Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, Z. X. X,XXX XX N., právne zastúpený: Advokátska kancelária AGM partners s.r.o., Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 586 proti žalovanému: F. W., S.. XX.XX.XXXX, Z. X, N., o zaplatenie 3 200,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 3.200,-eur od 17.05.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 90,44 % trov, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínací súd) dňa 18.05.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 5.000,- eur od 10.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je spoločne so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, okres Trnava, obec Trnava, na LV č. XX, katastrálne územie Trnava, a to:

- stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na par. č. XXXX/X, par. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 331 m2

- parcely č. XXXX/X, parc. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 331 m2

- parcely č. XXXX/X, parc. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2

- parcely č. XXXX/X, parc. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 22 m2

- parcely č. XXXX, parc. registra „C“, záhrady vo výmere 380 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to vo veľkosti spoluvlastníckych podielov- žalobca 42/60 z celku a žalovaný 3/30 z celku a 6/30 z celku. Predmetná nehnuteľnosť bolo spočiatku v podielovom spoluvlastníctve F. Q. (v podiele 3/20 z celku), Z. J. (v podiele 3/20 z celku), O. V. (v podiele 3/30 z celku a 6/30 z celku), X. W. (v podiele 1/30 z celku), X. J. (v podiele 1/30 z celku), P. W. (v podiele 1/30 z celku) a F. W./žalovaného (v podiele 3/30 z celku a 6/30 z celku). Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli vyššie uvedení vlastníci do podielového spoluvlastníctva pred rokom 2009. Od doby nadobudnutia tejto nehnuteľnosti napriek tomu, že medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti, uvedenými vyššie a žalovaným nebola uzatvorená nijaká nájomná či iná zmluva ani dohoda, predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne žalovaný. Za výlučné

užívanie celej predmetnej nehnuteľnosti pritom neposkytol ostatným spoluvlastníkom nijakú finančnú náhradu vo výške, ktorá by zodpovedala užívaniu celej nehnuteľnosti žalovaným v pomere podielov ostatných spoluvlastníkov. Nakoľko ostatným spoluvlastníkom nebolo umožnené užívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu určenom ich podielmi, vzniklo ostatným spoluvlastníkom v súlade s ust. , právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26. 1. 2016 sa preto vyššie uvedení vlastníci (vrátane žalobcu) domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetné konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . V konaní vedenom pod sp. zn. sa vlastníci nehnuteľnosti najprv domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za výlučné užívanie nehnuteľnosti žalovaným za obdobie od februára 2014 do januára 2016. Následne zmenou žaloby zo dňa 5. 4. 2017 tento nárok rozšírili aj za ďalšie obdobie, počas ktorého žalovaný užíval sám danú nehnuteľnosť, t. j. za obdobie od 1. 2. 2016 do 31. 12. 2016. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie celej nehnuteľnosti vychádzali jednotliví vlastníci z odborného vyjadrenia, ktoré stanovovalo trhovú hodnotu prenájmu takejto nehnuteľnosti na sumu vo výške 500 eur. Žalovaný bol vlastníkom 3/30 z celku a 6/30 z celku nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu výška nájmu, ktorá by pripadala na užívanie nehnuteľnosti vo veľkosti podielu žalovaného predstavuje sumu 150 eur. Nakoľko však žalovaný užíval celú predmetnú nehnuteľnosť, finančná náhrada ostatných spoluvlastníkov predstavuje sumu 350 eur mesačne. Vyššie uvedení vlastníci si v konaní vedenom pod sp. zn. uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, v ktorom boli všetci spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti (t. j. za obdobie od februára 2014 do decembra 2016). V priebehu mesiacov január až apríl 2017 žalobca postupne uzatváral s ostatnými spoluvlastníkmi kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudol žalobca spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti aj ostatných spoluvlastníkov (Z. J., O. V., X. W., X. J. a P. W.M.), s výnimkou podielu žalovaného. V súčasnosti sú tak predmetné nehnuteľnosti z dôvodu scudzovacích právnych úkonov v prospech žalobcu v podielom spoluvlastníctve iba žalobcu a žalovaného. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo veľkosti 42/60 z celku a žalovaný v podiele 3/30 z celku a 6/30 z celku (18/60 z celku). Žalovaný pokračuje v samostatnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti aj naďalej. Žalobcovi pritom neposkytol, ani v súčasnosti neposkytuje nijakú finančnú náhradu. Žalobca sa preto podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie celej nehnuteľnosti žalovaným, a to za obdobie máj 2017 až december 2017, teda za obdobie, v ktorom už bola predmetná nehnuteľnosť iba v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Za účelom vyčíslenia sumy, resp. výšky nájmu za užívanie celej nehnuteľnosti požiadal žalobca obdobne, ako v konaní vedenom pod sp. zn. o poskytnutie odborného vyjadrenia. Trhová hodnota prenájmu predmetnej nehnuteľnosti za obdobie roku 2017 bola na základe daného stanoviska určená na sumu 600 eur mesačne. S prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ktorý predstavuje 9/30 z celku, výška nájmu, ktorá by pripadala na užívanie nehnuteľnosti vo veľkosti podielu žalovaného činí sumu 180 eur. Nakoľko však žalovaný užíva celú predmetnú nehnuteľnosť, finančná náhrada žalobcu predstavuje sumu 420 eur mesačne. Žalobca sa touto žalobou opäť z procesnej opatrnosti domáha čiastky vo výške 400 eur mesačne, a to za obdobie máj 2017 až december 2017 (8 mesiacov), teda sumy vo výške 3.200 eur. Nakoľko žalovanému vzhľadom na vyššie uvedené vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, teda povinnosť platobná, uplatňuje si žalobca zároveň úrok z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa podania žalobného návrhu, teda odo dňa 10. 5. 2018. Žalobca právne odôvodnil žalobu tým, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie.

3. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie v súlade so zákonom Okresnému súdu Trnava. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, a preto súd uznesením platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že nie je pravda, že užíva celok nehnuteľností tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Uviedol, že nehnuteľnosti riadne užíva len v rozsahu jeho podielu, tj. reálne užívam jednu miestnosť, sociálne zariadenie, čiastočne kuchyňu a pozemok. Nehnuteľnosti užívam v len rozsahu, ktorý zodpovedá jeho podielu a na druhej strane sa riadne stará o nehnuteľnosti v celku, ako aj hradí náklady spojené s celkom nehnuteľností. Uviedol, že ako užívateľ časti nehnuteľností nikdy nebránil žalobcovi - vlastníkovi zvyšného podielu v nehnuteľnostiach, aby nehnuteľnosti užíval spolu so mnou, ani sa nebránil dohode o určení užívacích práv k nehnuteľnostiam. Naopak, žalobcu niekoľko krát vyzval, aby svoje užívacie práva a majetkovo - právne pomery k nehnuteľnostiam dohodli ku prospechu oboch strán. Žalobca takéto návrhy opakovane odmietol. Konanie žalobcu označil za účelové, nejestvuje žiadny právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej

sumy z titulu bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov ( ) a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na základe tohto nie je žiadny z dôvodov žaloby zo strany žalobcu podľa žalovaného naplnený. Účelovosť podania žaloby zo strany žalobcu na jeho osobu je hlavne v tom, že sa žalobca snaží účelovo dostať jeho osobu do finančne absolútne nevýhodnej pozície a zaplatenie žalovanej sumy, pričom zaplatenie uvedenej sumy by žalované malo spôsobiť takú škodu, ktorá by bola pre neho finančne likvidačná.

5. Žalobca sa vyjadril k odporu tak, že žalovaný síce vo svojom odpore vylúčil, že by sa v danom prípade jednalo o bezdôvodné obohatenie. K uvedenému žalobca zastáva ten názor, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu vyplýva z ust. , (ďalej len „“), t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Pokiaľ sa spoluvlastník na takomto užívaní nepodieľa a súčasne mu nie je poskytnutá náhrada (vo forme peňažného vyrovnania), spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vzniká bezdôvodné obohatenie, s odkazom na ust. . V zmysle uvedeného ustanovenia sa za bezdôvodné obohatenie považuje aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ako už žalobca uviedol v odôvodnení svojho žalobného návrhu, predmetná nehnuteľnosť je užívaná výlučne žalovaným, a to bez akejkoľvek dohody o bezodplatnom alebo odplatnom užívaní. Právnym následkom absencie tejto dohody je vznik bezdôvodného obohatenia a povinnosť žalovaného toto obohatenie vydať. Ďalej uviedol, že žaloba o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná práve z toho dôvodu, že žalovaný užíva sústavne a výlučne sám celú nehnuteľnosť. V užívaniu nehnuteľnosti žalobcom žalovaný bráni a odmieta ho ako väčšinového spoluvlastníka vpustiť do nehnuteľnosti. Žalobca adresoval žalovanému už niekoľko výziev a žiadostí o sprístupnenie nehnuteľnosti. Žalovaný na ne žiadnym spôsobom nereaguje. Poslednú výzvu žalobca adresoval dňa 20. 9. 2018, pričom ju žalobca aj priložil. Žalobca tiež uviedol, že má záujem túto nehnuteľnosť zrekonštruovať a uviesť ju do spôsobilého a funkčného stavu. Keď dal žalobca nehnuteľnosť vyčistiť, žalovaný zavolal na žalobcu policajtov. Na znečistenie pozemku sa pritom sťažujú žalobcovi aj susedia žalovaného. Z daného dôvodu prišla žalobcovi a žalovanému výzva z mestského úradu dostaviť sa na pozemok a tento vyčistiť. Žalovaný výzvu ignoroval. Z podnetu susedov bolo začaté aj konanie na Lesnom a pozemkovom odbore kvôli zanedbaniu porastov na pozemku. Uloženú pokutu má znášať žalobca, ktorý zároveň hradí aj väčšiu časť dane z nehnuteľnosti. Žalobca tiež uviedol, že Tvrdenia žalovaného, že sa riadne stará o nehnuteľnosť nie sú preto podľa žalobcu v žiadnom smere pravdivé. V ponímaní žalobcu ich žalovaný uvádza čisto účelovo s úmyslom prezentovania sa ako spoluvlastníka, ktorý užíva nehnuteľnosť len v rozsahu svojho vlastníctva a súčasne sa primerane podieľa na jej oprave. Pokiaľ by tieto tvrdenia mali byť pravdivé, žalobca by už 7 rokov neviedol voči žalovanému spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nevykladal by nemalé finančné náklady spojené so súdnym konaním. Pre preukázanie vyššie uvedených tvrdení navrhuje žalobca súdu v prípade potreby vykonať v konaní ako dôkaz obhliadku nehnuteľnosti. Po prezretí nehnuteľnosti na mieste samom, teda prezretí jej vonkajšieho a vnútorného stavu, rozsahu zariadených a užívacích izieb bude zrejmé, že nehnuteľnosť nie je vôbec opravovaná, po stavebnej stránke udržiavaná, chátra a súčasne je celá obývaná žalovaným. Žalobca sa domáha svojich práv voči žalovanému všetkými možnými právnymi formami. Napriek tomu, že je väčšinovým spoluvlastníkom, nehnuteľnosť užívať nemôže, nakoľko ho do nej žalovaný nevpustí. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vedený od roku 2012, keďže žalovaný kategoricky odmieta akýkoľvek návrh žalobcu na vyporiadanie. Žalobca pritom ponúkol žalovanému vyporiadanie nehnuteľnosti odkúpením podielu s ponukou sumy vyššou, ako znalecký posudok, čo žalovaný samozrejme odmietol. Keď sa žalobca domáha za užívanie celej nehnuteľnosti finančnej náhrady, žalovaný prezentuje súdu, že túto nehnuteľnosť neužíva celú a teda nie je povinný nič hradiť. Žalobca je vstavaný do patovej situácie, nakoľko je zo strany žalovaného dlhodobo a účelovo ukracovaný na svojich majetkových právach. Stav, aký je v súčasnosti žalovanému vyhovuje, keďže užíva celú nehnuteľnosť, žalobcovi za jej užívanie nič nehradí, na výzvy nereaguje, súdne konania účelovo predlžuje. Zo strany žalovaného ide o zneužitie práva, pričom jeho jediným cieľom je predaj nehnuteľnosti tretej osobe.

6. Žalovaný opäť tvrdil, že neužíva celok nehnuteľností tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Nehnuteľnosti riadne užíva len v rozsahu jeho podielu, tj. reálne užíva jednu miestnosť, sociálne zariadenie, čiastočne kuchyňu a pozemok. Nehnuteľnosti užíva v len rozsahu, ktorý zodpovedá

môjmu podielu a na druhej strane sa riadne stará o nehnuteľnosti v celku, ako aj hradím náklady spojené s celkom nehnuteľností. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, teda ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v , napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Cdo277/2009, sp. zn.6Cdo 184/2010. Žalobca správne uviedol, že vo vzťahu k užívaniu veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu sa vyslovila judikatúra už v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 9. 1979 sp.zn. , podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov, sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu. Súdna prax sa však ustálila v závere, že neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože iba v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Takýto nárok ale nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť, veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, alebo ak nič nebráni druhému spoluvlastníkovi (v danom prípade žalobcovi ), aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Ako užívateľ časti nehnuteľností nikdy nebránil žalobcovi - vlastníkovi zvyšného podielu v nehnuteľnostiach, aby nehnuteľnosti užíval spolu so mnou, ani som sa nebránil dohode o určení užívacích práv k nehnuteľnostiam. Naopak, žalobcu niekoľko krát vyzval, aby sme svoje užívacie práva a majetkovo - právne pomery k nehnuteľnostiam dohodli ku prospechu oboch strán. Žalobca takéto návrhy z mojej strany opakovane odmietol. 0 predmetnú nehnuteľnosť sa v rozsahu mojich vlastníckych práv riadne starám, vyjadrenie žalobcu, že nehnuteľnosť chátra je absolútne neopodstatnená, nazakladá sa na pravde. Žalobca uvádza vo svojom vyjadrení, že sa na súde domáha vysporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že prikáže vlastnícke právo do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou peňažnej náhrady. Uvádza, že v tejto veci žalovaný odmieta prijať jeho návrhy, čo je nepravdivé tvrdenie, pretože sám žalobca takéto návrhy účelovo mení a sám tým spôsobuje prieťahy v tomto konaní. Návrh žalobcu na obhliadku nehnuteľnosti označil za absolútne irelevantný vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné reálne porovnať stav nehnuteľnosti teraz a v období, do ktorého žalobca smeruje začiatok svojho právneho nároku. Konanie žalobcu považuje za účelové, nejestvuje žiadny právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov ( ) a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na základe tohto nie je žiadny z dôvodov žaloby zo strany žalobcu naplnený. Nehnuteľnosť užíva len v rozsahu svojich vlastníckych práv a nebráni žalobcovi, aby nehnuteľnosť užívať spolu so mnou. Účelovosť podania žaloby zo strany žalobcu na moju osobu je hlavne v tom, že sa žalobca snaží účelovo dostať moju osobu do finančne absolútne nevýhodnej pozície a zaplatenie žalovanej sumy by mi malo spôsobiť takú škodu, ktorá by bola pre mňa finančne likvidačná. Navrhol žalobu zamietnuť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.09.2019, na ktoré sa dostavili obe sporové strany. Strana žalobcu zotrvala na doterajších tvrdeniach, a to, odkázala na písomné podania založené v spise. Uviedli, že paralelne prebiehajú dva spory o obohatenie na tomto súde. Ide im o to, aby žalovaný pochopil, že časť nehnuteľnosti obýva bez nároku. Tá nehnuteľnosť chátra. Pravdou je, že súd prvej inštancie v konaní o vyporiadaní spol. k nehnuteľnosti, že žalovanému ako minoritnému spol. bola pridelená do vlastníctva a má zaplatiť žalobcovi stanovenú čiastku, bolo tam podané odvolanie. Žalobca sa dlhodobo domáha od žalovaného akúkoľvek starostlivosť o túto nehnuteľnosti a keďže sa to nedeje tak sa domáha takéhoto bezdôvodného obohatenia. Stanovil si výšku podľa vyjadrenia realitnej kancelárii a bolo to predtým ako išli ceny vyššie hore. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva jeho postoj. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že odkazujeme na písomné podania založené do spisu trváme na podaniach ktoré boli doručené súdu. Poukazujeme na skut., že so žalovaným vedieme súdne spory približne od roku 2012, keď ešte bolo účastníkov na strane žalobcov asi 7 . V dôsledku skúpenia podielov spoluvlastníkov na nehnuteľnosti už zostal žalobca. Ako predchádzajúci spol. ako aj môj klient žalobca sa dlhodobo domáha zmierlivého vyriešenia sit. a svojich práv vyplývajúcich mu z práva nehnuteľnosti, avšak žalovaný nereaguje. Z uvedeného dôvodu trvajú na nároku, ktorý je predmetom tohto sporu. Odkázali na žalobný petit a požadovali priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má na pojednávaní dôkaz, že užíva akurát časť domu - stavba. Má tam trvalé bydlisko. Užíva si časť domu, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Voľakedy sa o to staral, ale keď ho začali naháňať po súdoch tak už tak nie. Krátkou cestou žalovaný predložil dva písomné doklady, jedno o kúpe nehnuteľnosti a druhú o sprístupnení nehnuteľnosti. Žalovaný vyhlásil, že užíva len svoju časť. Vykuruje celú nehnuteľnosť a to len preto aby to nechátralo. Na otázku súdu na doplnenie skutkových tvrdení, či žalobca vlastní kľúče od nehnuteľnosti žalovaný uvádza, že od domu nie, avšak tieto nikdy nepýtal, od pozemku má. Na otázku súdu, či volal žalovaný políciu keď žalobca chcel sprístupniť pozemok, žalovaný uvádza, že áno, ale z toho dôvodu, že tam chceli vstupovať tretie osoby a vykonávať búracie práce a vypilovať stromy volal mestskú políciu. Žalovaný v rámci vyjadrenia uviedol, že nesúhlasí s protistranou, nakoľko užíva si len svoju časť, ktorá mu patrí, nemá záujem si užívať viac. Má tam trvalé bydlisko v žiadanom prípade sa neobohacuje platí všetky energie, stará sa, aby to fungovalo a nie, aby si tam niekto spravil sklady na povale, kde nie sú ani schody.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, žalobou č.l. 1-4, potvrdením o cene č.l.7, výpis z LV č.l. 8, opravou žaloby .l. 17, odporom č.l. 47-48, vyjadrením žalobcu č.l. 53-54, výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti č.l. 56, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.06.2019 č.l. 59-61, výzvou zo dňa 20.09.2018 predloženou žalovaným na pojednávaní dňa 10.09.2019, ( totožná výzvu na č,l. 56), potvrdenie zo dňa 10.01. a 10.04.2016, dokladom o ponuke nehnuteľnosti na predaj, potvrdením o platení inkasa za plyn a elektrinu.

10. Súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nebolo sporné spoluvlastníctvo nehnuteľnosti. Spornou bola otázka rozsahu užívania nehnuteľnosti žalovaným a vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľnosti. Nesporným bola aj hodnota obdobných hodnôt prenájmov nehnuteľnosti. Súd sa pri dokazovaní zameral na zistenie toho, či žalovaný užíva nehnuteľnosť samostatne, a či žalobca

11. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa . , spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania tak vyplynula skutočnosť, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v spoluvlastníckom podiele, ako bolo vyššie uvedené.

14. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa , ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

16. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

17. Podľa , ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

18. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa , úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva

20 Podľa (ďalej len „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

24. Podľa Čl. 20 ods. 1 , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

25. Podľa ČL. 20 ods. 3 , vlastníctvo zaväzuje. nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

26. Súd konštatuje, že z obsahu výpisu listu vlastníctva č.l. 8 ako aj z obsahu skutkových tvrdení oboch strán mal nesporne preukázané spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam, rovnako ako z nesporných tvrdení oboch strán. Rovnako bola nesporná aj hodnota prípadného obohatenia, ktorú mal súd preukázanú z vyjadrenia č.l. 7 zo dňa 10.04.2018, ktorú realitná kancelária stanovila na 600,- eur mesačne, a ktorú žalovaný nerozporoval, a teda na spoluvlastnícky podiel žalovaného by predstavovala hodnota 180,- eur mesačne a obohatenie hodnotu 420,- eur. Z nesporných tvrdení plynie, že žalobca sa domáha náhrady za nadužívanie majetku za obdobie máj 2017 až december 2017, t.j. 8 mesiacov x 400,- eur (uplatnená suma) =3200,- eur. Súd posúdil sumu požadovanú ako nadužívanie za nespornú, nakoľko žalovaný nerozporoval jej výšku počas konania, ako ani neuvádzal, iné hodnoty, ktoré by odôvodňovali skúmať uvedenú sumu, pričom svoju obranu postavil na tom, že nehnuteľnosť neužíva v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu. Rovnako nespornou skutočnosťou v konaní je, že žalobca nemá od nehnuteľnosti kľúče, ako aj skutočnosť, že dlhodobo prebiehajú spory medzi stranami, a to jednak o vyporiadanie nehnuteľnosti, ako aj náhrady za nadužívanie nehnuteľností v inom konaní. . 27. Žalobca právne odôvodnil svoj nárok bezdôvodným obohatením zo strany žalovaného, ktorý ako menšinový spoluvlastník užíva celý majetok. Súd konštatuje, že nie je viazaný právnym posúdením uvedeným v žalobe a otázka právneho posúdenia skutkovo zdôvodneného nároku je na strane súdu. Žalobca riadne skutkovo zdôvodnil žalobu, kde uviedol, že je spoluvlastník nehnuteľnosti, pričom je mu bránené v užívaní nehnuteľnosti žalovaným ako menšinovým spoluvlastníkom. Súd vec posúdil podľa ako aj , ktorý vymedzuje rozsah oprávnení k nehnuteľnosti. Súd tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.10.2010, v ktorom boli vyjadrené nasledovné závery: „Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“. To znamená, že nárok na náhradu za nadužívanie majetku je samostatným nárokom podľa . Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania (nesporných skutkových tvrdení) mal preukázané, že žalovaný je jedinou osobou, ktorá má od nehnuteľnosti kľúče, pričom súčasne žalovaný zamedzil vstupu osôb, ktoré poveril údržbou (odstraňovaním konárov, resp. náletových drevín a rastlín), a to tak že na nich zavolal políciu. Rovnako zamedzil vstupu osôb poverených žalobcom vo vzťahu k úpravám nehnuteľnosti, ktoré by mali slúžiť na ich stavebnú úpravu na sklad listín, čo sám žalovaný potvrdil mimo iné aj v záverečnej reči. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný reálne neumožňuje užívať nehnuteľnosti v rozsahu primeranom podielu žalobcovi, pričom následne je už právne nevýznamné, v ako rozsahu užíva nehnuteľnosť sám žalovaný. Súd má za to, že v súlade s článkom 20 ods. 3 , každý má právo užívať nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom a vtedy v primeranom rozsahu, pričom ak mu druhý spoluvlastník v tom bráni, tak tento postupuje v rozpore s , ako aj Čl. 20 ods..1 a 3 , a teda takéto konanie nepožíva právnu ochranu nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj ústavnými právami. Žalovaný nemusí užívať väčšiu časť domu, resp. pozemku, ako jej jeho spoluvlastnícky podiel, ak však reálne bráni v užívaní nehnuteľnosti druhému spoluvlastníkovi tak napĺňa dôvodnosť tejto žaloby, lebo reálne znemožnil užívanie nehnuteľnosti, a preto je povinný za to platiť náhradu. Keďže ako je uvedené vyššie bolo preukázané, že žalovaný reálne bránil užívaniu nehnuteľnosti žalobcovi v primeranom rozsahu, či už neposkytnutím kľúčov, znemožneniu prístupu prostredníctvom polície, uzamknutím budovy, tak súd nemal inú možnosť, ako žalobe vyhovieť v požadovanej čiastke 3200,- eur, prestavujúcej náhradu 8x 400,- eur za obdobie od mája 2017 do decembra 2017, kedy hodnota prípadného prenájmu obdobnej nehnuteľnosti by predstavovala sumu 600,- eur (nesporná a súčasne preukázaná č.l. 7). Súd k argumentácii žalovaného, že žalobca kľúče nežiadal konštatuje, že táto po nevpustení oprávneného spoluvlastníka po viacerých rokoch súdnych sporov, kedy už jedno konanie o vyplatenie takéhoto nároku prebieha je nedôvodná a v presnom opaku k skutkovému stavu. Rovnako ako argumentácia o platení výdavkov na nehnuteľnosť, kde žalobcu nevpustí nemá na uvedené vplyv, keďže nehnuteľnosť je vo faktickej moci žalovaného, bez ohľadu na to, koľko z nej reálne užíva. Súd ďalšie navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko ich považoval za nepodstatné pre vec samu vzhľadom na zistený stav a ich vykonávanie by bolo nehospodárne (ohliadka, pripojenie iných súdnych spisov), pričom sporové strany pred ukončením dokazovania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.

28. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 21.02.2019 bola vo výške 0,00%.

30. Súčasne súd zaviazal žalovaného na náhradu úroku z omeškania v požadovanej výške, avšak od momentu doručenia žaloby (platobného rozkazu) + 2 dva dní, nakoľko žalovaný mohol nasledujúci deň po doručení platobného rozkazu plniť dobrovoľne (doručený 15.05.2019, dobrovoľné plnenie mohlo byť 16.05.2019 až následne by bol žalovaný v omeškaní), a teda až následne sa dostal žalovaný do omeškania, t.j. dňa , ktorý nastal dňa 17.05.2019, nakoľko súd nemá preukázané, že žalobca by bol vyzýval žalovaného na zaplatenie pred podaním žalobného návrhu, a teda úroky z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a vo zvyšku žalobu zamietol.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní ako účastníci plne úspešní v konaní, nakoľko žaloba bola zamietnutá voči nim v celom rozsahu.

35. O náhrade trov konania voči žalovanému ./ súd rozhodol d podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobkyňa ako účastníčka úspešnejšia v konaní a to pomerom úspechu a neúspechu tak, že jej priznal náhradu v rozsahu 90,44%. Pomer úspechu a neúspechu bol vypočítaný tak, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3200,- eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 214,35 eur /(dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. suma celkom 3414,35 eur, pričom úspešný bol čo do zaplatenia sumy 3200,- eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 51,28 eur, tj. suma celkom 3251,28 eur. Pomer úspechu vypočítaný ako 3251,28 eur /3414,35 eur = 95,22 % -100 % sa rovná úspech žalovaného 4,78 %, ktorý sa odpočíta od 95,22% úspechu žalovaného, čím dostaneme, čistý úspech žalobcu 90,44 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.