetnej veci bolo teda vypočutých viacero svedkov, ale žiaden zo svedkov nebol svedkom žiadneho fyzického, či psychického násilia, o údajnom týraní svedkovia nemajú žiadnu vedomosť, resp. vedomosť majú iba sprostredkovane od poškodenej. Možno teda uzavrieť, že výpoveďami uvedených svedkov obžalovaný nie je usvedčovaný zo žiadnej trestnej činnosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj na závery psychologického posudku vzťahujúceho sa k osobe poškodenej, v rámci ktorého bolo zistené, že sa u poškodenej zistila potreba javiť sa v lepšom svetle, čo znamená, že nemá tendenciu skresľovať, zahmlievať a zatajovať zásadné a podstatné skutočnosti a udalosti, ale niektoré detaily mohla prispôsobiť vo svoj prospech, je možné konštatovať, že dôkazná situácia neumožňuje súdu dospieť k záveru o vine obžalovaného za stíhaný skutok.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo iba to, že obžalovaný a poškodená hodnotia vzájomné spolužitie v období, ktoré je uvedené v obžalobe odlišne. Z dokazovania tiež vyplynulo, že počas spolužitia obžalovaného a poškodenej v Nórsku, poškodená s obžalovaným chodievali spolu do práce, mali po práci aj spoločný program, napríklad chodievali k moru, pred odchodom boli spolu aj na vianočnom večierku a tiež boli spolu na návšteve na Slovensku. Tiež bolo preukázané, že poškodená nebola spokojná vo vzťahu s obžalovaným, a že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam či konfliktom, ktoré v menšom či väčšom rozsahu pretrvávali už od začiatku ich vzťahu. Súd tu však poukazuje na to, že obžalovaný ani poškodená neboli nútení bývať v spoločnej domácnosti, ich rozhodnutie zdieľať spoločnú domácnosť bolo slobodné, pričom poškodená vzťah s obžalovaný mohla ukončiť už počas ich návštevy na Slovensku tým, že by sa s obžalovaným nevrátila do Nórska.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v rámci dokazovania boli produkované dôkazy, ktoré nevyvracajú obhajobné tvrdenia obžalovaného a zároveň vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania súd dospel zároveň k záveru, že v procese dokazovania bolo identifikovaných aj niekoľko rozporov a nejednotností ohľadne popisu skutku, ktorý sa podľa obžaloby mal stať od júna 2009 v rôznych časových intervaloch do 13.12.2009. Aj tieto svojou početnosťou a závažnosťou generujú existenciu rozumnej a procesne dôvodnej pochybnosti o vine obžalovaného za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je procesná zásada „in dubio pro reo“, keď pochybnosti musia byť na prospech obžalovanému. V danom prípade naozaj zostali veľmi významné pochybnosti o tom, či sa žalovaný skutok vôbec stal. Bolo potrebné bez najmenších pochybností preukázať, či sa žalovaný skutok naozaj stal, a že sa ho obžalovaný aj skutočne dopustil. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného vždy musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba a nie obžalovaný. Obžaloba musí dokázať vinu obžalovaného a nie obžalovaný svoju nevinu. Nutným dôsledkom tohto pravidla je, že pochybnosť prospieva obžalovanému (vyššie spomínaná zásada in dubio pro reo).

Súd nemá pochybnosti o tom, že sú v danom prípade splnené podmienky k použitiu procesnej zásady „in dubio pro reo“, keďže boli vykonané všetky dostupné dôkazy a súd ich vecne zhodnotil v zmysle . Súd je toho názoru, že v prípade obžalovaného P. F. obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez najmenších pochybností dokázali, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa skutočne stal, a preto ho podľa spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.