Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3P-24-2019.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek PhD., v právnej veci mal. dieťaťa C. W., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka S. D.Á. T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y., R. XXXX/XX a otec C. W., T.. XX.XX.XXXX, H. U.. H. XXXX/XX, I., Č. M., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e sa mal. C. W., T.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. C. minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od XX.X.XXXX, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. C. za obdobie od XX.X.XXXX S. XX.X.XXXX vo výške XXX,XX €. je povinný uhradiť v mesačných splátkach po XX ,- € popri bežnom výživnom s tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok je zročný celý dlh na výživnom, od právoplatnosti rozsudku.
III. Styk otca s maloletou C. súd neupravuje .
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa XX.X.XXXX doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd zveril mal. C.X. W., T.. X.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou XX,- €. mesačne počnúc dňom narodenia maloletej.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej žila ako druh a družka už pred narodením maloletej. Bývali u jej rodičov a otec maloletej často chodil za prácou do Č. M., kde má svoju rodinu. Domov sa vždy vracal aj s peniazmi. Po šiestich mesiacoch od narodenia dcéry odišiel do Č. a už sa nevrátil. Maloletá do škôlky nechodí a je zdravá. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. Otec sa o maloletú nezaujíma a na jej výživu ničím neprispieva.
3. Predvolanie na pojednávanie na deň XX.X.XXXX bolo otcovi riadne a včas doručené. Taktiež mu boli doručené - opis návrhu, poučenia CMP a uznesenia - výzva na vyjadrenie k návrhu.
4. Súd vykonal pojednávanie dňa XX.X.XXXX v neprítomnosti otca.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s výsluchom otca pred dožiadaným súdom a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
6. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že otec neprispieva ničím na výživu pre maloletú. Žila s otcom maloletej v Y.. Otec je český štátny občan. Otec má poberať dávku v hmotnej núdzi a na čierno pracovať. Do novembra XXXX poberala rodičovský príspevok. Momentálne poberá len prídavok na dieťa. Dôvodom, pre ktorý podala návrh je to, že si požiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi a nebude o tejto žiadosti rozhodnuté, kým nebude mať maloletú zverenú do starostlivosti. Otec iba raz zaplatil výživné, a to v X. mesiaci maloletej v sume XXX eur. Odvtedy sa otec nezdržiava v jej domácnosti. Výdavky na maloletú má na stravu, oblečenie a hygienu. V minulosti mala zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť u maloletej, pretože má šelest a navštevovali ambulanciu v G. T. D..
7. Z protokolu o výsluchu pred dožiadaným súdom - Okresný súd v I. - Č. M. F. S.Z. XX.X.XXXX vyplynulo, že otec súhlasil s návrhom matky, aby maloletá C. bola zverená do jej starostlivosti. Nesúhlasil s tým, aby platil výživné vo výške XX eur mesačne z dôvodu, že má pochybnosti, či je otcom dieťaťa a okrem toho nemá finančné prostriedky na to, aby platil v uvedenej výške. V súčasnosti nie je zamestnaný a nie je v evidencii ako uchádzač o zamestnanie, pretože bol sankčne vyradený pred mesiacom. V minulosti bol zamestnaný u zamestnávateľov, ale u tých dostal výpoveď, pretože nebol schopný dodržať výkon práce a plniť požadované percenta výroby. V súčasnosti býva u starej matky a živia ho rodičia a stará matka. Nepracuje nikde a ani brigádnicky. Nie je ani živnostník. Na výživu maloletej C. od narodenia neuhradil žiadne výživné. V čase, keď mala maloletá sedem mesiacov, matka s ňou žili s ním v Č. a preto týmto spôsobom prispieval na jej výživu.
8. Z listín zabezpečených dožiadaným súdom k osobným a majetkovým pomerom u otca mal súd preukázané, že otec nevlastní žiadne motorové vozidlo, nie je vedený ako daňovník k dani z príjmov fyzickej osoby za roky XXXX Z. XXXX, v rozhodnom období bol evidovaný ako uchádzač o prácu v období od 2.X.XXXX S. X.X.XXXX a od XX.X.XXXX S. X.XX.XXXX a dôvodom pre nezaradenie do evidencii bolo to, že nepreukázal ukončenie pracovného pomeru. Jeho zamestnávateľmi boli R., F..G.. B. X.X.XXXX S. X.X.XXXX, M., G..M..B.. B. X.XX.XXXX S. X.X.XXXX, Z., G..M..B.., B. XX.XX.XXXX S. XX.X.XXXX, M., G..M..B.. B. X.X.XXXX S. X.X.XXXX, Z., G..M..B.. B. XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX. V súčasnosti nepoberá žiadny druh dôchodku. Otec poberá dávku v hmotnej núdzi a je spoločne posudzovanou osobou k dávke vo výške XXXX Y..
9. Z rodného listu mal. C. W., T.. X.XX.XXX vyplynulo, že jej matkou je S. D., T.. X.X.XXXX a otcom C. W., T.. XX.X.XXXX.
10. Zo správy ÚPSVaR SNV o prešetrení pomerov v rodine mal súd preukázané, že matka a otec maloletej C. spolu nežijú. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú C.. Je nezamestnaná, vedená ako uchádzač o prácu a poskytuje sa jej pomoc v hmotnej núdzi formou dávky a príspevkov k dávke vo výške XXX,XX eur, ktorá je im vyplácaná preddávkovo. K tomu matka poberá aj prídavok na dieťa. Úrad odporučil návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
28. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
29. b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
30. c) výžive maloletého,
31. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
32. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej C. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti matky.
34. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
35. Matka je nezamestnaná a poberá preddávkovo dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Otec je nezamestnaný a bez príjmu. Je vedený ako spoločne posudzovaná osoba, pri poberaní dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti žije so svojimi rodičmi u starej matky, ktorí ho majú živiť. Je bez príjmu a z evidencie uchádzačov o prácu bol vyradený pre nepredloženie listín týkajúcich sa ukončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom. Maloletá C. nie je umiestnená v predškolskom zariadení a je v celodennej starostlivosti matky.
36. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným
spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na súčasne osobné, majetkové pomery otca, súd určil rozsah vyživovacej povinnosti v sume minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc dňom podania návrhu, t. j. XX.X.XXXX, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
37. Dlh na výživnom zo strany otca za obdobie B. XX.X.XXXX S. XX.X.XXXX vznikol otcovi v celkovej výške XXX,XX J.. Dlh za mesiac X/XXXX Z. X/2019 mu vznikol nezaplatením minimálneho výživného vo výške po XX,XX eur (t. j. za dva mesiace vo výške XX,XX eur), za mesiace 2, 3, 4, 5 a 6/2019 vo výške po XX,XX J. (t. j za päť mesiace vo výške XXX,XX eur)a pomerne za mesiac 1/2019 za 6 dní vo výške X,XX eur. Tento dlh súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach vo výške XX eur hodnotiac jeho momentálne schopnosti a možnosti, od právoplatnosti rozsudku.
38. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, pretože určil otcovi rozsah vyživovacej povinnosti podľa schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca, ktoré boli preukázané v rámci vykonaného dokazovania. Taktiež súd zamietol návrh na určenie výživného počnúc dňom narodenia maloletej C., jednak z dôvodu, že sama navrhovateľka uviedla, že viedla spoločnú domácnosť s otcom maloletej do šiesteho mesiaca od narodenia maloletej. A súčasne matka neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by jej súd mal spätne určiť výživné za obdobie pred podaním návrhu, pretože matke nebránila žiadna závažná prekážka takýto návrh učiniť a súčasne predmetný návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu podala iba v súvislosti s tým, že požiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberá už preddávkovo, a bolo potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.
39. Súd styk otca s maloletou C. neupravil, pretože matka ani otec na takej úprave netrvali.
40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
42. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.