Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-91-2018.pdf
PDF · 144.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-9T/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Matúša Tarcalu a prísediacich JUDr. E. J. a E.. Y. Y. v trestnej veci proti obž.X B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. septembra 2019 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný:
J. B., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Z. XX, okr. R., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov
sa uznáva za vinného, že
od roku 2013 až do 13.02.2018 v byte na G. ulici č. XXX/XX vo R.u, v rodinnom dome č. XX v obci Z., okres R., ako ja na iných miestach v okrese R. sa opakovane agresívne správal voči svojej vtedajšej manželke a od roku 2016 bývalej manželke P. B. tak, že jej vulgárne nadával, bezdôvodne ju okrikoval, fyzicky napádal údermi päsťou a fackami po hlave, neustále obviňoval z nevery a robil žiarlivostné scény, pričom naposledy dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. bránil P. B., aby odišla zo spálne rodinného domu č. XX v obci Z., okres R. tak, že ju v spálni chytil za pyžamo, ktoré roztrhal a hodil ju na posteľ, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske vyšetrenie, čím tak u nej vzbudzoval obavu o život a zdravie,
teda
blízkej osobe spôsoboval fyzické a utrpenia a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu a taký čin spáchal závažným spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písme. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona .
Za to mu súd ukladá
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 10.08.2018 obžalobu sp. zn. Pv 391/17/7712-68 na obv. J. B. a to pre trestný čin právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že od roku 2013 až do 13.02.2018 v byte na G. ulici č. XXX/XX vo R., v rodinnom dome č. XX v obci Z., okres R., ako ja na iných miestach v okrese R. sa opakovane agresívne správal voči svojej vtedajšej manželke a od roku 2016 bývalej manželke P. B. tak, že jej vulgárne nadával, bezdôvodne ju okrikoval, fyzicky napádal údermi päsťou a fackami po tvári, neustále obviňoval z nevery a robil žiarlivostné scény, pričom naposledy dňa 04.11.2017 v čase okolo 17.00 hod. bránil P. B., aby odišla zo spálne rodinného domu č. XX v obci Z., okres R. tak, že ju v spálni chytil za pyžamo, ktoré roztrhal, udrel ju rukou po hlave a hodil ju na posteľ, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske vyšetrenie, čím tak u nej vzbudzoval obavu o život a zdravie.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní tak súd vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, poškodenej P. B. a prečítaním jej výpovede z prípravného konania, výsluchom znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej a prečítaním jej znaleckých posudkov č. 24/20XX a 126/20XX, výsluchmi svedkov H. D., A. H., MUDr. V. A., Ing. J. B. ml., MUDr. J. O. a prečítaním výpovede svedkyne C. S. a listinnými dôkazmi a to: odpisu z registra trestov obžalovaného, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, správou o povesti a správami ÚVV Prešov o správaní obžalovaného, ako aj spisom Okresného súdu R. sp. zn. 3C/81/2016. Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, že by svoju manželku a neskôr už bývalú manželku týral. Uviedol, že to skôr ona ubližovala jemu, keď ho napádala, on sa o ňu staral, robil jej raňajky, vozil ju do práce a z práce, pričom žiarlivosť tam bola obojstranná, no on ju nikdy nepodviedol. Podľa výpovede obžalovaného ho manželka podvádzala celý život jeho a mal podozrenie, že ani jeho syn S. nie je jeho, pretože v tom čase (už v 80-tych rokoch) spávala s iným mužom. Obžalovaný poprel, že by sa poškodenej vyhrážal a že by ju bil (v priebehu hlavného pojednávania pripustil len to, že ju zbil ešte v 80-tych rokoch (dávno pred obdobím spadajúcim do skutku) a raz ju udrel aj počas trhov vo R., čo ho mrzí a odvtedy nepije). K incidentu, čo sa mal stať na oslave 50-ky sesternice poškodenej uviedol, že vtedy zošalel a nevie, čo robil, pretože videl, ako poškodená sedí na kolenách inému chlapovi, ktorý mal ruku pod jej šatami, pričom len z rozprávania iných vie, že mal od poškodenej chcieť, aby pred ľuďmi prisahala, že s ním nič nemala. Obžalovaný taktiež vypovedal, že aj po rozvode sa k nemu poškodená vrátila, pričom tak urobila sama (zavolala mu, aby pre ňu prišiel). Obžalovaný pripustil, že poškodenej nadával, no nie v takej miere, ako ona jemu, nemusela sa mu hlásiť, kde ide, keď išla z práce, sama mu zavolala, pretože pracovali v jednom meste a chodili spolu na aute.
Poškodená P. B. v prípravnom konaní vypovedala, že už keď v januári 1983 otehotnela, obžalovaný sa jej opýtal, či dieťa je jeho a po svadbe (vzali sa v 4. mesiaci tehotenstva) ju začal podozrievať z nevery, pričom ju vtedy aj zbil (roztrhal na nej pyžamo a vylial na ňu vodu). Po narodení syna (S.a) ju stále upodozrieval a dal si aj vyšetriť krvnú skupinu, čo mu ale nestačilo, pretože ju podozrieval, že sfalšovala záznamy. Syn S. musel do XX-tky počúvať, že nie je jeho a už keď ho kojila, tak ju obžalovaný udrel a musela mu prisahať, že S. je jeho. Následne sa jej obžalovaný ospravedlňoval s tým, že ju nikdy nebude biť. Podozrievanie z nevery ale pokračovalo aj po narodení ďalších detí (J. a F.) a stále jej opakoval, aby mu prisahala. Nadávky a žiarlivostné scény viedli k tomu, že si v kúpeľni žiletkou porezala ruku, pričom nemala chuť si ublížiť, ale iba upozorniť na jeho správanie. Obžalovaný ju potom bil po celom tele (väčšinou zozadu), ťahal ju za vlasy a bil päsťami do tváre. Poškodená taktiež vypovedala, že pred inými ľuďmi sa správal normálne, no ona mu musela pravidelne prisahať - pred nočnou službou, že sa
s nikým nevyspí a po nočnej službe, že sa s nikým nevyspala. Poškodená ďalej vypovedala, že keď bola tehotná s J., bolo najkrajšie obdobie - nebil ju a nevyčítal jej, že J. nie je jeho (o S.ovi to hovoril stále a o F. občas). Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný jej vyčítal, že ona pije, no v skutočnosti bola opitá len 3x v živote a že aj keď jej dával fúkať, nikdy nenafúkala. Keď k nim chodili návštevy, ona nemohla piť, pretože obžalovaný tvrdil, že ona je chorá a nebude piť. Stále ju upodozrieval z nevery a keď ju kamarátka upozornila, že z dverí vypadla zápalka a pod kobercom sú tyčinky a poškodená to obžalovanému povedala, urobil cirkus. Poškodená konštatovala, že nemohla nikde chodiť a obžalovaný jej vyčítal, že sa neoblieka ako iné ženy, polial jej tabletky alkoholom a kázal zjesť, vyvršoval sa na nej, keď mal problém v práci, natáčal ju na kameru, na ktorú robil jej výsluch a smial sa jej do tváre, tlačil ju k pohlavnému styku a pred kamarátmi hovoril, aká je „kurva“, musela mu hlásiť kedy ide a kedy príde, pričom ju sledoval na aute. Poškodená taktiež vypovedala, že v roku 2013 na oslave 50-tych narodenín jej sesternice sa obžalovaný opil a bol zúrivý, pričom po tom, ako ona s ním nešla von pred všetkými prítomnými ľuďmi urobil scénu, kričal na ňu, že je „kurva“, že „jebala“ a pred všetkými musela ona kľačať a prisahať, že s nikým nespala.
Na hlavnom pojednávaní poškodená P. B. navyše vypovedala, že v manželstve neboli po finančnej stránke problémy, problém bol, že bývalý manžel jej počas celého manželstva vyčítal výmysly a vždy muselo byť tak, ako on povedal. Vypovedala, že do roku 2013 mu to tolerovala, no keď to v roku 2013 na oslave jej sesternice urobil pred všetkými, všetci jej hovorili, aby dala návrh na rozvod (ľudia prítomní na oslave, kontaktovala centrum pre týrané ženy, psychológov a psychiatrov), no ona to neurobila kvôli deťom, keďže dcéra plánovala svadbu. Konštatovala, že od roku 2013 boli z jeho strany bitky kruté, útočil nečakane, keď bola pohoda, vtedy zaútočil, bil ju päsťami, no tak, aby nemala modriny (hádzal ju na gauč a na druhý deň pozeral, či to nevidno). Bil ju celý september, október a v novembri 2017 od neho odišla. Problém podľa poškodenej nebol v alkohole, pretože obžalovaný sa tak správal aj za triezva. K skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť podľa obžaloby 04.11.2017 poškodená uviedla, že obžalovaný bol mrzutý už druhý deň a nechcel jesť večeru, ktorú mu navrhla zohriať, preto si ona išla čítať knihu, no po čase k nej prišiel obžalovaný opitý a znova jej začal vyčítať to, čo vždy - neveru. Keď ho upozornila, čo to robí, potrhal na nej pyžamo a hádzal s ňou, ona prišla k oknu a začala kričať. Obžalovaný ju podľa jej výpovede držal a nechcel pustiť, no ona ho odsotila, vyzliekla si vrchnú časť pyžama a utiekla von. Obžalovaný ju potom vyzval, aby išla dnu do domu, na čo sa ona išla obliecť a odišla k susedom, aby ju niekto odviezol do R.a, pričom ona sa po bitke v septembri naozaj bála o život. Poškodená vypovedala, že k obžalovanému sa vrátila niekedy v septembri alebo októbri a v ešte v auguste išla so synom na trhy do Bardejova a obžalovaný sedel v aute. Podľa jej vyjadrenia sa k obžalovanému vrátila preto, že stále chodil a prosíkal syna J., aby sa k nemu vrátila, prišiel o prácu a bála sa o to, čo s ním bude (či sa neodcudzí deťom), pričom jej aj lichotilo, že ju potrebuje, no aj stále sľuboval, že sa zmení. Všetko ale začalo znova, najprv drobnými výčitkami, no keď si aj zmenila trvalý pobyt, už to bol aj kopanec. Poškodená taktiež uviedla, že kým do roku 2013 mala obdobia, že sa z jeho správania dokázala zotaviť, potom to už nezvládala, nedokázala sa vyspať a on keď videl, že jej začína byť lepšie, znova začal. Poškodená uviedla, že až do jeho vzatia do väzby jej písal SMS, vulgárne jej nadával a obviňoval z nevery a že ona mu dôvod žiarliť nedávala.
Svedkyňa H. D. (sestra poškodenej) vypovedala, že nebola svedkom ani hádok medzi poškodenou a jej manželom a ani toho, že by ju bil, no veľmi sa nestretávali, pretože to mali zakázané obžalovaným. O tom, že mal obžalovaný týrať poškodenú, vie len z rozprávania poškodenej. Svedkyňa uviedla, že asi pred 4 rokmi videla monokel na líci poškodenej, ktorý bol zakrytý mejkapom, no nepýtala sa jej na to, pretože vedela, odkiaľ je. Ďalej konštatovala, že obžalovaný robil poškodenej stále žiarlivostné scény, nesmela sa nikoho ani pozrieť, vždy vyťahoval nejakú kauzu s nejakým Maťkom a že syn S. nie je jeho, pričom aj sama svedkyňa počula, že obžalovaný volá poškodenú „hlúpa puľka“ a nie raz sa stalo, že poškodená utiekla z domu pred obžalovaným. Svedkyňa nevie o tom, že by bola poškodená obžalovanému neverná a že by poškodená požívala alkohol.
Svedkyňa A. H. (sestra poškodenej) vypovedala, že k manželomX-tich chodila ako dieťa od 6-tich do 10- tich rokov veku cez víkendy a na prázdniny (aj na dovolenky na Šíravu a Domašu) a v tom čase nevidela, že by sa obžalovaný správal k poškodenej zle, no bolo to dávno a že si toho veľa nepamätá. Svedkyňa si pamätá, že už keď bola malá, tak obžalovaný na poškodenú najmä v noci zvyšoval hlas (raz mu musela prisahať, že s tým a tým nespala). O tom, že by mala byť poškodená týraná, sa dozvedela od poškodenej, no už pred tým sa už dávno v rodine rozprávalo, že ju bije. Svedkyňa videla na ramenách oboch rúk poškodenej po svadbe dcéry poškodenej a obžalovaného F. modriny v tvare od prstov, pred tým modriny
nevidela a poškodená sa ani nesťažovala, tajila to. S poškodenou sa podľa jej slov nenavštevovali, aj keď bývali v jednom vchode, pretože to mala poškodená zakázané obžalovaným a dokonca aj keď spolu telefonovali, mala poškodená zapnutý hlasný odposluch, aby to obžalovaný počul, a tak jej volala do práce, keď tam on nebol. Svedkyňa nebola svedkom žiarlivostných scén alebo vulgárnych nadávok zo strany obžalovaného k poškodenej, alebo že by ju udrel, no bola svedkom jeho okrikovania („buď ticho“...“ty puľko“), čomu poškodená nedokázala odporovať a bola radšej ticho. O rozvode obžalovaného a poškodenej svedkyňa nevedela, dozvedela sa to až pred termínom pojednávania a keď sa po rozvode poškodená k obžalovanému vrátila, tak poškodená jej povedala, že to robí kvôli synovi J., pretože obžalovaný mu stále vyvolával, aby sa k nemu vrátila. Svedkyňa taktiež uviedla, že asi pred 5 rokmi prišla k nej poškodená aj s deťmi F. a J. vystresovaní, pretože obžalovaní robil doma cirkus. Boli u nej 2 týždne, no potom sa vrátili k obžalovanému, pretože aj syn J. ju prosil, aby sa vrátila.
Svedkyňa MUDr. V. A. (lekárka, u ktorej pracuje poškodená ako zdravotná sestra) vypovedala, že väčšinu informácii o vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným má sprostredkovane od poškodenej alebo jej kolegýň, pričom takto vie o obdobiach, keď sa poškodená obžalovaného bála a utekala z domu a tiež o obdobiach, keď to bolo dobré. Poškodená jej hovorila o žiarlivosti jej manžela, no určite jej nehovorila všetko, pretože sa snažila zachovať rodinu po kope. Svedkyňa vypovedala, že poškodená u nej pracuje 8 rokov a počas toho obdobia boli v ich manželstve viac problémy ako neboli, asi 7 rokov dozadu mali obdobie asi 3 roka, kedy fungovali normálne, no posledné 2 týždne pred vzatím obžalovaného do väzby nebol týždeň, aby nebol nejaký problém. Svedkyňa nevidela na poškodenej žiadnu modrinu ani iné stopy fyzického napadnutia, no keď sa jej napr. pri vyšetrení dotkla, reagovala strachom a roztriasla sa. Obžalovaný a poškodená vystupovali bezproblémovo a pohostinne, no aj deň pred tým, ako takto vystupovali, poškodená v práci plakala, že sa obžalovaného bojí. Svedkyňa nebola svedkom útokov zo strany obžalovaného na poškodenú a nevie o tom, že by mala poškodená piť alkohol (na oslavách vypila max. 1 dl vína a tvrdý alkohol ju vôbec nevidela piť). Svedkyňa nemá dôvod neveriť poškodenej, pretože za 8 rokov, čo u nej pracuje, nikdy nezistila, že by jej klamala. Po rozvode jej poškodená povedala, že sa k obžalovanému vrátila preto, že jej nedá pokoj a svedkyňa od poškodenej počula, že obžalovaný poškodenú napadol a musel ju v nočnej košeli do R.a priviesť sused. Svedkyňa taktiež konštatovala, že po rozvode obžalovaný kontaktoval poškodenú počas pracovnej doby telefonicky možno aj 20x denne a odkedy je obžalovaný vo väzbe, poškodená vyzerá spokojnejšie a nie je plačlivá.
Svedok Ing. J. B. ml. (syn obžalovaného a poškodenej) vypovedal, že obžalovaný ako otec nebol zlý, no zlyhal ako manžel, pričom dôsledky jeho správania doma si oni, ako jeho deti budú niesť celý život. V podstate od kedy si to svedok pamätá, vždy boli zo strany obžalovaného k poškodenej žiarlivostné scény, obviňoval ju z toho, že starší syn nie je jeho, nemal k nej žiadnu úctu, nebral ju ako partnerku a musel ju mať stále pod kontrolou. Vždy ju obviňoval z nevery, musela si pred ním kľaknúť a prisahať. Svedok videl, ako dal obžalovaný poškodenej pri tých žiarlivostných výstupoch s prisahaním facku a hodil ju do gauča, kde ju držal, pričom za tie roky to bolo viackrát. Naposledy to bolo v nedeľu pred tým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby. Poškodený uviedol, že aj keď boli obdobia, že nebol doma (študoval), musel riešiť problémy rodičov, pričom ako príklad uviedol, že musel z Prešova dôjsť domov, keď sa obžalovaný opil a natáčal na kameru poškodenú, ktorá musela kľačať a opakovane prisahať, že ho nepodviedla a že S. je jeho syn. Konštatoval, že boli aj obdobia, keď rodičia vedeli žiť súdržne (napr. keď v r. 2011 kúpili dom vo Y.) a aj vo vzťahu k okoliu a iným ľuďom to tak prezentovali, no v skutočnosti to nebolo o úcte a obžalovaný vždy musel mať pravdu, aj keď ju nemal, poškodená mu musela hlásiť, keď prišla domov, lebo inak by nasledovalo zo strany obžalovaného vypočúvanie, aj 2x do týždňa jej odvrkoval, aby bola ticho a pod.. Svedok uviedol, že poškodená bola zo začiatku submisívna, prispôsobovala sa a vždy hľadala zámienky, prečo s ním byť - najprv to bolo kvôli deťom, potom sa kúpil dom, potom kvôli svadbe dcéry, no zlomilo sa to v nej po incidente v Miroli - oslave, kde obžalovaný poškodenej začal nadávať do „kuriev“ a musela pred všetkými kľačať. Keď poškodená od obžalovaného odišla, bolo to veľmi zlé - nasledovali opakované telefonáty, SMS, otravovanie, pokusy o kontaktovanie a vždy o tom istom - aby sa vrátila, že on sa polepší, no po vzatí do väzby obžalovaného je na tom poškodená lepšie. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný robil scény bez ohľadu na to, či bol opitý alebo nie - vždy to bolo o tom istom. Hádka začala napr. tak, že poškodená niečo povedala a jemu sa to nepáčilo, spracovával to v sebe a potom jej povedal, že to mala povedať inač, pričom vždy to skončilo pri tom istom - že je „kurva“ a že sa „kurvila s tým a tým“. Svedok taktiež uviedol, že po tom incidente v Miroli (ten bol v r. 2013) bol asi 7-8 mesiacov pokoj, no potom to bola pravidelná intenzita - keď svedok 3x prišiel z práce
domov, 3x tam bola poškodená v byte vo R., pretože v Z. s obžalovaným nechcela byť a on sám bol od roku 2013 svedkom 2 konfliktov medzi rodičmi.
Svedok MUDr. J. O. (lekár, u ktorého pracovala poškodená ako zdravotná sestra) vypovedal, že poškodená u neho pracovala pred viac ako 10 rokmi, pričom o súkromných veciach sa spolu nebavili, nevšimol si na nej nič (modriny, škrabance, že by ju niečo ťažilo), v práci sa správala profesionálne. Obžalovaný poškodenú navštevoval v práci asi 1x do týždňa a telefonoval jej 2x denne, no svedka to nevyrušovalo, poškodená bola aj sekretárkou spolku (išlo o Slovenskú lekársku komoru) a raz do mesiaca sa asi na 2 hodiny zúčastňovala zasadnutí v reštaurácii.
Svedkyňa C. S. (sesternica poškodenej) v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný bol strašne žiarlivý, poškodená s ňou nemohla ísť na kávu a aj keď spolu telefonovali, telefón musela poškodená držať tak, aby on počul, s kým telefonuje. Ďalej uviedla, že keď v apríli alebo máji v r. 2013 oslavovala 50-ku v Miroli, začal obžalovaný poškodenej nadávať do „kuriev“, pýtal sa jej s kým spala a kde bola a povedal jej, aby si kľakla a odprosila ho. Na to sa poškodenej svedkyňa zastala, skryla ju za seba a obžalovaný začal nadávať aj na ňu a poškodená sa potom bála ísť s ním domov, že ju doma zbije. Svedkyňa ďalej konštatovala, že keďže poškodená nemohla chodiť von, bola na návšteve u nej svedkyňa, pričom obžalovaný sa správal tak, že čo povedal, to platilo, poškodená mu nemohla oponovať, napr. keď vstala a chcela ísť preč, tak jej povedal, že kde ide, že keď jej povedal, aby sedela, tak nech sedí. Obžalovaný na ňu pôsobí ako diktátor, ktorý keď niečo povie, to je sväté, ostatné ho nezaujíma a keď nebude po jeho, tak bude zle.
MUDr. Kornélia Fabišíková, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyšetrila duševný stav obžalovaného, k čomu vypracovala znalecký posudok č. 126/20XX a duševný stav poškodenej P. B., k čomu vypracovala znalecký posudok č. 24/20XX.
Vyšetrením duševného stavu obžalovaného znalkyňa u obžalovaného nezistila žiadne duševné ochorenie v zmysle psychózy, obžalovaný v čase skutku a aj teraz chápe zmysel trestného konania, nebezpečnosť svojho konania rozpoznať mohol a svoje konanie mohol aj ovládať, pretože jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli ničím podstatnejšie znížené. U obžalovaného podľa zistení znalkyne ide o osobnosť emočne nestálu, s narcistickými rysmi, egocentrizmom, so sklonmi k manipulatívnemu správaniu, s neschopnosťou pociťovať vinu alebo sa z nepriaznivej skúsenosti poučiť, pričom táto negatívna osobnostná odchýlka je trvalá, avšak obžalovaný má počas života možnosť vypracovať si formy prispôsobenia sa sociálnym normám i formy obrany proti vlastným nedostatkom a abnormitám. Znalkyňa konštatovala, že charakter činu zodpovedá osobnosti obžalovaného.
Vyšetrením duševného stavu poškodenej P. B. znalkyňa u menovanej zistila posttraumatickú stresovú poruchu, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou, ide o reakciu na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť, pričom prognózu ochorenia v čase vyšetrenia bolo možné len ťažko predpokladať, v čase vyšetrenia nebola vyrovnaná s traumatickou udalosťou. Znalkyňa u poškodenej nezistila škodlivý konzum ani závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok, v čase 2 týždne pred vyšetrením podľa znalkyne poškodená neužívala žiadne lieky, ktoré by mohli mať vplyv na jej schopnosť správne vnímať alebo vypovedať a poškodená netrpela žiadnou duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy. Znalkyňa vylúčila, aby posttraumatická stresová porucha u poškodenej bola vyvolaná tým, že by poškodená dlhodobo držala tajomstvo, ktoré by sa prejavilo (napr. nevera), že by bola v minulosti na potrat, alebo že by v minulosti ležala v nemocnici na psychiatrickom oddelení v Košiciach.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § XX9, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Obžalovaný bol do roku 2016 manželom a od roku 2016 je bývalým manželom poškodenej P. B. (manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu R. č.k. 3C/81/2016-15 zo dňa 23.06.2016 právoplatným XX.07.2016), a tak poškodená je jeho blízkou osobou v zmysle § 127 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Týranie je zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (viď. R 20/1984-I) .
Pod pojmom "fyzické alebo psychické utrpenie" treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný sa k poškodenej (svojej manželke a od roku 2016 bývalej manželke) správal opakovane agresívne tak, ako je uvedené v obžalobe, a teda že jej vulgárne nadával, bezdôvodne ju okrikoval, fyzicky napádal údermi päsťou a fackami, neustále obviňoval z nevery a robil žiarlivostné scény. Aj keď obžalovaný toto konanie poprel, jednoznačne ho usvedčuje výpoveď poškodenej (ktorá podrobne opísala konanie v súlade s popisom skutku uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku), ako aj ďalšie výpovede svedkov. Syn obžalovaného a poškodenej J. B. ml. ako svedok vypovedal, že v podstate od čias, čo si to on pamätá, čelila jeho matka (poškodená) zo strany otca (obžalovaného) žiarlivostným scénam, obviňovaniu z toho, že najstarší syn nie je jeho, nadávkam (že bola „P. divá z H.“, „kurva“ a pijačka“), pokrikovaniu („buď ticho...nevieš...nerozprávaj“), ponižujúcemu správaniu, kedy musela opakovane (a dokonca aj na kameru) prisahať, že ho nepodviedla, no čelila aj opakovaným fyzickým útokom, ktorých svedkom bol aj on ako ich syn (videl, ako jej dal facku, hodil na posteľ a držal ju, čo sa stalo viackrát). Svedkyne H. D. a A. H. (sestry poškodenej) vypovedali, že síce neboli priamo svedkami fyzického útoku zo strany obžalovaného na poškodenú (všetky takéto útoky poznajú len z rozprávanie poškodenej), obe boli svedkom toho, že poškodená mala na sebe stopy, ktoré boli zrejme dôsledkom fyzického násilia. Svedkyňa H. D. videla na poškodenej monokel zakrytý mejkapom a to asi 4 roky pred výsluchom na hlavnom pojednávaní (ten bol dňa 14.11.20XX, a teda išlo zrejme o obdobie r. 2014, čo spadá do doby skutku) a svedkyňa A. H. videla na oboch rukách poškodenej modriny ako od prstov a to po svadbe ich dcéry F.. Obe svedkyne (tak H., ako aj D.) vypovedali, že obžalovaný poškodenú okrikoval a nadával jej do „puliek“ a „hlúpych puliek“ a svedkyňa H. taktiež uviedla, že poškodená dokonca ušla pred obžalovaným aj s deťmi k nej a bývala u nej asi 2 týždne a že už v detstve bola svedkom žiarlivostných scén obžalovaného (počula, ako obžalovanému musela poškodená prisahať, že sa s tým a tým nevyspala). Aj keď toto obdobie nespadá do obdobia skutku, svedčí o tom, že už v minulosti robil obžalovaný poškodenej žiarlivostné scény a nútil ju, aby mu prisahala, že ho nepodviedla. Taktiež svedkyňa C. S. vypovedala, že obžalovaný na poškodenú žiarlil, obmedzoval ju (nemohla s ňou ani ísť na kávu, keď spolu telefonovali, on musel počuť, s kým poškodená volá, keď on povedal, aby poškodená sedela, tak musela sedieť a pod.) a že bola svedkom, ako obžalovaný poškodenej nadával do „kuriev“ a žiadal od nej, aby si pred ním v prítomnosti iných ľudí kľakla a odprosila ho. O problémovom vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou svedčí aj výpoveď svedkyne MUDr. A. (u ktorej poškodená pracuje ako zdravotná sestra), ktorá síce nebola priamym svedkom toho, že by obžalovaný poškodenú týral, bola
ale svedkom prejavov poškodenej, ktoré takéto konanie obžalovaného naznačujú - svedkyňa uviedla, že poškodená v práci plakala, že sa ho bojí; že keď sa jej napr. svedkyňa pri vyšetrení dotkla, tak poškodená reagovala strachom, roztriasla sa; že odkedy je obžalovaný vo väzbe, poškodená je na tom psychicky oveľa lepšie. Všetky tieto výpovede v spojení so závermi znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá diagnostikovala u poškodenej posttraumatickú stresovú poruchu, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou ako reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť, svedčia o vine obžalovaného.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tak ten sa k veci vyjadroval obšírne a podrobne, no uvádzal okolnosti, ktoré s prejednávanou vecou prevažne nesúvisia, alebo súvisia len veľmi okrajovo. Obžalovaný podrobne opisoval celý život s poškodenou od momentu, ako sa zoznámili a aj keď si priznal žiarlivosť, oponoval tým, že poškodená bola viac žiarlivá, že ona útočila na neho a že ona pije alkohol, pričom seba sa snažil vykresliť v lepšom svetle.
Obžalovaný sa vykresľoval ako starostlivý otec. Žiaden z vypočutých svedkov vrátane poškodenej nepopreli to, že by sa obžalovaný po materiálnej stránke staral o rodinu. Starostlivosť o rodinu ale nespočíva len v jej materiálnom zabezpečení. Tak z výpovede poškodenej ale aj syna J. vyplýva, že rodina bola počas celej doby jej existencie konfrontovaná so žiarlivostnými prejavmi obžalovaného, ponižovaním poškodenej, vyčítaním nevery, syn S. bol obžalovaným označovaný za nemanželské dieťa, čo obžalovaný vyčítal poškodenej a pod. Obžalovaný sa chcel vykresliť v lepšom svetle, keď vo vyjadrení k výpovedi svedkyne A. H. uviedol, že chcel zachrániť rodinu a ani svojim deťom nepovedal o pomere poškodenej s H. F.. S tým je ale v absolútnom rozpore výpoveď syna J. B. ml., ktorý vypovedal, že od jeho detstva to boli samé žiarlivostné scény, ktoré boli vždy o tom istom - „jebala si s H.... V....“
Obžalovaný taktiež vypovedal, že keď sa s poškodenou rozviedol, tak to bola práve poškodená, ktorá sa mu ozvala a vrátila k nemu, pretože prišla na to, že urobila zle, keď od neho odišla. Aj to je v rozpore s výpoveďou poškodenej a svedka J. B. ml., ktorí zhodne vypovedali, že po rozvode ju obžalovaný neustále kontaktoval, aby sa k nemu vrátila, že on sa polepší. Aj svedkyňa MUDr. A. vypovedala, že keď sa poškodená s obžalovaným rozviedla, ten poškodenej stále vypisoval SMS a počas pracovnej doby telefonoval aj 20x denne a keď sa k nemu vrátila, tak jej poškodená povedala, že to urobila preto, aby jej dal pokoj.
Obžalovaný sa snažil vykresliť poškodenú ako alkoholičku, no ani toto jeho tvrdenie sa žiadnym spôsobom nepotvrdilo. Okrem toho, že to poprela samotná poškodená (dokonca uviedla, že obžalovaný jej dával opakovane fúkať, no nikdy nebol výsledok pozitívny), svedkyňa MUDr. A., pre ktorú poškodená pracuje cca 8 rokov vypovedala, že poškodená na oslavách vypila maximálne 1 dl vína a tvrdý alkohol ju nevidela nikdy piť. Taktiež svedok J. B. ml. vypovedal, že obžalovaný poškodenú stále obviňoval z toho, že je alkoholička a že aj on ako ich syn po telefonáte od otca, že mama je opitá, prišiel z Prešova, no mama opitá nebola. Ani znalkyňa MUDr. Fabišíková, ktorá vyšetrila duševný stav poškodenej, nezistila u poškodenej žiaden škodlivý konzum ani závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok.
Ak obžalovaný uviedol, že neobmedzoval poškodenú ani po pracovnej dobe, pretože sa zúčastňovala raz do mesiaca zasadnutí Slovenskej lekárskej komory, tak je potrebné uviesť, že obžalovaný s poškodenou sa na verejnosti tvárili ako bezproblémový pár a navyše aj sám obžalovaný uviedol, že na týchto zasadnutiach aj on vypomáhal s technikou. Obžalovanému sa podľa obžaloby nekládlo za vinu to, že by jeho týranie spočívalo v násilnej izolácii ako jednej z foriem týrania podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný sa snažil spochybniť vierohodnosť poškodenej aj údajnými rozpormi v jej výpovediach. Konštatoval, že poškodená vypovedala, že sa k nemu vrátila v októbri, no v skutočnosti už boli spolu v auguste na trhoch v Bardejove. Tu je potrebné uviesť, že poškodená nepoprela, že bola s obžalovaným v auguste na trhoch v Bardejove. Uviedla ale, že tam išla so synom a obžalovaný bol v aute. Táto skutočnosť teda nepreukazuje, že sa už v tom čase (v auguste) vrátila k obžalovanému.
Pokiaľ ide o konanie obžalovaného dňa 04.11.2017, tak súd uveril výpovedi poškodenej aj napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie tohto skutku, a teda že by jej bránil v tom, aby odišla zo spálne, chytil ju za pyžamo, ktoré roztrhal a hodil ju na posteľ. Aj keď priamym svedkom tohto incidentu nebol nikto iný (odohralo sa to za zatvorenými dverami), spôsob tohto konania plne korešponduje s výpoveďou svedka
J. B. ml., ktorý vypovedal, že bol opakovane svedkom toho, ako dal obžalovaný poškodenej facku, sotil ju do gauča a držal ju na gauči. Ako je vyššie konštatované (a aj na jednotlivých príkladoch preukázané), obžalovaný sa snaží javiť v lepšom svetle a popiera akékoľvek zlé správanie vo vzťahu k poškodenej (s výnimkou priznanej žiarlivosti) aj napriek množstvu dôkazov svedčiacich o opaku. Preto súd aj v tejto časti skutku uveril poškodenej a nie obžalovanému.
Súd odmietol návrhy obžalovaného na vykonanie dôkazov a to: konfrontácie obžalovaného a poškodenej, výsluchu svedkov H. a A. Z. a R. F., znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia a vecným dôkazom - pyžamom poškodenej.
Konfrontáciu obžalovaného s poškodenou nebolo možné vykonať, pretože to výslovne zakazuje ustanovenie § 125 ods. 5 Tr. poriadku. Pokiaľ obžalovaný poukázal na to, že výsluch poškodenej nebol vykonaný v súlade s § 134 ods. 4 Tr. poriadku, pretože v tom čase toto ustanovenie nebolo účinné a žiadal vykonať konfrontáciu s použitím technických prostriedkov, tak tu je potrebné uviesť, že konfrontácia a výsluch svedka sú dva rôzne druhy dôkazných prostriedkov. Navyše ustanovenie § 125 ods. 5 Tr. poriadku nepozná výnimku zo zákazu konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Návrhy obžalovaného na výsluch svedkov H. a A. Z. (kmotrovcov, ktorí sa podľa vyjadrenia obžalovaného mali navštevovať s obžalovaným a poškodenou) ako aj R. F. (suseda bývajúceho v byte naproti bytu poškodenej vo R.) súd odmietol, pretože vykonanie týchto dôkazov nenavrhol obžalovaný v súlade s § 240 ods. 3 Tr. poriadku - po doručení výzvy na predkladanie dôkazov, pričom bol riadne poučený o následkoch vo forme možného odmietnutia takýchto dôkazov. Navyše z výpovedí prakticky všetkých svedkov je zrejmé, že obžalovaný sa na verejnosti (s výnimkou incidentu na oslave 50. narodenín C. S.) nesprával k poškodenej spôsobom opísaným v skutkovej vete obžaloby (podľa výpovede poškodenej ju dokonca fyzicky udieral tak, aby nebolo vidno následky - hádzal ju na posteľ a bil ju tak, aby nebolo vidno modriny a ak ju zbil viac, kontroloval na druhý deň, či to nevidno). Je potrebné si uvedomiť, že týranie je formou kriminality, ktorá sa spravidla odohráva "za zatvorenými dverami", obete týrania sa často hanbia alebo boja o týraní hovoriť a sťažovať svojmu okoliu, najmä ak ide o osoby odkázané alebo silne naviazané na páchateľa.
Súd odmietol aj návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania vecným dôkazom - pyžamom poškodenej, ktoré mala mať poškodená na sebe dňa 04.11.2017. Vykonanie tohto dôkazu by bolo neúčelné vzhľadom na odstup času a skutočnosť, že podľa výpovede poškodenej sa toto pyžamo evidentne nenachádza na mieste, ktoré označil obžalovaný (pod vankúšom v spálni).
Návrh obžalovaného na pribratie znalca z odboru psychológie na preukázanie hodnovernosti výpovedí a vypracovanie psychologických profilov obžalovaného a poškodenej, súd odmietol z dôvodu, že toto dokazovanie súd považoval za neúčelné a nedôvodne by predĺžilo konanie, pretože vina obžalovaného bola preukázaná inými (vyššie uvedenými) dôkazmi. Duševný stav tak obžalovaného, ako aj poškodenej bol vyšetrený znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie MUDr. Fabišíkovou, ktorá u poškodenej ale ani u obžalovaného nezistila prítomnosť žiadneho duševného ochorenia v zmysle psychózy. Je pravdou, že MUDr. Fabišíková vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k vierohodností výpovede sa vyjadruje znalec z odvetvia psychológia, je ale potrebné uviesť, že ani tento znalec nie je oprávnený odpovedať na to, či svedok alebo obžalovaný vo svojej konkrétnej výpovedi klame alebo nie - pravdivosť výpovede je výlučne na posúdení na to oprávneného orgánu - súdu. Ak by pre posúdenie pravdivostí výpovedí mal byť rozhodujúci výlučne posudok znalca - psychológa (ako to naznačovala vo svojom návrhu obhajoba), prakticky v každom trestnom konaní, kde dokazovanie stojí na výpovediach osôb, by muselo byť takéto znalecké dokazovanie obligatórnym, čo ale nie je. Súd si z iného vykonaného dokazovania dokázal vytvoriť obraz tak o pravdivosti výpovedí obžalovaného a poškodenej, ako aj o iných skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie o vine a aj treste.
Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného bol čas páchania skutku. Obžaloba čas skutku upravila ako obdobie od roku 2013 až do 13.02.20XX, s čím sa stotožnil aj súd. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačné, že obžalovaný sa správal k poškodenej agresívne, nedôstojne a hrubo tak po psychickej, ako aj fyzickej stránke aj pred rokom 2013 (z výpovedí poškodenej, ako aj svedka J. B. ml. je zrejmé, že sa tak správal počas celého trvania ich manželstva, resp. J. B. ml. vypovedal, že sa tak správal odkedy si to on pamätá). Poškodená ale
vypovedala, že od roku 2013 boli bitky zo strany obžalovaného kruté a že kým do roku 2013 mala obdobia, že sa z jeho správania dokázala zotaviť, potom už toho bolo na ňu toľko, že to nezvládala, nedokázala sa vyspať a jeho správanie bolo také, že jej to robil s úsmevom, pričom mala pocit, že keď videl, že jej začína byť lepšie, že dokáže jesť, tak potom znova začal. Najneskôr od roku 2013 teda aj podľa názoru súdu intenzita konania obžalovaného nepochybne dosiahla intenzitu týrania. Pokiaľ ide o koniec páchania skutku, tak obžalovaná vypovedala, že aj keď ju obžalovaný fyzicky napadol naposledy 04.11.2017, keď jej roztrhol pyžamo, aj potom (až do vzatia do väzby) jej písal SMS-ky, v ktorých jej vulgárne nadával a obviňoval ju z nevery, a teda pokračoval v konaní, ktoré je možné považovať za psychické týranie spôsobujúce poškodenej psychické utrpenie aj s ohľadom na následok vo forme diagnostikovanej posttraumatickej stresovej poruchy. Pokiaľ obhajoba poukázala na to, že svedok J. B. ml. vypovedal, že boli obdobia, keď rodičia dokázali byť súdržní, že od roku 2013 bolo 7-8 mesiacov kľud, že následne sa táto intenzita zvyšovala a že od roku 2013 bol on osobne svedkom len 2 konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou, tak tu je potrebné uviesť, že svedok J. B. ml. nebol počas celej doby skutku s obžalovaným a poškodenou v spoločnej domácnosti, aby mohol vyhodnotiť každodenné správanie sa obžalovaného k poškodenej (vypovedal, že do roku 2013 študoval v Prešove, potom externe v Žiline a že potom mával aj nočné zmeny, pričom v roku 2017 sa poškodená odsťahovala do Z. k obžalovanému). Ak svedok spomenul obdobie, kedy obžalovaný a poškodená dokázali byť súdržní, tak spomenul obdobie roku 2011, ktoré nespadá do obdobia skutku a tiež spomenul, že sa tak prezentovali vo vzťahu k iným ľuďom a okoliu, no v skutočnosti to nebolo o úcte. Poškodená vypovedala, že 10 rokov nebol jeden mesiac bez toho, aby jej obžalovaný vyčítal údajnú neveru a vždy to končilo tým, že musela prisahať a kým by to neodprisahala, dovtedy by trval jeho výsluch.
Trestný zákon expressis verbis nedefinuje pojem "dlhší čas". Samotný pojem týrania predpokladá trvalosť konania páchateľa, ktorú je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Pre posúdenie otázky, či páchateľ trestného činu týrania páchal takýto čin po dlhší čas v zmysle ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, je určujúca nielen celková doba týrania, ale prihliadnuť je potrebné tiež ku konkrétnemu spôsobu vykonania činu, intenzite týrania, jeho početnosti a podobne. Musí ísť teda o taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania tohto trestného činu, a jednak prekračuje obvyklý čas tak, že použitie základnej skutkovej podstaty by dostatočne nevystihovalo závažnosť spôsobu konania obžalovaného. Obdobie od roku 2013 do 13.02.20XX, kedy bol obžalovaný vzatý do väzby (t.j. cca 5 rokov) aj s ohľadom na intenzitu konania obžalovaného v tomto období spĺňa kritérium závažnejšieho spôsobu konania - „po dlhší čas“.
S ohľadom na vykonané dokazovanie súd upravil skutok v porovnaní so znením v obžalobe tak, že slovné spojenie „po tvári“ nahradil slovným spojením „po hlave“, pretože poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju bil po hlave (po ušiach). Taktiež z časti skutku, kde je opisovaný útok obžalovaného dňa 04.11.2017 súd vypustil slovné spojenie „udrel ju rukou po hlave“, pretože poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ju vtedy obžalovaný neudrel. Tieto úpravy skutku ale nemali vplyv na jeho právne posúdenie.
Obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ (subjekt trestného činu) vedel, že svojím konaním môže ohroziť záujem chránený trestným zákonom a aj ho ohroziť chcel, a tak sa trestného činu dopustil vo forme priameho úmyslu (subjektívna stránka). Obžalovaný tak spôsobom opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku (objektívna stránka) ohrozil objekt trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorým je ochrana blízkych a zverených osôb pred týraním, pričom takéhoto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Tým naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Trest
Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). U obžalovaného
ide vôbec o prvé odsúdenie za trestný čin (nemá žiaden záznam v registri trestov), pričom z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má okrem 2 dopravných priestupkov za prekročenie povolenej rýchlosti (dňa 12.04.2015 a 17.02.2016), za čo mu boli uložené blokové pokuty 30,- eur a 20,- eur, jeden záznam o priestupku a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchanom dňa 22.09.2016 o 21:30 spočívajúcom v slovnom napadnutí na adresu bývalej manželky P. B., za čo mu bolo uložené pokarhanie. Na tieto priestupky pri hodnotení toho, či obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol alebo neviedol riadny život súd neprihliadal pre drobnú závažnosť a počet dopravných priestupkov a pokiaľ ide o spáchaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ten bol spáchaný (rovnako ako dopravné priestupky) v čase, ktorý spadá do času páchania trestného činu, ktorý je predmetom tohto konania a nie pred ním. Slovné napadnutie na adresu poškodenej časovo spadajúce do obdobia týrania, ktorého formou je aj vulgárne nadávanie a okrikovanie poškodenej by mohlo byť posudzované ako súčasť týrania. Preto súd dospel k záveru, že u obžalovaného neexistovali okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život.
Trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona je 7-15 rokov odňatia slobody a vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami sa horná hranica trestnej sadzby (15 rokov) znížila v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona o 1/3 rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou, t.j. o 32 mesiacov (1/3 z 8 rokov, t.j. 96 mesiacov). Súd tak ukladal obžalovanému trest pri trestnej sadzbe 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace odňatia slobody.
Za primeraný trest súd u obžalovaného považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Tento trest súd považoval za dostačujúci aj s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného (podľa výpovedí poškodenej ako aj svedkov J. B. ml. a H. D. sa po finančnej stránke o rodinu riadne staral). Zo správ ÚVV a ÚVTOS Prešov, kde obžalovaný v súčasnosti vykonáva väzbu, vyplýva, že sa obžalovaný vo výkone väzby správa slušne a disciplinovane, plní príkazy a pokyny vyplývajúce z ústavného poriadku a dodržiava režim dňa. Tieto správy dávajú základ tomu, že ak sa bude obžalovaný rovnako správať aj vo výkone trestu odňatia slobody, na naplnenie účelu trestu bude postačujúci aj trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Znalkyňa MUDr. Fabišíková síce konštatovala u obžalovaného neschopnosť pociťovať vinu, alebo sa z nepriaznivej skúsenosti poučiť, zároveň ale uviedla, že obžalovaný má v priebehu života možnosť vypracovať formy prispôsobenia sa sociálnym normám i formy obrany proti vlastným nedostatkom a abnormitám. Podľa názoru súdu ak si obžalovaný počas výkonu trestu uvedomí nesprávnosť svojho konania, trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov bude dostatočný na jeho nápravu tak, aby po jeho vykonaní viedol riadny život.
Obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Preto ho súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.