Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-38-2019.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv. Michala 5/A, 92001 Hlohovec (zástupca JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie 49,79 EUR s príslušenstvom, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7Er/2155/2009 zo dňa 10. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolanie sa o d m i e t a.
II. Oprávnenému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku exekúciu zastavil a v II. výroku súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.06.2009 sa na základe návrhu pôvodného oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný OO PZ Vrbové č. AA 1667497 zo dňa 26.05.2007 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 09.07.2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5204*014282 zo dňa 05.10.2009 vydaným Okresným súdom Piešťany bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor (ďalej len „súdny exekútor“), na vymoženie sumy 49,79 EUR a trov exekúcie. Dňa 15.12.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súčasne súdny exekútor doručil súdu výsledky lustrácií zo Sociálnej poisťovne zo dňa 24.11.2017, elektronickú informáciu z dopravného inšpektorátu SR zo dňa 16.10.2017, elektronickej lustrácie bánk zo dňa 18.12.2017, katastra nehnuteľností. Dňa 22.05.2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh oprávneného na zastavenie konania z dôvodu uplynutia lehoty určenej na vykonanie rozhodnutia v súlade s ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Okresný súd pri preskúmavaní podnetu súdneho exekútora ako aj návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zistil, že dôvodom na zastavenie exekúcie je uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V danej exekučnej veci je exekučným blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný OO PZ Vrbové č. AA 1667497 zo dňa 26.05.2007 ako správnym orgánom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia. Lehota stanovená ustanovením § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou, na ktorej plynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Lehota pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučný titul, ktorý je podkladom pre výkon prebiehajúcej exekúcie nadobudol vykonateľnosť dňa 11.06.2007. Trojročná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 11.06.2010. Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva oprávneného vymáhať pohľadávku z
exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie pohľadávky oprávneného, nakoľko tento dôvod zastavenia predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť povinného. O náhrade trov konania súdnemu exekútorovi súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje skutočnosťou, že napriek zastaveniu konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kedy by trovy znášal povinný v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, súd povinného na zaplatenie trov konania nemôže s ohľadom na výsledky súdnym exekútorom vykonaných lustrácií o majetku povinného, z ktorých je nemajetnosť povinného preukázaná. Súčasne však súd nemôže zaviazať na úhradu trov konania ani oprávneného, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, pri ktorom zaviazať oprávneného nie je možné, a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal súdny exekútor odvolanie. Namietal, že predmetné uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1667497 vydaný Obvodným oddelením PZ Vrbové dňa 26.05.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2007 a vykonateľnosť dňa 11.06.2007. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak uplynula dňom 11.06.2010. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.06.2009 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie pre súdneho exekútora č. 5204 014282 vydal Okresný súd Piešťany dňa 05.10.2009. Z vyššie uvádzaných skutočností je teda zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súd odôvodnil tou skutočnosťou, že povinnosť hradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť povinnému ani oprávnenému. Ak by aj súdny exekútor akceptoval právny názor súdu a oprávneného o preklúzii, treba brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle podnetu exekútora zo dňa 08.12.2017 majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a následne o trovách exekúcie je súd povinný prihliadať na všetky skutkové okolnosti zistené v priebehu exekučného konania. „V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie, a to okrem iného aj preto, že dôvody, pre ktoré bola exekúcia zastavená, môžu mať význam pre rozhodnutie o trovách exekúcie.“ (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 3CoE/143/2016 zo dňa 15.03.2017). Nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súd odôvodnil tou skutočnosťou, že povinnosť hradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť povinnému ani oprávnenému. Týmto výrokom došlo k porušeniu ust. § 196, § 199 a § 200 ods. 1. EP, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Exekučný súd mal vychádzať zo zásady, že exekučné konanie je konaním návrhovým. S podaním návrhu na začatie exekúcie zákon spája vznik procesných práv i povinností. Jednou zo základných procesných povinností oprávneného je povinnosť za určitých predpokladov nahradiť exekútorovi nevyhnutné trovy, ktoré v konaní vznikli, pokiaľ ich vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného. Takýto prípad je aj prejednávaná exekučná vec, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Exekútor nie je podnikateľom. Exekútor vykonáva činnosť - nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorá inak prináleží štátu. Pri výkone exekučnej činnosti exekútor nemá postavenie súkromnoprávneho subjektu, pretože vykonáva túto štátom zverenú činnosť podľa predpisov verejného práva. Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah medzi exekútorom a účastníkom exekučného konania sa nemôže považovať za vzťah súkromnoprávny, ale verejnoprávny. V zmysle ust. § 196 ods. 1 EP exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný pri zastavení rozhodnúť o trovách exekútora (jedná sa o kogentnú úpravu, ktorú súd nemôže výkladom ľubovoľne zužovať). Súd má možnosť úvahy v tom, ktorý subjekt zaviaže na hradenie trov, podľa dôvodu zastavenia. V prípade, ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom, resp. ak povinný trovy exekúcie hradiť objektívne nemôže, je súd povinný v rozhodnutí jednak trovy exekúcie účelne vynaložené exekútorovi priznať a jednak na ich náhradu zaviazať oprávneného. Otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu s súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR (napr. nález ÚS SR II ÚS 31/04). Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva ( čl. 20 Ústavy SR). Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave SR.
V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval ( II ÚS 31/04). V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že trovy exekúcie okrem odmeny exekútora predstavujú aj hotové výdavky, ktoré exekútor reálne musel vynaložiť zo svojho majetku na základe služby ,,objednanej“ oprávneným. Exekútor zároveň nemá možnosť vybrať si, či exekúciu vykonávať bude alebo nie (t.j. že návrh na jej vykonanie odmietne). Z titulu postavenia exekútora v právnom štáte môže spoločnosť, ale i oprávnený na základe podaného návrhu oprávnene od exekútora očakávať účinnú snahu o vykonanie judikovaného práva za prísneho dodržiavania procesného postupu určenom zákonom. Spoločnosť (vrátane súdov) ani oprávnený však od exekútora nemôže spravodlivo očakávať, že v jednotlivých prípadoch bude exekútor zo svojho majetku ,,úverovať' tú časť práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy, ktorá spočíva v jej nútenom výkone. Podľa názoru exekútora z dôvodov už vyššie uvedených pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní nezanikla. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“ Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem uznesenie Okresného súdu Piešťany sp.zn. 7Er/2155/2009 zo dňa 10.07.2019 zrušiť.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci zistil, že odvolanie proti I. výroku bolo podané neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom ) - teda nie stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) a z tohto dôvodu bolo odvolanie proti I. výroku napadnutého uzneseniu o zastavení exekúcie potrebné odmietnuť (v zmysle § 386 C.s.p.).
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Cs.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.01.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 386 písm. b) Exekučného poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie proti I. výroku napadnutého rozhodnutia môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. V tomto prípade je to oprávnený alebo povinný ale nie súdny exekútor. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení že odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané oprávnenou osobou (súdnym exekútorom) - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu v II. výroku je prípustné a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.
10. V zmysle § 355 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. V zmysle § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013 bola z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57.
14. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné. Krajský súd tiež dáva do pozornosti súdnemu exekútorovi, že poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti podania odvolania voči výroku o trovách exekúcie bolo správne a v súlade so zákonom.
15. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie proti I. výroku podal súdny exekútor ako neoprávnená osoba, odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. Odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo potrebné taktiež odmietnuť ale podľa § 386 písm. c) C.s.p. pretože smerovalo proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 16. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu odvolaním podaným proti výroku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie zavinil súdny exekútor. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania ich protistrane (v tomto prípade oprávnenému), v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že oprávnenému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).