Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/146/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: D. R., predtým X., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti žalovanej: R. P., rod. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, E., bydliskom R. XX, R., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.022,- eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 565,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 457,- eur z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 10,56 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.7.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.7.2013, sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.022,- eur titulom nevrátenia časti pôžičky a náhrady škody s tým spojenej. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok žalobkyňa odvodzovala od záväzkového právneho vzťahu strán sporu založeného ústnou zmluvou o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanej celkom sumu 1.000,- eur v dvoch 500-eurových bankovkách, ktorú sumu jej mala žalovaná vrátiť do 3 mesiacov od poskytnutia pôžičky tak, aby žalobkyňa stihla do 10.11.2010 vrátiť Slovenskej sporiteľni, a s. peniaze z úveru na základe úverovej zmluvy, ktorú žalobkyňa uzavrela s bankou preto, aby mohla následne požičať peniaze žalovanej, ktorá bola v zlej životnej situácii, žalobkyňa jej chvela pomôcť, pretože sa s ňou kamarátila od svojho 18. roku veku života. Požičané peniaze jej mala žalovaná vrátiť do 3 mesiacov od poskytnutia úveru tak aby žalobkyňa stihla banke vrátiť peniaze z úveru, pretože vtedy by bol úrok z úveru iba 0,50 %. Žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 13.7.2010, na základe ktorej banka poskytla žalobkyni úver v sume 1.900,- eur za poplatok 70,- eur. Zvyšných 900,- eur si žalobkyňa odložila doma, aby ich potom mohla spolu so sumou, ktorú požičala žalovanej, následne vrátiť banke do 3 mesiacov, pretože pri sume úveru 1900,- eur bol výhodnejší úrok z úveru, než by bol pri nižšej sume úveru, avšak iba za predpokladu, že by vrátila celý úver banke do 3 mesiacov od jeho poskytnutia. Žalovaná však do 3 mesiacov vrátila žalobkyni iba sumu 100,- eur, v dôsledku čoho žalobkyňa nemohla banke vrátiť celý úver za výhodných podmienok, tento mohla vrátiť až neskôr, čím jej vznikli zvýšené náklady spojené s úverom, ktorá žalobkyňa musela zaplatiť banke. Žalobkyňa bola nútená žalovanej sústavne vyvolávať a osobne ju kontaktovať, aby jej dlh splatila. Od novembra 2010 do mája 2011 je vrátila postupne ďalších 100,- eur, potom 50,- eur, potom 50,- eur, 40,- eur, 35,- eur, pričom celkom jej vrátila iba 435,- eur. Naposledy jej vrátila 35,- eur v máji 2011 za prítomnosti S. J.. Keď žalobkyňa naďalej naliehala na žalovanú, aby jej vrátila zvyšnú sumu, tá na ňu začala útočiť, a nechcela s ňou ani hovoriť. Žalovaná jej skoro každý mesiac sľubovala, že s ňou pôjde do banky, lebo jej neverila,

aké sú tam úroky, že to v banke splatí. Stále ju prosila, že neskôr jej zaplatí, a držala tak žalobkyňu v nádeji, že jej peniaze vráti, že ich žalobkyňa potom vloží všetky naraz na účet v banke aj so sumou 900,- eur, ktorú mala žalobkyňa doma. Žalovaná dokonca tvrdila, že jej syn pôjde brigádovať do Čiech, že jej dá peniaze, a tá ich hneď odovzdá žalobkyni. Žalovaná využila zraniteľnosť žalobkyne v čase, keď sa rozvádzala, a tvárila sa, že je jej kamarátka. Boli síce spolu (pozn. autom žalovanej) v zoologickej záhrade v Českej republike, avšak za peniaze žalobkyne. Žalovaná nikde nepracovala, aby nemusela vstávať skôr než pred obedom. Aj dieťa vozila do školy autom každý deň neskoro. Žalobkyňa zistila, že žalovaná podobným spôsobom získala peniaze aj od iných ľudí. Žalovaná má peniaze, keďže vozí dieťa na aute z R. do Y. do školy 15 km a späť alebo na R. za mamou, ktorej vozí nákupy. Autobusom necestuje. Žalobkyňa a jej mama žalovanej verili, že si musí kúpiť zuby, že ju odpojili od elektriny a že má dlhy. Žalobkyňa je nútená jazdiť na bicykli, lebo nemá výživné a má rodinné prídavky len na jedno dieťa, a žalovaná sa jej k tomu ešte aj vysmieva, keď ju zbadá, zamáva jej z auta, a myslí si , že sa jej žalobkyňa bojí potom, čo ju viackrát napadla a žalobkyňa nemá muža, ktorý by sa jej zastal. Žalobkyňa nemala skúsenosti s úvermi v banke, verila žalovanej, že jej peniaze vráti tak, ako sa dohodli, že nebude musieť banke potom platiť žiadny úrok. Žalobkyňa ukrátila svoje deti, keď im zariaďovala detskú izbu iba preto, lebo jej žalovaná nevrátila včas pôžičku podľa ich dohody. Dokonca aj brat žalovanej povedal, že by jej nikdy nič v živote nepožičal.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že potom, čo zistila, že jej na úvere neúmerne narastajú úroky, a pritom žalovaná jej nemieni pôžičku vrátiť, rozhodla sa celý dlh z úveru splatiť v apríli 2012. Žalobkyňa preto začala úver splácať banke mesačne, ktorej celkom uhradila z predmetného úveru sumu 2.426,50 eura. Žalovaná tak okrem dlhu na pôžičke v nevrátenej v sume 565,- eur spôsobila žalobkyni aj škodu v sume 456,94 eura, preto sa žalobkyňa žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.022,- eur. Žalobkyňa podala na pošte dňa 8.7.2013 výzvu na úhradu dlhu adresovanú žalovanej, ktorú si však žalovaná odmietla na pošte prevziať, o čom žalobkyňu informovala zamestnankyňa pošty. Žalovaná napriek opakovaným naliehaniam zo strany žalobkyne svoj dlh neuhradila.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že ju žalobkyňa iba krivo obviňuje. Uviedla, že žalobkyňu spoznala až v roku 2000, keď v miestnej škôlke učila jej syna B.. Žalobkyňa poznala len jej manžela, a prišla ich obťažovať, aby jej ručili za jej rodinný dom, čo oni omietli, lebo manžel žalovanej poznal jej povahu a správanie. Žalobkyňa chcela chodiť so žalovanou po krčmách, čo sa manželovi žalovanej nepáčilo. Žalovaná sa jej nemohla neustále venovať. Žalobkyňa predložila listiny preukazujúce, že dlh v banke mala práve ona, v ktorej si vzala úver v sume 1.900,- eur, čo sa nezhoduje s tvrdeniami žalobkyne, že si vzala úver kvôli žalovanej, a že jej následne požičala 1.000,- eur. Synovia žalobkyne a p. J. boli spolužiakmi dcéry žalovanej Q.. Po jednom rodičovskom združení sa žalovanej prihovorila žalobkyňa s p. J., keďže žalobkyňa nemala auto, mala vtedy nezhody v manželstve, a požiadala žalovanú o malé služby, odviesť autom jej syna do zoologickej záhrady do Zlína v Českej republike. Žalobkyňa sa jej zdôverila, že si chce kúpiť auto. Keď žalobkyňa prišla k žalovanej domov na adresu jej bydliska do R., manželovi žalovanej sa to nepáčilo, vyhodil ju so slovami, že žalovaná je vydatá, aby jej dala žalobkyňa pokoj. Pre pokoj v manželstve žalovaná rešpektuje svojho manžela, a viac sa so žalobkyňou nestretáva. Domnieva sa, že žalobkyňa sa jej teraz chce pomstiť, odvtedy obťažuje jej rodinu, svokrovcov, mamu, za ktorou bola žalovaná spolu s nejakou policajtkou z E., kedy sa „oháňala" nejakým svedkom, a odkázala žalovanej po jej mame, aby prišla do E. podpísať papier. Žalobkyňa dokonca aj prinútila dcéru žalovanej v škole podpísať nejaké papiere, ktoré zo strachu podpísala, domov prišla zo školy vystrašená, a všetko žalovanej vyrozprávala. Žalovaná zvažovala aj podanie trestného oznámenia na žalobkyňu pre podvod spáchaný na maloletej dcére žalovanej. Žalobkyňa presvedčila dokonca aj svojho syna, aby sa so spolužiakmi vysmievali v škole dcére žalovanej, ktorí pokrikovali na dcéru žalovanej, aby vrátila peniaze. Žalovaná poprela, že by jej bola doručovaná výzva z 8.7.2013, keďže od 6.8.2002 býva na adrese R. XX, a pritom žalobkyňa pozná túto adresu. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa iba zavádza, aby mala ďalšieho svedka. Na záver vyjadrenia k žalobe prehlásila, že voči žalobkyni nemá žiadny dlh.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to Zmluvou o splátkovom úvere z 13.7.2010, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpismi z úverového účtu, potvrdeniami o výbere v hotovosti a o vklade v hotovosti, žiadosťou o predčasné splatenie úveru, prehľadom zaplatených splátok žalovanou, výzvou žalobkyne zo dňa 4.7.2013, podacím lístkom z 8.7.2013, neprevzatou doporučenou zásielkou, listom žalovanej, výsluchmi strán sporu, výsluchom svedkyne, ďalšími vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o splátkovom úvere z 13.7.2010, zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.7.2010 a z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. o výbere v hotovosti súd zistil, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako s bankou a veriteľom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalobkyni úver v sume 1.970,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť od prvého čerpania úveru do 31.7.2010 vo výške 14,36 eura a od 20.8.2010 vo výške 39,01 eura mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci v 83 mesačných splátkach od 20.8.2010. V zmluve sa banka so žalobkyňou dohodli na fixnej úrokovej sadzbe vo výške 11,90 % ročne. Termín konečnej splatnosti úveru si dohodli na 20.6.2017. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť banke celkom sumu 3.145,99 eura. Výška spracovateľského poplatku bola 63,04 eura, poplatok za správu úveru bol 1,99 eura mesačne, poplatok za upomienku bol 23,24 eura. Poplatok za predčasné splatenie úveru bol 1 % z výšky mimoriadnej splátky, ak zostatok splatnosti úveru je viac než 1 rok, alebo 0,5 % z výšky mimoriadnej splátky, ak je zostatok splatnosti úveru 1 rok a menej, maximálne však vo výške úroku, ktorú by dlžník zaplatil medzi splatením úveru a pôvodnou konečnou splatnosťou úveru. Spôsob určenia poplatku za predčasné splatenie úveru je uvedený v sadzobníku. V deň uzavretia zmluvy o úvere banka poskytla žalobkyni úver v hotovosti v sume 1.900,- eur, a to v 3 bankovkách po 500,- eur a 2 bankovkách po 200,- eur.

7. Z výpisov z úverového účtu a z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a. s. o výbere v hotovosti a o vklade v hotovosti súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 1.970,- eur, ktorý splácala mesačne od januára 2011 do decembra 2011 v splátkach najprv vo výške 39,01 eura mesačne neskôr po 40,16 eura mesačne, k tomu navyše aj poplatok za poistenie úveru vo výške 2,03 eura mesačne, neskôr 2,09 eura mesačne, úrok z úveru vo výške od 19,28 eura do 11,18 eura mesačne a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eura mesačne. Dňa 11.4.2012 žalobkyňa vložila na úverový účet v hotovosti sumu 1.665,02 eura.

8. Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 11.4.2012 súd zistil, že žalobkyňa v daný deň požiadala Slovenskú sporiteľňu, a. s. o predčasné splatenie úveru mimoriadnou splátkou vo výške 1.648,54 eura s tým, že poplatok za mimoriadnu splátku úveru bude 16,48 eura, a že žalobkyňa ako žiadateľ zabezpečí úhradu prostriedkov dňa 12.4.2012, pričom výška pohľadávky ku dňu splatenia bola vo výške 1.665,02 eura.

9. Z prehľadu zaplatených splátok žalovanou, ktoré predložila žalovaná súdu až na pojednávaní, súd zistil, že ide iba o poznámky písané rukou na papier malého formátu z poznámkového bloku. Tieto poznámky neobsahujú žiadny podpis, ani identifikáciu osoby, ktorá platila splátky, ani identifikáciu osoby, ktorá splátky prijímala. Podľa týchto poznámok bolo požičaných celkom 1.050,- eur, a to raz 150,- eur, neskôr 900,- eur. Podľa týchto poznámok suma oboch pôžičiek v celkovej výške 1.050,- eur bola vrátená v 9 splátkach uhradených nasledovne: 100,- eur dňa 27.7.2010, 150,- eur dňa 29.8.2010, 200,- eur dňa 27.9.2010, 135,- eur dňa 30.10.2010, 100,- eur dňa 28.2.2011, 60,- eur dňa 27.5.2011, 65,- eur dňa 28.8.2011, 35,- eur dňa 28.11.2011 a 205,- eur dňa 27.12.2011.

10. Z výzvy žalobkyne zo dňa 4.7.2013, podacieho lístka z 8.7.2013 a z neprevzatej zásielky súd zistil, že žalobkyňa listom zo dňa 4.7.2013 vyzvala žalovanú na vrátenie požičanej sumy vo výške 900,- eur z pôžičky, ktorú poskytla žalovanej dňa 13.7.2010 v sume 1.000,- eur s tým, že ich žiadala vrátiť do mesiaca od 4.7.2013. Prejavila vôľu dohodnúť sa aj na splátkovom kalendári s mesačnými splátkami po 100,- eur. Tento list odovzdala žalobkyňa súdu priamo na pojednávaní v neotvorenej obálke, z ktorej súd zistil, že list bol podaný na pošte dňa 8.7.2013 v Moravanoch nad Váhom ako doporučená zásielka, a že dňa 31.7.2013 bola vrátená poštou žalobkyni ako odosielateľovi s poznámkou pošty, že žalovaná ako adresát si neprevzala zásielku v odbernej lehote na pošte.

11. Z listu na tlačive spoločnosti Kauflad pre inzerciu, ktorá je súčasťou servisu zákazníkom, o ktorom strany sporu zhodne uviedli, že obsahuje text písaný žalovanou, súd zistil, že žalovaná sa v ňom ospravedlnila žalobkyni za omeškanie so splácaním pôžičky, pričom list bol písaný niekedy okolo sviatku Nového roka. Žalovaná uviedla, že možno vo februári urovná svoj dlh. Podľa zhodného vyjadrenia strán sporu na pojednávaní dňa 10.9.2019, tento list bol písaný žalovanou koncom roka 2010.

12. Z výsluchu žalobkyne a z jej vyjadrení na pojednávaní dňa 10.9.2019 súd zistil, že táto si zobrala v banke úver na to, aby mohla požičať žalovanej sumu 1.000,- eur, pretože ju žalovaná presviedčala,

že bola v zlej životnej situácii. Ak by žalobkyňa vrátila banke úver do 10.11.2010, vtedy by bol úrok iba 0,50 %. Žalobkyňa požičala žalovanej 1.000,- eur hneď v deň, kedy si žalobkyňa zobrala úver v banke, t. j. dňa 13.7.2010, pričom peniaze odovzdala žalovanej u žalobkyne doma, za prítomnosti jej matky. Po požičaní peňazí žalovaná zmenila svoje správanie, nejavila žiadny záujem o komunikáciu so žalobkyňou, z čoho žalobkyňa usúdila, že ju žalovaná oklamala. Pri splácaní pôžičky žalovanou nebol prítomný nikto, iba raz pri vrátení sumy 35,- eur bola prítomná S. J.. Žalovaná jej nevrátila celú požičanú sumu tak, ako sa dohodli, t. j. najneskôr do 10.11.2010. Napriek tomu má žalovaná peniaze na vyvážanie sa v aute. Žalobkyňa zistila, že nie je jediná, od koho takýmto spôsobom žalovaná vylákala peniaze. Keďže žalovaná nevrátila žalobkyni celú požičanú sumu, bola nútená ju vyhľadávať, a žiadať ju, aby jej vrátila zvyšok pôžičky.

13. Z výsluchu žalovanej a z jej vyjadrení na pojednávaní dňa 10.9.2019 súd zistil, že táto si požičala v minulosti od žalobkyne peniaze, najprv 150,- eur, ktorá jej vrátila. Neskôr si požičala sumu 900,- eur, ktorú jej žalobkyňa poskytla z úveru, ktorý si žalobkyňa zobrala v banke. Peniaze jej žalobkyňa odovzdala pred budovou banky, a nie u žalobkyne doma. Sumu 900,- eur začala žalovaná žalobkyni postupne splácať. Pri vrátení 35,- eur bola prítomná S. J., ktorá je kamarátkou žalobkyne. Strany sporu sa poznajú z dôvodu, že syn žalobkyne sa pozná s dcérou žalovanej zo školy. Sumu 100,- eur poslala žalovaná po svojom synovi, pričom pri jej odovzdávaní bola prítomná spolužiačka dcéry žalovanej, Q. P.. Žalovaná požiadala od žalobkyne číslo účtu, na ktorý by mohla poukazovať jednotlivé splátky úveru, čo žalobkyňa odmietla. Manžel žalovanej o pôžičkách medzi stranami sporu nevie doposiaľ. Žalobkyňa po požičaní sumy 900,- eur od žalovanej bočila, vyhľadávala syna žalovanej, bola aj osobne u jej svokrovcov, bola za starostom obce Modrovka s policajtkou z Ducového, žalovanú aj nahrávala na telefón počas vracania sumy 35,- eur žalobkyni za prítomnosti S. J.. Žalovaná tvrdila, že vrátila žalobkyni celú požičanú sumu, že žalobu proti nej podala iba preto, že chce na nej zarobiť. Pri jazdení autom žalovaná využíva diaľnicu, a preto nie je pravdou, že by ju mohla žalobkyňa bežne vidieť práve vtedy, keď je žalovaná v aute. So žalobkyňou sa dohodli, že jej vráti pôžičku čo najskôr, že jej bude splácať každý mesiac. Na dátume vrátenia pôžičky do 10.11.2010 sa výslovne nedohodli. Zo sumy 1.000,- eur žalovaná doposiaľ nevrátila žalobkyni sumu 565,- eur. Keďže žalovaná nevrátila pôžičku žalobkyni riadne a včas, následne žalobkyňa nemohla vrátiť banke úver za zvýhodnených podmienok, žalobkyni vznikli zvýšené náklady spojené so splácaním úveru banke, čím jej žalovaná spôsobila škodu vo výške 456,94 eura zodpovedajúcu sume poplatkov a úrokov, ktoré by banke nemusela platiť, ak vrátila úver banke do 3-4 mesiacov od jeho poskytnutia. Žalobkyňa si až neskôr uvedomila, že peniaze vo výške 900,- eur, ktoré mala odložené doma, mohla oveľa skôr odniesť do banky, aby sa dlžná suma úveru znížila, avšak ona mala vtedy problémy s manželom, rozvádzala sa s ním, bol vtedy v Kuvajte. Neskoro sa spamätala, že najskôr mala vrátiť peniaze banke. Ona sa však zamerala na kontaktovanie sa so žalovanou, aby jej vrátila požičanú sumu, hoci aj v malých splátkach.

14. Z výsluchu svedkyne L. R. uskutočnenom na pojednávaní dňa 10.9.2019 súd zistil, že svedkyňa je matkou žalobkyne. Vedela o tom, že žalobkyňa si bola v banke zobrať úver preto, aby mohla požičať peniaze žalovanej. Vtedy prišli k nim domov, kde žalobkyňa odovzdala žalovanej peniaze v hotovosti. Na sumu si svedkyňa nevedela najprv spomenúť, neskôr uviedla, že to bolo 30.000,- Sk. Raz zazvonila pri ich dome dcéra žalovanej, a povedala, že vhodila do schránky v obálke peniaze. Bolo v nej 50,- eur. Pri odovzdávaní iných peňažných súm žalovanou nebola svedkyňa prítomná. Svedkyňa disponovala s informáciou, že žalovaná stále nevrátila žalobkyni celú požičanú sumu. Svedkyňa aj žalobkyňa sa obávajú žalovanej, lebo veľakrát, keď išla okolo nich autom, išla veľmi blízko, stiahla okno, začala nadávať a vysmievať sa im.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

20. Podľa , v znení neskorších (ďalej len „"), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Vykonaným dokazovaním listinami, a to Zmluvou o splátkovom úvere z 13.7.2010, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpismi z úverového účtu, potvrdeniami o výbere v hotovosti a o vklade v hotovosti, žiadosťou o predčasné splatenie úveru, prehľadom zaplatených splátok žalovanou, výzvou žalobkyne zo dňa 4.7.2013, podacím lístkom z 8.7.2013, neprevzatou doporučenou zásielkou, listom žalovanej, výsluchmi strán sporu, výsluchom svedkyne, ďalšími vyjadreniami strán sporu, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o pôžičke, uzavretou ústnou formou, na základe ktorej žalobkyňa požičala dňa 13.7.2010 žalovanej sumu 1.000,- eur, z ktorej jej žalovaná doposiaľ vrátila iba 435,- eur, a teda nevrátila jej zvyšných 565,- eur. Žalobkyňa požičala žalovanej sumu 1.000,- eur z úveru, ktorý si zobrala v banke na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.7.2010 s dojednanou výškou úveru 1.970,- eur, pričom už v deň uzavretia úverovej zmluvy v banke jej banka odovzdala sumu úveru v hotovosti vo výške 1.900,- eur. Časť poskytnutého úveru v sume 900,- eur si žalobkyňa ponechala doma, aby ho mohla vrátiť celý do 3-4 mesiacov za zvýhodnených podmienok, a to do 10.11.2010. Keďže žalovaná nevrátila žalobkyni celú požičanú sumu v tejto lehote, žalobkyňa musela splatiť úver banke za nevýhodnejších podmienok s vyššími poplatkami a úrokmi, pričom na úvere z toho dôvodu preplatila sumu 456,94 eura iba na zvýšených poplatkoch a úrokoch, ktoré by nemusela platiť, ak by úver stihla vrátiť celý do 10.11.2010.

22. Pri požičaní sumy 1.000,- eur žalobkyňou žalovanej sa strany nedohodli výslovne na tom, že žalovaná bude povinná vrátiť žalobkyni pôžičku aj s úrokmi z pôžičky alebo že by žalovaná bola povinná podieľať sa aj na poplatkoch, príp. na úrokoch, ktorá musela žalobkyňa zaplatiť v banke.

23. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa požičala žalobkyni celkom sumu 1.050,- eur. Súd preto nemal dôvodné pochybnosti o tom, že práve z úveru, ktorý si žalobkyňa zobrala v banke dňa 13.7.2011, žalobkyňa požičala žalovanej sumu 1.000,- eur. Nesporné zostalo medzi stranami aj to, že žalovaná zo sumy pôžičky 1.000,- eur vrátila žalobkyni doposiaľ celkom iba sumu 435,- eur.

24. Sporným zostalo miesto uzavretia zmluvy o pôžičke, konkrétne, či bola poskytnutá v Piešťanoch pred budovou banky alebo až v dome žalobkyne. Sporným zostal aj dátum splatnosti predmetnej pôžičky. Nakoľko tieto skutočnosti nemali v danom prípade zásadný vplyv pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd sa pri dokazovaní týmito spornými tvrdeniami viac nezaoberal.

25. Rovnako sa súd pri dokazovaní nezaoberal ani pohnútkou, ktorá viedla žalobkyňu k uzavretiu zmluvy o úvere s bankou, ani vhodnosťou či nevhodnosťou správania sa žalobkyne k žalovanej a naopak a k ich rodinným príbuzným, pretože tieto tvrdenia strán sporu neboli relevantné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej.

26. Poznámky predložené žalovanou za účelom preukázania tvrdenia, že vrátila žalobkyni celú požičanú sumu, ako dôkaz neobstoja, pretože ide iba o poznámky písané rukou žalovanou, pričom nie je vylúčené, že si ich žalovaná napísala v jeden deň, hoci aj tesne pred pojednávaním. Súčasťou poznámok nie je žiadny podpis žalobkyne, ktorým by osvedčila pravdivosť o prevzatí jednotlivých splátok pôžičky. Keďže vo všeobecnosti nie je možné preukázať skutočnosť, ktorá nenastala, nie je v možnostiach a schopnostiach žalobkyne preukázať, že jej žalovaná nezaplatila žalovanú sumu. Práve naopak, práve žalovaná môže preukázať, že ju zaplatila žalobkyni v plnej výške. Dôkazné bremeno o vrátení celej sumy pôžičky však žalovaná neuniesla. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne vyhovej časti nevrátenej sumy pôžičky v zodpovedajúcej sume 565,- eur (I. výrok).

27. Keďže žalovaná nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu s bankou zo zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalobkyni úver v sume 1.970,- eur (príp. 1.900,- eur), z ktorého žalobkyňa následne požičala žalovanej sumu 1.000- eur, žalobkyňa nemôže od žalovanej spravodlivo požadovať náhradu poplatkov a úrokov, ktoré musela banke zaplatiť navyše v porovnaní s poplatkami a úrokmi, ktoré by bola povinná inak zaplatiť v oveľa nižšej výške v prípade, ak by úver vrátila do 3-4 mesiacov od jeho poskytnutia. Navyše, žalobkyňa sama na pojednávaní uznala, že mohla a mala banke vrátiť

úver skôr, a to minimálne v sume 900,- eur, ktorú mala odloženú doma v hotovosti. V tomto smere, žiaľ, neobstojí jej argumentácia, prečo tak neurobila, že mala problémy v manželstve, že sa rozvádzala, že sa zamerala na kontaktovanie so žalovanou, aby ju urgovala na vrátenie celej požičanej sumy. Medzi stranami zostalo nesporné, že súčasťou ústnej zmluvy o pôžičke nebola žiadna dohoda o tom, že by žalovaná bola povinná popri sume pôžičky zaplatiť žalobkyni aj úroky z pôžičky alebo podieľať sa na nákladoch žalobkyne, ktorá jej vznikli, alebo by jej ešte len mali vzniknúť v súvislosti so splácaním úveru v banke, pričom takéto dojednanie by muselo byť súčasťou zmluvy o pôžičke v okamihu jej uzavretia podľa , inak takéto plnenie nemôže veriteľ od dlžníka zo zmluvy o pôžičke požadovať. Pokiaľ žalobkyňa naozaj uzavrela zmluvu o úvere v banke iba preto, aby časť z takto poskytnutého úveru mohla následne požičať žalobkyni, bolo to iba jej slobodné rozhodnutie. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v časti dátumu splatnosti pôžičky, od ktorého odvíja svoj žalobný nárok na náhradu škody vo výške poplatkov a úrokov z úveru v sume 456,94 eura. Aj keď v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovanou zo zmluvy o pôžičke mohla žalobkyni vzniknúť škoda vo výške zvýšených poplatkov a úrokov z úveru, táto škoda jej nemohla vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovanou zo zmluvy o pôžičke. Škodu v tejto výške si zavinila žalobkyňa sama, ktorá si neplnila svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere vo vzťahu k banke. Zodpovednosť za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s porušením vlastných zmluvných povinností zo zmluvy o úvere nemôže žalobkyňa prenášať na žalovanú, keďže v danom prípade za túto škodu nezodpovedá žalovaná podľa , ale žalobkyňa sama. Vychádzajúc zo zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), žalobkyňa mala pristupovať k poskytnutiu pôžičky žalovanej s náležitou starostlivosťou a ostražitosťou, napríklad uzavrieť zmluvu v písomnej podobe, čo však neurobila, a preto mohla a mala počítať aj s možnými následkami prípadného neplnenia zmluvných povinností žalovanou. Súd preto žalobu v časti prevyšujúcej sumu neuhradenej časti pôžičky (565,- eur), t. j v časti o zaplatenie sumy 457,- eur ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (II. výrok).

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V tomto spore mali čiastočný úspech obe strany sporu. Žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 565,- eur, čo predstavuje 55,28 % predmetu sporu. Žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 457,- eur, čo predstavuje 44,72 % predmetu sporu. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci väčší úspech než žalovaná, a neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , súd podľa náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vypočítanom ako rozdiel medzi úspechom žalobkyne (55,28 %) a úspechom žalovanej (44,72 %), v zodpovedajúcom rozsahu 10,56 % (III. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších prepisov.