Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, IČO: 30 804 191, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO : 47 239 441 proti žalovanej: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, G., št. prísl. SR právne zastúpená advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátska kancelária so sídlom Lachova 32, Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5562,59 eur spolu s 5,75% úrokom z omeškania zo sumy 2024,51 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, s 5,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 206,95 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1417,31 eur od 29.05.2015 do zaplatenia, s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1366,00 eur od 15.10.2016 do zaplatenia a s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 547,82 eur od 29.06.2017 do zaplatenia všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2013 domáhal voči S. S., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX právnej predchodkyni žalovanej zaplatenia 2 231,46 eur istiny s príslušenstvom, po pripustení konečnej zmeny petitu uznesením sp. zn. -323 zo dňa 08.04.2019 sumy 5562,59 eur spolu s 5,75% úrokom z omeškania zo sumy 2024,51 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, s 5,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 206,95 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1417,31 eur od 29.05.2015 do zaplatenia, s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1366,00 eur od 15.10.2016 do zaplatenia a s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 547,82 eur od 29.06.2017 do zaplatenia a trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca žalobu skutkovo a právne zdôvodnil tým, že žalobca je poskytovateľ sociálnej služby podľa zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb o sociálnych službách účinného od 01.01.2009. Do dňa 31.12.2008 pôsobil žalobca v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy o sociálnej pomoci ako Domov dôchodcov Rača. Pôvodne žalovaná S. S., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX bola prijatá do Domova dôchodcov Rača na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti zn. O.-XXX/XX zo dňa 14.12.1988 podľa v tom čase platného o sociálnej pomoci. Dňa 30.10.2008 bol schválený zákon o sociálnych službách, ktorý menil právny stav v oblasti poskytovania sociálnych služieb s účinnosťou od 01.01.2009, novým prvkom zavedeným zákonom o sociálnych službách bola

podmienka poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov spočívajúca v tom, že fyzická osoba mohla byť prijatá do zariadenia, ak dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV, podľa prílohy č.3 zákona o sociálnych službách, stupnica v rozmedzí I.- VI., § 35 ods. 1 písmena a/zákona o sociálnych službách. V rámci prechodných ustanovení zákona o sociálnych službách sa pamätalo aj na osoby ktorým sa poskytovala sociálna služba v čase nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnych službách, ktorí boli v zariadení pre seniorov (domov dôchodcov) na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti vydaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy/ prípad pôvodnej žalobkyne/. Z dôvodu ochrany nadobudnutých práv týchto osôb zákonodarca v § 106 ods. 8 zákona o sociálnych službách zakotvil povinnosť poskytovateľa sociálnej služby začať z vlastnej iniciatívy konanie vo veci odkázanosti takejto fyzickej osoby a zároveň zákonodarca v § 106 ods. 6 zákona o sociálnych službách upravil, že aj keď táto osoba nie je odkázaná na starostlivosť v zariadení pre seniorov na základe právoplatného rozhodnutia (nedosahuje stupeň odkázanosti IV.-VI.), je poskytovateľ sociálnej služby povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 01.01.2009. Sociálna služba sa poskytuje výlučne na základe zmluvy podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Rozhodnutím o odkázanosti číslo S. Q. XXXXX/XXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2010, právoplatným dňa 16.12.2010, bol zdravotný stav pôvodne žalovanej posúdený ako II. stupeň odkázanosti. Hoci zdravotný stav S. S. bol nedostačujúci pre poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods.1 písm. a/ zákona o sociálnej pomoci tým, že pôvodne žalovaná S. S. bola prijatá do zariadenia na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona o sociálnej pomoci, splnila predpoklad pre aplikáciu § 106 ods. 6 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je poskytovateľ sociálnej služby povinný tejto fyzickej osobe najďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Zákonodarca stanovil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti bol žalobca povinný s pôvodne žalovanou uzatvoriť zmluvu ( § 106 ods. 7 druhá veta ), keďže zmluva je jediným možným titulom pre poskytovanie sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách. Strany sporu neuzatvorili zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, hoci žalobca opakovane predložil pôvodne žalovanej S. S.H. písomný návrh zmluvy v snahe upraviť faktický stav v súlade s právnymi predpismi, ktorý však táto do podania žaloby na súd túto neakceptovala, uzatvorenie zmluvy odmietala, čo možno kvalifikovať ako prijímanie sociálnej služby od 16.12.2010 za získanie prospechu, služby bez právneho dôvodu, bez zmluvy /§74 ods. 1 Zák. o sociálnych službách/. Pôvodne žalovaná S. S. do podania žaloby na súd uhrádzala žalobcovi mesačne úhradu vo výške, ktorú platila pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, kedy bola v zariadení na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi úhradou, ktorú predpokladajú cenové predpisy pri poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách v totožných prípadoch ako je prípad pôvodne žalovanej a skutočne ňou platenými sumami. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia zmluvou podľa v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov / ďalej len „EON“/. Všeobecne záväzným nariadením / ďalej len „VZN“/ v zmysle (ďalej len „“) v znení VZN BSK č. 35/2010, č. 39/2010 a č. 43/2011. č.39/2010 nadobudlo účinnosť dňa 30.12.2010, pričom mesačná úhrada pripadajúca na S. S.H. podľa tohto mala byť 257, 56 eur. č.43/2011 nadobudlo účinnosť dňa 06.08.2011, pričom mesačná úhrada pripadajúca na S. S. podľa tohto mala byť 204,90 eur. Porovnaním skutočných mesačných platieb pôvodne žalovanej S. S. za žalobcom poskytovanú sociálnu službu s úhradou, ktorú by mala hradiť v zmysle zmluvy došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu pôvodne žalovanej S. S. v období od 16.12.2010 do 30.4.2013 vo výške 2231,46 eur. Žalobca ďalej uviedol, že skutočné náklady t. j. EON, ktoré má žalobca s pôvodne žalovanou S. S. sú reálne vyššie, konkrétne v roku 2011 dosahovali výšku 574, 94 eur mesačne a v roku 2012 sumu 531, 83 eur mesačne.

3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. - 66 zo dňa 19.06.2013, proti ktorému pôvodne žalovaná S. S.H. podala včas odpor s odôvodnením.

4. Pôvodne žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že využíva služby na základe právoplatného a účinného rozhodnutia zn. O.-XXX/XX zo dňa 14.12.1988 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov, ktoré je vykonateľné odo dňa 15.12.1998. Na základe tohto

rozhodnutia má právo na užívanie konkrétne špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej domovu- penziónu zriadeného na poskytovanie bývania, na čas neurčitý, pričom od účinnosti zákona o sociálnych službách sa na takéto užívanie vzťahuje v spojení s písmena b / Rozhodnutie o odkázanosti S. Q. XXXXX /. - XXXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2010 považuje za nulitný správny akt , nakoľko ho vydal orgán nepríslušný konať vo veci, ex offo podľa , v spojení s citovaného zákona. V sume úhrady za sociálnu službu, ktorú určil poskytovateľ nie je vyčíslená úhrada za stravovanie a v spojení s citovaného zákona poskytovateľ takto neuvádza výsledok skúmania podľa alebo 8 cit. zákona. Verejný poskytovateľ zriadený územnou samosprávou nie je oprávnený vymáhať cestou súdu rozdiel medzi zaplatenou úhradou a stanovenou úhradou bez predchádzajúceho postupu v stanovenom v zákone, podľa a nasl. cit. zák., v spojení s prechodnými ustanoveniami účinnými od 1. marca 2012 a . Rozdiel medzi uskutočnenými platbami a požadovanou sumou úhrady nie je záväzkom podľa občianskeho práva a preto neprichádza do úvahy ustanovenie . Podľa pôvodne žalovanej žalobca vykazuje ekonomicky oprávnené náklady v rozpore s ustanovením cit. zák. bez členenia podľa druhu činnosti na základe , a cit. zákona. Finančné údaje sú priemernou hodnotou ekonomicky oprávnených nákladov všetkých činností poskytovaných v rámci sociálnych služieb poskytovaných vo všetkých druhov sociálnych zariadení žalobcu. Pôvodne žalovaná má za to, že využíva iba službu podľa a to iba ubytovanie, dopláca na náklady činnosti poskytovateľa podľa a podľa cit. zákona. Žiadala, aby žalobca predložil ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 a 2012 za poskytovanú službu v Zariadení pre seniorov, Pri vinohradoch 267, Bratislava a to podľa členenia na službu podľa a službu podľa písmena b/ a s vyčíslením zložiek v štruktúre a rozsahu podľa až 18 citovaného zákona. Predloženie nákladov na prevádzku dvoch budov slúžiacich ZPS - na adrese Pri vinohradoch 267, za roky 2001 a 2012 podľa cit. zák. S účinnosťou zákona o sociálnych službách neboli zrušené predchádzajúce rozhodnutia o poskytovaní sociálnej starostlivosti vydané príslušným orgánom účinným pred 31.12.2008. Žiadne ustanovenie sa nevzťahuje na podmienky ktoré žalobca uvádza v podanom návrhu. Zákon neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu prijímateľovi, ktorému sa poskytovala sociálna starostlivosť a už vôbec neukladá povinnosť prijať ofertu predloženú žalobcom ako poskytovateľom. Zákon neobsahuje ani žiadnu sankciu za neuzavretie zmluvy alebo dôvod na neposkytnutie služby už poskytovanej pred účinnosťou zákona. Návrh zmluvy predložený žalobcom považuje v rozpore so zákonom.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.09.2013 k dôvodom uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pôvodne žalovaná spochybňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdením, že hoci neuzatvorila zmluvu podľa § 74 zákona o sociálnych službách prijíma sociálne služby na základe platného právneho titulu, ktorým je rozhodnutie o umiestnení vydané podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Ďalej namietala, že rozhodnutie o odkázanosti ako predpoklad uzatvorenia zmluvy podľa § 74 zákona o sociálnych službách je nezákonné a tiež, že žalobca nebol oprávnený podať žalobu na súd, ale mal využiť postup podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách. Zo zákona o sociálnych službách jednoznačne vyplýva, že jediným právnym titulom pre poskytovanie sociálnej služby s účinnosťou od 01.01.2009 je zmluva podľa § 74 zákona o sociálnych službách. Výnimku obsahujú prechodné ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré na prechodné obdobie umožňujú poskytovanie sociálnej služby podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda na základe rozhodnutia o umiestnení, podľa § 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách . Poskytovateľ sociálnej služby je povinný fyzickej osobe, ktorej poskytoval do 31. decembra 2008 starostlivosť, ktorá nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného od 01.01.2009, naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 01.01.2009. Sociálna služba sa podľa nového zákona o sociálnych službách poskytuje na základe zmluvy, kým starostlivosť podľa starého zákona o sociálnej pomoci za poskytovala na základe rozhodnutia. Podľa § 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách , sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. 12. 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. 12. 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01. 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Poskytovanie sociálnej služby bez zmluvy podľa zákona o sociálnych službách je časovo obmedzené do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, po ktorom jediným titulom pre poskytovanie sociálnej služby zmluva. Pôvodne žalovaná neuzatvorila so žalobcom zmluvu podľa zákona o sociálnych službách v zmysle § 74 citovaného zákona, nemá záujem o ukončenie prijímania sociálnej služby,

chce zotrvať naďalej v Domove sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača teda u žalobcu. Vzhľadom na okolnosť, že jej návrat do rodinného prostredia môže byť veľmi zložitý, prípadne nemusí byť vôbec možný, žalobca nepovažoval jednostranné ukončenie poskytovania sociálnych služieb za riešenie vzniknutej situácie. Pôvodne žalovaná platí mesačnú úhradu v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 zo 17. 6. 2009 v znení neskorších predpisov ), ktorá je záväzná pre výšku úhrady podľa zmluvy podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Z právneho hľadiska jej zanikol právny titul na prijímanie sociálnej služby, avšak naďalej prijímala túto sociálnu službu, žalobca si preto uplatňuje rozdiel medzi zaplatenými úhradami a výškou úhrad v znení neskorších predpisov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Novou podmienkou poskytovania sociálnej služby od 01.01.2009 je odkázanosť určitého stupňa. V dôsledku fikcie odkázanosti sú chránené osoby, ktorým sa poskytovala starostlivosť už pred 01.01.2009, medzi takéto osoby patrí aj pôvodne žalovaná. Rozhodnutie o odkázanosti považoval žalobca za zákonné, Hlavné mesto SR Bratislava bol príslušným orgánom verejnej moci pre konanie odkázanosti podľa § 106 ods. 8 zákona o sociálnych službách ( podľa § 80 ods. c) bod 1 zák. o sociálnych službách je obec správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov). Ustanovenie § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách sa týka situácie ak by prijímateľovi sociálnej služby po zaplatení úhrady zostalo menej ako zákonom stanovené minimum, v tomto prípade 20 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. Pôvodne žalovaná v podanom odpore splnenie tohto predpokladu ani netvrdí. Pôvodne žalovaná neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, pričom § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách poskytuje ochranu úhradám, ktoré sú prijímatelia sociálnej služby povinní platiť na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom sociálnej služby. Mária Majerčíková ako pôvodne žalovaná prijímala sociálnu službu od 16.12.2010 bez právneho titulu, lebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách stratil predchádzajúci právny titul na prijímanie sociálnej služby, keďže podľa zákona o sociálnych službách sa sociálna služba poskytuje na základe zmluvy, ktorú zákon o sociálnych službách predpokladá uzatvoriť práve po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odkázanosti s tým, že žalovaná zmluvu môže uzatvoriť a žalobca musí uzatvoriť. Žalobca jej predložil návrh zmluvy v júli 2011, v marci 2013, avšak bez výsledku. Podľa žalobcu je odôvodnené posúdiť jeho nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je upravený osobitne v zákone o sociálnych službách a preto je odôvodnená aplikácia ustanovenia § 451 nasl. O.z. ( R NS ČR z 29.03.2001 sp.zn. ). K predloženiu ekonomicky oprávnených nákladov podľa stanovených kritérií žalovanej, žalobca uviedol, že vypočítava ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách za každý druh poskytovanej sociálnej služby, osobitne za sociálne služby poskytované v zariadení pre seniorov a osobitne za sociálne služby poskytované v domove sociálnych služieb, pričom žalobca si neuplatňuje v tomto spore nárok na plnenie zo zmluvy, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Podaním došlým súdu dňa 01.06.2015 žiadal žalobca pripustiť rozšírenie žaloby, ktorým túto žiadal rozšíriť na zaplatenie sumy 3648,77 eur s prísl. za obdobie ubytovania pôvodne žalovanej S. S. od 01.05.2013 do 31.12.2014. Rozšírenie žaloby súd pripustil uznesením č.k. -151 zo dňa 28.09.2015.

7. Podaním došlým súdu dňa 30.12.2016 žiadal žalobca pripustiť rozšírenie žaloby, ktorým túto žiadal rozšíriť na zaplatenie sumy 5014,77 eur s prísl. za obdobie ubytovania pôvodne žalovanej S. S. od 01.01.2015 do 31.08.2016. Rozšírenie žaloby súd pripustil uznesením č.k. -175 zo dňa 11.01.2017.

8. Posledným podaním došlým súdu dňa 04.04.2019 žiadal žalobca pripustiť rozšírenie žaloby, ktorým túto žiadal rozšíriť na zaplatenie sumy konečných 5562,59 eur s prísl. za obdobie ubytovania pôvodne žalovanej S. S. od 01.09.2016 do 15.03.2017 (deň úmrtia S. S./. Rozšírenie žaloby súd pripustil uznesením č.k. -323 zo dňa 08.04.2019.

9. Podaním došlým súdu dňa 17.03.2017 oznámil žalobca súdu úmrtie pôvodne žalovanej S. S. preto súd konanie uznesením č.k. -186 zo dňa 16.05.2017 prerušil do skončenie dedičského konania po pôvodne žalovanej a následne v konaní pokračoval uznesením č.k. -323 zo dňa 08.04.2019 s dedičom-žalovanou, na ktorú zodpovednosť prešla smrťou poručiteľky.

10. Žalovaná ako právny nástupca S. S. vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.07.2018 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, namietala existenciu protiprávnosti získania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že poručiteľka mala v zmysle ustanovenia o sociálnych službách právo prijímať sociálnu službu po právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti napriek tomu, že odmietla so žalobcom uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb. Žalovaná uviedla, že právny režim zákona o sociálnych službách sa uplatní až vtedy, ak sa uzatvorí zmluva pričom poručiteľka nemala povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Žalovaná spochybnila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko tento spravuje výhradne rozpočtové prostriedky poskytnuté z rozpočtu zriaďovateľa a to Bratislavský samosprávny kraj avšak toto právo sa netýka príjmu z úhrad za poskytovanie sociálnej služby na podklade a zákona o sociálnych službách. Ďalej namietala nešpecifikované vyčíslenie a teda výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, namietala nedodržanie objektívneho a subjektívneho limitu úhrad podľa zákona o sociálnych službách ale aj podľa ustanovenia č. 31/2009 v z.n.p. Podľa jej názoru žalobca predložením osobných kariet z jeho systému obsahujúce údaj o úhradách nepredstavuje dôkaz o úhradách. Žalovaná v neposlednom rade uviedla, že výška úhrad za poskytovanie sociálnych služieb na území Hlavného mesta SR Bratislavy by sa mala spravovať všeobecne záväzným nariadením mesta a nie Bratislavského samosprávneho kraja.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.09.2018 sa podrobne vyjadril k námietkam žalovanej s odkazom na svoje vyjadrenie k odporu. Poručiteľka zmluvu o poskytovaní sociálnej služby neuzatvorila, a teda po právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti č. MAGS OSV 53882/2010-325396/1385 zo dňa 25.10.2010, právoplatné dňa 16.12.2010 (príloha č. 4 návrhu na vydanie platobného rozkazu), nemala právny titul na prijímanie sociálnej služby, čo je predpokladom na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K tvrdenému nepredloženiu vyčíslenia jednotlivých súm úhrady za sociálnu službu poukázal na skutočnosť, že výška úhrady za sociálnu službu nie je vecou dohody zmluvných strán, ale vzorec jej výpočtu je kogentne upravený zákonom o sociálnych službách a 31/2009 v z.n.p. (resp. vždy v aktuálnom znení). Žalobca predložil návrhy zmlúv č. 14/2013/P, 75/2010/P, Dodatok č. 1/2011/P, Dodatok č. 2/2011/P (ktoré boli predložené aj poručiteľke), v ktorých je obsiahnutý vždy konkrétny výpočet úhrady za sociálnu službu prijímanú poručiteľkou počas jednotlivých období (prílohy č. 5 a 6 návrhu na vydanie platobného rozkazu). Žalobca tiež predložil č. 31/2009, 39/2010, 43/2011, ktoré obsahujú kogentný vzorec výpočtu, podľa ktorého žalobca po dosadení údajov poručiteľky postupoval (tieto údaje ako rozloha a pod. sú podrobne uvedené v návrhoch zmlúv). Súčasne poukázal na novelu 06/2014, ktorá zmenila koeficient výpočtu mesačnej sumy úhrady za sociálnu službu z 30-násobku dennej sadzby na 31nasobok dennej sadzby (ustanovenie 31/2009 v znení 06/2014). Práve táto novela odôvodňuje zmenu vo výške požadovanej úhrady v júli 2014 z 204,90 EUR na 205,73 EUR. Vyššie uvedené č. 31/2009 v znení č. 06/2014 platí až do dnes. Pri určovaní výšky rešpektoval zákonné ustanovenia zákona o sociálnych službách účinných jednak k 31.12.2013 a od 01.01.2014 a poručiteľke by tak po zaplatení úhrad zostala z jej príjmu suma najmenej 20 % a potom 25 % sumy životného minima a po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. K tvrdenému nedodržaniu objektívneho limitu úhrady za sociálnu službu podľa ustanovenia zákona o sociálnych službách poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu a súdu druhej inštancie v obdobných veciach, ktoré túto otázku preskúmavali. K tvrdenému nedodržaniu limitu úhrady za sociálnu službu podľa ustanovenia č. 31/2009 v z.n.p. žalovanou uviedol, poukázal na znenie zákona o sociálnych službách (ustanovenie zákona o sociálnych službách) a č. 31/2009, podľa ktorých ubytovanie pozostáva z 3 zložiek, novela č. 43/2011 limitovala iba jednu zo zložiek úhrady na 170 EUR mesačne, a preto je v súlade so prirátavaná k sume 170 EUR sadzba 10 EUR/mesačne za spoločné priestory a sadzba 0,07 EUR/ denne ako réžia vecných plnení spojených s ubytovaním. K tomu sa pripočítava zvýšenie, resp. zníženie úhrady podľa a . K namietanému nepreukázaniu úhrad právnej predchodkyni žalovanej žalobca uviedol, že poručiteľka počas súdneho konania nespochybnila (nepoprela) výšku skutočných úhrad, ktoré vo svojich evidenciách vedie žalobca a ktoré aj predložil do súdneho konania. K namietanej absencii aktívnej legitimácii žalobcu žalobca zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odporu a súčasne opätovne poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu a súdu druhej inštancie v obdobných veciach, ktoré sa s touto otázkou už vysporiadali. Ku konkurencii a VZN hm. BA uviedol, že zriaďovateľom žalobcu je BSK (Bratislavský samosprávny kraj) a z ustanovenia zákona o

sociálnych službách vyplýva, že výška úhrady za sociálnu službu bude určená práve v súlade s VZN zriaďovateľa.

12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.10.2018 v podstate zotrvala na námietkach v predchádzajúcom vyjadrení v tom, že namietala, že poručiteľka bola v postavení prijímateľa s ochranou už nadobudnutých práv v súlade s ust. § 106 ods. 5, 6, a 7 Zákona o sociálnych službách účinný od 01.09.2009, žalobu považovala za neodôvodnenú a nepreukázanú v časti vyčísleného a uplatneného nároku, namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a namietala aj príslušenstvo k pohľadávke uplatnenej žalobcom. V neposlednom rade poukázala na skutočnosť, že poručiteľka požívala ochranu aj ako spotrebiteľ nakoľko sa v prejednávanej veci jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Predložila svoj výpočet úhrad, ktoré bola povinná poručiteľka uhradiť žalobcovi.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zriaďovacia listina č.:012/2009 rozpočtovej organizácie BSK Domov soc. služieb a zariadenie pre seniorov Rača z 22.6.2019, rozhodnutie žalobcu zo 14.12.1998 pod č.j. : O.- XXXXX, rozhodnutie Hlavného mesta SR z 25.10.2010 pod č. S. Q. XXXXX/XXXX-XXXXXX/XXXX, list žalobcu z 11.7.2011, zmluva č. 75/2010/P o poskytovaní sociálnej služby, dodatok č. 1/2011/P k zmluve č. 75/2010/P o poskytovaní soc. služby, dodatok č. 2 k tejto zmluve, výzva žalobcu na uzatvorenie zmluvy a vysporiadaní rozdielu o úhradách zo dňa 5.3.2013 spolu s doručenkou ako dôkazom o jej doručení, zmluva č. 14/2013/P o poskytovaní soc. služby, návrh na mimosúdne riešenie sporov z 28.3.2013 a podací hárok slovenskej pošty ako dôkaz o jej doručovaní, Všeobecné záväzné nariadenie BSK č.31/2009 z 17.6.2009, č.39/2010 z 15.12.2010, č.42/2011 z 24.6.2011 a k nemu prislúchajúce žiadosť o oznámenie údajov z 15.2.2013, žiadosť BSK zo dňa 25.4.2013, protokol o vyhlásení Všeobecného záväzného nariadenia č. 43/2011, osobná karta právnej predchodkyne žalovanej, platobný rozkaz č. sp. zn zo dňa 19.6.2013, odpor voči PR zo dňa 14.8.2013, vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 24.9.2013, EON žalobcu zo dňa 8.2.2012 čl, vyjadrenie právnej predchodkyne žalovanej čl. 96, písomné podanie žalobcu čl. 140, osobná karta právnej predchodkyne za r. 2013 a 2014, písomné podanie žalobcu z 29.12.2016 čl. 168, osobná karta za r. 2015 a 2016, výzva na zaplatenie zo dňa 3.10.2016, oznámenie o úmrtí poručiteľky žalovanej, dedičské rozhodnutie -54, D not. 28/2017, vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.7.2018 s prílohou na čl. 209 a návrhom novej zmluvy, písomné podanie žalobcu z 3.9.2018, stanovisko Min. práce soc. vecí a rodiny SR odbor sociálnych služieb z 3.5.2011 čl. 252, Všeob. záväzné z 20.6.2014, list Ministerstva práce a soc. vecí a rodiny SR z 26.2.2014 čl. 272, vyjadrenie zo 14.1.2015, písomné podanie žalovanej zo dňa 2.10.2018 čl. 276, písomné podanie žalobcu zo 29.6.2017 čl. 310, osobná kart poručiteľky za r. 2016, písomné podanie žalobcu z 16.4.2019 spolu s prílohami, záverečná reč žalovanej a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

14. Podľa prechodných ustanovení účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať stanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti , ale súd konal podľa ustanovení , nakoľko z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy. Súd po právnej stránke posúdil vec takto:

17. Podľa Zák. č. 448 / 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

18. Podľa § 2 ods.1 cit. zák., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

19. Podľa § 2 ods.1 cit. zák., nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života, c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1) (ďalej len "dôchodkový vek"), e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.

20. Podľa § 2 ods.3 cit. zák., zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

21. Podľa § 2 ods.4 cit. zák., krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou.

22. Podľa § 2 ods.5 cit. zák., sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

23. Podľa § 3 ods.2 písm. a /cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 3 ods.3 cit. zák., poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ sociálnej služby") a iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby").

25. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., obslužné činnosti sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

26. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., ubytovanie podľa odseku 1 je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania.

27. Podľa prechodných a záverečných ustanovení Zák .č. sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, fyzická osoba, ktorej sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2011.

28. Podľa § 106 ods.7 cit. zák , sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.

29. Podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zariadenia možno účelne a vhodne zlučovať.

30. Podľa sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti podľa uvedených v osobitnej zmluve podľa .

31. Podľa prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa .

32. Podľa verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa a príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa .

33. Podľa v znení účinnom do 30.12.2013 po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

34. Podľa v znení účinnom od 1.1.2014 po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

35. Podľa v znení účinnom do 30.12.2013 poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.

36. Podľa v znení účinnom od 1.1.2014 poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy.

37. Podľa v znení účinnom do 30.12.2013 ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu podľa , poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

38. Podľa v znení účinnom od 1.1.2014 ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie sumy úhrady a platenie úhrady za sociálnu službu, poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

39. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

40. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

41. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna premlčacia doba).

42. Podľa sa takéto právo premlčí za tri roky (objektívna premlčacia doba).

43. Pôvodne žalovaná S. S.Á. počas konania dňa 15.03.2017 zomrela a na základe dedičského rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. -54, D not. 28/2017 vstúpila do konania ako jediná dedička žalovaná, ktorá vzniesla námietku premlčania v zmysle za dobu od 16.12.2010 do 03.06.201 bez bližšieho odôvodnenia, namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a svoju pasívnu legitimáciu v spore a aj neexistujúci právny základ vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane ako dedičky po pôvodne žalovanej S. S.Č. a v neposlednom rade aj jeho výšku.

44. Súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

45. Z rozhodnutia zn. č. O.-XXX/XX zo dňa 14.12.1998 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov súd zistil že na základe tohto rozhodnutia mala pôvodne žalovaná právo na užívanie konkrétne špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej Domovu dôchodcov Rača - časť domov - penzión pre dôchodcov K. I. XXX, G. - byt číslo XXX, na čas neurčitý.

46. Z rozhodnutia o odkázanosti S. Q. XXXXX/XXXX-XXXXXX/XXXX, list žalobcu z 11.7.2011 (právoplatné od 16.12.2010) súd zistil, že pôvodne žalovaná sa podľa a prílohy číslo 3, číslo 4 s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby II. stupňa na základe dosiahnutia 85 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 2-4 hod./deň a 60-120 hod/mesiac považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

47. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky v liste zo dňa 26.02.2014 (na žiadosť žalobcu o písomné stanovisko ohľadne zariadenia Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača) uviedlo, že Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača Bratislava so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, predstavuje jeden právny subjekt, ktorý poskytuje dva druhy sociálnych služieb a to: a/ domov sociálnych služieb a b/ zariadenie pre seniorov, oba celoročnou pobytovou formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na troch miestach v Bratislave, ktorými sú: - Podbrezovská ulica č. 28, Pri vinohradoch č. 267 a Strelkova č. 32. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to - domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 32 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to - domov sociálnych služieb. Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom sociálnej služby v rôznych budovách neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa, resp. samostatné zariadenie. Vyššie uvedené skutočnosti boli overené na základe rozhodnutia a zápisu z registra z príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky zverejňuje Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, potrebné údaje spracováva z podkladov zaslaných z vyšších územných celkov, ktoré majú spôsobilosť viesť register a vykonávať zmeny v registri vo svojom územnom obvode. Cieľom

zverejnenia registra je poskytnúť informácie pre záujemcov o sociálnu službu pri výbere poskytovateľa sociálnej služby, ako aj informácie pre odbornú a laickú verejnosť o poskytovaných sociálnych službách.

48. Z registračnej karty Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 21.07.2010 súd zistil, že právnická osoba Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, reg.č. 79/2009/1-soc, IČO: 308 041 91, je rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, Bratislava. Právnická osoba poskytuje druh sociálnej služby, Zariadenie pre seniorov - kapacita 205 miest, Domov sociálnych služieb - kapacita 84 miest v zmysle o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, s uvedenou cieľovou skupinou, vecným rozsahom poskytovanej sociálnej služby, formou poskytovanej sociálnej služby - celoročná pobytová. Miesto a adresa poskytovania sociálnej služby, Zariadenie pre seniorov -Podbrezovská 28, Bratislava, Pri vinohradoch 267, Bratislava. Domov sociálnych služieb -Podbrezovská 28, Bratislava, Strelková 32, Bratislava, čas poskytovania sociálnej služby - neurčitý čas. Dátum registrácie od 18.08.2009.

49. Z listu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odbor sociálnych vecí v Bratislave zo dňa 14.01.2015 súd zistil, že DSS a ZPS Rača poskytuje sociálne služby podľa o sociálnych službách v znení neskorších predpisov a podľa Registračnej karty platnej k 31.12.2014 poskytuje druhy sociálnej služby: domov sociálnych služieb / / a zariadenie pre seniorov / /. DSS a ZPS Rača prevádzkuje jedno zariadenie pre seniorov a tento druh sociálnej služby poskytuje podľa Registračnej karty na dvoch miestach poskytovania sociálnej služby, Podbrezovská 28, Bratislava a Pri Vinohradoch 267, Bratislava. Zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária na základe schváleného rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť údajov v ňom uvedených. Na základe týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za príslušný rok podľa cit. zák. Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača predložil Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s a metodickými usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, o čom zaslal súdu ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 - 2013 DSS a ZPS Rača. Odbor sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja relevantné údaje použil na účely prepočtu finančných príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v zmysle .

50. Z osobnej karty S. S. za obdobie od 16.12.2010 do 31.12.2010 vo výške 12,92 eur a roky 2011 až 2013 súd zistil, že táto za obdobie od 01.01.2011 do 31.05.2013 platila úhradu za bývanie mesačne iba vo výške 137,43 eur a za uvedené obdobie rozdiel v požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie predstavuje 2499,29 eur.

51. Ekonomicky oprávnené náklady / EON / za Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača v roku 2011 dosahovali sumu 574,94 eur mesačne, v roku 2012 dosahovali sumu 531,83 eur mesačne, za rok 2013 sumu 533,67 eur mesačne, za rok 2014 vo výške 520,23 eur mesačne, za rok 2015 vo výške 573,70 eur mesačne a za rok 2016 vo výške 723,77 eur mesačne.

52. Podľa Zákona č. Z .z. o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2009, prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu za sociálnu službu určenú poskytovateľom sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74, v súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods.2 cit. zákona.

53. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy zk. č. o sociálnej pomoci bola priznávaná právomoc určovať výšku úhrady formou rozhodnutia ako jednostranného právneho aktu, nová právna úprava v upravuje poskytovanie sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa citovaného zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, bol však naďalej povinný právnej predchodkyni žalovanej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1.1.2009 podľa

prechodných a záverečných ustanovení . Zákon neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu prijímateľovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba a neobsahuje ani žiadnu sankciu za neuzavretie zmluvy.

54. Poskytovateľ sociálnej služby bol teda povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1.1.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu v zmysle cit. zák. Z rozhodnutia o odkázanosti S. Q. XXXXX/XXXX- XXXXXX/XXXX, list žalobcu z 11.7.2011 (právoplatné od 16.12.2010) súd zistil, že pôvodne žalovaná sa podľa a prílohy číslo 3, číslo 4 s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby II. stupňa na základe dosiahnutia 85 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 2-4 hod./deň a 60-120 hod/mesiac považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

55. Vykonaným dokazovaním mal súd preukazné, že v zmysle sú strany sporu (v čase podania žaloby) účastníkmi právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnych služieb, pričom žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby si svoju /P, následne s dodatkami č. 1/2011/P, č. 2/2011/P, č. 14/2013/P, ktorá uvedený návrh zmluvy a dodatky neakceptovala a tieto so žalobcom neuzavrela.

56. Pôvodne žalovaná platila mesačnú úhradu v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 zo 17.06.2009 v znení neskorších predpisov), ktorá je záväzná pre výšku úhrady podľa zmluvy podľa . Z právneho hľadiska jej potom zanikol právny titul na prijímanie sociálnej služby, avšak naďalej prijímala túto sociálnu službu, žalobca si preto uplatňuje rozdiel medzi zaplatenými úhradami a výškou úhrad podľa č.31/2009 v znení neskorších predpisov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

57. Žalobca nevyužil možnosť jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, a naďalej poskytoval žalovanej sociálnu službu a žalovaná platila úhradu vo výške 137,43 eur. Na strane žalobcu v dôsledku tejto situácie vznikol rozdiel medzi nákladmi na poskytovanie sociálnej služby a úhradami, ktoré za týmto účelom dostával od svojho zriaďovateľa a od prijímateľa sociálnej služby - žalovanej. Zároveň na strane žalovanej vznikol majetkový prospech, keď prijímala sociálnu službu v plnom rozsahu, ale zo svojho majetku platila za poskytovanie sociálnej služby menšiu sumu, než by bola výška úhrady za sociálnu službu vyplývajúca zo všeobecne záväzného nariadenia BSK č. 31/2009, pokrytie nákladov za poskytovanie sociálnej služby preto zostalo čiastočne na žalobcovi. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu.

58. Súd poukazuje na zmenu právnej úpravy poskytovania sociálnych služieb od 1. 1. 2009, podľa ktorej prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu poskytovateľovi sociálnej služby, ale výška úhrady sa určuje zmluvou a v súlade so všeobecne záväzným nariadením, zásadnou zmenou je to, že seniori už nedostávajú rozhodnutie o výške úhrady za poskytovanú sociálnu službu /jednostranný právny akt/ ako tomu bolo počas právnej úpravy podľa o sociálnej pomoci od ktorého sa odvodzovala povinnosť platiť úhradu. Pri zmluvnej úprave predmetu plnenia a úhrady za poskytovanie sociálnej služby boli zmluvné strany teda žalobca aj právna predchodkyňa žalovanej povinné dodržiavať , pričom poskytovateľ sociálnej služby nemá právo dojednať úhradu v inej výške ako je určená právnymi predpismi, podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja. Verejný poskytovateľ sociálnej služby teda určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenie úhrady zmluvou a v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.

59. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností na určenie úhrady za sociálnu službu, ktorú bola pôvodne žalovaná povinná platiť žalobcovi a to č.31/2009, ktoré bolo zmenené č.35/2010 zo dňa 23.07.2010 a č.39/2010 zo dňa 15.12.2010, pričom mesačná úhrada pripadajúca na pôvodne žalovanú mala byť 257,56 eur. Žalobca v tejto súvislosti predložil odporkyni Dodatok číslo 1/2011/P k zmluve č.75/2010/P/ o poskytovaní sociálnej služby, ktorý neuzatvorila. bolo ďalej zmenené č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011 pričom mesačná úhrada pripadajúca na pôvodne žalovanú mala byť 204,90 eur. Žalobca

v tejto súvislosti jej predložil Dodatok číslo 2/2011/P k zmluve č.75/2010/P/ o poskytovaní sociálnej služby, ktorý neuzatvorila. Keďže pôvodne žalovaná prijímala plnenie bez právneho dôvodu /zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a dodatkov k uvedenej zmluve, prijímala plnenie bez právneho dôvodu, bez uzatvorených dodatkov, titulom bezdôvodného obohatenia a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať podľa .

60. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby aj keď uzatvárajú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby nemajú právo dojednať inú sumu úhrady, táto je určená kogentne právnymi predpismi a to v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods.2cit.zák.

61. Pôvodne žalovaná neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby ani dodatky k zmluve z dôvodu, že mesačne poberá dôchodok vo výške 408,50 eur z ktorého platila žalobcovi úhradu za ubytovanie 137,43 eur a po zaplatení mesačných výdavkov napr. lieky, telefón, elektrinu a iné výdavky by nemala z čoho zaplatiť zvýšenú úradu za ubytovanie a taktiež namietala ekonomicky oprávnené náklady žalobcu.

62. Podľa § 72 ods.5 cit. zák., ekonomicky oprávnené náklady sú náklady poskytovateľa sociálnej služby na činnosti uvedené v §16 až §18 ktoré tvoria, mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania vo výške, ktorá zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu, poistné na sociálne poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, cestovné náhrady okrem cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách, energie, voda a komunikácie, materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov, dopravné, rutinná údržba a štandardná údržba okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov, nájomné za prenájom okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu, služby, bežné transfery, z toho len na vreckové, odstupné, odchodné, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku poskytovateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.

63. Poskytovateľ sociálnej služby vykonáva odborné činnosti, obslužné činnosti aj ďalšie činnosti, zabezpečuje vykonávanie týchto činností alebo utvára podmienky na jej vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. Medzi obslužné činnosti patrí aj ubytovanie podľa § 17 ods.1 cit. zák. Ubytovanie je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním v zmysle § 17 ods. 2 cit. zák. Žalobca poskytol pôvodne žalovanej ubytovanie v rozsahu jednej miestnosti, užívanie spoločných priestorov /chodba, schodište, spoločenská miestnosť/ a vecné plnenia spojené s ubytovaním /vykurovanie, dodávka teplej vody, osvetlenie a iné/. Poskytované ubytovanie sa preto nepovažuje za nájom bytu v zmysle Obč. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.

64. Žalobca poskytuje dva druhy sociálnych služieb - domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 2, je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to domov sociálnych služieb. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to zariadenie pre seniorov. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú zo zriaďovateľskej listiny a registračnej karty žalobcu. Aj keď žalobca ako jeden poskytovateľ poskytuje dva druhy sociálnej služby na rôznych miestach, neznamená to, že každé z uvedených miest je samostatným zariadením alebo poskytovateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 26.02.2014 ( č.l. 272), že pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach. Poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti však zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta (poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej služby zabezpečované v oboch budovách, ale sú spoločne zabezpečované z jednej z nich pre obe budovy, napríklad mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy, rôzne obslužné činnosti) a preto pri výpočte ekonomicky oprávnených

nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach (zariadenia) sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. Uvedené potvrdzuje aj list Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015, ktorý odkazuje na zriaďovaciu listinu a registračnú kartu, ktorá neobsahuje uvedené rozlíšenie, ustanovenie o založení dvoch zariadení pre seniorov v rámci žalobcu neznamená, že by zakladalo dva samostatné druhy sociálnej služby. Žalobca v oboch miestach zariadenia okrem ubytovania poskytuje odborné, obslužné a iné činnosti, napr. stravovanie prostredníctvom výdajne jedál, jedlo sa pripravuje v budove na ul. Podbrezovská 28 aj pre seniorov ubytovaných na ul. Pri vinohradoch 267, pričom je im vydávané v miestnosti na ul. Pri vinohradoch 267, ďalej upratovanie spoločných priestorov, v prípade záujmu pranie, žehlenie, záujmová činnosť. V budove na ul. Pri vinohradoch nie sú umiestnení len sebestační seniori, ale aj seniori s osobitnými potrebami ako uviedol žalobca napr. ku dňu 31.08.2014 boli v budovách na ul. Pri vinohradoch 267 ubytovaní seniori so stupňom odkázanosti od I. do maximálneho VI. stupňa odkázanosti, aj k 31.12.2011 bolo v budovách na ul. Pri vinohradoch 267 ubytované široké spektrum seniorov a preto uvedené rozlišovanie odporkyňou nie je opodstatnené.

65. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že ekonomicky oprávnené náklady podľa druhu sociálnej služby zariadenie pre seniorov za rok 2011 boli správne vyčíslené vo výške 525,59 eur, za rok 2012 vo výške 531,83 eur a za rok 2013 vo výške 533,67 eur, za rok 2014 vo výške 520,23 eur, za rok 2015 vo výške 573,70 eur a za rok 2016 vo výške 723,77 eur. Ekonomicky oprávnené náklady za príslušný kalendárny rok zasiela žalobca v mesiaci januári za predchádzajúci kalendárny rok Bratislavskému samosprávnemu kraju v Bratislave, Odboru sociálnych vecí. Z písomného vyjadrenia Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015 mal súd preukázané, že zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária na základe schváleného rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť údajov v ňom uvedených. Na základe týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za príslušný rok podľa cit. zák. Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača predložil Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s a metodickými usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval návrh pôvodne žalovanej a aj žalovanej na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na vyčíslenie správnosti ekonomicky oprávnených nákladov za nadbytočné a nehospodárne s ohľadom aj na to, že ekonomicky oprávnené náklady žalobcu napr. za rok 2012 boli 531,83 eur teda nižšie v porovnaní s inými zariadeniami pre seniorov v Banskobystrickom, Žilinskom a Košickom samosprávnom kraji v priemere 605,18 eur, / ide o všeobecnú informáciu prístupnú na internete/ pôvodne žalovaná si taktiež vybrala zariadenia pre seniorov, ktorých ekonomicky oprávnené náklady boli porovnateľné za uplatňované obdobie napr.: Domov pri kríži v Bratislave mal EON v roku 2011 vo výške 555 eur a žalobca mal vo výške 526 eur, v roku 2012 mal Domov pri kríži EON vo výške 505 eur a žalobca mal vo výške 532 eur, v roku 2013 mal Domov pri kríži EON vo výške 526 eur a žalobca mal vo výške 536 eur.

67. Súd mal za preukázané, že žalobca dodržal predmetný subjektívny limit úhrady za sociálnu službu v tom smere, že po zaplatení úhrady muselo pôvodne žalovanej zostať zákonom stanovené percento sumy životného minima podľa § 73 ods. 2 cit. zák. /subjektívny limit/ a výška úhrady nesmela byť vyššia ako ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 2 cit. zák. /objektívny limit/, obidva inštitúty predstavujú ochranu prijímateľa sociálnej služby pred neprimeranou výškou úhrady za sociálnu službu, / pričom súd uvádza, že pôvodne žalovaná neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a žalobca si uplatnil plnenie titulom bezdôvodného obohatenia/. I napriek uvedenej skutočnosti z listinných dôkazov (na č.l. 248) mal súd preukázané, že EON za rok 2011 predstavujú sumu 525,59 eur mesačne, za rok 2012 sumu 531,83 eur mesačne, za rok 2013 sumu 533,67 eur mesačne, za rok 2014 vo výške 520,23 eur, za rok 2015 vo výške 573,70 eur a za rok 2016 vo výške 723,77 eur, pričom úhradu ktorú požadoval žalobca od pôvodne žalovanej bola najviac 257,56 eur, v poslednom období 205,73 eur, teda v každom období bola suma úhrady za sociálnu službu, ktorú si uplatňuje žalobca nižšia ako EON, žalobca teda neprekračuje EON ako objektívny limit v zmysle . Dôchodok žalovanej predstavoval v roku 2011 sumu 408,50 eur, v roku 2012 vo výške 422,10 eur, v roku 2013 436,50 eur, v roku 2014 447,80 eur v roku 2015 vo výške 454,50 eur a v roku 2016 vo výške 457,00 eur. Po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu

zákonom stanovené percento sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu stanovenej osobitným predpisom, podľa § 73 ods. 2 cit. zák. /subjektívny limit/, v každom období bol zachovaný povinný minimálny zostatok príjmu pôvodne žalovanej po zaplatení úhrady, výška úhrady pôvodnou žalovanou nie je v rozpore s objektívnym alebo subjektívnym limitom, ktoré predstavujú ochranu jej príjmu zo zákona. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné v súvislosti s argumentáciou žalovanej týkajúcej sa výšky povinného minimálneho zostatku uviesť, že do jeho výpočtu nevstupujú náklady na elektrinu a stravu, na ktoré žalovaná poukazovala. Hoci možno mať za preukázané, že žalovaná platila úhrady za elektrinu a sama si mala zabezpečovať (zaplatiť) stravu, v zmysle musí príslušná časť životného minima prijímateľovi sociálnej služby zostať po úhrade za celoročnú pobytovú sociálnu službu, nie aj po úhrade ďalších výdavkov. Postup žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby, pokiaľ bol súladný s , nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi, ako to namietala žalovaná.

68. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané z osobnej karty klienta (č.l.311), že S. S. si svoju povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu /bývanie/ v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby nesplnila a za uplatňované obdobie zaplatila len čiastočnú úhradu vo výške 137,43 eur mesačne, teda nezaplatila žalobcovi v celom rozsahu úhradu za sociálnu službu za uplatňované obdobie vo výške 5562,59 eur ako je uvedené v zostatku v osobnej karte klienta.

69. K vzneseným námietkam žalovanej súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané tak ako bolo uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku, že žalobca poskytuje sociálne služby za podmienok stanovených citovaným zákonom, zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave vydal Zriaďovaciu listinu číslo: 012/2009 dňa 22.06.2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú a poskytuje sociálne služby na základe zápisu do registra, ktorý vedie vyšší územný celok, v Registračnej karte vydanej Bratislavským samosprávnym krajom zo dňa 21.07.2010. Žalobca ako rozpočtová organizácia vymáha pohľadávky v súvislosti s výkonom správy a je aktívne vecne legitimovaný účastník uplatňovať pohľadávky pred súdom. Bratislavský samosprávny kraj každý rok zo svojho rozpočtu poskytuje určitý finančný objem na krytie nákladov, keďže vlastné príjmy žalobcu z úhrad prijímateľov nepokrývajú náklady žalobcu a na úhradách nezískava viac ako sú jeho náklady.

70. K namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu žalovanou teda súd uvádza, že žalobca v konaní má nesporne aktívnu vecnú legitimáciu, pretože je rozpočtovou organizáciu vyššieho územného celku zriadenou podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v zmysle ustanovenia tohto zákona má právnu subjektivitu. Pokiaľ teda medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, je nepochybne daná aktívna vecná legitimácia žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Názor žalovanej, že príslušné ustanovenia žalobcovi neumožňujú domáhať sa dlžných úhrad, nemá v tejto súvislosti žiaden právny význam, nakoľko nárok žalobcu vyplýva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, nevyplýva priamo zo . Len pre úplnosť však súd dodáva, že aj keby si žalobca uplatňoval svoj nárok na plnenie úhrady za sociálnu službu, bol by aktívne vecne legitimovaný. Ustanovenie , na ktoré poukázala žalovaná, nijakým spôsobom nevylučuje, aby sa žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby, domáhal na súde úhrad podľa . Predmetný iba podmieňuje možnosť financovať poskytovanie sociálnych služieb úhradami od prijímateľov súhlasom obce alebo vyššieho územného celku, ktorý je zriaďovateľom poskytovateľa. Pokiaľ je takýto súhlas daný, (v posudzovanej veci nepochybne je), neznamená to, že úhrady podľa sú príjmom, či majetkom zriaďovateľa poskytovateľa. Naopak patria priamo poskytovateľovi, ktorý je povinný a zároveň oprávnený vymáhať ich plnenie.

71. K namietanému nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej z dôvodu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa neviaže na vec, ale na osobu, ktorá sa bezdôvodne obohatila a teda že nie sú splnené podmienky vzhľadom na úmrtie pôvodne žalovanej vznesenom na pojednávaní dňa 04.04.2019 súd uvádza nasledovné:

72. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať ( ). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. ( ). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve ( ). Pre rozhodnutie súdu o tom, či konanie v majetkovom spore má byť zastavené, prerušené alebo či v ňom môže pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou strany dochádza k zániku žalobcovho nároku uplatňovaného v konaní alebo či jeho nároky prechádzajú na dedičov. Z uvedeného vyplýva, že ak stratí strana procesnú spôsobilosť, súd najskôr podľa (hmotnoprávnej) povahy prejednávanej veci posúdi, či táto okolnosť sama osebe bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní.

73. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch, ktoré je nesporne majetkovým právom a nejde o právo, ktoré by zaniklo smrťou dlžníka (§ 579 ods. 1 Obč. zák.). Za tento dlh pôvodnej žalovanej tak v zmysle § 470 ods. 1, 2 Obč. zák. zodpovedajú dedičia, teda ako jediný dedič žalovaná na ktorú zodpovednosť prešla smrťou poručiteľky; a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. (čistá hodnota dedičstva po poručiteľke S. S. podľa ded. rozhodnutia č.l.191 spisu bola 53 603,02 eur).

74. Žalovaná vzniesla námietku premlčania na pojednávaní dňa 04.04.2019. Žalovaná vo svojej námietke bližšie nezdôvodnila, prečo by mal byť žalovaný nárok od 16.12.2010 do 03.06.2011 premlčaný a ani z akého dôvodu. Neuviedla tiež, prečo by mala od 16.12.2010 plynúť subjektívna premlčacia lehota.

75. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je závislý od skutočnej vedomosti toho, na úkor ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, pričom sa vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného, a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Ustanovenie neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na okamih splatnosti pohľadávky, ale na okamih, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (u subjektívnej premlčacej doby), alebo na okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (u objektívnej premlčacej doby). V predmetnom spore keďže k uzatvoreniu zmluvy nedošlo nejde o plnenie zo zmluvy s určenou splatnosťou, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia, pri ktorom je pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby rozhodujúci práve moment, kedy oprávnený skutočne o obohacovaní sa na jeho úkor konkrétnou osobou získal vedomosť, pričom nie je rozhodujúce, či sa už predtým domnieval alebo si vytvoril názor o tom, že by mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie, alebo či vynaložil potrebnú starostlivosť.

76. V čase po schválení č. 39/2010 (15.12.2010), ktorým sa menilo č. 31/2009 tak, že od 31.12.2010 došlo k zvýšeniu úhrad za poskytovanie sociálnej služby. Následne pre nesúhlas seniorov bolo dňa 24.06.2011 schválené č. 43/2011, s účinnosťou od 06.08.2011, ktorým sa znížila výška úhrady za sociálnu službu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti sociálnych vecí vydalo právne stanovisko z 03.05.2011 so záverom, že absencia zmluvy po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti znamená absenciu právneho titulu na poskytovanie sociálnej služby. Od oboznámenia sa žalobcu s týmto stanoviskom, boli pre žalobcu zrejmé následky novej právnej úpravy s ohľadom na intertemporálne účinky . Následne žalobca predložil žalovanej dňa 12.07.2011 návrh zmluvy č. 75/2010/P s Dodatkom č. 1 o zmene úhrady od 01.01.2011 a s Dodatkom č. 2 o zmene úhrady od 06.08.2011 Návrh zmluvy v znení dvoch dodatkov obsahoval možnosť uzatvorenia zmluvy spätne k momentu právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti , čím bola umožnená konvalidácia obdobia od decembra 2010 do podpisu zmluvy. Táto konvalidáciu by zároveň spôsobila aj zmenu právnej kvalifikácie prípadnej podlžnosti - nešlo by o bezdôvodné obohatenie ale porušenie zmluvného záväzku. Až neprijatím tohto návrhu zmluvy č. 75/2010/P s dodatkami zo strany žalovanej získal žalobca skutočnú vedomosť o tom, že celé uvedené obdobie od 16.12.2010 bolo poskytnutím sociálnej služby bez právneho titulu, bez zmluvy. Žalobca sa najskôr v júli 2011, po predložení zmluvy spolu s dodatkami, dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovanej. K tomuto obdobiu je potrebné pripočítať aj primeraný čas, ktorý žalobca poskytol žalovanej na rozmyslenie ohľadom návrhu zmluvy a dodatkov, čo u jednotlivých žalovaných predstavovalo spravidla

jeden mesiac. Subjektívna premlčacia lehote nemohla preto začať plynúť skôr ako 12.07.2011. S ohľadom na deň podania žaloby (03.06.2013) je zrejmé, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná.

77. K námietke žalovanej, že zmluva č. 75/2010/P má spotrebiteľskú povahu zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb súd konštatuje, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má povahu verejnoprávneho subjektu zriadeného vyšším územným celkom, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie sociálnych služieb podľa . Žiadnu z činností vykonávaných žalobcom, a už vôbec nie poskytovanie sociálnej služby žalovanej na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, nemožno považovať za výkon obchodnej či podnikateľskej činnosti, resp. za akúkoľvek komerčnú aktivitu. Žalobca je verejným poskytovateľom sociálnych služieb a teda nevykonáva podnikateľskú činnosť, o tej by bolo možné hovoriť iba pri neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb. Za takéhoto skutkového stavu, keď žalobca nespĺňa definíciu dodávateľa, nemožno zmluvu, ktorú žalobca navrhol žalovanej uzavrieť, považovať za spotrebiteľskú.

78. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané z osobnej karty klienta, že S. S. si svoju povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu /bývanie/ v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby nesplnila a za uplatňované obdobie zaplatila len čiastočnú úhradu vo výške 137,43 eur mesačne, teda nezaplatila žalobcovi v celom rozsahu úhradu za sociálnu službu za uplatňované obdobie ako je uvedené v zostatku v osobnej karte klienta. Keďže pôvodne žalovaná S. S.Í. neuzavrela so žalobcom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby spolu s dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, prijímala plnenie bez právneho titulu, bez zmluvy čo jej zakladalo povinnosť vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia v zmysle § 456 Obč. zák. Za tento dlh pôvodnej žalovanej v zmysle § 470 ods. 1, 2 Obč. zák. zodpovedá ako jediný dedič žalovaná na ktorú zodpovednosť prešla smrťou poručiteľky a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalovanú istinu vo výške 5562,59 eur.

79. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal podľa § 563 Obč. zák.

80. Právna predchodkyňa žalovanej a následne žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 5562,59 eur, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania, s účinnosťou od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa Nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov. Už právna predchodkyňa žalovanej sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 2231,46 eur nakoľko na výzvu žalobcu na zaplatenie zo dňa 05.03.2013, ktorú prevzala dňa 07.03.2013 nereagovala, čo jej zakladalo povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 13.03.2013 až do zaplatenia. Ďalej sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 206,95 eur od 01.08.2013, zo sumy 1417,31 eur od 29.05.2015, zo sumy 1366,00 eur od 15.10.2016, zo sumy 547,82 eur od 29.06.2017, čo zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania.

81. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

84. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým /CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie mo-323 zo dňa 08.04.2019žno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.