Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-121-2023.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/121/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47255773, p r o t i žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., o zaplatenie 995,55 Eur s prísl, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca v rámci upomínacieho konania podal dňa 09.08.2023 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 995,55 Eur, kapitalizovaného úroku 129,7 Eur, úroku 8,5% ročne zo sumy 995,55 Eur od 06.01.2022 do zaplatenia, kapitalizovaného úroku z omeškania 14,31 Eur, úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 995,55 Eur od 08.10.2021 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 32,51 Eur. Nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Raiffeisenbank a.s. uzatvoril so žalovaným 28.05.2019 Smlouvu o půjčce č. 2839526, ktorou bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 30 000 CZK (1237,62 Eur). Žalovaný sa zaviazal veriteľovi úver splatiť 72 mesačnými splátkami po 668 CZK, súčasťou splátky bol aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 48 CZK. Celkovo mal zaplatiť veriteľovi 48.240 CZK (1990,10 Eur) ale, keďže splátky neuhrádzal riadne a včas, veriteľ uplatnil právo na zosplatnenie úveru podľa článku XII odseku 1 písm. d) zmluvy a listom zo dňa 07.10.2021 vyhlásil úver za okamžite splatný. Dlh žalovaného vyčíslil na 27.399,85 CZK a túto svoju pohľadávku zmluvou z 26.09.2022 postúpil žalobcovi.
2. Žalovaný má v zmluve uvedenú adresu trvalého pobytu A., C. XXX, kde má aj v súčasnosti evidovaný pobyt v registri obyvateľov. Ako adresu na doručovanie uviedol v zmluve Slunečnicovú 40, Praha 10. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý doručoval žalovanému na adresu v registri obyvateľov, kde je však neznámy. Preto postupom podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil vec na Okresný súd Prešov, čím zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Tunajší súd následne doručoval žalobu na vyjadrenie žalovanému na doručovaciu adresu uvedenú v zmluve, kde je však žalovaný neznámy. Súd zistil aj to, že žalovaný nie je prihlásený k pobytu v Českej republike, ako to vyplýva z informácie Obvodního soudu pro Prahu 7. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove nie je príjemcom žiadnej sociálnej dávky a negatívna bola aj jeho lustrácia v ZVJS a Sociálnej poisťovni. Súd preto postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.12.2023.
Uplynutím 15 dní tak nastala fikcia o doručení žaloby žalovanému s poukazom na citované zákonné ustanovenie.
3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. V spotrebiteľskom spore nie je potrebné nariadiť pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur (§ 297 písm. b/ CSP).
5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. V danom prípade žalovaný nespochybnil skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, to znamená, že platí fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka jednoduchého právneho posúdenia veci, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b/ CSP). 7. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, návrhom na uzavretie zmluvy, akceptáciou návrhu zmluvy, výpisom z úverového účtu žalovaného, prehlásením o okamžitej splatnosti záväzku zo dňa 07.09.2021 s poštovým podacím hárkom, špecifikáciou pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2022, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2022, protokolom o overení úveru schopnosť klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 28.05.2019 predložil žalovaný písomný návrh na uzavretie zmluvy o Rýchle půjčce spoločnosti Raiffeisenbank a.s. V úvodnej časti uviedol, že je rozvedený, má prenajatý byt/dom a je zamestnancom od júla 2017 u konkrétneho zamestnávateľa v Českej republike s čistým mesačným príjmom 20.500 CZK s tým, že nespláca žiadne úvery, kreditnú kartu, ani leasing. Požiadal o úver 30.000 CZK s ročnou úrokovou sadzbou 16,99%, bonusovou úrokovou sadzbou 9,9%, 72 splátkami po 716 CZK, s dohodnutým poistením po 48 CZK mesačne a RPSN 18,1%. Celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 48.240 CZK. Tento návrh veriteľ písomne akceptoval listom z 28.05.2019, v ktorom konkretizoval to, že prvá splátka je splatná 14.06.2019 vo výške 288,69 Kč a každá ďalšia vždy 14. dňa v mesiaci, ale už vo výške 716 Kč.
9. V zmluve, konkrétne v článku XI ods. 1 písm. a) návrhu, bola ako závažná skutočnosť, v dôsledku ktorej je banka oprávnená vyhlásiť nesplatené sumy úveru vrátane úrokov za splatné (podľa článku XII ods. 1 písm. b)) je uvedené to, že ak klient, poruší niektorú z povinností dohodnutých v zmluve o úvere, najmä ak je v omeškaní s niektorou platobnou povinnosťou.
10. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného žalovanému bol skutočne poukázaný bezhotovostne úver 30.000 Kč dňa 28.05.2019. Žalovaný úver splácal riadne do dňa 15.02.2021. Ďalšiu splátku uhradil len vo výške 698,75 Kč dňa 15.03.2021 a potom už úver vôbec nesplácal. Celkovo však zaplatil veriteľovi 46.379,5 Kč.
11. Veriteľ listom zo dňa 07.10.2021, ktorý posielal žalovanému na adresu Slévačská 744/1, Praha vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu neplnenia splátok riadne a včas a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlhu, ktorý vyčíslil na 27.399,85 CZK. Tento list posielal žalovanému poštou, čo preukázal poštovým podacím hárkom, hoci nie je zrejmý dôvod adresy, na ktorú túto písomnosť posielal, keďže v zmluve boli uvedené iné adresy žalovaného. Súd sa pokúsil v tomto spore doručiť žalovanému žalobu aj na spomínanú adresu D. XXX/X, A., avšak žalovaný aj na tejto adrese je neznámy.
12. Dlh žalovaného podľa doloženej špecifikácie predstavuje istinu po splatnosti vo výške 24.132,03 CZK, zmluvný úrok po splatnosti 2.132,95 CZK, úrok z omeškania po splatnosti 346,87 CZK a poplatky 78 CZK.
13. Dňa 26.09.2022 bola uzavretá písomná zmluva o postúpení pohľadávok č. VŘ012022 Pl cizinci medzi Raiffeisenbank a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postúpené pohľadávky boli uvedené v prílohe č. 1, ktorú žalobca predložil súdu celú začiernenú, teda bez vyznačenia pohľadávky
proti žalovanému. Postupca však písomne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy žalobcovi listom zo dňa 23.10.2022, ktorý ešte v ten deň mu zasielal poštou, čo preukázal poštovým podacím hárkom.
14. Súd vyzval žalobcu na preukázanie posúdenia úveruschopnosti spotrebiteľa - žalovaného a osobitne zdôraznil, že je potrebné predložiť aj dôkazy o preverení informácií o jeho príjmoch a výdavkoch v príslušných databázach. Žalobca v reakcii vo vyjadrení z 08.12.2023 uviedol, že jeho právny predchodca vynaložil náležitú starostlivosť pri preverení pravdivosti tvrdení žalovaného o príjmoch a výdavkoch a to interne a tiež v externých databázach. Ako dôkaz predložil protokol o ověření úvěruschopnosti klienta, z ktorého vyplýva, že veriteľ zistil, že žalovaný nie je zapísaný v konkurznom registri, OP žalovaného sa nenachádza v databáze neplatných dokladov, v internej databáze veriteľa nemá žalovaný negatívny záznam, v databázach BRKI, NRKI, SOLUS je žalovaný bez záznamu o negatívnej úverovej histórii a preto bol žalovaný z hľadiska rizika splácania úveru vyhodnotený ako trieda A t.j. 98,88% pravdepodobnosť splácania úveru. Uviedol, že boli zohľadnené príjmy žiadateľa o úver, pričom výsledkom výpočtu bola suma disponibilných zdrojov žalovaného, ktorá bola vyhodnotená ako dostatočná na poskytnutie úveru a teda neboli žiadne pochybnosti o schopnosti žalovaného splácať úver.
15. V danej veci vzhľadom na to, že v zmluve o právnej pomoci uzavretej medzi ČR a SR zverejnenou v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č.193/1993 Z.z. nie je ustanovenie, ktoré by upravovalo otázku príslušnosti súdu, či aplikácie právneho poriadku, súd vychádzal z nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v ktorom právomoc slovenského súdu v tomto spore vyplýva z článku 17 a článku 18 ods. 2, nakoľko jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne zmluvu o úvere na splátky (článok 17 ods. 1 písm. b) nariadenia) a v takom prípade podľa článku 18 ods. 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Ako už súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku, žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike, konkrétne v Prešove a nevyvoláva žiadne pochybnosti to, že má postavenie spotrebiteľa tak ako je to definované v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Sb. o ochraně spotrěbitele, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
16. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky použitia právneho poriadku je potrebné vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). V danom prípade si účastníci zmluvy zvolili pre jej posúdenie právo Českej republiky priamo v zmluve a to v článku XIV bode 1 a teda uskutočnili voľbu rozhodného práva podľa článku 3 ods. 1 citovaného nariadenia. Súd preto pre posúdenie uplatneného nároku musel použiť právny poriadok Českej republiky a predovšetkým vychádzať zo zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a z Občanského zákonníka zákona č. 89/2012 Sb. (ďalej len "IZ“).
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.
18. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. poskytovatel před uzavřením smlouvy o spotřebitelském úvěru nebo změnou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru důkladně posoudí úvěruschopnost spotřebitele na základě informací nezbytných, spolehlivých, dostatečných a přiměřených k povaze, délce, výši a rizikovosti úvěru pro spotřebitele, získaných z relevantních vnitřních nebo vnějších zdrojů, včetně spotřebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení úvěruschopnosti spotřebitele. Poskytovatel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud z výsledku posouzení úvěruschopnosti spotřebitele vyplývá, že nejsou důvodné pochybnosti o schopnosti spotřebitele spotřebitelský úvěr splácet.
19. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 257/2016 Sb. poskytovatel při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele posuzuje schopnost spotřebitele plnit povinnosti sjednané ve smlouvě, zejména splácet sjednané splátky spotřebitelského úvěru, a to na základě porovnání příjmů a výdajů a dalších údajů o finanční a ekonomické situaci spotřebitele, jako jsou údaje o jeho majetku a závazcích a o způsobu plnění dosavadních dluhů. Hodnotu majetku přitom zohledňuje tehdy, jestliže ze smlouvy o spotřebitelském úvěru vyplývá, že spotřebitelský úvěr má být částečně nebo úplně splacen výnosem z prodeje majetku spotřebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z finanční situace spotřebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotřebitelský úvěr bez ohledu na své příjmy.
20. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. poskytne-li poskytovatel spotřebiteli spotřebitelský úvěr v rozporu s § 86 odst. 1 větou druhou, je smlouva neplatná. Soud k neplatnosti přihlédne i bez návrhu. Spotřebitel je povinen vrátit poskytnutou jistinu spotřebitelského úvěru v době přiměřené jeho možnostem.
21. Vychádzajúc z európskej, ale aj českej judikatúry je povinnosťou veriteľa nielen získavať informácie od spotrebiteľa o jeho príjmoch a výdavkoch, ale aj ich overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 zo dňa 5.3.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.
22. V tomto prípade však žalobca napriek výzve súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, že jeho právny predchodca si preveroval príjem žalovaného a akým spôsobom a že si preveroval aj jeho úverovú zaťaženosť. Nestačí totiž len tvrdenie v predloženom protokole, že bolo vychádzané z údajov v úverových registroch, keď neboli predložené príslušné výpisy z týchto registrov a predovšetkým nebolo preukázané, aby veriteľ nejakým spôsobom si preveroval príjem žalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 z 25.07.2018 a nález Ústavného súdu ČR III.US 4129/18 z 26.02.2019, podľa ktorých súd má ex offo skúmať, či veriteľ pri poskytnutí spotrebiteľského úveru preveril schopnosť dlžníka úver splácať. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca splnenie tejto zákonnej povinnosti jeho právneho predchodcu nepreukázal.
23. Následne sa súd zaoberal tým, či sa má aplikovať § 87 ods. 1 veta druhá zákona č. 257/2016 Sb. teda, že by spotrebiteľ musel uplatniť námietku neplatnosti zmluvy v trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa uzavretia zmluvy. Odpoveď na túto otázku dal Súdny dvor EÚ v už spomínanom rozsudku C - 679/18 z 05.03.2020 v prejudiciálnom konaní konanom na návrh Okresného súdu v Ostrave s tým, že vnútroštátny súd musí zabezpečiť plný účinok smernice 2008/48 tým, že na základe vlastnej právomoci nepoužije výklad, ktorý je nezlučiteľný s únijným právom. Uviedol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere musia byť vykladané v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú, aby z úradnej povinnosti skúmal, či došlo k porušeniu predzmluvnej povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 tejto smernice t.j. povinnosti posúdiť úveryschopnosť spotrebiteľa a vyvodil dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve za podmienky, že sankcie splňujú požiadavky tohto článku. Články 8 a 23 smernice musia byť vykladané v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej úprave, podľa ktorej sa sankcie za porušenie predzmluvnej povinnosti veriteľa posúdiť úveryschopnosť spotrebiteľa t.j. neplatnosť úverovej zmluvy v spojení s povinnosťou tohto spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú istinu v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatnia iba za podmienky, že spotrebiteľ túto neplatnosť namietne a to v trojročnej premlčacej dobe.
24. Z vyššie uvedených dôvodov preto Ústavný súd ČR v pléne rozhodol o návrhu Krajského súdu v Brne, ktorý sa dožadoval zrušenia § 87 ods. 1 vety druhej zákona č. 257/16 Sb. tak, že ho odmietol pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa s poukazom na článok 95 ods. 2 Ústavy ČR, keďže citované zákonné ustanovenie sa stalo v dôsledku spomínaného rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 679/18 neaplikovateľným pre rozpor s európskym právom (uznesenie PL. ÚS 3/20 zo dňa 06.10.2021).
25. Vzhľadom na tieto závery je potrebné spornú úverovú zmluvu vyhodnotiť ako absolútne neplatnú a to podľa § 87 ods. 1 vety prvej zákona č. 257/2016 Sb. a tiež s poukazom na § 580 ods. 1 OZ a § 588 OZ tak ako to aj posúdil Najvyšší súd ČR v citovanom rozsudku 33Cdo 2178/2018.
26. Podľa § 580 ods. 1 OZ neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.
27. Podľa § 588 OZ soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevně příčí dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek. To platí i v případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému.
28. Keďže sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, uplatnený nárok je potrebné posúdiť podľa § 2991 a nasl. OZ.
29. Podľa § 2991 ods. 1 OZ kdo se na úkor jiného bez spravedlivého důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil.
30. Podľa § 2991 ods. 2 OZ bezdůvodně se obohatí zvláště ten, kdo získá majetkový prospěch plněním bez právního důvodu, plněním z právního důvodu, který odpadl, protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za něho bylo plněno, co měl po právu plnit sám.
31. Podľa § 2993 OZ plnila-li strana, aniž tu byl platný závazek, má právo na vrácení toho, co plnila. Plnily-li obě strany, může každá ze stran požadovat, aby jí druhá strana vydala, co získala; právo druhé strany namítnout vzájemné plnění tím není dotčeno. To platí i v případě, byl-li závazek zrušen.
32. Súd teda nárok žalobcu z neplatnej úverovej zmluvy posúdil ako nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom na možnosť tejto právnej kvalifikácie právneho zástupcu žalobcu upozornil v liste zo dňa 28.11.2023. Znamená to, že žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru teda 30.000 CZK. Zaplatil však podstatne viac a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol na rozdiel od úspešného žalovaného, ktorému však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.