Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/321/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, vo veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., F. XX, v zastúpení: Mgr. Anikó Göghová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Svätovavrinecká 2A, proti odporkyni: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-G. strasse XXX/X/XX, XXXX J., F. republika, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 2.880,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 160,- Eur zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na súd 13.11.2014 (modifikovaným podaním zo dňa 19.06.2015 )sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni s účinnosťou od 1.4.2014, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.4.2011, č. k.6C/152/2009-170 a súčasne, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.040,00 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2011, č. k. -170 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu plnoletej odporkyne mesačne sumou 160 Eur. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.10.2012, č. k. -229 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť plnoletej odporkyni titulom zročného výživného sumu 178,50 Eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 Eur. Napriek tomu, že navrhovateľ predmetné rozsudky dobrovoľne riadne a včas plnil a plní, odporkyňa podala na navrhovateľa návrh na vykonanie exekúcie na výživné, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade Mgr. V. O., súdnej exekútorky so sídlom v N., Z. XX pod č. EX XXXX/XX, aj napriek tomu, že námietkam navrhovateľa proti exekúcii bolo vyhovené. O návrhu navrhovateľa na zastavenie exekúcie od roku 2013 nebolo právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľ sa z vlastného podnetu dozvedel, že odporkyňa študovala na Filozofickej fakulte UK len od septembra 2011 do marca 2012 (t. j. len 7 mesiacov v odbore geografia), kedy bolo jej štúdium na tejto fakulte ukončené. Navrhovateľovi nie je známy dôvod ukončenia štúdia, či to bolo dobrovoľné ukončenie alebo bola vylúčená zo štúdia, avšak po dobu od apríla 2012 do augusta 2012 jej výživné vo výške 160 Eur mesačne, t. j. v celkovej úhrnnej výške 800 Eur neprináležalo. Následne údajne nanovo študovala na tejto fakulte od septembra 2012 do apríla 2014 odbor maďarský jazyk a kultúru, ktoré však tiež v apríli údajne ukončila, z čoho vyplýva, že navrhovateľke výživné za obdobie od apríla 2014 do novembra 2014, t. j. za 8 mesiacov v celkovej výške 1.280 Eur neprináležalo. Takýmto konaním odporkyne, odporkyni za vyššie hore uvedené obdobia neprináležalo výživné v celkovej výške 2.080 Eur. Odporkyňa tieto podstatné skutočnosti vedome neuviedla nielen navrhovateľovi, ale ani súdu ani exekútorskému úradu v

prebiehajúcom súdnom a exekučnom konaní, z čoho možno dôvodne predpokladať, že sa bezdôvodne obohatila a obohacuje na úkor navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené konanie odporkyne je navrhovateľ nútený domáhať sa cestou súdu zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni, nakoľko sa na strane odporkyne a v jej neprospech podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.12.2015, č. k. -99 súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2011, č.k. -170, s účinnosťou od 01.04.2014 a odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.040 Eur, ktorú sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach po 200 Eur, vždy k 15 - temu dňu v mesiaci bežného roka, pod následkom straty výhody splátok a následkom exekúcie a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

4. Na základe odvolania odporkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. - 119 zo dňa 28.06.2018 v zmysle a C.m.p, v spojení s C.m.p., viazaný rozsahom odvolania ( C.m.p, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), vo vzťahu k výroku o zrušení vyživovacej povinnosti bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( C.m.p.) a vo vzťahu k výroku o uložení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu 3.040 Eur v splátkach viazaný odvolacími dôvodmi ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne proti výroku o zrušení vyživovacej povinnosti dôvodné nie je a proti výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 3.040 Eur v splátkach je dôvodné. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania sú dva nároky, ktoré mohli byť uplatnené samostatne, a to 1/ zrušenie vyživovacej povinnosti a 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia. Tieto výroky majú vzájomnú súvislosť, keď za daného skutkového stavu predstavuje vydanie bezdôvodného obohatenia sekundárny nárok, majúci základ v zrušení vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie rozhodol o oboch nárokoch za účinnosti , pričom odvolací súd rozhodoval o odvolaní odporkyne po 01.07.2016, t. j. po nadobudnutí účinnosti a , kedy sa konanie o zrušenie výživného, aj keď ide o výživné plnoletej osoby, považuje za nesporové konanie podľa ustanovení C.m.p. a konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia je konaním sporovým, na ktoré dopadá právna úprava Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že odporkyňa, ako plnoleté dieťa, nadobudla schopnosť samostatne sa živiť počnúc od 01.04.2014, t. j. potom ako bola rozhodnutím dekana Filozofickej fakulty UK zo dňa 21.03.2014 vylúčená zo (v poradí druhého) štúdia bakalárskeho študijného programu maďarský jazyk a kultúra - slovenský jazyk a kultúra, v študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo, pre nesplnenie požiadaviek podľa ; predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2014. Možno plne súhlasiť s tým, že štúdium nemeckého jazyka na jazykovej škole (Internationales Kulturinstitut) vo Viedni, externou formou, na ktoré odporkyňa nastúpila v októbri 2014, nespĺňalo charakter štúdia, ktoré by sa dalo označiť za pokračovanie v príprave na budúce povolanie. Zákon o rodine výslovne nestanovuje, čo treba považovať za prípravu na budúce povolanie, preto možno pri výklade tohto pojmu analogicky vychádzať z ustanovenia o prídavku na dieťa, ktorý za sústavnú prípravu na budúce povolanie považuje len štúdium organizované na strednej alebo vysokej škole dennou formou, ktoré v prípade štúdia na vysokej škole začína dňom zápisu na štúdium a trvá do času jeho skončenia niektorým zo spôsobov predpokladaným v ustanovení alebo Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že odporkyňa ukončila riadne denné štúdium na Filozofickej fakulte UK vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy podľa ; predmetné ustanovenie viaže skončenia štúdia na deň, kedy nadobudlo rozhodnutie o vylúčení zo štúdia právoplatnosť ( ). Vzhľadom na to, že príprava na budúce povolanie vykazuje atribút sústavnosti, keďže sa uskutočňuje dennou formou buď na strednej alebo vysokej škole a odporkyňa v konaní nepreukázala, že štúdium nemeckého jazyka vykonávala práve touto (dennou) formou, súd prvej inštancie nepochybil, keď absolvovanie kurzu nemeckého jazyka na jazykovej škole vo Viedni nepovažoval za sústavnú prípravu odporkyne na budúce povolanie. Na základe uvedeného je potom možné vyvodiť, že odporkyňa po ukončení vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte UK, ktorým sa pripravovala na svoje povolanie, bola schopná sama sa živiť, keď v konaní nepreukázala existenciu takých okolností zásadného charakteru (zdravotný stav

alebo schopnosť zamestnať sa) brániacich jej v samostatnom uspokojovaní potrieb počnúc odo dňa 01.04.2014.

5. Odporkyňa napadla odvolaním i výrok rozsudku, ktorým ju súd prvej inštancie zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.040 Eur, v mesačných splátkach po 200 Eur, pod následkom straty výhody splátok a následkom exekúcie. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa prijatím výživného v konkrétnych obdobiach obohatila na úkor navrhovateľa bez právneho dôvodu. Opätovne zdôraznila, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvala až do času, kým nenadobudla schopnosť samostatne a z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné náklady, ktorú schopnosť nadobudla až získaním zamestnania (07.09.2015). Odporkyňa považovala požiadavku navrhovateľa na vrátenie ním poskytnutého výživného za rozpornú s dobrými mravmi. Navrhovateľ totiž preukázateľne neplatil výživné riadne a včas, z dôvodu ktorého sa musela domáhať svojich práv cestou exekúcie, a tým jej vznikli zbytočné náklady na poplatky a trovy právneho zastúpenia, ktoré následne hradila z vymoženého výživného; úhradou týchto nákladov sa znížila absolútna hodnota výživného, ktoré by inak mohla použiť na pokrytie svojich potrieb. Odporkyňa súdu prvej inštancie vytkla i to, že predtým ako ju zaviazal vydať žalovanú istinu titulom bezdôvodného obohatenia neskúmal, či je v jej ekonomických a finančných možnostiach túto povinnosť splniť, a to v mesačných splátkach po 200 Eur, za situácie, keď sama nevlastní žiaden majetok a dosahované príjmy zo zamestnania nestačia ani na pokrytie jej vlastných nákladov (strava, ubytovanie, cestovné, školné a so školou spojené ďalšie výdavky, náklady na zdravotnú starostlivosť a iné). Odvolací súd v tomto smere uviedol, že je nepochybné, že v osobe odporkyne ide o plnoleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému mal navrhovateľ ako jeho rodič vyživovaciu povinnosť. V dôsledku skutočnosti, že odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, prestala byť na navrhovateľa odkázaná výživou a výživné jej od momentu zániku vyživovacej povinnosti nepatrilo. Preto prijatie výživného po zániku vyživovacej povinnosti treba považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré treba vydať tomu, kto výživné poskytol, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo spotrebované (spotrebované výživné sa nevracia iba u maloletých detí). V tomto smere možno súdu prvej inštancie vytknúť, že pri ustálení doby, za ktorú sa mala odporkyňa obohatiť na úkor navrhovateľa, opomenul, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2011, č.k. -170, trvala aj v období medzi dvoma štúdiami na vysokej škole. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by existovalo iné právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré by zmenilo súdom právoplatne určenú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, z dôvodu ktorého táto povinnosť navrhovateľa voči odporkyni nezanikla. Zároveň je zrejmé, že v medziobdobí od ukončenia štúdia geografie na Prírodovedeckej fakulte UK a začatím štúdia na Filozofickej fakulte UK, ktoré malo dočasný, a nie trvalý charakter, smerovala vôľa odporkyne k príprave na budúce povolanie, a to práve formou vysokoškolského štúdia maďarského jazyka a kultúry/ slovenského jazyka a kultúry. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil prijatie výživného odporkyňou v období od mesiaca apríl 2012 do mesiaca august 2012 za bezdôvodné obohatenie, ktoré je odporkyňa povinná vydať, jeho rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. Následne, konajúci súd odporkyni umožnil splácať prisúdenú istinu v zmysle veta druhá v mesačných splátkach, po 200 Eur, pod následkom straty výhody splátok a následkom exekúcie. Odvolací súd prisvedčil argumentácii odporkyne, že súd prvej inštancie rozhodol o povolení splácať istinu v mesačných splátkach bez vykonania náležitého dokazovania, najmä skúmania jej majetkovej a sociálnej situácie vo väzbe na všetky okolnosti prípadu, ktoré skutočnosti nemožno zistiť ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie sa v ňom obmedzil len na konštatovanie povolenia splácať istinu v mesačných splátkach, za bližšie stanovených podmienok. Ak mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci je namieste určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, bol povinný podložiť svoje rozhodnutie zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by odôvodnili záver, že vzhľadom na povahu veci, uplatnený nárok a osobné a majetkové pomery odporkyne je vhodné povoliť odporkyni prisúdenú istinu splácať v mesačných splátkach; takéto odôvodnenie v napadnutom rozsudku absentuje.

6. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa a zrušil a podľa v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom sa bude súd prvej inštancie riadiť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v otázke vzniku a trvania bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne a rozhodne o dôvodnosti nároku navrhovateľa, zohľadniac všetky relevantné skutočnosti a tvrdenia strán sporu. Zároveň, pokiaľ pri uložení povinnosti odporkyni dospeje k záveru o potrebe stanovenia dlhšej lehoty na plnenie alebo

určenia, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, svoj záver podloží o zistenie všetkých potrebných skutočností odôvodňujúcich potrebu aplikácie ustanovenia Súd prvej inštancie nové rozhodnutie vo veci samej odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 7. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti bolo právoplatne skončené dňom 11.08.2018, keď nadobudol v tejto časti právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2011, č. k. -170 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 119 zo dňa 28.06.2018, teda vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola zrušená k 01.04.2014.

8. Na opätovné prejednanie veci v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, t. j. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.040 Eur súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa odporkyňa napriek riadnemu predvolaniu nedostavila. Súd preto prejednal vec v zmysle v neprítomnosti odporkyne.

9. Podaním zo dňa 30.06.2019 navrhovateľ doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 160,-Eur a predložil dôkazy s prílohami - potvrdenia o zaplatení výživného navrhovateľom od 4/2014 do 9/2015, ktoré súd doručoval odporkyni spolu s predvolaním.

10. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ trvá na návrhu v zmysle posledného podania z 30.06.2019 - čiastočné späťvzatie žaloby a žiada, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 2.880,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že konanie v časti o zaplatenie 160,- Eur zastavuje, pričom navrhovateľ sa výslovne vzdáva nároku na náhradu trov konania. Navrhovateľ sa snažil kontaktovať odporkyňu, avšak bezúspešne preto uprednostňuje rozhodnutie, ktorým ju súd zaviaže na zaplatenie celej sumy jednorazovo, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu podmienky pre splácanie v splátkach, navrhovateľ bude rešpektovať aj takého rozhodnutie.

11. Z dôkazov predložených navrhovateľom ( výpisy z účtu navrhovateľa) súd zistil, že navrhovateľ platil výživné na odporkyňu vo výške 160,- Eur mesačne v období od 4/2014 do 9/2015, t. j. aj po dátume zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, ktorá bola zrušená k 01.04.2014. 12. Výživné na odporkyňu bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2011, č. k. -170, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu plnoletej odporkyne mesačne sumou 160 Eur.

13. Podľa a (ďalej len „“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Zákon o rodine neustanovuje vekové hranice dokedy je rodič povinný zo zákona plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom, túto stanovuje pojmom - nadobudnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť, ktorá hranica je individuálna s prihliadnutím na osobitosti každého prípadu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zanikla ku dňu 01.04.2014. Navrhovateľ poukazoval odporkyni výživné až do 9/2015, preto prijatie výživného po zániku vyživovacej povinnosti treba považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré treba vydať tomu, kto výživné poskytol, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo spotrebované (spotrebované výživné sa nevracia iba u maloletých detí). Odporkyňa teda prijala výživné v dobe po zániku vyživovacej povinnosti spolu za 18 mesiacov po 160,- Eur mesačne, t. j. v celkovej výške 2.880,- Eur, ktoré je povinná vydať navrhovateľovi.

Súd preto odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.880,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I. rozsudku ). Keďže odporkyňa bola v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu nečinná, súd nedospel k záveru o potrebe stanovenia dlhšej lehoty na plnenie alebo určenia, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach.

19. Podaním doručeným súdu dňa 30.06.2019 navrhovateľ doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 160,-Eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

20. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Súd preto konanie v časti vo výške 160,- Eur istiny zastavil ( výrok II. rozsudku).

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak ( výrok III. rozsudku).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.