Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Csp-104-2023.pdf
PDF · 118.07 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/104/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, W., zast. JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým:
- ukladá žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009, do troch dní od doručenia rozhodnutia,
- ukladá žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.5.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.5.2010, do troch dní od doručenia rozhodnutia.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že má možnosť podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie pohľadávok zo zmlúv o úvere.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2023 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.05.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.05.2010 a vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009 uzatvorenej medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo
mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009. Zároveň navrhuje, aby súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 18.11.2009 v postavení dlžníka uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., v postavení veriteľa, Zmluvu o úvere, dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, pričom sa zaviazala úver splácať prostredníctvom 50-tich mesačných splátok vo výške 35,62 eur s tým, že konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 18.1.2014. Zároveň uviedla, že dňa 20.5.2010 v postavení dlžníka uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., v postavení veriteľa, Zmluvu o úvere, dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere č. 2“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur, pričom sa zaviazala úver splácať prostredníctvom 70-tich mesačných splátok vo výške 88,29 eur s tým, že konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.03.2016. Uvádza, že súčasťou oboch formulárových zmlúv o úvere bola okrem iného Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s čl. 4, bod 4.8. Obchodných podmienok pre úver. Namieta, že dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a žalobkyňa musela akceptovať uzavretie zmlúv o úvere aj s týmito dohodami o zrážkach zo mzdy ako celok, inak by jej úvery neboli poskytnuté. Má za to, že v dohodách o zrážkach zo mzdy absentuje dojednanie o druhu pohľadávky a tiež dojednanie o výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, pričom žalobkyňa nebola poučená o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy. Uvádza, že žalovaný ako domnelý právny nástupca Poštovej banky, a.s. predložil zamestnávateľovi žalobkyne, ktorým je spoločnosť INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava (ďalej len ako „zamestnávateľ žalobkyne“), dohodu o zrážkach zo mzdy spolu s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.11.2023 za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 161,50 eur, pričom výška takto špecifikovanej pohľadávky nemá byť konečná, keďže je naďalej úročená. Žalovaný ďalej ako domnelý právny nástupca Poštovej banky, a.s., predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy spolu s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.11.2023 za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 15.756,56 eur, pričom výška takto špecifikovanej pohľadávky nemá byť konečná, keďže je naďalej úročená. Zamestnávateľ žalobkyne začal na základe dvoch výziev žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy počnúc výplatným termínom za mesiac november 2023 vykonávať na ťarchu žalobkyne zrážky zo mzdy, pričom na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1 vykonal zrážku zo mzdy vo výške 161,50 eur a na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 2 vykonal zrážku zo mzdy vo výške 28,52 eur. Uvádza, že veriteľ zo zmlúv o úvere sa nikdy nedomáhal zaplatenia pohľadávok zo zmlúv o úvere žalobou na príslušnom súde. Z výziev žalovaného vyplýva, že Poštová banka, a.s. mala vyhlásiť oba úvery za predčasne splatné, pohľadávky mali byť postúpené na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne na PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným, ktorý sa tak mal stať novým veriteľom žalobkyne zo zmlúv o úvere. V tejto súvislosti namieta, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu dlhu žalobkyne zo zmlúv o úvere, pre ktorý žiada vykonávanie zrážok zo mzdy a tieto jeho tvrdenia ako i deklarované dlžné zostatky úverov sú len v rovine jeho subjektívnych tvrdení. Je toho názoru, že žalovaný neosvedčil skutočnosť, že pohľadávky zo zmlúv o úvere, boli z dôvodu žalovaným tvrdeného omeškania žalobkyne vyhlásené za predčasne splatné, a to okrem iného postupom, ktorý predpokladá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil platnosť údajného postúpenia pohľadávok zo zmlúv o úvere s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Považuje za preukázané, že žalovaný absolútne žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 resp. zo dňa 09.12.2014, ako najzákladnejší predpoklad pre uplatňovanie akýchkoľvek nárokov zo zmlúv o úvere. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v otázke uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne, a teda vôbec oprávnenie žalovaného domáhať sa voči zamestnávateľovi žalobkyne vykonávania zrážok zo mzdy. Uvádza, že v zmysle výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.11.2023 sa žalovaný domáha vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný však k predmetnej výzve žiadnu takúto zmluvu o úvere nepredložil, keďže prílohou jeho výzvy bola zmluva o úvere č. 1, ktorá má iné číselné označenie. Uvádza, že v prípade, že by mal súd existenciu dlhu žalobkyne ako i oprávnenie žalovaného požadovať od zamestnávateľa žalobkyne výkon zrážok zo mzdy žalobkyne za riadne osvedčené, poukazuje na skutočnosť, že konečná splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere č.1 nastala najneskôr dňom 18.01.2014 a konečná splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 2 nastala najneskôr dňom 20.03.2016. S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka došlo k uplynutiu premlčacej doby v prípade pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. 1 dňom 18.01.2017 a v prípade pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 2 dňom 20.03.2019. Na základe týchto skutočností žalobkyňa z opatrnosti vznáša voči obom pohľadávkam námietku premlčania. Postup žalovaného, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobkyne výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy považuje za nezákonný a pokútny pokus o uspokojenie nepreukázaných, a ak by aj boli preukázané, zjavne premlčaných pohľadávok, navyše bez toho, aby preukázal oprávnenie k uplatňovaniu týchto nárokov. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ žalobkyne predložené dohody o zrážkach zo mzdy rešpektuje a začal s realizáciou zrážok zo mzdy, nemá inú možnosť ako domáhať sa ochrany jej práv cestou súdu. Uvádza, že právny vzťah medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. založený zmluvami o úvere je vzťahom spotrebiteľským podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže zmluvy boli uzatvorené medzi Poštovou bankou, a.s. ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Je toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Má za to, že z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy v zmluvách o úvere jednoznačne vyplýva, že nespĺňajú ani jedno z vyššie uvedených kritérií resp. požiadaviek na určitosť a zrozumiteľnosť. Uvádza, že ani v prípade platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (čo namieta) nie je veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z predložených dohôd o zrážkach zo mzdy považuje za nesporné, že ide o formulárové dohody, do ktorých žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, pričom pri uzatváraní zmlúv o úvere nedošlo k žiadnemu rokovaniu ohľadne dohôd o zrážkach zo mzdy. Bez konkrétneho vyčíslenia zabezpečovaných pohľadávok sa od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluvách, a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za neprijateľné podmienky. Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Je toho názoru, že čl. 3 ods. 5 zmluvy o úvere č. 1 a čl. 3 ods. 4 zmluvy o úvere č. 2 nemožno považovať za uzatvorenie dohôd o zrážkach zo mzdy, keďže z ich formulácie vyplýva, že je to len odkaz na túto dohodu, ktorej text a teda aj vzájomné práva a povinnosti, sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. Odkaz na text právneho úkonu obsiahnutý v listine všeobecného charakteru, naviac nepodpísanou ani jednou zo zmluvných strán, nie je uzatvorením právneho úkonu. Má za to, že k uzavretiu dohôd o zrážkach zo mzdy nikdy nedošlo a ak by sa tak aj stalo, sú dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 37 ods. 1 a § 39 ako i podľa § 53 ods. 5 v spojení s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a) a v) Občianskeho zákonníka, neplatné právne úkony. Z popisu skutkového a právneho stavu veci považuje za zrejmé, že žalovaný sa u zamestnávateľa žalobkyne domáha nezákonného vykonávania zrážok zo mzdy, keďže tak činí bez osvedčenia existencie dlhu, ktorý ak by aj existoval, bol by premlčaný, bez osvedčenia akéhokoľvek oprávnenia k takémuto postupu a na základe neexistujúcich poprípade absolútne neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy, navyše bez akejkoľvek kontroly zákonnosti tohto postupu. Uvádza, že nemá možnosť zabrániť žalovanému ani svojmu zamestnávateľovi vo vykonávaní zrážok zo mzdy v prospech žalovaného, keďže žalovaný na vykonávaní zrážok zo mzdy trvá a zamestnávateľ žalobkyne považuje postup žalovaného za súčasného stavu za súladný so zákonom a legitímny. Má za to, že vo veci je objektívne preukázaná potreba bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami s cieľom do budúcna eliminovať možnosť vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom. Konštatuje, že prípadné práva veriteľa nebudú navrhovaným neodkladným opatrením nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby bola akákoľvek pohľadávka zo zmluvy o úvere uplatňovaná spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetné zmluvy o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľské zmluvy. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, pretože mu nič nebráni domáhať sa svojich pohľadávok podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality tak môže žalovaný takéto obmedzenie zniesť. Keďže vo veci boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i skutočnosť, že
je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy pokračovaním vo výkone zrážok zo mzdy, ktorému žalobkyňa z jej pozície nemôže zabrániť, pričom neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy, navrhuje, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.05.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, sídlo: 821 02 Bratislava, Prešovská 38, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.05.2010, do troch dní od doručenia tohto uznesenia a vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009 uzatvorenej medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009, do troch dní od doručenia tohto uznesenia. Zároveň navrhuje, aby súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K návrhu žalobkyňa predložila Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2009, Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2010, Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy - Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.11.2023, Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy - Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.11.2023 a potvrdenie zamestnávateľa o realizácii zrážok zo mzdy zo dňa 12.12.2023.
3. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
11. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle § 336 ods. 1 CSP možno s ním niekedy dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov. Faktickou trvalosťou neodkladného opatrenia ide o zásah do práv strany, ktoré si vyžadujú nielen posúdenie nároku z procesného hľadiska, ale je potrebné sa zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou veci. Zvlášť ak je stranou konania spotrebiteľ, ktorého v zmysle platnej právnej úpravy má súd chrániť. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práva, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, t. j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Strany konania nemusia byť vypočuté.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako i s obsahom celého spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný.
18. Súd mal v konaní po oboznámení sa s listinami predloženými žalobkyňou za osvedčené, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so spoločnosťou Poštová banka, a.s. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2009, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, počet mes. splátok: 50 splátok po 35,62 eur, za ročný úrok 25% splatných počnúc dňom 18.12.2009 a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 18.01.2014 pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 28,07% s celkovou výškou nákladov 596,46 eur a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2010, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur, počet mes. splátok: 70 splátok po 88,29 eur, za ročný úrok 19,50% splatných počnúc dňom 20.06.2010 a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 20.03.2016 pri RPMN vo výške 21,34% s celkovou výškou nákladov 2.340,40 eur. Zmluvné strany pritom priamo do zmlúv o úvere zakomponovali ustanovenie čl. 3 ods. 5 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2009 a čl. 3 ods. 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2010, podľa ktorého za účelom zabezpečenia pohľadávky banky vzniknutej zo zmlúv o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP „ uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“. Z listín predložených žalobkyňou súd považuje za preukázané, že žalovaný už zaslal zamestnávateľovi žalobkyne výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to na uspokojenie pohľadávky žalovaného vo výške 15.756,56 eur s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX, pričom súčasne mu predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi zamestnancom (žalobkyňou) a Poštovou bankou, a.s., ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2010. Súd zároveň konštatuje, že má osvedčené, že v zmysle výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.11.2023 sa žalovaný domáha tiež vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ktorá mala byť uzatvorená medzi
žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s., za účelom uspokojenia pohľadávky 161,50 eur s príslušenstvom), pričom prílohou tejto výzvy mala byť podľa tvrdenia žalobkyne Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2009. Taktiež má súd za osvedčené, že zamestnávateľ žalobkyne už začal vykonávať zrážky podľa predložených výziev na výkon zrážok (potvrdenie č.l. 12).
19. S poukazom vyššie na uvedené je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa žalobkyne beží vykonávanie zrážok zo mzdy proti vôli žalobkyne, pričom súčasne žalovaný vo výzve zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 15.11.2023 špecifikoval dlžnú sumu na 161,50 eur (pričom výška takto špecifikovanej pohľadávky nemá byť konečná, keďže je naďalej úročená) a vo výzve zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 16.11.2023 vo výške 15.756,56 eur (pričom výška takto špecifikovanej pohľadávky nemá byť konečná, keďže je naďalej úročená). Súd poukazuje na to, že najmä druhá vymáhaná suma (15.756,56 eur) očividne nezodpovedá poskytnutému úveru (3.500,- eur). Súd má za to, že je na mieste, aby pri oboch zmluvách o úvere aj vzhľadom na ich vek a dĺžku ich trvania (ako aj žalovaným uplatňovanú výšku celkovej sumy dlhu) neodkladným opatrením zamedzil ďalším zrážkam zo mzdy žalovanej. V danom prípade totiž nie je možné formuláciu dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutú len v rámci ustanovení jednotlivých zmlúv o úvere považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy (obsiahnutú v oboch predložených zmluvách o úvere) tak súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a teda na jej základe nemôže dochádzať k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia taktiež bral do úvahy spochybnenie aktívnej vecnej legitimácie žalovaného zo strany žalobkyne v otázke akéhokoľvek uplatňovania nárokov zo zmlúv o úvere vrátane zrážok zo mzdy žalobkyne. Vzhľadom na jednoznačné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky a celkové okolnosti veci, súd vyslovuje záver, že nárok z predmetných úverových zmlúv by mal byť pred nútenou úhradou podrobený súdnemu prieskumu, a to s poukazom tak na výšku dlžnej sumy špecifikovanej žalovaným vo výzvach na vykonávanie zrážok, ako aj možné premlčanie pohľadávok žalovaného (domnelého právneho nástupcu veriteľa) zo zmlúv o úvere, posúdenie platnosti, resp. existencie dohôd o zrážkach zo mzdy, ako aj posúdenie platnosti postúpenia pohľadávok z bankového subjektu na žalovaného a samotnej existencie nároku žalovaného voči žalobkyni postupom predpokladaným zákonom, a teda má za to, že je na mieste, aby pri týchto zmluvách neodkladným opatrením zamedzil ďalším zrážkam zo mzdy do prípadného rozhodnutia vo veci samej (v ktorom konaní by došlo k preskúmaniu oprávnenosti uplatňovania nároku žalovaného), v prípade ak bude žaloba žalovaným vo veci samej podaná. Aj keby existovala platná dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a predchodcom žalovaného (k čomu súd nedospel), tak vzhľadom na skutočnosť, že nárok zo zmlúv o úvere by mal vzhľadom na všetky vyššie spomenuté pochybnosti o nároku žalovaného (v ním uplatňovanej výške) byť podrobený súdnemu prieskumu, nie je vhodné, aby bolo pokračované v zrážkach zo mzdy žalobkyne. Súd uvádza, že ak existuje závažná pochybnosť o existencii nároku a dôvodnosti výšky požadovanej sumy žalovaným tak, vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by malo za následok (aktuálne alebo do budúcna) vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Uvedená situácia si vyžaduje momentálne riešenie práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia a podľa názoru súdu je preto vhodné nateraz situáciu stabilizovať práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré zabráni žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy. Súd pritom vyhovel návrhu žalobkyne aj vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.11.2009 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, hoci žalovaný vo svojej výzve na vykonávanie zrážok označil iné číslo úverovej zmluvy, keď žalobkyňa preukázala existenciu dohody v rámci tejto zmluvy podľa čl. 3 ods. 5 a súčasne tvrdila doloženie danej zmluvy ako prílohy k výzve žalovaného na vykonávanie zrážok zo dňa 15.11.2023. Uložením danej povinnosti pritom nebude zasiahnuté do práv žalovaného nad rozsah preukázaného (osvedčeného), keď v prípade, ak by sa reálne domáhal danou výzvou výkonu zrážok zo mzdy z inej zmluvy (v súlade s označením, ktoré uviedol vo výzve), nebude sa naň v súvislosti s ňou vzťahovať povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy, ktorá je podľa výroku uznesenia výslovne viazaná i na číselné označenie konkrétnej úverovej zmluvy (ktorú súd mal možnosť preskúmať).
20. K vyššie uvedenému súd dodáva, že dohody o zrážkach zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, keďže takto by sa dlžník (spotrebiteľ) ponechal napospas veriteľovi a jeho predstave o
výške dlhu bez ohľadu na reálny stav (aj bez možnosti súdnej kontroly danosti náležitostí zmlúv majúcej vplyv na výšku skutočného nároku), čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom. V tomto prípade napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky z jej mzdy (a to na úhradu pohľadávok, ktoré mali podľa zmlúv konečnú splatnosť ešte v rokoch 2014, resp. 2016, v prospech subjektu, ktorého oprávnenie uplatňovať si nároky zo zmlúv o úvere je spochybnené) a dlžník (žalobkyňa) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho konania siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje, a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené spoločne s vyššie uvedeným súd považoval za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný (domnelý právny nástupca veriteľa) môže žiadať aj z tejto formulárovej zmluvy zaviazať spotrebiteľa na sporné plnenie. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a to i v časti uloženia povinnosti žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa predmetných dohôd v súvislosti so zmluvami u úvere, čím sa i prakticky zabráni žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy, ktoré už aktuálne bolo u zamestnávateľa žalobkyne uplatnené. Súčasne však žalovanému zostane naďalej zachovaná zákonná možnosť domôcť sa úhrady pohľadávky, ktorú má voči žalobkyni, avšak až po jej súdnom prieskume, bez rizika nezákonného zásahu do majetkovej sféry žalobkyne.
21. Súd má zároveň za preukázané, že uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, a teda navrhované neodkladné opatrenie bude mať trvalý charakter, pričom však nebude vytvorený nenávratný stav (žalovaný má možnosť podať žalobu o zaplatenie dlhu na súde), že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a teda, že v prejednávanej veci sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd dodáva, že neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozenia práva, ochranu ktorého žalobkyňa žiada. Výrok neodkladného opatrenia má preto zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobkyne.
22. Nenariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému (domnelému právnemu nástupcovi veriteľa) vykonávať právo z dohody o zrážkach zo mzdy, by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, teda že by sa na základe takejto dohody poukázali žalovanému finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Žalobkyňa preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia dlhu žalobkyne voči žalovanému, výška dlhu, ako i jeho nútená vymožiteľnosť a samotné oprávnenie žalovaného v časti uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne boli žalobkyňou spochybnené a namietané. Zamestnávateľ by tak vykonával zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky ako tento nežiaduci a nezákonný proces zastaviť, než požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd jej návrhu vyhovel.
23. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a podľa § 336 ods. 1 CSP a vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keď vydaním neodkladného opatrenia bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami a žalovaný môže (podľa vlastného uváženia) podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie z titulu neuhradených splátok úverov, o čom ho súd podľa § 337 ods.1 CSP vo výroku III. tohto rozhodnutia aj poučil.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia bolo vyhovené v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.