Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-41Pc-13-2023.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-41Pc/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou v právnej veci osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca: Q. E. C. C., K. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. Z., D., K.. J., P. V. XX R., W. S. B. O. U. W. Í., zastúpený obchodnou spoločnosťou: Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, voči osobe oprávnenej na výživné: I. C. C., K.Ý. XX.XX.XXXX, I. V. Y. XX, XXX XX O., adresa na doručovanie: XX Z. Q., Z. Q. D., P. XUN, P., W. S. B. O. U. W. Í., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca: Q. E. C. C., K. XX.XX.XXXX voči osobe oprávnenej na výživné: I. C. C., K. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu O. B., Č.. S.. XXCroz X/XXXX-XXX G. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v O., W.. G.. XCo XXX/XX G. XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX, počnúc XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa ako povinný z vyživovacej povinnosti návrhom doručeným Okresnému súdu O. H. XX.XX.XXXX (s účinnosťou od XX.XX.XXXX je na konanie príslušný Mestský súd O. H.) domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe - jeho plnoletému synovi z dôvodu, že syn v roku XXXX ukončil štúdium na T.H. B. J. B. W. S., R. X. XXXX je zamestnaný ako laboratórny technik v spoločnosti U. B. A.I.. So synom je navrhovateľ v pravidelnom kontakte, vie o všetkých jeho pracovných aj osobných úspechoch. Napriek jeho mimoriadnym predpokladom a úspechom v pracovnom živote ho neustále finančne podporuje a plánuje tak robiť aj naďalej, avšak nie na základe direktívneho súdneho rozhodnutia. Je nepochybné, že je schopný sám sa živiť.
2. K návrhu navrhovateľ pripojil rozsudok Okresnému súdu Bratislava B. Č.. S.. XXCroz X/XXXX-XXX G. XX.XX.XXXX a profil syna na profesijnej sieti Linked In.
3. Osoba oprávnená na výživné - plnoletý syn s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu súhlasil a k vyjadreniu pripojil potvrdenie o ukončení vysokoškolského štúdia a potvrdenie o zamestnaní v spoločnosti U. B. A. (iba v anglickom jazyku).
4. Podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX navrhovateľ súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, pričom ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti. V podaní doručeným súdu XX.XX.XXXX navrhovateľ žiadal zrušiť výživné ku dňu podania návrhu, t.j. k XX.XX.XXXX.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a oprávneného na vyživné. Podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX navrhovateľ súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, pričom ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti. Oprávnenému na výživné bolo predvolanie na pojednávanie doručené na adresu jeho trvalého pobytu evidovaného v registri obyvateľov v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP riadne a včas XX.XX.XXXX. Oprávnený na výživné svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými účastníkmi do spisu, oboznámil sa s návrhom a vyjadrením oprávneného z výživného k návrhu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov.
7. Navrhovateľovi bola vyživovacia povinnosť voči jeho synovi určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava B., Č.. S.. XXCroz/X/XXXX-XXX G. XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v O. W.. G.. XCo XXX/XX G. XX.XX.XXXX, ktorým súd okrem iného určil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné na v tom čase maloletého I. vo výške 7.000,- Sk mesačne. Zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov a podporených predloženými listinnými dôkazmi (profil oprávneného na profesijnej sieti Linked In, pracovná zmluva) vyplýva, že oprávnený na výživné je zamestnaný v spoločnosti U. B. A..
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
11. Kedy nastane takýto faktický stav schopnosti dieťaťa samo sa živiť, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy, napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, pretože nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu, napríklad keď dieťa je už schopné samo sa živiť, môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento charakteristický znak vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nazýva elasticita. Praktickým príkladom môže byť prípad, ak sa dieťaťu, ktoré sa samo živilo, zmení zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho výživy (napr. dávkami sociálneho alebo nemocenského poistenia). Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
12. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záver, že v súčasnej dobe nie sú dané podmienky pre trvanie povinnosti navrhovateľa platiť výživné voči oprávnenej osobe - plnoletému synovi, ktorý medzičasom ukončil štúdium na vysokej škole, následne sa aj riadne zamestnal, a to v spoločnosti U. B. A., čím nadobudol schopnosť sám sa živiť. Za týchto okolností, pri existencii návrhu na zrušenie výživného, bolo potrebné návrhu vyhovieť, keď oprávnený na výživné už nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, pričom so zrušením vyživovacej povinnosti aj sám plnoletý syn súhlasil. Z týchto dôvodov preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a povinnosť navrhovateľa platiť výživné na plnoletého syna zrušil, a to ku dňu podania návrhu XX.XX.XXXX, tak ako navrhol navrhovateľ.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).