Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-42-2019.pdf
PDF · 116.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Z., nar. XX. XX. XXXX, C. V. Z., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka S. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - Š., A.. E. XXX/XX, a otec Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., Z.. Q.. Š. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá G. Z., nar. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. sumou 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01. 08. 2019.
III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou G. každý párny deň v týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.
IV. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a otec je p o v i n n ý dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté dieťa v mieste bydliska matky. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia p o v i n n í si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 30. 06. 2019, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 15. 07. 2019, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G., a to zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, zaviazania otca výživným na maloletú v sume 200 Eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01. 08. 2019 a úpravy styku otca s maloletou každý párny deň v týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od jej narodenia z dôvodu dlhodobých názorových nezhôd, týkajúcich sa rodinného spolužitia. O maloletú sa výlučne stará ona, otec ju však pravidelne navštevuje. Otec na domácnosť neprispieva, na maloletú prispieva v nepravidelných intervaloch. Je zamestnaný vo firme Jaguar Land Rover Nitra, jeho matke známy príjem je 2.000 Eur brutto. Matka je momentálne na rodičovskom príspevku vo výške 220,70 Eur, poberá prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur.
3. Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o výške prídavku na dieťa a výške rodičovského príspevku, lustráciami matky a otca v v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výsluchom matky, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, vyjadrením procesného opatrovníka, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Maloletá G. sa narodila z partnerského vzťahu matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom o maloletého sa stará výlučne matka. Otec maloletú pravidelne navštevuje, na výživu prispieva nepravidelne. Maloletá má 1 rok a 5 mesiacov, jej zdravotný stav je dobrý. Od 01. 07. 2019 je matka zamestnaná v spoločnosti DEKRA kvalifikácia a poradenstvo, s. r. o., Bratislava, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Otec je od 01. 01. 2019 zamestnaný v Jaguar Land Rover, s. r. o., Nitra, jeho priemerný mesačný vymeriavací základ podľa výsledkov lustrácie za obdobie január až máj 2019 predstavuje suma 1.965,56 Eur. Matka má okrem maloletej G. vyživovaciu povinnosť k maloletému M. O., otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, vyplýva, že matka je poberateľkou prídavkov na obe maloleté deti vo výške 48,68 Eur mesačne, v roku 2018 matka poberala prídavky na deti vo výške 47,36 Eur mesačne. Matka tiež poberá rodičovský príspevok, ktorého výška v období od septembra do decembra 2018 činila 214,70 Eur mesačne, od januára 2019 je výška mesačného rodičovského príspevku 220,70 Eur.
7. Matka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomne podaného návrhu, pretože otec si už neplnil svoje rodičovské povinnosti. Už v minulosti mal problémy s drogami a myslí si, že aj teraz má takéto problémy. O maloletú sa stará výlučne ona, otec ju navštevuje. Žije v spoločnej domácnosti s deťmi a rodičmi, ktorí sú na dôchodku. Od 01. 07. 2019 pracuje v DEKRA kvalifikácia a poradenstvo, s. r. o., a jej čistý priemerný mesačný príjem zo zamestnania je 700 Eur. Okrem toho poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 48,68 Eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavuje plyn vo výške 125 Eur mesačne, elektrika vo výške 40 Eur mesačne, voda vo výške 30 - 40 Eur mesačne, telefón + internet vo výške 50 Eur mesačne. Inak má len bežné výdavky spojené so stravou. Maloletá G. má 1 rok a 5 mesiacov, výdavky na maloletú sú plienky v sume 60 Eur, strava v sume 100 Eur, oblečenie 70 - 80 Eur mesačne. Má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému M. a výdavky na jeho starostlivosť predstavuje škola vo výške 50 Eur mesačne, strava 70 Eur mesačne. Otec maloletého M. zomrel, maloletý by mal poberať sirotský dôchodok z R.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka s otcom maloletej G. v podstate ani nebývala v spoločnej domácnosti. Otec prispieva maloletej aj nad rámec výživného, a to napr. oblečením, hračkami. S maloletou sa stretával po dve hodiny každý druhý deň alebo aj každý deň, ako kedy. Na styku sa vedeli dohodnúť. S otcom maloletej sa dohodli tiež na výške vyživovacej povinnosti v sume 150 Eur mesačne, v auguste 2019 si otec už takto dohodnutú vyživovaciu povinnosť plnil.
8. Procesný opatrovník uviedol, že súhlasí s návrhom matky, nakoľko je v záujme maloletej.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
24. Predmetom konania bolo teda rozhodovanie o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku, o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 200 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 08. 2019 a o úprave styku otca s maloletou každý párny deň v týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod.
25. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
26. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu, k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.
27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne riadne matka. Pre starostlivosť o maloletého má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného prostredia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom právo (aj povinnosť) ju zastupovať a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom. Napokon aj samotný otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nevyjadril nesúhlas.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
29. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
30. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozume uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.
31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej G., ako aj s poukazom na dohodu matky a otca o výške vyživovacej povinnosti, zodpovedá určenie výživného sume 150 Eur mesačne.
32. Maloletá G. má 1 rok a 5 mesiacov. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnený výdavok maloletej súd považoval, avšak v odlišnej výške ako boli matkou maloletej vyčíslené, výdavok na stravu v sume 70 Eur mesačne, nakoľko maloletá je zdravá, nemá špeciálne požiadavky na stravu (nemá zdravotné obmedzenia alebo diétne požiadavky) a rovnako tiež výdavok na stravu maloletého Davida matka uvádzala v sume 70 Eur mesačne. Ďalej za odôvodnené súd považoval výdavky na oblečenie v sume 30 Eur mesačne, plienky v sume 60 Eur mesačne. Súdom zohľadnená suma bežné mesačné výdavky na tieto kategórie pokrýva. Výšku odôvodnených mesačných výdavkov maloletej dieťaťa tak súd ustálil na sumu 160 Eur, z ktorej výšky je zrejmé, že suma výživného vo výške 150 Eur bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka starostlivosť o dieťa riadne nezabezpečovala.
33. Súd k výdavkom na maloleté dieťa poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné. Ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie
je potrebné a ani možné takto preukazovať, nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe.
34. V prípade maloletej G., ktorý má v čase rozhodovania súdu 1 rok a 5 mesiacov, je pritom potrebné hovoriť o osobnej starostlivosti matky, na ktorú vzhľadom na vek je maloletá odkázaná.
35. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s dvomi maloletými deťmi a so svojimi rodičmi, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku. Na domácnosť matka prispieva sumou 125 Eur mesačne za plyn, za elektriku v sume 40 Eur mesačne, za vodu 30 - 40 Eur mesačne. Výdavky na telefón a internet predstavujú 50 Eur mesačne. Inak má len bežné výdavky spojené so stravou. Priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od júla 2019 predstavuje sumu 700 Eur. Matka je zároveň poberateľkou rodinných prídavkov v sume 48,68 Eur mesačne a rodičovského príspevku v sume 220,70 Eur. Teda priemerný mesačný príjem matky súd ustálil na sumu 969,38 Eur (700 + 48,68 + 220,70).
36. Otec je od 01. 01. 2019 zamestnaný v Jaguar Land Rover, s. r. o., Nitra, a jeho priemerný vymeriavací základ je 1.965,56 Eur. Vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, t. j. príjem zo závislej činnosti podliehajúcej dani. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
37. Nakoľko otec nepreukázal súdu výšku príjmu, súd pri ustálení príjmu otca vychádzal z výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni. Pri vymeriavacom základe vo výške 1.965,56 Eur a pri počte vyživovaných detí 1 možno priemernú čistú mzdu otca ustáliť na sume 1.478 Eur mesačne.
38. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletého je potrebné sa pohybovať skôr na dolnej hranici uvedeného rozpätia. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 1.478 Eur mesačne. Z uvedenej sumy súd určil výživné na maloletú G. v sume 150 Eur mesačne od 01. 08. 2019 s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pritom vzal do úvahy, že maloletá má 1 rok a 5 mesiacov a jej priemerné mesačné odôvodnené výdavky sú vo výške 160 Eur mesačne. Na druhej strane súd pri takto určenom výživnom ponechal priestor pre prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď maloletá ešte len pôjde do materskej škôlky.
39. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že súdom určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, postačujúce, spravodlivé a zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí. Teda pokiaľ ide o náklady na dieťa, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka, avšak z dôvodu poskytovania starostlivosti o dieťa v nefinančnej forme zabezpečovaním bývania a ďalšími činnosťami spojenými s bývaným (pranie, žehlenie, varenie...) sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na určenie výživného na maloletú G. vo výroku II. tohto rozsudku vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného 150 Eur mesačne, keď súd považuje takto určené výživné za spravodlivé a primerané. Navyše sama matka uviedla, že sa na takto určenej výške vyživovacej povinnosti s otcom dohodli. Súd nemal pochybnosti o tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je takto určenú vyživovaciu povinnosť si plniť, nakoľko otec už v mesiaci august 2019 takto určené výživné plnil, ktorú skutočnosť otec nerozporoval, preto mu za obdobie od 01. 08. 2019 do 31. 08. 2019 ani nevznikol nedoplatok na výživnom.
41. Súd určil výživné odo dňa 01. 08. 2019 tak, ako si matka uplatnila vo svojom návrhu, pretože už v tomto čase bolo určenie výživného dôvodné.
42. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
43. Deň splatnosti výživného určil súd na 205. deň v mesiaci, nakoľko takto bol matkou navrhnutý a otec ho nenamietal.
44. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým so záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že otec sa s maloletou stretáva pravidelne, a to každý druhý deň v trvaní 2 hodiny, niekedy aj každý deň, preto matka žiadala upraviť styk otca s maloletou v tomto rozsahu, pričom uviedla, že na styku otca s maloletou sa v prípade potreby vedia dohodnúť. Súd tak o styku otca s maloletou vo výroku III. rozsudku rozhodol v zmysle návrhu matky a súčasne vo výroku IV. rozsudku uložil matke a otcovi povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať pri realizácii styku otca s maloletou.
45. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletému.
46. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
49. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O trovách konania rozhodol súd vo výroku V. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie podané zo strany matky a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko matka a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.