Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-37-2019.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Mgr. Pavla Urbana a Valérie Justovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2019 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/Q. F., nar. XX.X.XXXX B. S., I. O. V., V. O. V. XXX/X, W., toho času od 16.3.2019 v ÚVV a ÚVTOS Prešov,
2/P. S., nar. XX.XX.XXXX B. J., I. O. I. XXX, R.. Q., toho času od 16.3.2019 v ÚVV a ÚVTOS Prešov,
s ú v i n n í
-zo zločinu lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý spáchali tak,
ž e
-dňa 16.3.2019 v čase okolo 19.20 hod. v V. K. T.. U.. F.. W. XX v blízkosti lekárne I. na chodníku po predchádzajúcej ústnej dohode spoločne pristúpili k poškodenému X. Q., K.. XX.X.XXXX, ktorého si vyhliadli z dôvodu, že ide o staršiu osobu, u ktorej je predpoklad, že vzhľadom na vek a postavu nebude schopná sa účinne brániť, Q. F. poškodeného udrela rukou do krku, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde na zemi prehľadávala spoločne s P. S. vrecká poškodeného v úmysle zmocniť sa jeho vecí, čo sa im však nepodarilo, nakoľko poškodený volal o pomoc, preto z miesta ušli, čím takto svojim konaním X. Q., K.. XX.X.XXXX, I. O. V., Š. XX spôsobili pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, pomliaždenie chrbta a pomliaždenie drieku s dobou liečenia 4-6 dní,
t e d a
- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento čin spáchali na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
1/R. Q. F.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 za prevahy dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 ju pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2/R. P. S.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 za prevahy dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 a § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 výkon trestu podmienečné odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona účinného do 31.7.2019 ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. F. U. P. S., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Obžalovaná Q. F. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznala a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná zo spáchania predmetného skutku.
Obžalovaný P. S. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku.
Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaných o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný P. S. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že on pred vzatím do väzby si privyrábal brigádnicky najmä v stavebníctve. Nemá priateľku, ani družku, nemá ani vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. V súčasnosti proti nemu neprebieha žiadne trestné stíhanie.
Obžalovaná Q. F. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že pred vzatím do väzby žila z dávky sociálnej núdzi vo výške 117,- Eur mesačne, pričom niekedy prespávala u mužov, ktorí jej za stravu a alkohol a iné veci umožňovali u nich prespávať. V súčasnosti sa proti nej vedú dve súdne konania tu na súde v Prešove, obidve pre bankomatové karty, kde v jednom prípade už sumu 600,- Eur poškodenému vrátila.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov na obžalovanú Q. F. súd zistil, že správanie obžalovanej počas výkonu väzby nebolo celkom na požadovanej úrovni. V jednom prípade bola upozornená na dodržiavanie zásady slušného správania a vystupovania voči príslušníkom. Medzi ňou a obvinenou umiestnenou spolu v cele sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Obžalovaná vykonáva väzbu v štandardnom režime. Svoj voľný čas trávi najmä účasťou na vychádzkach, rozhovormi so spolubývajúcou, sledovaním televízneho vysielania a hraním spoločenských hier. Disciplinárne odmenená ani potrestaná doposiaľ nebola. Kontakt s vonkajším svetom udržiava formou korešpondencie a telefonovania v zmysle zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Obžalovaná počas výkonu väzby pracovne zaradená nie je, preto jej pracovná morálka nie je hodnotená.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov na obžalovaného P. S. súd zistil, že obžalovaný sa počas výkonu väzby v ústave správa slušne a disciplinovane. Pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Medzi ním a obvineným umiestneným spolu v cele sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. K príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa slušne. Obžalovaný vykonáva väzbu v štandardnom režime. Svoj voľný čas trávi najmä účasťou na vychádzkach, rozhovormi so spolubývajúcim a hraním spoločenských hier. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Kontakt s rodinou udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev v zmysle zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Obžalovaný počas výkonu väzby pracovne zaradený nie je, preto jeho pracovná morálka nie je hodnotená.
Z odpisu registra trestov obžalovanej Q. F. vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ štyrikrát súdne trestaná, z toho v jednom prípade sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Okrem toho bola trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/120/2016 zo dňa 8.7.2016 uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/120/2017 zo dňa 19.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7To/14/2018 zo dňa 30.8.2018 bola uznaná za vinnú z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere osemnásť mesiacov. Napokon trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/3/2018 zo dňa 24.9.2018 bola odsúdená pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/120/2017 zo dňa 19.3.2018 pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Z odpisu registra trestov obžalovaného P. S. vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. _________________________________________________________________
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaných dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaných Q. F. U. P. S..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaní Q. F. U. P. S. spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento čin spáchali na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
Obžalovaní týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaných je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaní sa na svojom konaní vopred dohodli, pričom pre svoj útok si zámerne vyhliadli osobu vyššieho veku, u ktorej predpokladali, že sa nebude vedieť účinne brániť. Obžalovaní teda svojím konaním chceli porušiť záujem chránený zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane osobnej slobody a ochrane majetku.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovanej Q. F. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, súd prihliadajúc na opakované odsúdenia obžalovanej pre úmyselné trestné činy, vyplývajúce z odpisu registra trestov, vyhodnotil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená.
U obžalovaného P. S. súd vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie. Na druhej strane, napriek tomu, že obžalovaný podľa odpisu registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný súd mu vzhľadom na početné postihy za priestupky (obžalovaný bol podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR celkovo osemnásťkrát priestupkovo riešený) nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadne.
Zároveň súd u oboch obžalovaných, vzhľadom na ich vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, v zmysle ustálenej judikatúry krajských súdov Slovenskej republiky vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u oboch obžalovaných, súd za použitia § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čoho výsledkom bola trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozmedzí od sedem rokov do desať rokov a štyroch mesiacov.
Prihliadajúc na vyššie uvedenú prevahu poľahčujúcich okolností, ale predovšetkým zohľadňujúc okolnosti prípadu a osoby oboch páchateľov však súd dospel k záveru, že uloženie trestu hoci aj na samej spodnej hranici trestnej sadzby (t. j. vo výmere siedmich rokov) by bolo pre obžalovaných neprimerane prísne, a zároveň nepotrebné pre dosiahnutie účelu trestu definovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Súd pritom o. i. vzal na zreteľ aj tú skutočnosť, že aj keď obžalovaní spáchali zločin lúpeže, spôsob spáchania činu v prejednávanej veci nie je typický pre túto trestnú činnosť, nakoľko v ňom absentovala akákoľvek zbytočná či nezmyselná brutalita, akú mnohokrát zažívajú obete pri trestných činoch lúpeže. V tomto prípade sa obžalovaná Q. F. obmedzila na jeden jediný úder, ktorým zrazila poškodeného k zemi. Následne už poškodeného tak obžalovaná Q. F., ako ani obžalovaný P. S. žiadnym spôsobom nenapádali, hoci možnosť a podnet na takéto konanie mali, keďže poškodený volal o pomoc. Napriek tomu obžalovaní pri prvom zvolaní poškodeného o pomoc okamžite upustili od svojho konania a ušli z miesta činu. V súvislosti s rozvíjaním úvah o ukladaní trestu súd považuje za potrebné akcentovať práve priznanie sa obžalovaných k spáchanému trestnému činu, a to aj v súvislosti s dôkaznou situáciou, ktorá by, podľa názoru súdu, bola z pohľadu obžaloby prinajmenšom komplikovaná prihliadajúc na vyjadrenie poškodeného a absenciu iných dôkazov, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutok spáchali práve obaja obžalovaní. Súd tak mal za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.
V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že u obžalovanej Q. F. možno účel trestu dosiahnuť aj nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov. Pretože obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ju súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
U obžalovaného P. S. súd, popri vyššie uvedenom, osobitne prihliadol tiež na mieru, akou jeho konanie prispelo k spáchaniu trestného činu. Bola to totiž obžalovaná F., ktorá poškodeného úderom rukou napadla. Účasť obžalovaného P. S. na žalovanom skutku spočívala predovšetkým v tom, že tento pomáhal prehľadávať vrecká poškodeného bez toho, že by poškodeného fyzicky napadol. Všetky tieto skutočnosti doviedli súd k záveru, že obžalovanému P. S., ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, nie je potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Za primeraný považuje súd trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov, teda na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Súd má za to, že takto uložený trest je spôsobilý naplniť požiadavky generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.