Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-245-2008.pdf
PDF · 67.86 KB
Case nature
Subarea
15Er/245/2008
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C.Ó. U., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, W. F. Y. V. XXX, Q. V., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, Galanta, o vymoženie 9,96 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č. 5202 034180* zo dňa 07.04.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 9,96 eura (300,- Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Železničnej polície, odbor v Trnave, č. ŽP-281/2006-TT zo dňa 20.12.2006. Náhradníkom povereného súdneho exekútora je JUDr. Jozef Kapronczai.
2. Súdny exekútor dňa 13.04.2018 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 31.05.2008 zomrel, a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Galanta, sp.zn. 25D/213/2008, Dnot 167/2008 zo dňa 25.09.2008 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel bez zanechania majetku, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto uznesenia a exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
11. S poukazom na ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko povinný zomrel v roku 2008, pričom dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre jeho nemajetnosť, súdny exekútor však predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie až v roku 2018, t.j. po uplynutí 10 rokov od smrti povinného. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdu nie je zrejmé, akým spôsobom exekútor vykonával exekúciu, keď po dobu 10 rokov nezistil, že povinný zomrel. Zároveň súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.