Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Ca-12-2018.pdf
PDF · 107.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19Ca/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 914/3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 178 454, v konaní zast. AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX I. M., podnikajúca pod obchodným menom Iveta Albertová - TEMPO, s miestom podnikania Hontianska 216/67, 962 71 Hontianske Moravce, IČO: 34 620 303, v konaní zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, IČO: 42 009 898, o zaplatenie 81,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 81,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 40,80 Eur od 19. 02. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 40,80 Eur od 02. 02. 2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 40,80 Eur od 19. 02. 2016 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 40,80 Eur od 02. 02. 2017 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Vo svojom návrhu žalobca poukázal na to, že je na základe oprávnenia č. 1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10. 04. 2007 pod č. k. MK-2039/2007-70/5361, organizáciou kolektívnej správy práv na území Slovenskej republiky na neurčitý čas. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená hromadná licenčná zmluva č. VP/06/00656/001, predmetom ktorej je udelenie licencie - súhlasu žalovanému na použitie hudobných diel. Žalovaný sa v licenčnej zmluve zaviazal za použitie hudobných diel zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu podľa platného sadzobníka autorských odmien. Na základe tejto zmluvy a sadzobníka autorských odmien žalobca vyúčtoval žalovanému autorskú odmenu faktúrou č. 2161100833 zo dňa 03. 02. 2016 na sumu 40,80 Eur so splatnosťou 18. 02. 2016 a faktúrou č. 2171100501 zo dňa 17. 01. 2017 na sumu 40,80 Eur so splatnosťou 01. 02. 2017, ktoré však žalovaný napriek výzvam zo strany žalobcu do dnešného dňa neuhradil. Žalobca sa s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáha aj zaplatenia úroku z omeškania z fakturovaných súm, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
3. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy, a to faktúry č. 2161100833 a č. 2171100501, hromadnú licenčnú zmluvu č. VP/06/00656/001, oprávnenie organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky č. 1/2004, sadzobník autorských odmien za používanie hudobných diel, účinný od 01. 01. 2016, a sadzobník autorských odmien za používanie hudobných diel prostredníctvom technických zariadení, účinný od 01. 01. 2016.
4. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 19Ca/12/2018 - 50 zo dňa 10. 01. 2019, voči ktorému žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že dňa 10. 06. 2016 ukončil žalovaný prevádzku pohostinstva, na ktorú sa vzťahovala hromadná licenčná zmluva č. VP 06/00656/001 zo dňa 06. 11. 2006, uzatvorená podľa § 48 Autorského zákona č. 618/2003 Z. z., teda prestal byť používateľom verejnej produkcie a v zmysle § 42 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. tak bol dňa 10. 06. 2016 dosiahnutý účel zmluvy. Dňa 07. 07. 2016 vykonal Okresný úrad Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania, zmenu miesta podnikania žalovaného, čo potvrdzuje zmenu prevádzky. Žalovaný zmenil svoje miesto prevádzky na adresu jeho trvalého pobytu, nakoľko prestal od 10. 06. 2016 vykonávať pohostinskú činnosť. Vzhľadom k tomu v zmysle hromadnej licenčnej zmluvy prestal byť používateľom verejnej produkcie s hudbou v zmysle cit. zákona. Faktúry mu boli doručované na starú adresu, pričom z verejného zoznamu na www.zrsr.sk vyplýva, že ešte dňa 07. 07. 2016 zmenil miesto podnikania, o týchto faktúrach nevedel. Zmenu - ukončenie podnikania, telefonicky nahlásil na tel. číslo: XX/XXXXXXXX. Pani na druhej strane linky si to poznačila. Bolo bežným spôsobom, že so SOZA komunikoval telefonicky, vždy keď niečo potrebovali sa mu ohlásili a on ich telefónne číslo má uložené aj vo svojom mobile dodnes, boli na prevádzke niekoľkokrát na kontrole. Je ochotný uhradiť prináležiacu časť autorskej odmeny za obdobie od 01. 01. 2016 do 10. 06. 2016, avšak vo zvyšnej časti žiada platobný rozkaz zrušiť a zaviazať žalobcu na náhradou trov konania. K odporu žalovaný nepripojil žiadny listinný dôkaz.
5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19Ca/12/2018-89 zo dňa 11. 06. 2019, právoplatným dňa 18. 06. 2019, súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19Ca/12/2018 - 50 zo dňa 10. 01. 2019 v celom rozsahu a uznesením tunajšieho súdu č. k. 19Ca/12/2018
- 93 zo dňa 14. 06. 2019 bol žalobca poučený, že sa má možnosť k podanému odporu žalovaného písomne vyjadriť v lehote 15 dní, prípadne uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
6. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 29. 07. 2019, uviedol, že dňa 23. 11. 2006 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená hromadná licenčná zmluva č. VP/06/00656/001, predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlasu žalovanému na použitie hudobných diel. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca eviduje výpoveď uvedenej zmluvy zo strany žalovaného až na základe písomného podania žalovaného označeného ako „Oznámenie o ukončení prevádzky“, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 26. 02. 2018. Z uvedeného vyplýva, že k zániku predmetného licenčného zmluvného vzťahu došlo až na základe písomnej výpovede žalovaného, a teda autorské odmeny vyúčtované faktúrami č. 2161100833 a 2171100501za obdobie rokov 2016 a 2017 sú oprávnené. Preto žalobca navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu. K vyjadreniu žalobca pripojil listinný dôkaz, a to oznámenie žalovaného o ukončení prevádzky.
7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 19Ca/12/2018 - 108 zo dňa 30. 07. 2019 bol žalovaný poučený, že sa má možnosť k predmetnému vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené aj s spolu s uznesením dňa 04. 08. 2019 vyjadriť v lehote 15 dní, prípadne uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu.
8. Postupom podľa § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoju neúčasť vopred ospravedlnili s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a súhlasili, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez ich účasti. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Poukázal na to, že komunikácia žalovaného so žalobcom roky prebiehala telefonicky a že žalovaný aj výpoveď zmluvy oznámil žalobcovi telefonicky. V rámci záverečného návrhu právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu pomernej čiastky pohľadávky žalobcu, špecifikovanej v podanom odpore, ktorú je žalovaný ochotný zaplatiť žalobcovi a vo zvyšnej časti žiada žalobu zamietnuť.
9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu v priebehu konania strany sporu, pričom z predložených listinných dokladov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, a z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
10. Žalobca, ktorý je podľa oprávnenia č. 1/2004, vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10. 04. 2007 pod č. k. MK-2039/2007-70/5361, organizáciou kolektívnej správy práv na území Slovenskej republiky na neurčitý čas, uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom (používateľom verejnej produkcie) dňa 24. 11. 2006 hromadnú licenčnú zmluvu č. VP/06/00656/001 o použití hudobných diel ich verejným predvádzaním podľa § 48 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“).
11. V zmysle článku II. hromadnej licenčnej zmluvy ako druh použitia hudby bola označená prísluchová hudba reprodukovaná technickým zariadením na reprodukciu zvuku a obrazu, a to televízorom s uhlopriečkou do 120 cm, umiestneným v hostinci s kapacitou prevádzky 60 osôb a prevádzkovou plochou 80 m2 a dátumom nainštalovania technického zariadenia 01. 01. 2006. V zmysle článku III. hromadnej licenčnej zmluvy ako miesto použitia hudobných diel je označená prevádzka Hostinec s názvom „TEMPO“, na adrese Pribinova č. 176, Zvolen. V zmysle čl. V. bod 1., 2. hromadnej licenčnej zmluvy žalovaný ako používateľ zobral na vedomie, že autorská odmena za toto používanie je daná platným sadzobníkom SOZA s tým, že používateľ sa zaviazal uhradiť odmenu v lehote splatnosti vystavenej faktúry. V zmysle článku VI. bod 1. písm. a) hromadnej licenčnej zmluvy sa predmetná zmluva uzatvára na dobu neurčitú s účinnosťou od 01. 01. 2006. V zmysle článku VI. bod 5. hromadnej licenčnej zmluvy zmluvu možno meniť a dopĺňať obojstranne potvrdenými písomnými dodatkami k tejto zmluve. V zmysle článku VI. bod 6. hromadnej licenčnej zmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou platia ustanovenia Autorského zákona a Občianskeho zákonníka.
12. Z pripojenej faktúry č. 2161100833, vystavenej dňa 03. 02. 2016 a splatnej dňa 18. 02. 2016, súd zistil, že žalobca predmetnou faktúrou fakturoval žalovanému autorskú odmenu za licenciu na verejné použitie hudobných diel podľa účinného sadzobníka SOZA v súlade s Autorským zákonom a Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam na území SR vydaným MK SR vo vzťahu k prevádzke Tempo, Pribinova 176, Zvolen, za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016, a to v celkovej výške 40,80 Eur.
13. Z pripojenej faktúry č. 2171100501, vystavenej dňa 17. 01. 2017 a splatnej dňa 01. 02. 2017, súd zistil, že žalobca predmetnou faktúrou fakturoval žalovanému dohodnutú autorskú odmenu za licenciu na verejné použitie hudobných diel podľa účinného sadzobníka SOZA v súlade s Autorským zákonom a Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam na území SR vydaným MK SR vo vzťahu k prevádzke Tempo, Pribinova 176, Zvolen, za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017, a to v celkovej výške 40,80 Eur.
14. Z oznámenia žalovaného o ukončení prevádzky vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že prevádzka na Pribinovej 176, Zvolen, bola ukončená k 30. 06. 2016. Z prezenčnej pečiatky žalobcu na tomto oznámení je zároveň zrejmé, že predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 26. 02. 2018.
15. Podľa §190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
16. Podľa § 18 ods. 2 písm. g) a h) Autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na verejné vykonanie diela a verejný prenos diela.
17. Podľa § 48 ods. 1, 2, 3 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa
zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu. Hromadná licenčná zmluva musí mať písomnú formu. Ustanovenia § 40 až 46 sa použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.
18. Podľa § 81 ods. 1 písm. a), h), i), j), a s) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia a) zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona, h) uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia, i) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne, j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom a s) uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien a primeraných odmien.
19. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
20. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že žalobca je združenie fyzických a právnických osôb s vlastnou právnou subjektivitou, ktoré vykonáva na území Slovenskej republiky kolektívnu správu práv autorov hudobných diel a spravuje majetkové práva ako autorov hudobných diel a žalovaný bol prevádzkovateľ pohostinstva Tempo, Pribinova 176, Zvolen, v ktorom dochádzalo k používaniu hudobných diel verejným predvádzaním, t.j. bol používateľ verejnej produkcie s hudbou. Ďalej nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola dňa 24. 11. 2006 platne dojednaná hromadná licenčná zmluva podľa § 48 Autorského zákona. Predmetnou zmluvou žalobca udelil na dobu neurčitú žalovanému licenciu na používanie hudobných diel ich verejným predvádzaním, a to konkrétne na používanie prísluchovej hudby reprodukovanej technickým zariadením na reprodukciu zvuku a obrazu, a to televízorom s uhlopriečkou do 120 cm, a to v prevádzke - Hostinec Tempo, Pribinova 176, Zvolen, s kapacitou prevádzky 60 osôb a prevádzkovou plochou 80 m2. Žalovaný sa zároveň zaviazal uhradiť žalobcovi autorskú odmenu podľa platného sadzobníka SOZA v lehote splatnosti vystavenej faktúry. Uvedená skutočnosť rovnako sporná medzi stranami sporu nebola.
26. Spornou skutočnosťou bolo len to, či žalobca má právo na zaplatenie autorskej odmeny za udelenú licenciu v období od 11. 06. 2016 do 31. 12. 2017, keď žalovaný bol ochotný uhradiť časť autorskej odmeny za obdobie od 01. 01. 2016 do 10. 06. 2016, t.j. do ukončenia prevádzkovania pohostinstva, na ktoré sa vzťahovala hromadná licenčná zmluva, keď zároveň výšku fakturovanej odmeny nespochybnil, t.j. fakturovaná suma tiež nebola s poukazom na § 151 CSP medzi stranami sporná.
27. Procesnej obrane žalovaného, spočívajúcej v tvrdení žalovaného, že od 10. 06. 2016 prestal vykonávať pohostinskú činnosť a teda prestal byť používateľom verejnej produkcie s hudbou v zmysle Autorského zákona s tým, že v zmysle ust. § 42 ods. 1 Autorského zákona bol tak dňa 10. 06. 2016 dosiahnutý účel zmluvy, nemožno priznať úspech, keď súd v tejto súvislosti konštatuje, že v danom prípade je hromadná licenčná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú (článok VI. bod 1. písm. a/ hromadnej licenčnej zmluvy). Preto pokiaľ žalovaný zmluvu riadne a včas písomne nevypovedal, resp. neoslovil žalobcu s požiadavkou ukončiť zmluvu k určitému termínu, keď v zmysle čl. VI. bod 5. hromadnej licenčnej zmluvy zmluvu možno meniť a dopĺňať len obojstranne potvrdenými písomnými dodatkami k tejto zmluvy, ako aj s poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého písomne uzavretú dohodu možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne, bola hromadná licenčná zmluva aj v rokoch 2016 a 2017 platne a účinne uzatvorená a zaväzovala v tomto období obe zmluvné strany bez ohľadu na to, že žalovaný ukončil prevádzkovanie pohostinstva, vo vzťahu ku ktorému bola predmetná hromadná licenčná zmluva uzatvorená, pretože ide o konsenzuálnu zmluvu, vznikajúcu dohodou zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, a nie o reálnu zmluvu, vznikajúcu reálnym plnením zmluvných strán. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že ukončenie podnikania telefonicky nahlásil s tým, že pani na druhej strane linky si to poznačila a že to bol bežný spôsob komunikácie so žalobcom, toto tvrdenie tiež neobstojí, a to opätovne s poukazom na článok VI. bod 5. hromadnej licenčnej zmluvy. Navyše vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalovaný neuniesol ani dôkazné bremeno, keď na preukázanie tejto skutočnosti súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz. Preto pokiaľ došlo k zmene adresy prevádzky pohostinstva, resp. k ukončeniu jeho prevádzkovania žalovaným, mal žalovaný riadne a včas buď zmluvu písomne vypovedať, resp. iniciovať uzatvorenie písomného dodatku k zmluve, v ktorom by boli obsiahnuté všetky požadované zmeny týkajúce sa či už času trvania zmluvy, resp. adresy, na ktorú je potrebné žalovanému doručovať písomnosti súvisiace s vysporiadaním zmluvného záväzku titulom hromadnej licenčnej zmluvy, pokiaľ žalovaný nemal záujem aj naďalej zotrvať v predmetnom zmluvnom vzťahu. Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný zmluvu písomne vypovedal pred februárom 2018, keď žalovaný tak urobil až oznámením o ukončení prevádzky, doručeným žalobcovi dňa 26. 02. 2018, a zároveň súd nemal preukázané ani to, že by žalovaný žalobcu informoval o zmene adresy na doručovanie listín pred týmto dátumom (t.j. pred 26. 02. 2018), pričom žalobca nemal možnosť bez oznámenia žalovaného o týchto skutočnostiach ako vedieť, keď len samotné oznámenie žalovaného o zmene (zrušení) prevádzkarne, resp. o zmene miesta podnikania, či o ukončení podnikania v predmete činnosti - pohostinská činnosť, adresované Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania, resp. zverejnené na webovej stránke www.zrsr.sk, nespôsobuje vo vzťahu k žalobcovi žiadne účinky, nakoľko sa žalobcovi takéto oznámenie nedostalo do sféry dispozície. Preto s poukazom na vyššie uvedené súd nemohol priznať úspech ani obrane žalovaného, že mu faktúry za rok 2016 a 2017 boli doručované na starú adresu a teda o faktúrach nevedel.
28. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu, keď žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že neuhradil žalobcom vystavené faktúry č. 2161100833 a č. 2171100501 v lehote ich splatnosti (a ani neskôr). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok vo výške 81,60 Eur z titulu neuhradenej autorskej odmeny za udelenú licenciu, keďže nemal v konaní preukázané, že by žalovaný danú sumu uhradil, resp. že by jeho záväzok zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu zanikol iným spôsobom ako splnením.
29. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojením s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, keď výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (hromadná licenčná zmluva bola uzatvorená dňa 24. 11. 2006). Súd preto žalobe aj v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 40,80 Eur od 19. 02. 2016 do zaplatenia, keď základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. k 19. 02. 2016, predstavovala 0,05 %, a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 40,80 Eur od 02. 02. 2017 do zaplatenia, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. k 02. 02. 2017, predstavovala 0,00 %.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca úspech v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100%. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.