Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/114/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne: M. E.á, bytom L. XXXX/XX, XXX XX M., narodená XX.XX.XXXX, proti žalovanému 1: Solutions 2 Grow (STOS), s.r.o., so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 51 681 358 a žalovanému 2: Haitham Isa Abdulrazaq Qasim Alqahtani, bytom Road 3338/1642, Block 933, 9333 E. Rifa, Bahrain, narodený 03.05.1962 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 12.08.2019 v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému 1 a žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 12.08.2019 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému 1 a žalovanému 2 nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a to tak, že túto nehnuteľnosť nemôžu predať, darovať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla nasledovné tvrdenia: Žalobkyňa uviedla, že je konateľkou spoločnosti Solutions 2 Grow (STOS), s.r.o. (žalovaný 1). Dňa 01.08.2019 odoslala výzvu na úhradu osobnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému 1 v celkovej výške 7.176,44 EUR. Žalobkyňa uviedla, že bola vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v Českej republike, ktoré boli zaťažené vecným bremenom v prospech spoločnosti Sberbank CZ a.s. z dôvodu existencie pohľadávky z hypotekárneho úveru. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný osobne od spoločnosti Sberbank CZ, a.s. túto pohľadávku kúpil s podmienkou, že žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnosti spolu so stavbami prevedie do majetku žalovaného 1. Žalobkyňa poukázala na to, že okrem nehnuteľnosti „parcelné číslo 12“ bola aj vlastníčkou iných pozemkov, nachádzajúcich sa okolo uvedenej nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom hypotekárneho úveru, ale podstatným spôsobom zvyšujú hodnotu uvedenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa požadovala aj prevod vlastníckeho práva k týmto ďalším nehnuteľnostiam s podmienkou, že hodnota pohľadávky (620.000,- Kč) bude započítaná na celkovú hodnotu prevádzaných nehnuteľností (650.000,- Kč). Žalovaný sa zaviazal, že zostávajúcu časť v sume 30.000,- Kč uhradí žalobkyni a tiež uhradí aj exekučné poplatky v celkovej výške 29.455,56 Kč. Nakoľko však žalovaný exekučné poplatky nezaplatil, Katastrálny úrad pre olomoucký kraj, Katastrálne pracovisko Jeseník v roku 2018 prevod majetkových práv zrušil. Dňa 03.05.2019 Okresný soud v Jeseníku vydal uznesenie, v zmysle ktorého bola exekúcia v časti istiny čiastočne zastavená a zároveň bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie v časti exekučných poplatkov. V júni 2019 žalobkyňa osobne uhradila exekučné poplatky a podala dňa 20.06.2019 návrh na vklad na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1. Dňa 22.07.2019 Katastrálny úrad pre Olomoucký kraj, Katastrálne pracovisko Jeseník povolil vklad vlastníckeho práva pre žalovaného 1 k nehnuteľnostiam:

- pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 142 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia „zbořeniště“;

- pozemok parcelné číslo XX . o výmere 83 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia „zbořeniště“;

- pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 391 m2, druh pozemku: ostatná plocha, spôsob využitia ostatná komunikácia;

- pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 195 m2, druh pozemku: ostatná plocha, spôsob využitia ostatná komunikácia;

- pozemok parcelné číslo XXX o výmere 37 m2, druh pozemku: záhrada, spôsob ochrany: poľnohospodársky pôdny fond;

- pozemok parcelné číslo XXX o výmere 101 m2, druh pozemku: záhrada, spôsob ochrany: poľnohospodársky pôdny fond;

- pozemok parcelné číslo XX o výmere 913 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorého súčasťou je stavba: Petrovice, súp. č. XXX, rod. dom, postavená na tomto pozemku; vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, všetko v katastrálnom území XXXXXX B. u M., obec 553484 M., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom pre Olomoucký kraj, Katastrálne pracovisko Jeseník, na liste vlastníctva č. XXX. (ďalej tiež spolu ako „nehnuteľnosti“).

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný bol osobne oboznámený s tým, že predmetné nehnuteľnosti užíva pán G. M. z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti treba strážiť a robiť údržbu zelene na pozemkoch. Po podpísaní zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bola medzi pánom M. a žalovaným 1 uzatvorená Nájomná zmluva a Inominátna zmluva o zabezpečení ochrany a údržby nehnuteľností, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že v prípade jej jednostranného ukončenia zo strany žalovaného 1 bude pánovi M. uhradená suma 500,- EUR za vykonané práce.

4. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa uzatvorenej dňa 01.06.2018 bola povinná obstarať a na náklady žalovaného 1 zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, účtovnú závierku a podanie daňového priznania pre právnickú osobu ako aj mesačné bankové poplatky za vedenie bankového účtu v Tatra banka, a.s.. Žalobkyňa uviedla, že uvedené náklady hradila z vlastných zdrojov alebo zostali neuhradené, nakoľko žalovaný nevložil do spoločnosti žiadne finančné prostriedky (ani výšku základného imania). Žalobkyňa tiež poukázala na to, že na základe uvedenej zmluvy má po vzdaní sa funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného 1 nárok na jednorazovú odmenu, ktorej výška bola stanovená ako násobok určenej sumy a počtu mesiacov výkonu funkcie konateľa.

5. Žalobkyňa poukázala na to, že sú jej známe skutočnosti, že jediný spoločník (žalovaný 2) spoločnosti (žalovaného 1), vykonáva konkrétne kroky za účelom predaja nehnuteľností, a to bez vedomia žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný 2 prostredníctvom tretích osôb oslovil realitnú kanceláriu za účelom sprostredkovania predaja nehnuteľností, ktorá si nehnuteľnosti bola už aj obhliadnuť, čo mal žalobkyni oznámiť pán M.. Uvedenú skutočnosť podľa žalobkyne žalovaný 2 odôvodnil tým, že v priebehu augusta pricestuje do Českej republiky a „nehnuteľnosť predá, prevedie ju na svoju osobu a spoločnosť zruší“. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný 2 by sa týmito plánovanými úkonmi zbavil záväzkov voči žalobkyni ako konateľke a voči pánovi M., ktorý vykonáva ochranu a údržbu nehnuteľností. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade nie je potrebné na tieto právne úkony čakať, nakoľko neodkladné opatrenie by už potom nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany žalobkyne bola oneskorená a neefektívna.

6. Potrebu dočasnej úpravy pomerov mala žalobkyňa za preukázanú tým, že prípadným prevodom vlastníckeho práva na tretie osoby, by sa zhoršilo postavenie žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že zákaz dispozície má v danom prípade preventívny charakter. Žalobkyňa mala za to, že na základe uvedených skutočností v plnom rozsahu osvedčila danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

7. V podaní doručenom súdu dňa 05.09.2019 žalobkyňa doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedla, že žalovaný 2 ako jediný spoločník žalovaného 1 prostredníctvom tretích osôb má konkrétneho kupujúceho na predmetné nehnuteľnosti s tým, že žalobkyni ako konateľke bolo oznámené, že jediný spoločník príde za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 09.09.2019 na Slovensko a do Českej republiky, kde chce previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, najskôr do svojho súkromného vlastníctva, a následne žalovaného 1 zrušiť. Podľa názoru žalobkyne sa týmto chce vyhnúť splneniu

záväzkov voči štátu, voči finančným úradom Českej republiky a Slovenskej republiky ako aj ostatným veriteľom, čím je podľa názoru žalobkyne naplnená skutková podstata trestného činu krátenia práv veriteľa. Žalobkyňa mala za to, že je jej povinnosťou ako konateľky oznámiť tieto skutočnosti, nakoľko v opačnom prípade by boli voči jej osobe vyvodené dôsledky z neplnenia povinností konateľa. Žalobkyňa poukázal na to, že v spoločnosti žalovaného 1 bola vo funkcii jediného konateľa, pričom zo závažných objektívnych dôvodov z tejto funkcie odstúpila, avšak až do vymenovania nového konateľa je povinná plniť si svoje povinnosti na ochranu práv spoločnosti a tým aj ochranu štátu, finančných úradov a ostatných subjektov, voči ktorým si spoločnosť nesplnila záväzky, a to podľa žalobkyne zavinením jediného spoločníka spoločnosti.

8. Podľa v znení neskorších predpisov („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

10. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného.

18. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodov vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.

19. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery strán, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená ( ). Opatrenie nie je konečným

rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov.

20. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

21. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobkyne ako aj s jeho doplnením doručeným súdu dňa 05.09.2019 a s obsahom k nim predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Účelom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je zabrániť ohrozeniu budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu, resp. potreba neodkladnej úpravy pomerov strán.

23. Z návrhu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa videla neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán v tom, že podľa žalobkyne existuje reálna obava, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1, „na svoju osobu“ prevedie žalovaný 2 a následne spoločnosť, teda žalovaného 1 zruší. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný 2 si nesplnil svoje povinnosti z Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, keď za žalobkyňu nezaplatil exekučný poplatok vo výške 29.455,56 EUR, ďalej poukázala na existenciu záväzku žalovaného 1 voči žalobkyni na zaplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa ako aj za úhradu záväzkov spoločnosti na vlastné náklady žalobkyne ako konateľa spoločnosti. Žalobkyňa tiež poukázal na existenciu záväzkov žalovaného 1 voči štátu ako aj na záväzok voči G. M. vyplývajúci z Nájomnej zmluvy a Inominátnej zmluvy o zabezpečení ochrany a údržby nehnuteľnosti uzatvorenej so žalovaným 1 dňa 22.07.2018.

24. Súd primárne poukazuje na to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočný a petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neurčitý, a to v časti špecifikácie nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa voči žalovanému 1 a žalovanému 2 domáha zákazu dispozície. Účelom neodkladného opatrenia je úprava stavu právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia je prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia ohrozená. Z uvedeného vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia v sporovom konaní sa môže žalobkyňa domáhať len ochrany svojej právnej pozície a práv a oprávnených záujmov z právnych vzťahov medzi stranami.

25. Súd ďalej dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ani základné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd konštatuje, že žalobkyňa v prvom rade nijakým spôsobom neosvedčila také konanie žalovaného 1 alebo žalovaného 2, ktoré by smerovalo k prevodu vlastníckeho práva žalovaného 1 k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, a to buď na tretie osoby alebo priamo na žalovaného 2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že sú jej tieto skutočnosti známe, avšak toto tvrdenie nepodložila nijakými listinnými alebo inými dôkazmi, osvedčujúcimi toto tvrdenie. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neodkladnej úpravy pomerov strán súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila, že by v dôsledku konania žalovaného 1 alebo žalovaného 2 žalobkyni hrozila alebo vznikala taká ujma, alebo dochádzalo k takému porušovaniu práv a oprávnených záujmov žalobkyne, že by sa v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia jej právna pozícia zhoršila natoľko, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd nevyhodnotil návrh žalobkyne, aby zakázal žalovanému 1 a žalovanému 2 disponovať s „predmetnou“ nehnuteľnosťou, ako dôvodný, nakoľko nemal osvedčenú existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť právne vzťahy medzi stranami týmto spôsobom. Zo strany žalobkyne nebolo osvedčené žiadne konanie žalovaného 1 ako vlastníka nehnuteľností ani žalovaného 2 ako jediného spoločníka žalovaného 1, ktoré by smerovalo alebo naznačovalo úmysel previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to s úmyslom zbavovať sa majetku a neuspokojiť prípadné záväzky žalovaného 1 alebo žalovaného 2 voči žalobkyni z titulu výkonu funkcie konateľa v spoločnosti Solutions 2 Grow (STOS), s.r.o. alebo porušenia povinností vyplývajúcich z Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok.

26. Žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia, predmetom ktorého je uloženie zákazu žalovaným s dispozíciou s predmetnou nehnuteľnosťou, domáhala z dôvodu, že mala za to, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd však konštatuje, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako ani z predložených listinných dôkazov nemal dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov strán osvedčenú. Súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry, o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti a pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen žalobkyni, ale aj protistrane, t. j. žalovanému 1 a žalovanému 2, ktorí môžu byť obmedzení len do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany ich oprávnených záujmov. Žalobkyňa v návrhu nespochybnila, že žalovaný 1 je oprávneným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto obmedzenie dispozície s nimi by predstavovalo významný a závažný zásah do realizácie jeho vlastníckeho práva. Dôvodnosť takéhoto zásahu, ktorá by bola primeraná ohrozeniu právneho postavenia alebo práv a oprávnených záujmov žalobkyne, však nebola žalobkyňou osvedčená. Žalobkyňa neosvedčila existenciu či už faktických alebo právnych úkonov žalovaného 1 alebo žalovaného 2, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia, hrozí alebo vzniká žalobkyni taká ujma, resp. dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv, alebo k zhoršeniu jej právneho postavenia, v takom rozsahu, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Vo vzťahu k žalovanému 2 súd zároveň konštatuje, že je viazaný právnym stavom aktuálnym v čase vydania rozhodnutia, pričom v konaní nebolo osvedčené také postavenie žalovaného 2, ktoré by mu vôbec dispozíciu s nehnuteľnosťami umožňovalo.

27. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež možno vyvodiť aj obavu žalobkyne, že prípadná exekúcia jej pohľadávok voči žalovanému 1 a žalovanému 2 bude ohrozená, keďže hrozí reálna obava, že žalovaný 1 prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného 2 a následne dôjde k zrušeniu spoločnosti Solutions 2 Grow (STOS), s.r.o.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani samotná existencia dlhu žalovaného 1 alebo žalovaného 2 voči žalobkyni nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len také osvedčené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda len také konanie žalovaných, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje ich majetkové pomery. Je teda zrejmé, že nie akákoľvek dispozícia s majetkom je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len taká ktorá vedie k negatívnym zmenám v majetku žalovaných a tým k ohrozeniu vymáhateľnosti pohľadávok žalobkyne. Ako už súd konštatoval, takéto konanie žalovaných nebolo zo strany žalobkyne osvedčené,

preto navrhované neodkladné oparenie by neprimeraným spôsobom zasahovalo do majetkovej sféry najmä žalovaného 1 a bolo by, vzhľadom na vzájomné práva a povinnosti strán nevyvážené.

28. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán ani existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Vzhľadom na to, že žalovaný 1 a žalovaný 2 boli v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešní v plnom rozsahu, vznikol žalovanému 1 a žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a žalobcovi vznikla v zmysle povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. Nakoľko žalovanému 1 ani žalovanému 2 zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému 1 ani žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa a podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).