Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-124-2018.pdf
PDF · 102.05 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/124/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Progressive FR, s.r.o., Palárikova 220/15, Zeleneč, IČO: 45269343, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Aľušikom, Černyševského 11, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101504937/2018 zo dňa 06.08.2018 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101504937/2018 zo dňa 06.08.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočky Dunajská Streda č. 100930869/2018 zo dňa 11.05.2018 určujúce mu za zdaňovacie obdobie september 2012 rozdiel v sume 75.069,90 eur na dani z pridanej hodnoty a súčasne vyrubujúce daň v sume 36.154,93 eur na základe neuznania oslobodenia od dane pri dodávkach tovaru (kryštálový cukor) do iného členského štátu odberateľom NoVa car invest s.r.o. a Main Trade, s.r.o. so sídlom v Českej republike a odpočítania dane z dodávateľských faktúr dodávateľov S-CAR 2007 s.r.o., BA Target Slovakia s.r.o. a Ing. C. L. - Primex.
2.
Poukazoval na to, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012 začala dňa 19.12.2012 a skončila dňa 07.05.2014, pričom v období od 25.04.2013 do 17.03.2014 bola daňová kontrola prerušená podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa týkala českých daňových subjektov.
3.
V čase prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií sa obsahom spisu stali listinné dôkazy, výkonom ktorých správca dane preveroval tuzemské nadobudnutie tovaru žalobcom: 1. dožiadanie, odpoveď č. 9412401/5/2488326/2013 zo dňa 05.06.2013, ktorým správca preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov s dodávateľom S-CAR 207 s.r.o. so sídlom v Komárne, a 2.
dožiadanie, čiastočná odpoveď č. 9312401/5/3273200/13/Tá zo dňa 08.07.2013, ktorým správca dane preveroval uskutočnenie obchodov s dodávateľom Ing. C. L. - Primex, Považská Bystrica.
4.
Podľa žalobcu zákonným postupom správcu by bolo najskôr preveriť obstaranie tovaru v tuzemsku prostredníctvom procesných inštitútov daňového poriadku podľa §§ 20,21 a 25, a až po získaní dôkazov týmito dôkaznými prostriedkami daňovú kontrolu prerušiť a preveriť zahraničných odberateľov žalobcu. V priebehu prerušenia daňovej kontroly v rámci neplynutia zákonných lehôt a zachovania zásady rovného postavenia účastníkov konania by správca ani žalobca nemali navrhovať a predkladať žiadne dôkazy, ktoré by sa stali alebo mohli stať obsahom spisového materiálu, preto žalobca má za to, že postupom správcu dane a žalovaného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a že napadnuté rozhodnutie žalovaného sa stalo procesne i hmotnoprávne nepreskúmateľným.
5.
Vyrubovacie konanie trvalo od 08.05.2014 do 10.08.2018, t.j. 4 roky a 3 mesiace, počas ktorých správca dane vykonal jediný úkon v podobe miestneho zisťovania u skladovateľa žalobcu LAGERMAX SLOVAKIA, spol. s r.o. a až po 4 rokoch si splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku určením dátumu prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu. Na základe tejto skutočnosti žalobca pojal podozrenie, že správca úmyselne predlžoval daňové konanie, ktoré (predlžovanie) je vážnym narušením základných zásad daňového konania v zmysle § 3 ods. 1, 2 a 7 daňového poriadku, ktoré sú definované aj Ústavou Slovenskej republiky.
6.
Vzniknutý stav nezákonnosti vyplývajúci z porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 3 ods. 1, 2 a 7, § 61 ods. 5 daňového poriadku) ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a z právnej neistoty trvajúcej 6 rokov podľa žalobcu možno odstrániť iba zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia.
7.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8.
Uvádzal, že žalobca si v zdaňovacom období september 2012 uplatnil odpočítanie dane (DPH) z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi S-CAR 2007 s.r.o., BA Target Slovakia s.r.o. a Ing. C. L. - Primex a súčasne deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. odberateľom NoVa car invest a Main Trade, s.r.o. so sídlom v Českej republike, pričom na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňovým orgánom sa dodanie tovaru do iného členského štátu, deklarovaného spornými faktúrami pre českých odberateľov Main Trade, s.r.o. a NoVa car invest s.r.o. a splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených dodávateľmi S-CAR 2007 s.r.o., BA Target Slovakia s.r.o. a Ing. C. L. - Primex nepreukázalo. Žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu stotožnil.
9.
Poukazoval na to, že prvostupňovému orgánu boli počas doby prerušenia daňovej kontroly doručené súhrnné odpovede od dožiadaných správcov dane. Priame úkony vykonané dožiadaným správcom dane, ktoré boli pre prvostupňový orgán rozhodujúce, dožiadaný správca dane vykonal pred dátumom prerušenia daňovej kontroly (Úradný záznam č. 9412401/5/588162/2013 z vykonaného miestneho zisťovania zo dňa 12.02.2013, informácia o vrátení predvolania na výsluch svedka, ktoré sa vrátilo správcovi dane späť s označením na obálke „odsťahovaný“, Úradný záznam z telefonického rozhovoru dňa 27.02.2013, 05.03.2013, Výzva na predloženie dokladov č. 9312401/5/491130/2013 zo dňa 06.02.2013 a č. 9312401/5/884547/2013 zo dňa 07.03.2013, Oznámenie č. 9312401/5/1389216/2013 zo dňa 12.04.2013). Zaslanie „len“ súhrnných odpovedí počas doby prerušenia daňovej kontroly nemá
vplyv na skutočnosť, že informáciami v nich uvedených, disponoval správca dane pred zaslaním samotných súhrnných odpovedí. Prostredníctvom dožiadaného správcu dane, akoby konal správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu, pretože v zmysle § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad. Preto sa žalovaný nestotožňuje so žalobcom, že ide o nezákonne získané dôkazy. Počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako ani odvolacieho konania túto námietku žalobca nevzniesol. Žalovaný má za to, že vznesením tejto námietky až v podanej správnej žalobe, sa žalovaný ako odvolací orgán nemohol vysporiadať s touto námietkou vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Týmto postupom by preskúmavacie konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/67-68/2001, 4 Sž/69-70/2001).
10.
Uvádzal, že dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr za dodanie cukru. Kroky prvostupňového orgánu smerovali k overeniu či daňová povinnosť deklarovaným platiteľom reálne vznikla, či tovar dodali platitelia, ktorých údaje sa nachádzali na faktúrach ako údaje dodávateľov. Právo na odpočítanie dane sa viaže na vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru dodávateľom. V danom prípade dodanie tovaru nebolo potvrdené u dodávateľov. Dodávatelia sú nekontaktní, so správcom dane nespolupracujú, poštu nepreberajú, nebolo možné preveriť dodania pre žalobcu. Oba dodávateľsko - odberateľské vzťahy nevedú k ozrejmeniu celej transakcie, naopak ju zahmlievajú vo forme nekontaktných osôb, a preto správca dane nemôže tieto zistenia nebrať do úvahy pri hodnotení dôkazov.
11.
V konaní tiež nebolo hodnoverne preukázané, že tovar bol žalobcom dodaný odberateľom do Českej republiky, t.j., že bol uplatnený princíp štátu určenia, že k zdaneniu tovaru došlo v štáte kupujúceho. Odberatelia so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, čím znemožnili preverenie skutočností vedúcich k preukázaniu nadobudnutia tovaru v inom členskom štáte, tzn. nepreukázali túto skutočnosť vôbec. V prípade žalobcu ako daňového subjektu, napriek snahe prvostupňového orgánu nebolo zistené, že skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému obchodu. Práve žalobca doklady a dôkazy, ktorými by mohol nespochybniteľným spôsobom preukázať skutočné dodanie tovaru od priameho dodávateľa a nadobudnutie tovaru priamym odberateľom nepredložil, preto v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako daňový subjekt zaťažuje.
12.
K námietke týkajúcej sa dĺžky vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že ak na základe doručenej výzvy spolu s protokolom na vyjadrenie žalobca ako daňový subjekt predložil pripomienky a dôkazy v lehote určenej prvostupňovým orgánom vo výzve, zo zákona mal povinnosť dohodnúť s prvostupňovým orgánom deň prerokovania pripomienok a predložených dôkazov. Daňový poriadok predpokladá v ustanovení § 68 ods. 3 aktivitu daňového subjektu, a preto v prvom rade kladie právo ale aj povinnosť daňového subjektu, aby sám navrhol a dohodol dátum prerokovania vznesených pripomienok k protokolu. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán zaslal žalobcovi Oznámenie č. 100677940/2018 zo dňa 06.04.2018, v ktorom uviedol, že dňa 04.05.2018 sa uskutoční v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom. Žalobca svoje právo nevyužil a dňa 04.05.2018 sa prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených nezúčastnil, o čom prvostupňový orgán spísal úradný záznam č. 100902222/2018 zo dňa 09.05.2018 podľa § 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca sám nevyužil svoje procesné práva a povinnosti vyplývajúce mu z daňového poriadku. Daňový poriadok v rozhodnom období nestanovoval dĺžku vyrubovacieho konania, preto sa žalovaný nestotožňuje s námietkou žalobcu týkajúcou sa úmyselného predlžovania trvania daňového konania prvostupňovým orgánom, pretože prvostupňový orgán v tomto smere nepochybil. Ak mal žalobca dôvodné podozrenie, že prvostupňový orgán úmyselne predlžoval trvanie daňového konania, mohol využiť svoje právo v priebehu vyrubovacieho konania a podať námietku proti nečinnosti prvostupňového orgánu. Počas vyrubovacieho konania ako ani odvolacieho konania túto námietku nevzniesol, preto žalovaný považuje uvedené argumenty za účelové.
13.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
14.
Podľa § 3 ods. 1,2 a 7 zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 68 ods. 1 a 3 daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
15.
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.08.2018 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočky Dunajská Streda, zo dňa 11.05.2018, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel v sume 75.069,90 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012,
žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 38.914,97 eur a bola mu vyrubená daň v sume 36.154,93 eur.
16.
Žalobné dôvody, ktorými je súd v zmysle § 134 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) viazaný, spočívali v tvrdení, že postupom správnych orgánov vo veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
17.
Pochybenie, ktorého sa správca dane dopustil, malo podľa žalobcu za následok, že sa v rozpore s ustanoveniami procesného predpisu v čase prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií obsahom spisu stali listinné dôkazy, výkonom ktorých správca dane preveroval tuzemské nadobudnutie tovaru, a v súvislosti s tým aj porušenie zásady rovného postavenia účastníkov konania vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 7 daňového poriadku. K porušeniu tejto zásady, ako aj zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku a k narušeniu princípu právnej istoty súčasne podľa žalobcu došlo v súvislosti s dobou trvania vyrubovacieho konania, počas ktorej správca dane vykonal iba miestne zisťovanie u skladovateľa žalobcu.
18.
Počiatok a ukončenie daňovej kontroly, doba jej prerušenia či trvanie vyrubovacieho konania neboli medzi účastníkmi spornými.
19.
V súvislosti s prerušením konania žalobca sám netvrdil, že by správca dane protiprávne počas doby prerušenia daňového konania vykonával úkony smerujúce k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre určenie dane. Namietal, že sa v dobe prerušenia konania súčasťou (obsahom) spisu stali listinné dôkazy, výkonom ktorých správca preveroval tuzemské nadobudnutie tovaru.
20.
Podľa zistenia súdu z obsahu žaloby a predloženého administratívneho spisu správneho orgánu išlo o čiastočnú odpoveď Daňového úradu Trenčín zo dňa 08.07.2013 (doručenú správcovi dane 25.07.2013) na dožiadanie správcu dane zo dňa 24.01.2013 a odpoveď Daňového úradu Nitra zo dňa 05.06.2013 (doručenú správcovi dane 11.06.2013) na dožiadanie správcu dane zo dňa 23.01.2013.
21.
Z uvedeného je zrejmé, že správca dane procesné úkony - dožiadania vo veci nevykonal v období prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 24.04.2013, ale v dobe pred prerušením kontroly (v dňoch 23 a 24.01.2013), pričom podľa obsahu odpovedí na dožiadania realizované neboli ani úkony miestneho zisťovania dožiadanými orgánmi týkajúce sa daňových subjektov Ing. C. L. - Primex a S- CAR 2007 s. r. o.. Obsah odpovedí na dožiadania tak dokladuje iba dôvody nevykonania dôkazných prostriedkov požadovaných správcom dane, nejde o nezákonne získané dôkazy ako ich zrejme vyhodnotil žalobca.
22.
Samotnú skutočnosť, že odpovede na dožiadania boli správcovi dane doručené v období prerušenia daňovej kontroly, nemožno považovať za výkon úkonov kontroly, pričom žalobca neozrejmil ani to, ako v súvislosti s ním mali byť porušené jeho procesné práva, keď oboznámenie sa s výsledkami dožiadaní nespochybnil, a nevysvetlil, v čom by malo spočívať porušenie zásady rovnosti práv a povinností daňových subjektov pri správe daní (§ 3 ods. 7 daňového poriadku), ktorej podstatou je rovnosť procesného postavenia daňových subjektov ako záruka, že sa v objektívne rovnakých situáciách bude
v daňovom konaní s rôznymi daňovými subjektmi zaobchádzať rovnako, nie rovnosť práv a povinností daňového subjektu a orgánov verejnej správy.
23.
K druhej z námietok žalobcu bolo potrebné konštatovať, že hoci procesný predpis v ustanovení § 3 ods. 2 správcovi dane ukladá vybaviť každú vec, ktorá je predmetom správy daní, bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, neurčuje konkrétny časový úsek, v ktorom je správca dane povinný vyrubovacie konanie ukončiť. V ustanovení § 68 stanovuje iba lehotu, v ktorej je správca povinný vydať rozhodnutie od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu (ak sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie, nemá pripomienky k protokolu alebo sa nevyjadrí v lehote určenej vo výzve správcu), v prípade predloženia pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole od spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo od spísania úradného záznamu o neúčasti daňového subjektu na prerokovaní ním predložených pripomienok.
24.
Dĺžka vyrubovacieho konania závisí nielen od podmienok na strane správneho orgánu, ale aj od zložitosti prípadu danej rozsahom a charakterom námietok a dôkazov predkladaných daňovým subjektom, pričom posudzovanie jej primeranosti okolnostiam daňového prípadu a prípadné zisťovanie dôvodov jej neprimeranosti nepovažoval súd pre účely tohto súdneho konania za relevantné.
25.
Neprimeranosť dĺžky vyrubovacieho konania môže mať za následok vznik zodpovednosti daňového orgánu alebo konkrétnych úradných osôb, zákon s ňou však nespája nemožnosť vydania rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu či vyrubení dane, daná nie je ani logická súvislosť dĺžky konania so správnosťou týchto rozhodnutí a v neposlednom rade žalobcom požadované zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je spôsobilé privodiť odstránenie takého prípadného procesného nedostatku, akým je neprimeranosť dĺžky vyrubovacieho konania.
26.
Opomenúť v tejto súvislosti nemožno ani skutočnosť, že ustanovenie § 68 ods. 4 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu poskytuje možnosť iniciovať dohodu so správcom dane o termíne prerokovania jeho pripomienok a dôkazov predložených k protokolu, a že žalobca v prípade tvrdeného pociťovania právnej neistoty (spájanej v tomto prípade iba s dĺžkou vyrubovacieho konania, nie napr. s aplikovanými právnymi normami, alebo s nepredvídateľnosťou postupu správnych orgánov) mohol pre odvrátenie nepriaznivého stavu využiť inštitút sťažnosti alebo žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP, resp. podľa § 250t O.s.p., v rámci prejednávania ktorej by sa súd zaoberal aj otázkou primeranosti doby trvania vyrubovacieho konania.
27.
Odhliadnuc už od skutočnosti, že žalobca tieto možnosti nevyužil, dĺžku vyrubovacieho konania nie je dôvodné v prospech jeho žalobného návrhu posudzovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorého možným následkom by bolo vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci, preto súd, s prihliadnutím aj na nedôvodnosť námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonne získaných dôkazov, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
28.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.
29.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.