Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-320-2018.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/320/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v S., O. X, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 994,63 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2016 č.k. 41C/147/2013-170 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 5.4.2018 č.k. 41C/147/2013-232 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 76,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.12.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uložil povinnosť žalobcovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 161,04 eura, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom v Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 127,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku Slovenskej pošte a.s.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.226,01 eura s prísl. titulom plnenia zmluvy o úvere.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 101, § 111, § 112 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 ods. 1, 2 písm. a/ až i/, ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čiastočne.
4. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa zo strany žalobcu predmetom konania stalo zaplatenie istiny vo výške 994,63 eura s prísl.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej sa stalo poskytnutie sumy 100.000,00 Sk (3.319,39 eura), ako
bezúčelového spotrebného úveru s výškou úrokovej sadzby 11,80%, poplatkov za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru, poplatkom za správu úveru 50,00 Sk mesačne, s dohodnutou výškou splátok vo výške 2.305,00 Sk (76,51 eur), splatných mesačne k 10. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10.2.2005 a konečnou splatnosťou úveru 10.12.2009. Úroky sa stali splatnými v posledný deň kalendárneho mesiaca.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok postupca Slovenská sporiteľňa a.s. v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu dňom 28.6.2011.
7. V priebehu konania vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, preto súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný.
8. V tej súvislosti zistil, že zo zmluvy o splátkovom úvere vyplynula konečná splatnosť úveru na deň 10.12.2009. Aj keď žalobca uviedol, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil súdu žiaden dôkaz. Nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, že by právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Súd prvej inštancie vychádzal preto z toho, že konečná splatnosť úveru vyplynula zo zmluvy a pripadá na deň 10.12.2009. Nakoľko v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd vychádzal z toho, že objektívna premlčacia lehota je trojročná.
9. Pokiaľ žalobca žiadal zaplatenie sumy 918,12 eur, ktorú tvoria splátky úveru od decembra 2008 do novembra 2009 s prísl., tieto súd považoval za premlčané vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súd až dňa 27.11.2012. Jedinou nepremlčanou splátkou vo výške 76,51 eura je posledná splátka za mesiac december 2009.
10. Na základe týchto úvah zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 76,51 eura s prísl. tak ako vyplýva z výroku rozsudku. Začiatok omeškania stanovil odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, teda od 11.12.2009 v zákonnej výške úrokov z omeškania 9% ročne.
11. Na základe týchto úvah žalobu v zostávajúcej časti zamietol.
12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol úspešný v podstatnej časti, avšak trovy konania mu nevznikli.
13. Náhradu trov konania však priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorého úspech v konaní sa odvíja od úspechu žalovaného, na ktorej strane vystupoval. Vedľajšiemu účastníkovi tak priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 161,04 eura. Tie pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 58,69 eura, paušál 7,63 eura a odmena za vyjadrenie zo dňa 15.5.2013 vo výške 60,07 eura vrátane paušálu 7,81 eura, spolu 134,20 eura + 20% DPH vo výške 26,84 eura.
14. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 127,30 eura v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.
15. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá 5.1.2005, preto na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka. Súd mal preto aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu, nie 3-ročnú. Vytkol súdu prvej inštancie, že na daný prípad aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014. V tej súvislosti poukázal na to, že Ústavný súd SR toto ustanovenie následne vyhlásil za neúčinné. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko tieto nemožno považovať za účelne vynaložené.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 379 C.s.p. v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
17. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, ktorý predurčuje aplikáciu ust. Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom pri posúdení otázky premlčania práv z právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou.
18. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
19. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
20. Podľa §397 ods. 1 Obch. zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľom, použijú sa vždy, ak je daná prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v danom právnom vzťahu, keďže jeho účastníkom bol spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 veta tretia Obč. zákonníka). Toto ustanovenie síce nadobudlo účinnosť (až) 01.04.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to však neznamená, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ust. nevzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dňom (rozsudok Najvyššie súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 Ncdo 14/2014).
25. Neobstojí námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie prihliadol k otázke premlčania bez toho, aby táto bola vznesená jednou zo strán sporu (ex offo). Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou premlčania na základe námietky vznesenej zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
26. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, keďže žalovaný mal vo veci podstatný úspech.
27. Rovnako ako žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, aj vedľajšiemu účastníkovi, stojaceho na jeho strane. Nemožno prisvedčiť žalobcovi, že by trovy konania vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi nebolo možné považovať za účelné vynaložené už len z toho dôvodu, že vedľajší účastník stojaci na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho bola žaloba v podstatnej časti zamietnutá.
28. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. tak ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobca nemal v dovolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).