Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Er-1506-2013.pdf
PDF · 72.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1506/2013
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: U. I., nar. X.X.XXXX, Y. ul. X/X, M. o vymoženie sumy vo výške 380,89 eur a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 46,07 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. V danej veci Okresný súd Komárno udelil dňa 19.9.2013 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (EX 5031/2013).
2. Dňa 31.5.2019 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP), nakoľko vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Na výzvu tunajšieho súdu predložil súdny exekútor dňa 14.8.2019 exekučný spis sp. zn. EX 5031/2013.
3.Podľa § 243h) ods.1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným
spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
6. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
7. Z predloženého spisu súdneho exekútora sp. zn EX 5031/2013 súd zistil, že povinný je od 5.1.2016 vedený ako bezdomovec (na základe aktuálneho šetrenia), povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, šetrenie v evidencii vozidiel bolo neúspešné, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Vydané exekučné príkazy do bánk boli neúspešné. Opakovaným dotazom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinný nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Povinný je síce vedený ako zamestnanec na dohodu, avšak z dôvodu nízkeho príjmu nie je možné vykonávať zrážky a v priebehu exekučného konania nemal nikdy taký príjem, aby bolo možné zrážky vykonávať. V danej exekúcii zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom vyplynulo, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Na základe zistení súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného súd pri zastavení exekúcie postupoval v súlade § 57 ods. 1 písm. h/ EP a exekúciu prvým výrokom tohto uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
10. Súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák podaním doručeným súdu 31.5.2019 vyčíslil trovy exekúcie sumou 46,07 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny vo výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 5,20 eur a náhrady 20% DPH vo výške 7,68 eur.
11. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017. S ohľadom na uvedené teda súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 46,07 eur, ktorá suma pozostáva z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur v súlade s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov titulom poštovného a telekomunikačných poplatkov spolu vo výške 5,20 eur v súlade s § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky a z náhrady 20% DPH zo sumy 38,39 eur vo výške 7,68 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona EP. Súd v súlade s § 203 ods. 2 veta prvá EP na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).