Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-46-2019.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/46/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: M.. O. V., V., G. XX, N., proti žalovanému: 1.) Ringier Axel Springer SK a.s., Prievozská 14, Bratislava, IČO: 51251761, 2.) Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik s.r.o., Rudnayovo nám. 1, Bratislava, IČO: 47247959, 3.) News and Media Holding a.s., Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 47 256 281, 4.) MAFRA Slovakia, a.s., Nobelova 34, Bratislava, IČO: 31333524, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2019 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným, aby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdržali verejných vyjadrení o osobe a konaní žalobcu a okolnostiach kontaktu medzi žalobcom s H. O. a M. T. na verejnom parkovisku pred Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom dňa 12.5.2016, či už priamo alebo prostredníctvom iného, textom, obrazom alebo zvukom, tlačou, rozhlasovým vysielaním, televíznym vysielaním, retransmisiou alebo prostredníctvom internetu a aby sa žalovaní v 3. a 4. rade zdržali šírenia v návrhu bližšie špecifikovaných článkov a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 13.5.2016 zverejnil denník Nový Čas vo svojom piatkovom vydaní na druhej strane ako súčasť tematickej dvojstrany na stranách 2 a 3 článok "Trestné oznámenie na advokáta B., v ktorom právny predchodca žalovaného v 1. rade uvádza skutkové tvrdenia o okolnostiach incidentu, ktorý sa odohral medzi zamestnancami žalovaného v l. rade a žalobcom dňa 12.5.2016 na parkovisku pred ÚVToS Dubnica nad Váhom. Žalovaný v 1. rade umiestnil uvedený článok aj na portály www.cas.sk ešte dňa 12.5.2016. Rovnako tak učinil žalovaný v 2. rade v médiách žalovaného v 3. a 4. rade ako advokát žalovaného v 1. rade. Za použitia šiestich z viac ako dvesto - zamestnancom žalovaného v 1. rade M. T. - vyhotovených fotografií, ktorými žalovaný v 1. rade podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade disponoval v čase zverejnenia, žalovaný v 1. rade verejne obvinil žalobcu zo spáchania skutkov jednak trestných, spoločensky neospravedlniteľných a pri výkone povolania advokáta osobitne zakázaných, pričom mu (v čase zverejnenia 13.5.2016, resp. 16.5.2016 a 4.7.2016) dezinterpretáciou napomáhali internetové média, vlastnené žalovaným v 3. a 4. rade. Opis skutkových udalostí je účelovo upravený až úplne vymyslený, pričom jeho účelom bolo poškodiť povesť žalobcu; niektoré vlastné skutkové tvrdenia a údajné právne posúdenie, ktoré sú obsahom článkov v médiách vlastnených žalovaným v 3. a 4. rade, mali dodať legitimitu úmyselným lžiam žalovaného v 1. a 2. rade, ako aj zamestnancov žalovaného v 1. rade. Z článkov na cas.sk a strategie.hnonline.sk sa vytratili galérie fotografii, ktoré prevzal a dodnes má zverejnený na medialne.etrend.sk žalovaný v 3. rade a ku dňu podania tohto návrhu majú zverejnenú ku týmto článkom výhradne fotografiu, ktorá je iba výrezom pôvodne zverejnenej fotografie a sama osebe - za predpokladu súčasnej neznalosti vzájomnej pozície žalobcu a zamestnankyne žalovaného v 1. rade, ako aj limitov mechaniky ľudského tela - môže vzbudzovať dojem kontaktu. Zároveň boli v oboch prípadoch odstránený obsah diskusie ku článkom a počet zdieľaní; prinajmenšom počet zdieľaní je možné bez ďalšieho overiť u poskytovateľov služieb
spoločnosti facebook Inc., resp. Alphabet Inc. (whatsapp), ktorými sa dajú zdieľať články na stránkach prevádzkovaných žalovanými v 1.,3. a 4. rade. Žalovaný v 1. rade spoločne so svojim zamestnancom H.. O. podal na podklade zverejnených (a niektorých ďalších) fotografii 1.6.2016 disciplinárnu sťažnosť na SAK, a to na základe skutkových tvrdení, tak ako ich definoval OÚ TN. Disciplinámu sťažnosť pomáhal vyhotovovať žalovaný v 2. rade. H.. O. sama podala trestné oznámenie dňa 16.5.2016. Trestné oznámenie bolo postúpené na vybavenie podozrenia zo spáchania priestupku na OÚ TN. Po prvotnom vydaní rozkazu a následnom zrušení tohto rozkazu mimo odvolacieho konania bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Trenčín P.-H.-P.- XXXX/XXXXXX z XX.X.XXXX, ktorým bolo konanie zastavené. SAK vydala vo veci disciplinárneho previnenia rozhodnutie L..P.-X/XX:XXXX/XXXX z XX.X.XXXX. Obe osvedčujú, že žalobca dňa 12.5.2016 okolo 12.00 hod.: a) nemohol H.. O. bránit' vo výkone novinárskeho povolania a vyhotovovaní fotografií, keďže H.. O. a M.. T. konali nie v záujme informovania verejnosti, nakoľko prenasledovali nie verejnú osobu, ktorá predtým preukázateľne umožnila saturovať informačnú potrebu verejnosti odpovedaním na otázky zástupcov médií žalobcom; b) nijakým spôsobom H.. O. fyzicky nekonfrontoval, najmä c) nemohol napadnúť H.. O.Ú. uchopením ukazováka pravej ruky a jeho vykrúcaním; d) sa nikomu nevyhrážal fyzickou ujmou. Relevantná vo vzťahu ku pasívnej legitimácii je skutočnosť, že denník Nový čas, ako aj prevádzka portálu www.cas.sk bola žalovaným v 1. rade (resp. jeho právnym predchodcom) prevedená v r. 2018 na žalovaného v 3. rade, čiže vo vzťahu ku prevádzke portálu je žalovaný v 3. rade právnym nástupcom žalovaného v 1. rade. Je nepochybné, že žalovaní v 1. až 3. rade úmyselne zverejňovali lživé skutkové tvrdenia o konaní žalobcu, nakoľko mali k dispozícii vlastnú dokumentáciu, z ktorej žalovaní v 1. a2. rade spoločnými silami "vybrali 6 fotografií", majúcich preukazovať ich lživé skutkové tvrdenia alebo ich pri zverejnení usporiadali tak, že nielenže nezodpovedali priebehu udalostí, ale boli z väčšej časti usporiadané v opačnom časovom slede. Žalovaní v 3. a 4. rade svojim konaním poskytli ostatným žalovaným "objektívnu" podporu a verejne skutkovo potvrdzovali nemožný sled udalostí, o ktorom tvrdili, že sám osebe (najmä napadnutie) je preukázaný zverejnenými fotografiami/fotografiou, resp. dezinterpretovali okolnosti skutku a následné udalosti, obhajujúc údajnú správnosť ich právnych názorov, zavrhnutých tak OÚ TN, ako aj SAK. Navyše vzhľadom na fakt, že bol žalobca nimi požiadaný o vyjadrenie ku verejnému vyhláseniu žalovaného v 1. rade a selektovanej fotodokumentácii - umožnili žalovanému v 1. a 2. rade oboznámiť sa s vyjadreniami žalobcu ku nimi vyprodukovaným verejným obvineniam a umožnili im pripraviť a následne zverejnili účelové lži, podporujúc ich pritom vlastnou produkciou skutkových tvrdení a právnych názorov, majúcich vzbudiť dojem oprávnenosti konania zamestnancov žalovaného v 1. rade. Nimi prezentovaný opis. ktorý závažným spôsobom znižuje vážnosť žalobcu ako advokáta a ktorého účelom je ho krivo usvedčiť zo spáchania úmyselného trestného činu proti zdraviu a verejnému poriadku morálne zavrhnutiahodným spôsobom. nezodpovedá skutočnosti a reakcia žalobcu, od počiatku priznaná, bola výhradne dôsledkom útoku H.. O.. Jednoznačnú potrebu okamžitého zásahu súdu odôvodňuje žalobca aj verejným odsúdením, ktoré nepravdivé, resp. priamo lživé skutkové tvrdenia žalovaných (v zhode) v adresátoch týchto tvrdení vyvolávajú, ako preukazujú diskusné príspevky ku článku zverejneného žalovaným v 3. rade. Príspevky o strieľaní právnikov, ktoré žalovaný v 3. rade ponechal na svojej stránke svedčia o vôli žalovaného v 3. rade - za súčasného zachovávania zdania neutrality a objektívneho posudzovania "dôkazov" -takéto reakcie vyvolať. Je dostatočným spôsobom osvedčené a príslušnými rozhodnutiami ustálené, že žalovaní spoločne zverejnením článkov z 1 3.5.2016 a 16.5.2016 a 4.7.2016 a následnými úpravami vedome (žalovaný v 3. a 4. rade), resp. úmyselne (žalovaný v 1. a 2. rade) nepravdivými skutkovými tvrdeniami zasiahli a zasahujú do dobrého mena a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcu žalovaní, najmä tí v l. a 2. rade, obvinili z toho, že skutky spáchal pri výkone advokátskeho povolania, ktoré opakovane zdôrazňujú, je nepochybné, že zasahujú do profesionálnej cti a povesti žalobcu. U žalobcu ide advokáta, ktorý sa do založenia si rodiny venoval najväčším projektom novodobej histórie SR, počnúc predprivatizačnými Due Dilligence na veľké slovenské banky a končiac vypracovaním rozhodujúcich častí tendra a zmluvy na vybudovanie a prevádzku mýtneho systému, prevádzkovaného spoločnosťou Skytoll a.s. pre Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. (vďaka ktorému "naši" nechcú prevziať za symbolické peniaze dávno splatený systém, keďže nedokážu prelomiť žalobcom nastavené bariéry, zamedzujúce kradnutiu či už v systéme samotnom alebo pri prevode systému na "štát").
Nakoľko žalovaní tak činia verejne účinným spôsobom a tým naďalej zasahujú do práv žalobcu napriek tomu, že vedia o výsledkoch konaní, má žalobca za to, že je potrebný zásah súdu, ktorým by upravil pomery strán. Zároveň je daná aj obava, že účel exekúcie rozhodnutia bude ohrozený, nakoľko sa žalobca vo veci samej mieni domáhať o. i., aby súd natrvalo nariadil žalovaným upustiť od šírenia lživých skutkových tvrdení, nariadil vydať všetky protiprávne vyhotovené fotografie žalobcu a zaviazal
žalovaných ospravedlniť sa a zaplatiť finančné zadosťučinenie. Ak by neprišlo ku vydaniu neodkladného opatrenia súdu, stratila by exekúcia pre žalobcu priaznivého rozhodnutia vo veci samej význam, nakoľko by do rozhodnutia vo veci samej mohli žalovaní ďalej zasahovať, do osobnostných práv žalobcu šírením úradne preukázane lživých skutkových tvrdení o žalobcovi a jeho konaní; aj keď sú následky pre žalobcu už nezvratné, je vzhľadom na právoplatné rozhodnutia o nespáchaní skutkov, resp. priamo vylúčenie ich spáchania, potrebné vydať neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Zo žalobcom prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.
Žalobca je očividne subjektívne nespokojný s článkami žalovaných. Táto skutočnosť ale na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Žalobca súdu neosvedčil žiadne ďalšie relevantné skutočnosti. Žalobca neosvedčil zásah do jeho dobrého mena a ľudskej dôstojnosti i jeho prípadný rozsah a dosah na jeho osobu a profesijnú prax a život. Taktiež tvrdenie o zásahu do jeho profesionálnej cti a povesti ostali iba v rovine všeobecných tvrdení. Ide o tvrdenie žalobcu bez náležitého podloženia, resp. osvedčenia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaní šírením lživých skutkových tvrdení aj naďalej zasahujú do jeho práv a preto je daná aj obava, že by exekúcia bola ohrozená, tak ide o nedôvodné tvrdenia. Predmetné články boli podľa žalobcu vydané v roku 2016, resp. doplnené v roku 2018 avšak v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a súdu nepreukázal toto ním tvrdené "šírenie". Ak žalobca mal za to, že "nevydaním neodkladného opatrenia by mohli žalovaní ďalej zasahovať do osobnostných práv žalobcu šírením úradne preukázane lživých tvrdení ...", tak tu platia závery uvedené v predchádzajúcich vetách. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal (neosvedčil) zásahy žalovaných do jeho práv. Žalobca tiež ani náznakom neosvedčil "následky, ktoré sú pre neho už nezvratné". Žalobca tak nepreukázal (neosvedčil) reálny a dôvodný záujem na vydaní navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd na rozdiel od žalobcu dôvody na vydanie neodkladného opatrenia nenašiel.
Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú a žalovaným trovy konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd o trovách konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.