Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-44-2018.pdf
PDF · 112.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-11Csp/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
X. súd E. II, sudcom A.. S. E. v spore žalobcu: S. S., trvale bytom F. XXX/X, E.- E., právne zastúpená Z.. S. E., advokát, so sídlom N. XX, E. proti žalovanému: N. distribučná, a.s., so sídlom Z. XX, E., P.: XX XXX XXX, o zaplatenie XXXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
T. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
T. je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáha, aby mu žalovaný uhradil sumu XXXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradil trovy konania v plnom rozsahu. v dôvodoch žaloby uvádza, že Q. o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele X/X - stavba - obchodná ubytovňa, súp. č. XXX, postavená na pozemku parcely reg. „C“ č.7, pozemok parcely registra „C“ č.X o výmere XXX, druh pozemku T. plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXXX, k.ú.: R., vedenom na X. úrade E., katastrálnym odborom pre okres E. II, obec E. - T.. F. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca navrhol žalovanému uzavretie nájomnej zmluvy za porovnateľných podmienok, ako majú ostatní nájomcovia v predmetnej nehnuteľnosti a blízkom okolí. T. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, ýe k predmetnej trafostanici vzniklo podľa neho zákonné vecné bremeno podľa § 22 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Zb. G. zákon, podľa ktorého energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy XXmX s príslušenstvom, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosť vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. S. žalovaného v zmysle ust. § 22 ods. X elektrizačného zákona sa povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku X viaže k dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno. N. na vyššie uvedené v závere listu uvádza, že keďže záber trafostanice je XX,XX mX tak k XXtim metrom bolo zriadené vecné bremeno, ktorého jednorazová náhrada bola prekludovaná X mesiace v zmysle ust. § 22 ods. X G. zákona. T. následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu emailom vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy, keďže argumenty žalovaného neuznal. T. naposledy listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že trvá na svojej argumentácii, avšak v pozmenenej forme, keď ku XX metrom z predmetnej trafostanice podľa jeho názoru vzniklo vecné bremeno a vo zvyšnej časti vo veľkosti X,XXmX upustil od vydržania vecného bremena, avšak naďalej trval na uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena. R. argumenty žalovaného žalobca neuznáva v plnom rozsahu. B. žalovaného o vzniku vecného bremena k časti trafostanice o výmere XXmX a pri zvyšku tej istej trafostanice o výmere X,XX m2, že má ísť o zmluvne zriadenie vecného bremena žalobca neuznáva v plnom rozsahu. S. nie
je možné takto rozdeliť trafostanicu a argumentovať, že k časti z nej vzniklo vecné bremeno zo zákona a k zvyšnej časti sa zriadi vecné bremeno zmluvne. R. treba vnímať ako jeden celok s tým, že pokiaľ mala trafostanica do rozlohy XXmX, tak sa jedná o malú trafostanicu v zmysle ustanovenia § 22 ods. X citovaného zákona, ku ktorej mohlo vzniknúť vecné bremeno zo zákona.. S. však mala trafostanica nad XX mX ako je to v tomto prípade , nemôže sa jednať o malú stanicu, tak ako to ma na mysli G. zákon. v tomto prípade sa teda neuplatňuje na trafostanicu ustanovenia o vzniku vecného bremena. V. žalobcovej nehnuteľnosti sa žalovaná každý mesiac obohacuje na úkor žalobcu, keďže nebola ochotná so žalobcom uzavrieť nájomnú zmluvu. T. poukázal na rozhodnutie R XX/XXXX, v zmysle ktorého výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytového priestoru na základe neplatnej (neexistujúcej) nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých podmienok bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. T. si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti za mesiace apríl -november XXXX. K žalobe pripojil aj prehľad nájmov v obdobných nehnuteľnostiach, pričom z nich vyplýva, že cena nájmu sa pohybuje od X-XXeur za meter štvorcový. T. si uplatňuje sumu X eur a rovnako tak si uplatňuje zákonné úroky z omeškania z celej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
X. Dňa XX. XX.XXXX bol vydaný S. rozkaz č.k.: XUp/XXX/XXXX, proti ktorému žalovaný podal v zákonnom stanovenej lehote odpor.
X. V podanom odpore uviedol, že zariadenie trafostanice vo vlastníctve žalovaného bolo vybudované v roku XXXX, teda počas účinnosti zákona č. XX/XXXX Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len elektrizačný zákon). energetickými dielami v zmysle tohto zákona boli tiež zariadenia pre rozvod elektriny, medzi ktoré patrili zariadenie pre prenos a rozvádzanie elektriny, ako stanice (transformovne, spínacie stanice a meniarne). z uvedeného vyplýva, že na nehnuteľnosti (k dnešnému dňu) vo vlastníctve žalobcu vzniklo vecné bremeno zaťažujúce nehnuteľnosť. V. vecné bremeno zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. XX/XXXX Z.z. o energetike, zákona č. XXX/XXXX Z.z. o energetike a rovnako aj zákona č. XXX/XXXX Z.z. o energetike. T. poukázal na ustanovenie § 22 ods. X,X, X elektrizačného zákona, ustanovenia § 42 ods. 2, § 42b zákona č. XX/ XXXX Z.z., § 69 ods. XX zákona č. XXX/XXXX. V. právne predpisy priznávali v prospech vlastníkov , resp. prevádzkovateľov energetických zariadení určité oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam a ukladali dotknutým vlastníkom povinnosť strpieť výkon týchto oprávnení. K dnešnému dňu účinný zákon č. XXX/XXXX Z.z. neustanovuje v otázke vecných bremien vzniknutých za účinnosti elektrizačného zákona žiadne odlišnosti a odklon od vyššie uvedených vzniknutých oprávnení energetických podnikov. vzhľadom na skutočnosť, že trafostanica zaberá viac ako XXmX žalovaný nad rámec svojich zákonných povinností navrhoval žalobcovi uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena pre plochu prevyšujúcu XXmX. T. takýto návrh k dnešnému dňu neakceptoval. vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje žalobu ako celok zamietnu, nakoľko má za to, že žalovaný užíva predmetnú trafostanicu nachádzajúcu sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe právneho titulu, ktorý je zákonné vecné bremeno. Z tohto dôvodu navrhol platobný rozkaz zrušiť.
X. V návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zopakoval svoje dôvody, ktoré uviedol v žalobnom návrhu a naviac k veci uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné žalovaným navrhovaným spôsobom rozdeliť trafostanicu a zriadiť k časti z nej vecné bremeno zo zákona a k časti nie. R. stavbu je možné posudzovať len ako celok a ten buď má výmeru do XX metrov štvorcových alebo nad túto hranicu. Na túto okolnosť, ak by bola sporná môže dať odpoveď súdny znalec, pokiaľ o tomto tvrdení žalovaná trvá a navrhne ho. Na stavbu sa teda nevzťahujú ustanovenia o zákonných vecných bremenách podľa energetického zákona a dochádza k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej vo výške priemerného mesačného nájmu nebytových priestorov v danej lokalite.
X. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, zopakoval svoju argumentáciu, ktorú uviedol v podanom odpore s poukazom na v ňom citované zákonné ustanovenia. T. poukázal na rozsudok E. súdu v T. sp. zn.: XCo/XX/XXXX, ktorý sa zaoberal obdobnou právnou vecou, pričom konštatoval, že je potrebné zdôrazniť aplikáciu platného zákona o energetike, kde podľa § X1 ods. 1 písm. g) je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený vykonávať na cudzej nehnuteľnosti povolenú činnosť na elektromagnetických zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Na základe týchto skutočností navrhuje žalobu zamietnuť.
X. Žalobca v elektronickom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX zaujal stanovisko k rozsudku E. súdu v T. v tom zmysle, že v danom prípade súd rozhodoval o vyprataní nehnuteľnosti, nie o náhrade za užívanie ako je to v prejednávanom prípade. E. súd v spojení so súdom prvej inštancie žalobu zamietli s čím žalobca taktiež súhlasí, pretože nebolo preukázané, že by žalovanej (K. energetika - M. a.s.) stavba bola postavená v rozpore so stavebnými predpismi. rozpor so stavebnými predpismi. rozpor so stavebnými predpismi nespochybňuje ani žalobca v tomto konaní, presne z tohto dôvodu nežiadal vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. H. je si vedomý toho, že musí akceptovať fakt, že žalovaná má svoju trafostanicu na jeho nehnuteľnosti, avšak nesúhlasí s tým, že by jej malo kedykoľvek počas doby užívania vzniknúť vecné bremeno. Na doplnenie ešte žalobca uviedol, že krajský súd vo svojom odôvodnení okrem iného uvádza, že odporcovi nevzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle ust. § 22 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Zb. účinného do XX.XX.XXXX, nakoľko ZP č. X/XXXX, ktorý vypracoval súdom stanovený znalec, mal preukázať, že nebola splnená jedna z dvoch podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené podľa uvedeného zákonného ustanovenia - že ide o malú stanicu do rozlohy XX m2.
X. Žalovaný vo svojej písomnej reakcii na žalobcu doručenej súdu XX.XX.XXXX uviedol, že podľa jeho názoru ak by užívanie danej nehnuteľnosti v tomto prípade nemalo zákonný dôvod , na mieste by bol nielen nárok žalobcu na náhradu za užívanie, ale najmä nárok na vypratanie nehnuteľnosti. Vo vyššie citovanom rozsudku odvolacieho súdu v T. sa jednoznačne uvádza nedôvodnosť žaloby vlastníka nehnuteľnosti a existencia zákonného vecného bremena pre umiestnenie predmetnej trafostanice na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. T. naďalej zotrvával na svojom stanovisku, že v danom prípade vzniklo zákonné vecné bremeno zaťažujúce nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu.
X. Na nariadenom pojednávaní strany spory resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
X. Zástupkyňa žalovaného na nariadenom pojednávaní navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či predmetná trafostanica tvorí jeden technologicky a prevádzkový celok a určenia jej celkovej rozlohy. Za týmto účelom súd pojednávanie odročil.
XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom: návrhom na vydanie platobného rozkazu s prílohami, platobným rozkazom XUp/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, odporom žalovaného, vyjadrením k odporu zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrením k žalobe doručeným súdu XX.X.XXXX, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrením žalovaného doručeným súdu X.X.W., rozhodnutím E. súdu v T. spis. zn. XCo/XX/XXXX. a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
XX. Vzhľadom na vyjadrenia sporových strán spornými skutočnosťami neboli skutočnosti týkajúce sa vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ani skutočnosť týkajúca sa existencie umiestnenia trafostanice, ktorú prevádzkuje žalovaný.
XX. Z pripojených inzerátov, ktoré žalobca pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu súd zistil, že priemerná cena nájmu nebytových priestorov v lokalite E. - T. (č.l. XX-XX) sa pohybuje v rozpätí X- XX eur za meter štvorcový mesačne.
XX. Túto výšku žalovaný vo svojich podaniach nerozporoval.
XX. Z návrhu na majetkovo-právne vyporiadanie zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný navrhol uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bude právo umiestnenia technológie nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu za náhradu XX€ /m2. T. v tomto podaní uviedol, že žalovaný je ako subjekt vykonávajúci distribúciu elektrickej energie na vymedzenom území je prevádzkovateľom trafostanice R Košice - D. umiestnenej v stavbe so súpisným číslom XXX v meste E., v katastrálnom území R. na pozemku parc. č.: C KN č. 7, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcu.
XX. Z listu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho ponuku na uzatvorenie zmluvy o nájme tým spôsobom, že má za to, že k danej trafostanici vzniklo zo zákona
vecné bremeno a a preto žiadosť o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola žalobcovi zaslaná dňa XX.XX.XXXX má považovať za bezpredmetnú.
XX. V liste zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný zopakoval svoje dôvody, na základe ktorých tvrdí, že k predmetnej trafostanici vzniklo na základe § 22 ods. X písm. a) zákona ťč. XX/XXXX Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny v spojení s § 96 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o energetike zo zákona vecne bremeno. Na prevyšujúcu časť v rozsahu X,XX mX navrhuje žalovaný mimosúdne riešenie a to v podobe uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena a to z dôvodov uvedených v liste zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. Z listov žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca nesúhlasil s uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena ale je ochotný uzavrieť zmluvu o nájme. Z návrhu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým určil náhradu vo výške XX/mX nie je jasné, či sa jedná o mesačnú náhradu, ročnú alebo jednorazovú. Je nutné si uvedomiť, že v objekte majú nájom aj iné podnikateľské subjekty, avšak ich ročné nájomné je cca vo výške XXX eur za meter štvorcový. Z uvedeného dôvodu je žalobca ochotný sa baviť o ročnom nájomnom v takomto finančnom rozpätí. Na základe týchto skutočností navrhol žalovanému uzatvoriť zmluvu o nájme na obdobie napr. desať rokov. V prípade že tento pokus o mimosúdnu dohodu zostane neúspešný je žalobca pripravený žiadať obvyklú cenu nájmu za dva roky spätne ako bezdôvodné obohatenie s príslušným úrokom z omeškania a trovami právneho zastúpenia.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zástupca žalovanej strany uviedol, že v mieste predmetnej nehnuteľnosti boli na obhliadku s doc. E., ktorý je znalcom v predmetnom odbore s tým, že potom ako doc. E. predmetnú trafostanicu videl uviedol, že nie je možné sa vyjadriť k otázke, tak ako by bola kladená zo strany súdu s tým záverom, že pokiaľ ide o samotnú veľkosť resp. rozlohu trafostanice, tak je nesporné, že t. č. je rozloha predmetnej trafostanice viac ako XXmX, teda že zaberá viac ako XXmX. Z tohto dôvodu žalovaný upustil od vykonania navrhovaného znaleckého dokazovania.
XX. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
XX. Podľa ust. § 22 ods. X písm. a) zákona č. XX/XXXX Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len „elektrizačný zákon“), energetickým podnikom prislúcha oprávnenie: stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy XX m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.
XX. Podľa ust. § X2 ods. 2 elektrizačného zákona, za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
XX. Podľa ust. § 22 ods. X elektrizačného zákona, povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku X viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
XX. Podľa ust. § 4X ods. 2 zákona č. XX/XXXX Z.z. o energetike, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
XX. Podľa ust. § 42b citovaného zákona, práva k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli do XX. júla XXXX, sa spravujú podľa predpisov platných do XX. júla XXXX.
XX. Podľa ust. § 69 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Z.z. o energetike, ktorým bol s účinnosťou od XX.XX.XXXX zrušený zákon č. XX/XXXX Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
XX. Podľa ust. § 96 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., o energetike v platnom znení, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. Podľa ust. § 67X ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. X. zákonník, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
XX. Podľa ust. § 671 ods. X X. zákonníka, Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
XX. Podľa ust. § 451 X. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. C. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
XX. Podľa ust. § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
XX. Podľa ust. § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. H. je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
XX. Podľa ust. § 7 zákona č. XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
XX. Podľa článku X ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. L. sporový poriadok (ďalej len „L."), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
XX. Podľa článku X L., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
XX. Podľa článku XX ods. X L., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
XX. Podľa článku XX L., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. T. dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
XX. Podľa ustanovenia § 150 ods. X,X L., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
XX. Podľa ustanovenia § 151 ods. X,X L. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1, X L., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. N. každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
XX. Podľa rozhodnutia č. XX/XXXX výšku bezdôvodného obohatenie spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov na základe neplatne (neexistujúcej) nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou,
ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. (rozhodnutie H. súdu ČR sp. zn.: XX L. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX)
XX. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že v prejednávanom spore ostala jedinou spornou skutočnosťou otázka, či k predmetnej trafostanici R E. D. umiestnenej v stavbe so súpisným č. XXX v meste E., v katastrálnom území R. na pozemku parc. č. L. č. 7, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcu vzniklo na základe ust. § 22 ods. X písm. a) elektrizačného zákona zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného. Z dikcie zákonného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že energetickým podnikom (v tomto prípade žalovaný resp. jeho právny predchodcovia) prislúcha oprávnenie: stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy XX m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. K. z odseku X a X citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že za výkon oprávnení uvedených v odseku X nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu a povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku X viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.+
XX. Z logického ako aj gramatického výkladu ustanovenia § 22 ods. X písm. a) elektrizačného zákona vyplýva, že malou stanicou je len taká stanica, ktorá ma rozlohu do XXmX. K takejto stanici umiestnenej v nehnuteľnostiach tretích osôb nepatrí povinnosť žalovanému poskytovať náhradu resp. k takejto stanici vznikne v zmysle ust. § 22 ods. X elektrizačného zákona vecne bremeno priamo zo zákona. V rámci právnych viet súd poukazuje na kontinuálnosť, ktorá je zachovaná pokiaľ ide o oprávnenia energetického podniku k vzniku vecného bremena pokiaľ sa jedná o malú stanicu. S. bolo nutné v tomto konaní posúdiť otázku, či predmetná trafostanica umiestnená v nehnuteľnosti žalobcu je malou stanicou alebo takouto stanicou nie je, a teda nie je možné aby k takejto stanici zo zákona vzniklo vecné bremeno v prospech žalovaného. Z tvrdení oboch sporových strán a s dôrazom na tvrdenie zástupcu žalovanej strany odprezentovaného na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prijal jednoznačný záver, že je nesporné, že predmetná stanica je o rozlohe XX,XXmX a teda nespĺňa základnú požiadavku na označenie malej stanice, ku ktorej by zo zákona vzniklo vecné bremno v prospech žalovaného. T. žalovaný v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver, že predmetná stanica netvorí jeden technologický a funkčný celok a je možné jej rozlohu nejakým spôsobom „deliť“ pre prípadný vznik zákonného vecného bremena. R. v tomto kontexte súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. súd teda na základe vykonaného dokazovania prijal jednoznačný záver o tom, že predmetná stanica R E. D. nie je „malou stanicou“ v zmysle ustanovenia § 22 ods. X písm. a) a teda k nej ako takej nemohlo zo zákona vzniknúť vecné bremeno v prospech žalovaného resp. jeho právnych predchodcov.
XX. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný užíval nehnuteľnosť žalobcu bez právneho dôvodu, čím došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. S poukazom na rozhodnutie H. súdu ČR XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a na skutočnosť, že žalovaný v priebehu sporu nerozporoval výšku nájomného, ktorú žalovaný v podanom žalobnom návrhu uviedol, súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenia za obdobie apríl -november XXXX v celkovej sume XXXX,XX eur. K. pri výpočte vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom , ktoré žalovaný v priebehu konania nerozporoval, a teda ustálil sumu obvyklého nájomného na 8€/mX/mesačne. E. celková rozloha trafostanice je aj s poukazom na odborné vyjadrenie znalca doc. E. o veľkosti XX,XXmX súd jednoduchým výpočtom dospel k výslednej sume bezdôvodného obohatenia ( XX,XXmX xX eur x X mesiacov). na základe týchto skutočností súd žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu sumu bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie apríl - november XXXX v celkovej sume XXXX,XX eur.
XX. Podľa ust. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X X. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. Podľa ust. § 3 ods. X H. vlády SR č. XX/XXXX Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Keďže žalovaný bol preukázateľne v omeškaní v splnením peňažného dlhu súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. N. základnej úrokovej sadzby G. centrálnej banky v prvý deň omeškania XX.XX.XXXX (žalobca pre zjednodušenie určil tento deň) bola vo výške X,XX%. Na základe skutočnosti, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu priznal žalobcovi aj úroky z omeškania avšak v zákonnej výške, t.j. X % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
XX. Záverom súd konštatuje, že na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu XXXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
XX. Podľa ustanovenia § 2X2 ods. 3 L., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. K. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
XX. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ust.§ 2X2 ods. 3 L. .
XX. Podľa ustanovenia § 255 ods. X L., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa ustanovenia § X62 ods. X L. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 L. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. T. bol úspešný v plnom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.
XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.