Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-43-2018.pdf
PDF · 125.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcov: žalobcu X/: H.. P. D., A..: XX.XX.XXXX, W. D. X, W. a žalobcu 2/: G.. F. D., A..: XX.XX.XXXX, W. D. X, W., v zast.: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1/: X. H., A..: XX.XX.XXXX, W. M. E. Č.. XXX, žalovanému 2/: U. H., A..: XX.XX.XXXX, W. X. XXX/XX, X. S. a žalovanému 3/: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade H.. P. D. a G.. F. D. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Horné Orešany - parc.č. XX orná pôda o výmere 46 m2 a parc. č. XX/X orná p. o výmere 131 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX, v podiele 1/1. II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % trov, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania voči žalovanému 3/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa 18.09.2018 sa žalobca 1 a 2 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Horné Orešany - parc.č. XX orná pôda o výmere 46 m2 a parc. č. XX/X orná p. o výmere 131 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX, v podiele 1/1.
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Horné Orešany, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc.č. XX zast. pl. a nádvoria o výmere 187 m2, parc.č. XX zast.pl. a nádvoria o výmere 576 m2 a rodinný dom s.č. XX postavený na parc.č. XX, ktoré nadobudli Kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice N 266/90, N 2790/90, dňa 26.3.1990 od predávajúcich H. H., Y. X. a Y. I.. Predmet kúpy bol ocenený znaleckým posudkom znalca G.. Q. M. č. 29/10-89 zo dňa 3.10.1989 zhodne s jeho vymedzením v teréne, tak ako to označili predávajúci. Toto vymedzenie bolo dané existujúcim oplotením, trvalými porastmi (vinohrad, orech), vedľajšími stavbami (šopa, sklady, stodola, studňa) a miestnou komunikáciou v rozsahu v akom boli ocenené aj v znaleckom posudku. Tento pozemok v tom čase aj v súčasnosti plní funkciu záhrady, pričom ploty, betónové stĺpiky s viničom a orech sa na pozemku nachádzali v čase kúpy a nachádzajú sa tam aj aktuálne. Rovnako v čase kúpy a aj v súčasnosti je pozemok na konci záhrady ohraničený existujúcou komunikáciou. V takomto rozsahu žalobcovia predmet kúpy reálne užívali odo dňa kúpy a užívajú ho dodnes. Až v roku 2016, kedy žalovaný v 1. rade pravdepodobne v súvislosti so zameraním svojej novostavby rodinného domu na prac. č. XX/X zistil, že časť jeho pozemku parc. č. XX/X v určitom rozsahu zasahuje do pozemku užívaného
žalobcami, došlo k nezhodám v otázke vlastníctva pozemkov. Žalobcovia si za účelom odstránenia nejasností nechali vypracovať geometrický plán. Na základe Podrobného merania zmien č. XXX pre geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 15.4.2017 sa zistilo, že parc. č. XX vlastnícky patriaca žalobcom siaha po parc. č. XXX/X (ako neknihovaná parcela registra C - cesta, v súčasnosti zapísaná ako parc. registra E č. XX orná pôda o výmere 46 m2) a nie po reálne súčasne existujúcu cestu, a teda časť pozemku užívaného žalobcami - parc.č. XX/X orná pôda o výmere 131 m2 vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným geodetom G.. Š. H., je súčasťou pozemku parc. č. XX/X zapísaného na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného a tiež súčasťou pozemku v súčasnosti zapísaného ako parc. registra E č. XX orná pôda o výmere 46 m2 zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve P. H. r. L. v 6/8 (v správe SPF), W. H. v 1/8 (v správe SPF) a U. H. v 1/8. Súčasná miestna komunikácia (nachádzajúca sa na časti parc.č. XX/X Q. vlastníctve žalovaného) je spevnená a sú na nej vybudované inžinierske siete (verejné osvetlenie, verejný vodovod, verejná kanalizácia, plynové potrubie, telefónne káble, káblová televízia). Táto komunikácia bola vybudovaná ešte pred nadobudnutím sporného pozemku žalobcami, a preto nesúlad medzi pôvodnou komunikáciou (zakreslená na katastrálnej mape ako parc. reg. C XXX/ X) a súčasnou komunikáciou nachádzajúcou sa na časti pozemku parc. č. XX/X, ktorá zakreslená v katastrálnom operáte nebola, uviedol kupujúcich do omylu v tom, že kupovaný pozemok parc.č. XX siaha až po hranicu existujúcej miestnej komunikácie. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka sa žalobcovia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc.č. XX/X a XX vydržaním a to dňom 27.3.2000 splnením zákonných predpokladov na vydržanie, a to: a) ako fyzické osoby spôsobilé na právne úkony sú spôsobilými subjektami na vydržanie pozemkov do ich BSM, nakoľko od nadobudnutia držby (26.3.1990) až do uplynutia vydržacej doby medzi nimi trvalo v súčasnosti trvá BSM; b) predmetom vydržania sú veci spôsobilé na vydržanie podľa § 134 ods. 2 Obč. zák.; c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľov. Tento predpoklad žalobcovia splnili tým, že predmetné pozemky mali v oprávnenej držbe v zmysle § 130 ods. 1 Obč. zák. Žalobcovia vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti pri kúpe nehnuteľností (faktický stav v teréne vymedzený plotmi, trvalými porastmi a cestou) v dobrej viere prevzali do užívania pozemky v presvedčení, že nadobudli vlastníctvo k nim v rozsahu v akom boli tieto označené predávajúcimi a vymedzené v teréne. Podľa ustálenej judikatúry (NS ČR sp.zn. 22Cdo/1848/98): „Pokud se nabyvatel nemovitosti chopí držby části parcely, kterou nekoupil, může být se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem i této části. Jedním z hledisek pro posouzení omluvitelnosti omylu držitele je v takovém případě i poměr plochy koupeného a skutečně drženého pozemku.“ Dobrá viera je teda posudzovaná objektívne, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti osobného presvedčenia držiteľa. Právnym titulom držby v danom prípade bola kúpna zmluva k pozemkom par.č. 68, 69, i keď išlo o domnelý (putatívny) titul. Tento založil oprávnenosť držby spočívajúcu síce v omyle žalobcov, že sú vlastníkmi celého pozemku, tak ako bol vymedzený v teréne, avšak tento omyl vzhľadom na okolnosti bol ospravedlniteľný, nakoľko žalobcovia postupovali s obvyklou mierou opatrnosti. Podľa odbornej literatúry (Spáčil: Ochrana vlastníctva a držby v občanském zákoníku Beckovej příručky pro právní praxi, r. 2005) samotná skutočnosť, že držiteľ si nenechal vytýčiť hranice ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží i časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, nevylučuje jeho oprávnenú držbu. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „Fond“), poukazujeme na to, že podľa LV č. XXXX spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. Horné Orešany parc.č. XX orná pôda o výmere 46 m2 sú P. H. r. L. v podiele 6/8, W. H. v podiele 1/8 a U. H. v podiele 1/8, pričom podľa Rozhodnutia ROEP C 128/09, právoplatného dňa 29.1.2010, u spoluvlastníkov P. H. a W. H. ide o nezistených vlastníkov podľa § 13 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „Zákon“). Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona Fond nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov. Fond podľa § 17 Zákona „pri nakladaní s pozemkami uvedených v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy“.
2. Súd doručil žalobu žalovaným na vyjadrenie. Žalovaný 1 sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.12.2018 nasledovne. V prílohe priložil Kúpnu zmluvu zo dňa 13.8.1990, na základe ktorej X. H. a manž. H. H. kúpili pozemok parc. č. XX - roľa, vo výmere 1275 m2 zapísanej v LV č. XXX kat. úz. Horné Orešany. 5.1.2012 rozhodnutím Správy katastra Trnava nadobudol nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy uzavretej 24.11.2011 /vid'. príloha/parc. č. XX v celkovej rozlohe XXXX mi LV č. XXXX. Od roku 1990 až do dnešného dňa sme ročne platili dane z pozemku na Obecnom úrade v Horných Orešanoch. V prílohe priložil rozhodnutia o zaplatení dane a mapu z Obecného úradu, kde je vyznačená časť pozemku, za ktorý platím dane.(parc. č. XX/X Y. XX/X-rodinný dom). Z toho vyplýva. že súčasná cesta. na ktorej sú vybudované všetky inžinierske siete je zatiaľ v jeho vlastníctve (v súčasnosti má o kúpu cesty záujem obecný úrad) a parcela pokračuje až po starú cestu parc. č. XXX/X (ako neknihovaná parcela registra
C- cesta. v súčasnosti zapísaná ako parc. registra E č. XX orná pôda vo výmere 46 nf). Nie ako uvádza žalobca. že pozemok parc. č. XX siaha až po hranicu existujúcej miestnej komunikácie. Prikladám kópiu geometrického plánu zo dňa 4.2.2016 na zameranie rodinného domu na par. č. XX/X. na ktorom je zameraný celý pozemok až po parc. č. XXX/X -stará cesta. Nesúhlasím s rozdelením parcely na ě. XX/X orná pôda o výmere 131 m2. Na základe doložených skutočnosti žiada, aby bola parcela ě. 70 ponechaná v celosti tak ako bola vedená v kúpnej zmluve zo dňa 13.8.1990 a následne na základe darovacej zmluvy prepísaná na X. H., A.. XX.XX.XXXX.
3. Žalovaný 2 sa vyjadril, že otec to predal v dobrej viere a nemá k tomu viac čo dodať.
4. Žalovaný 3 uviedol vo vyjadrení, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k spornej nehnuteľnosti má byť vydržanie vlastníckeho práva odôvodňované užívaním spornej nehnuteľnosti žalobcami po zákonom ustanovenú dobu z dôvodu, že tento sporný pozemok bol užívaný ako súčasť nehnuteľností patriacich žalobcom, ktoré nadobudli kúpou v roku 1990 a spolu s ktorými mal byť oplotený. V konaní o určenie vlastníckeho práva zaťažuje dôkazné bremeno žalobcov. Na preukázanie oprávnenej držby sporného pozemku predložili žalobcovia listinné dôkazy, a to: - Znalecký posudok zo dňa 03.10.1989, predmetom ktorého bolo aj ocenenie pozemkov parc. č. XX Y. XX, pričom pozemok parc. č. XX bol opísaný ako záhrada - zastavaná plocha, resp. ako zastavaná plocha - záhrada pri dome, avšak vždy s rovnakou uvedenou výmerou 576 mi, pričom z predloženého Znaleckého posudku a z opisu a ocenenia nehnuteľností v ňom obsiahnutých, podľa názoru SPF, nie je možné vyvodiť, že predmetom oceňovania bol aj sporný pozemok, resp. že oceňované oplotenie oplocovalo aj sporný pozemok a siahalo až po miestnu komunikáciu tak, ako to tvrdia žalobcovia, pričom SPF poukazuje na skutočnosť, že samotný znalecký posudok nie je spôsobilý byt' právnym titulom vstupu žalobcov do oprávnenej držby, ktorým môže byt' len zmluva o prevode vlastníctva, ktorá však ako listinný dôkaz predložená nebola. Podľa žalovaného 3 z fotodokumentáciu, nie je možné vyvodiť existenciu oplotenia nadobúdaných pozemkov spolu so sporným pozemkom, a to v čase ich nadobudnutia žalobcami. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca nezistených vlastníkov - podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti, vychádzajúc zo žaloby a predložených listinných dôkazov zastáva právny názor, že predloženými listinnými dôkazmi nebolo preukázané priplotenie sporného pozemku k nehnuteľnostiam nadobúdaným žalobcami, ktoré by existovalo už v čase ich nadobudnutia. Rovnako, podľa názoru SPF, nebolo preukázané, že trvalé porasty - stromy a stavby, ktoré sú predmetom ocenenia, sa nachádzali a nachádzajú na spornom pozemku, a teda ich ocenenie bolo spôsobilé vyvodiť o žalobcov dojem o nadobudnutí vlastníckeho práva aj k spornému pozemku. Za účelom preukázania doby existencie, resp. rozsahu oplotenia spornej nehnuteľnosti navrhuje SPF vykonať dokazovanie miestnym zisťovaním, resp. dopytom na príslušný stavebný úrad smerujúcim k zisteniu doby výstavby predmetného oplotenia (či bola táto stavba ohlásená a ak áno. kedy), resp. dopytom na obec ohľadom doby oplotenia sporného pozemku. Zároveň SPF navrhuje vykonanie dokazovania zmluvou, na základe ktorej žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v ich vlastníctve pre posúdenie ich dobromyseľnosti s ohľadom na rozsah a spôsob vymedzenia predmetu prevodu. Pre účely preukázania nakladania s vecou ako s vlastnou a v akom rozsahu uhrádzal daň z nehnuteľnosti za sporný pozemok. Aj v prípade preukázania existencie priplotenia sporného pozemku k pozemkom nadobúdaným žalobcami, SPF zastáva právny názor, že je potrebné posudzovať dobromyseľnosť žalobcov aj s ohľadom na výmeru pozemkov nadobudnutú v zmysle zmluvy (keď výmera nadobudnutej záhrady v zmysle bodu 6/ znaleckého posudku - parc. č. XX - zastavaná plocha - záhrada pri dome bola 576 m2) a skutočne užívanú výmeru, ktorá mala 0 177 m2 . a teda o takmer 1/3 prevyšovať nadobudnutú výmeru. SPF súčasne vyjadril pochybnosti ohľadom svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď SPF nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku, určenie vlastníckeho práva ku ktorému je predmetom tohto konania, a teda nie je nositeľom práva, o ktoré v tomto konaní ide, ale je zákonným zástupcom neznámych vlastníkov pozemku, čomu by mal zodpovedať aj petit podanej žaloby a vymedzenie okruhu účastníkov konania.
5. Žalobca reagoval na vyjadrenia podaním, kde námietke žalovaného 3 o nepreukázaní oprávnenej držby, keď spochybňuje existenciu oplotenia spornej časti pozemku v čase jeho nadobudnutia žalobcami ako aj existenciu trvalých porastov, že existencia oplotenia celého nadobúdaného pozemku vrátane spornej časti je zrejmá z priloženej fotodokumentácie. Z priloženej fotodokumentácie je tiež zrejmá existencia trvalých porastov (najmä orech v zadnej časti záhrady, ktorý svojim vzrastom nespochybniteľne dokazuje svoj vek). Existencia oplotenia sporného pozemku v čase kúpy žalobcami vyplýva aj zo Znaleckého posudku znalca G.. Q. M. č. 29/10-89, ktorý bol prílohou kúpnej zmluvy, ktorou
žalobcovia nehnuteľnosti v roku 1990 nadobudli (Znalecký posudok je prílohou žaloby). Na strane 4 bod 4 Znaleckého posudku je popísané existujúce oplotenie a to dĺžka bočného oplotenia 71 m. Táto dĺžka vyplýva (s primeranou toleranciou) aj zo zamerania geodeta G.. Š. H. z roku 2017, ktoré prikladáme k tomuto vyjadreniu (nameraná dĺžka 22,25 + 17,95 + 13,55 + 3,80 + 10,95 = 68,50 m). Zo znaleckého posudku je zrejmý aj vek oplotenia (str. 4 bod 4 vybudovaný v roku 1975, str. 7 bod 4 vek 24 rokov). Ďalej priložili kópiu kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia nehnuteľnosti nadobudli, spísanej do notárskej zápisnice NZ 266/90, N 270/90 zo dňa 26.3.1990. K otázke platenia dane z nehnuteľností poukázali na to, že táto bola platená podľa predpisu určeného správcom dane, ktorý vychádzal z evidencie nehnuteľností. Táto skutočnosť podľa nášho názoru nie je pre posúdenie otázky dobromyseľnosti rozhodujúca, nakoľko sporná časť pozemku nebola pozemkom so samostatným parcelným číslom, ale predstavovala súčasť pozemku, pričom pri výmere spornej časti v pomere k zapísanému pozemku tento rozdiel vo výmere bez geodetického zamerania nebol spoznateľný. K otázke vydržania parc.č. XX o výmere 46 m2 uviedli, že ide o časť starej, v súčasnosti neexistujúcej cesty, zakreslenej na katastrálnej mape ako parc.č. XXX/X, ku ktorej nie je založený list vlastníctva. Časti tejto parc.č. XXX/X priečne prechádzajúcej cez vlastnícke parcely boli postupne majetkovo vyporiadávali tak ako napr. vlastníctvo parc.č. XX/X, ktorú vlastník nadobudol v roku 2013 vydržaním, čo preukazujeme výpisom z LV č. XXX. Otec žalovaného v 2. rade H. H. (ako aj jeho súrodenci Y. X., rod. H. a Y. I., rod. H.) pritom ako žalobcom predávali dom so záhradou (Kúpna zmluva zo dňa 26.3.1990) ponúkli žalobcom aj predaj pozemku parc.č. XX o výmere 1275 m2. Keďže žalobcovia túto ponuku neakceptovali z dôvodov, že by tento pozemok - humno (pozemok v extraviláne za cestou) nemohli racionálne využívať, predali tento pozemok (v súčasnosti XX/X o výmere 1197 m2 a XX/X o výmere 76 m2) dňa 13.8.1990 svojmu bratrancovi X. H., ktorý ho následne v roku 2011daroval žalovanému v 1. rade. Predmetom kúpy a predaja však nebola sporná časť o výmere 46 m2. Žalobcovia navrhli prípadne z procesnej opatrnosti rozšírenie okruhu žalovaných.
6. Žalovaný 3 reagoval na podanie žalobcov tak, že Slovenský pozemkový fond ako zástupca nezistených vlastníkov - podielových spoluvlastníkov pozemku parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XX o výmere 46 m2 - omá pôda, k. ú. Horné Orešany. vychádzajúc zo žaloby, vyjadrenia žalobcov zo dňa 18.02.2019 a listinných dôkazov a nadväzujúc na svoje vyjadrenie zo dňa 14.01.2019 zotrváva na názore, že aj v prípade preukázania existencie priplotenia sporného pozemku k pozemkom nadobúdaným žalobcami, je potrebné posudzovať dobromyseľnosť žalobcov aj s ohľadom na výmeru pozemkov nadobudnutú v zmysle zmluvy (keď výmera nadobudnutej záhrady v zmysle bodu 6/ znaleckého posudku - parc. č. XX - zastavaná plocha - záhrada pri dome bola 576 m2 a skutočne užívanú výmeru. ktorá mala 0177 mi a teda o takmer 1 /3 prevyšovať nadobudnutú výmeru, a to aj v kontexte s dostupnými informáciami o dĺžke existujúceho oplotenia tohto pozemku. Za predpokladu, že bude v spore preukázaná existencia zadného oplotenia nehnuteľností počas celej vydržacej doby a v prípade, ak vzhľadom na dostupné informácie o výmere nadobúdanej záhrady a dĺžke jej oplotenia bude nepochybná dobromyseľná držba žalobcov, SPF zastáva právny názor. že zo strany žalobcov mohlo dôjsť k splneniu zákonom ustanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými sporovými stranami, a to žalobou č.l. 1-3, fotografiami č.l. 5-7, geometrickým plánom č.l. 8, výpisom z LV č.l. 9, záznamom o podrobnom meraní č.l. 10, znaleckým posudkom č.l. 11-15, vyjadrením žalovaného č.l. 24, kúpnou zmluvou č.l. 26, rozhodnutím č.l. 27, výpisom č.l. 28, informatívnou kópiou mapy č.l. 29, geometrickým plánom č.l. 30, rozhodnutím č.l. 31, kópiou z mapy č.l. 32, vyjadrením č.l. 33, vyjadrením SPF č.l. 35-36, vyjadrením žalobcu č.l. 41-42, fotografiou letecká snímka č.l. 43, fotografiami č.l. 44-45, nákresom č.l. 46, notárskou zápisnicou č.l. 47, výpisom z LV č.l. 49-51, vyjadrením č.l. 56.
8. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach v celom rozsahu. Ďalej uviedli na pojednávaní, že poukazuje na to, že od nepamäti prebiehali hranice tak ako boli predmetom Kúpnej zmluvy (oplotená časť), pričom tá cesta, ktorá mala byť vo vlastníctve nezistených vlastníkov tam reálne nebola užívaná veľmi dlhú dobu a nevedia žalobcovia, ani ich predchodcovia, prečo tam bola takto zakreslená, keď reálne nehnuteľnosť bola oplotená po súčasne existujúcu cestu, ktorá tam bola v čase kúpy, ako aj dané predtým súčasne poukazuje na to, že predávajúci uvedenom čase predávali nehnuteľnosť tak po cestu, ako aj za cestou, ktorú však žalobcovi a nemali záujem kúpiť a chceli kúpiť v tom čase, nakoľko šlo o pozemok ornú pôdu extraviláne (pozemok za cestou). Žalobkyňa na doplnenie uvádza, že zhode s vyjadrením PZ žalobcu, že kúpili pozemok po cestu, ktorý bol oplotený, pričom krátkou cestou predložili fot. v danom ob. (vzniku KZ), kedy
je odfotografovaný ešte pôvodný stav oplotenia, ako aj pozemku, či už v letnom alebo zimnom ob. s pôvodnou bránkou.
9. Žalovaný 1 uviedol, že chce pozemok vlastniť aj naďalej a nesúhlasí so žalobou. K otázke existencie plota sa vyjadril tak, že nevie uviesť, lebo odkedy tam býva, tak už tam bol. Žalovaný 1 uviedol, že jeho právny predchodca (dedo) pozemok kúpil 3 mes. po žalobcoch pričom uvedený pozemok mal aj riadne zapísaný, a preto je toho názoru, že mu tento pozemok patrí a chce ho naďalej užívať vlastnícky.
10. Žalovaný 2 uviedol, že nevie sa vyjadriť, nakoľko pozemok bol predaný otcom. Žalovaný k otázke existencie plota uviedol, že všetko tam bolo tak, ako to bolo, bola tam stodola a za tým je pozemok. Bránka tam bola, ale či tam bol plot, to nevedel, nakoľko 40 rokov tam nebol.
11. Žalovaný 3 uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiavajú písomných vyjadrení s tým, že ako zákonní zástupcovia neznámych vlastníkov nedisponujú dôkazmi, ktorými by vedeli vyvrátiť dobromyseľnú dražbu žalobcov z tohto dôvodu ponechali na zvážení súdu, či zo strany žalobcov mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
12. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, kto má ktoré parcely zapísané na liste vlastníctva, ani v konečnom dôsledku nebol sporný priebeh oplotenia pozemkov, nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti po doplnení dôkazov (listín) účinne žalovaní nepopierali. Spornou bola otázka právna, a to, či žalobcovia predmetné pozemky vlastnia z dôvodu vydržania, alebo nie. Spornou v konečnom dôsledku nebola ani dobromyseľnosť žalobcov, nakoľko žiadny zo žalovaných účinne nepoprel dobromyseľnosť žalovaných.
13. Z obsahu Notárskej zápisnice č.l.47 mal súd preukázané, že žalobcovia kúpili nehnuteľnosti, ktoré už v uvedenom čase boli oplotenia. Z obsahu fotodokumentácie č.l 44-45 mal súd preukázanú existenciu vtedajšieho oplotenia. Rovnako mal súd preukázanú existenciu oplotenia v súčasných hraniach pozemkov v čase kúpy nehnuteľností žalobcami, a to znaleckým posudok G.. Q. M., č. 29/10-89 č.l.11-15 zo dňa 03.10.1989, kde sa na str. 4 uvádza, že pozemok je oplotený s bočným plotom dĺžky 71 metrov a zadným o dĺžke 11,30 m a 30 metrov. Z obsahu č.l.8 a č.l.10 geometrického plánu mal súd preukázaný aktuálny stav vo vzťahu k evidovanému vlastníctvu a reálnemu priebehu hraníc pozemkov.
14. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
15. Podľa § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom v čase podpisu zmluvy z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu..
15. Podľa § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje (1). Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje (2).
16. Podľa § 134 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (ods. 1) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (ods. 3) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. (ods.4)
17. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
18. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
19. Súd konštatuje, že v vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice č.l. 47 nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Horné Orešany (viď č.l. 9), pričom súčasne reálne začali od uvedeného času užívať aj nehnuteľnosti parc.č. 70 orná pôda o výmere 46 m2 a parc. č. XX/X orná p. o výmere 131 m2, vytvorené vytvorená geometrickým plánom č. 31/2017, pričom tak konali v dobrej viere vychádzajúc z toho, že uvedené nehnuteľnosti im patria, v čom ich utvrdzovalo vymedzenie pozemkov vlastnícky v teréne, ako aj znalecký posudok č.l. 11-15. Uvedené pozemky žalobcovia užívali nerušene po dobu viac ako 20 rokov s tým, že tieto im vlastnícky patria. V neskoršom období bolo zistené, že reálne hranice pozemkov neprebiehajú v súlade s údajmi vedenými v katastri nehnuteľností na podklade neskorších meraní. Súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia neboli nikým rušený po celú dobu držby od nadobudnutia nehnuteľností až do roku 2017, pričom súčasná vlastnícka hranica existovala preukázateľne od roku 1975 (viď posudok č.l. 11-15), fotografie, kúpna zmluva č.l.47, resp. aj vyjadrenie žalovaného 2, ktorý potvrdil existenciu bránky. Súčasne má súd za to, že je nesporná aj existencia súčasnej cesty a tým vymedzenie hraníc v čase vzniku kúpnej zmluvy žalobcov ako aj žalovaného 1. Súd ďalej konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že na listoch vlastníctva je v súčasnosti evidovaný ako vlastník žalovaný 1 k novovytvorenej parcele č. XX/X orná pôda o výmere 131m2 (ako aj pôvodnej parcele č. XX/X o výmere 1197 m2) viď č.l. 8 a 50 a žalovaného 2 a zastúpených osôb žalovaným 3 pri parcele č. XX o výmere 46 m2 (viď č.l. 49).
20. Súd aplikoval na prejednávanú vec vyššie uvedené zákonné ustanovenia, pričom podľa § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzavretia zmluvy) žalobcovia nadobudli vlastníctvo k pozemkom, ktorých sú vlastníkmi aj zapísanými. Následne žalobcovia držali na podklade kúpnej zmluvy pozemky v dobrej viere podľa § 134 ods. 1 OZ. Uvedené ustanovenie znamená, že kto má v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a je oprávneným dobromyseľným držiteľom stáva sa vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov; žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, ktorá v tomto prípade bola viac ako 20 rokov, pričom domnelým nadobúdacím titulom bola kúpna zmluva a v dobromyseľnosti žalobcov utvrdil znalecký posudok. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaného ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, teda v danej veci táto lehota v oboch prípadoch uplynula už v roku 2000. Ako už súd uviedol, v konaní nebolo preukázané, že počas tejto doby boli žalobcovia niekým rušení v užívaní, nikto to v konaní ani netvrdil. Ani skutočnosť, že žalovaný 1 kúpil pozemok, ktorí mali žalobcovia oplotení nemohli narušiť dobromyseľnosť žalobcov počas desaťročnej doby, nakoľko ako vyplýva z kúpnej zmluvy a znaleckého posudku, boli dobromyseľní v tom, že vlastníctvo im patrí. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcov ako dôvodnej, nakoľko mal preukázanú dobromyseľnú držbu ako aj domnelý titul nadobudnutia uvedených pozemkov, pričom na uvedenom stave už nemôže zmeniť nič fakt, že v neskoršom období po premeraní pozemkov bolo zistené, že hranice prebiehali inak podľa katastra. Súd má za to, že ak by žalobcovia vedeli o tom, že pozemok je menší, resp. hranice sú iné, tak v rozhodnom čase by trvali na takom uzavretí zmluvy (doplnení parcely), tak aby boli zahrnuté v kúpnej zmluve aj uvedené pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, keďže kupovali oplotené pozemky. Súd súčasne uvádza, že aj žalovaní
1 a 2 nepopierali doterajšie užívanie pozemkov a priebeh vlastníckych hraníc a boli v tom, že tieto pozemky patria žalobcom, a zmena ich postoja nastala až potom, ako zistili po novom premeraní, že je skutočný stav iný od evidovaného. Súd tiež uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že tento problém s vlastníckymi hranicami je na celej ulici a bol zistený v nedávnej dobe, čo taktiež svedčí dobromyseľnosti vlastníkov. Vo vzťahu k výmere pozemkov, ktoré boli prihradené (131m2 a 46 m2) súd konštatuje, že ustálená súdna prax pripúšťa priplotenie a dobromyseľnosť aj v rozsahu viac ako 50% pôvodnej výmery, pričom tu boli jasne stanovené hranice oplotením, potvrdené znaleckým posudkom, a preto má súd za to, že žalobcovia boli dobromyseľní v tom čo im patrí a to tak k priplotenej parcele žalovaného 1, ako aj priplotenej parcele žalovaného 2, resp. osôb, ktoré zastupuje žalovaný 3.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o žalobe tak, že jej v celom rozsahu vyhovel, nakoľko žalobný návrh bol posúdený ako dôvodný, keďže žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti parcely dobromyseľne vydržali na podklade kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice č.l. 47 a znaleckého posudku č.l. 11-15. Súd ďalšie dokazovanie v podobe ohliadky, miestneho zisťovania, prípadne vypočúvania svedkov nevykonal z dôvodu hospodárnosti, nakoľko skutkový stav bol riadne preukázaný, a ďalšie vykonávanie dôkazov by bolo neúčelné a nehospodárne, ktoré by zbytočne zaťažili strany konania.
21. Súd vo vzťahu k námietke žalovaného 3, že nie je procesne legitimovaný, nakoľko je len zákonný zástupca, súd konštatuje, že žaloba, či už je podaná priamo proti Slovenskému pozemkovému fondu, alebo nezisteným vlastníkom je správna čo do označenia sporovej strany tak, či tak, nakoľko sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný Slovenský pozemkový fond zastupuje nezistených vlastníkov, pričom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. A teda označenie žalovaného 3 bolo správne.
22. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Trovy konania voči žalovaným 3 žalobcovi nepriznal, nakoľko ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Úspešnou stranou sporu v konaní boli žalobcovia, ktorí by tak mali nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému 3. Súd však aplikoval ustanovenie § 257 CSP, a úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že správca majetku neznámych vlastníkov (Slovenský pozemkový fond) je zo zákona povinný hájiť ich záujmy, a nie je možné mu uložiť povinnosť nahrádzať trovy konania za to, že plní povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom, keď zároveň mu nie je možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania.
27. Vo vzťahu k ostatným sporovým stranám žalobca bol plne úspešný v konaní, a preto súd rozhodol tak, že priznal ich náhradu žalobcovi voči žalovaným v rozsahu 100% trov konania, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov súdneho konania.
28. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.