Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/14/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2019, v trestnej veci obžalovaného Á. C., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.11.2018, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. C. a okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Á. C. za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 18.2.2017 v čase okolo 01.30 h vo F. B. na ul. W. po predchádzajúcej slovnej výmene v bare C. s pošk. Y. M., nar. XX.X.XXXX vyšli na parkovisko pred bar, kde na seba vzájomne fyzicky útočili, následne spadli na zem a vtedy obžalovaný uhryzol poškodeného do oblasti ľavého podpazušia a následne obžalovaný chytil poškodeného oboma rukami okolo krku, pritiahol si ho k sebe a uhryzol ho do ľavého ucha, čím takto poškodenému podľa vypracovaného znaleckého posudku spôsobil zranenie a to hryznú ranu na ľavej ušnici s odtrhnutím polovice ľavej ušnice, odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatinou v prednej časti ľavého podpazušia a odreniny na chrbte ľavej ruky s dobou liečenia v trvaní 21 dní, pričom strata ušnice sa z medicínskeho hľadiska považuje za zohyzdnenie.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák., ods. 4 písm. e) Tr. zák., súd obžalovanému uložil primerané obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby a v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B., P.M. U. X.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:

- Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B., P. U. X, vo výške 548,-€,

- F. S. U., so sídlom L. Č.. XX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX vo výške 173,38 €.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie čo do výroku o treste okresný prokurátor. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný voči všetkým výrokom rozsudku.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému je nezákonný a neprimeraný a na obžalovaného je potrebné pôsobiť prísnejším nepodmienečným trestom odňatia slobody. Trest uložený súdom napadnutým rozsudkom vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, postoj obžalovaného, ktorý počas celého trestného konania svoje konanie popieral, je nepostačujúci. Počas dokazovania na súde sa tvrdenia obžalovaného o tom, že konal v nutnej obrane nepotvrdili, naviac boli vyvrátené vykonanými dôkazmi. Prokurátor poukazujúc na ustanovenie § 34 Tr. zák. má za to, že uložený trest okresným súdom nesplní svoj účel. Pri hodnotení osoby páchateľa je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný počas celého prípravného konania nepriznával svoju vinu, v žiadnom prípade nechcel pripustiť, aby sa dopustil skutku. K celému incidentu sa postavil, že pri popisovaní udalostí akonáhle prešiel k samotnému odhryznutiu, uviedol, že si nespomína. Od uznania viny obžalovaného a jeho postoja sa mal odvíjať aj výrok súdu o treste. Výška trestu mala byť určená na základe hlbšieho rozboru osoby obžalovaného, závažnosti spáchaného skutku a okolnostiach prípadu. Ďalej poukázal na to, že žiadna okolnosť prípadu, na základe, ktorej by mohol súd uložiť trest aj pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zistená nebola a nebola ani obhajobou preukázaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne rozhodol podľa vo veci sám. Obžalovaný v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na nesprávny záver prvostupňového súdu, ak ten pri svojom rozhodovaní neprihliadol na jeho konanie v nutnej obrane, a z tohto dôvodu pri posudzovaní veci použil nesprávnu právnu kvalifikáciu. Naviac doposiaľ nebol preukázaný jeho úmysel aj v následku, ktorý vznikol u poškodeného. Zhodnotiac dôkaznú silu jednotlivých výpovedí, vrátane výpovede poškodeného je možné prijať záver, že doterajšie dôkazy nepreukazujú jeho zavinenie, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného Á. C. za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., pretože inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď poškodeného Y. M., ktorý v rámci svojej výpovede podrobne popísal priebeh incidentu s obžalovaným. Uviedol, že obžalovaný ho počas slovnej hádky v bare C. vyzval, aby odišli von pred bar s čím súhlasil, kde následne ho obžalovaný fyzicky napadol, pričom ho sotil oboma rukami do hrudníka. Následné sácanie poškodený opätoval, pričom po opakovanom sotení sa potkli a spadli za autá, ktoré boli na parkovisku a to tak, že poškodený ležal na zemi a obžalovaný bol na ňom. Na zemi vzájomne zápasili, kde počas zápasu obžalovaný uhryzol poškodeného do ľavého prsníka. Pri následnej snahe postaviť sa tomuto schytil oboma rukami hlavu, pritiahol si ju k sebe a odhryzol mu časť ľavého ucha. Po incidente obžalovaný z miesta činu ušiel.

Skutočnosti uvádzané poškodeným nepriamo potvrdili aj vypočutí svedkovia a to C. T., J. Q., ako aj MVDr. Š. L., P. R. a A. L., ktorí rovnako uviedli, že boli svedkami toho, ako na zemi na parkovisku pri bare C. vzájomne zápasili obžalovaný s poškodeným, pričom po skončení vzájomného zápasu, poškodený mal odhryznutú časť ľavého ucha. Svedkovia C. T.P. a J. Q. potvrdili, že po incidente zaregistrovali, že obžalovaný bol taktiež od krvi, pričom mal zakrvavené tričko a zuby. Naviac, svedok A. L. v rámci svojej výpovede uviedol, že videl, ako sa obžalovaný a poškodený hádali a bili päsťami a následne tlačili, pričom prepadli cez bok jedného z áut a to tak, že ako prvý padal poškodený, pričom pri páde schytil obžalovaného a stiahol ho na seba.

Napokon, zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. R. W., CSc. a z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní je zrejmý rozsah poranení, ktoré utrpel poškodený Y. M. v súvislosti s incidentom zo dňa 18.2.2017 s obžalovaným pred barom C. vo F. B.. Znalec konštatoval, že poškodený utrpel hryznú ranu na ľavej ušnici s odhryznutím polovice ľavej ušnice, odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatinou v prednej časti ľavého podpazušia a odreniny na chrbte pravej ruky, kde mechanizmus vzniku zranení podľa vyjadrenia znalca plne korešponduje s výpoveďou poškodeného M..

Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že poškodený utrpel kritického dňa zranenie, a to hryznú ranu na ľavej ušnici s odtrhnutím polovice ľavej ušnice, odreninu a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnou podliatinou v prednej časti ľavého podpazušia a odreniny na chrbte ľavej ruky s dobou liečenia v trvaní 21 dní, pričom strata ušnice sa z medicínskeho hľadiska považuje za zohyzdnenie (lekárske správy z 18.2.2017, 20.2.2017, 23.2.2017 a 2.3.2017).

Správne postupoval okresný súd, keď neuveril tvrdeniu obžalovaného ako malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku. Obhajoba obžalovaného sa javí aj krajskému súdu ako účelová, v snahe sa zbaviť trestnej zodpovednosti.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil dostatočným spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Podľa názoru krajského súdu uložený trest bude v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený , a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani v adhéznom konaní, keď podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu.

Keďže krajský súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora považoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.